{"guid": "919cc1dc-116f-4016-9c37-f0738dbf37d9:5eec93e4-ad5f-45a5-8f74-ca659ae11091", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1", "spisova_znacka": "8Sžr/20/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/20/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8Sžr/20/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1", "identifikacne_cislo": "5013200477", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5eec93e4-ad5f-45a5-8f74-ca659ae11091", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžr/20/2014\n5013200477\n26. 03. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:5013200477.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1.\nIng. L. N., P. X. XXX, 2. Mgr. J. N., P. X. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom\nso sídlom Moyzesova 12, Brezno, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny\nodbor, Kollárova 3, Liptovský Mikuláš, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra\nLiptovský Mikuláš č. C 3/2013 zo dňa 3. apríla 2013, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 20S/63/2013 - 57 zo dňa 10. decembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/63/2013 - 57 zo dňa 10.\ndecembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali\npreskúmania rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš C 3/2013 zo dňa 03.04.2013, ktorým bol\nzamietnutý návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11 ods. 1 zákona\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon\") k pozemku v katastrálnom území P. X., pozemnoknižná\nparcela (PKN) č. 941 vedená v pozemnoknižnej (PKN) vložke č. 460, pretože neboli splnené podmienky\nna nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.\nKrajský súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Právnu argumentáciu\nžalobcov ohľadne toho, že si odvodzujú dobrú vieru od uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1994 a najmä\nz roku 1996, nepovažoval za dôvodnú. Zo spisov správneho orgánu mal za preukázané, že ešte pred\nuzavretím v poradí prvej kúpnej zmluvy si pôvodný spoluvlastník pôvodnej PK parc. č. 941 nechal\nzaznamenať svoje vlastnícke právo k tejto parcele a už vtedy len vo výmere 20 011 m2, ako to vyplývalo\nz identifikácie pripojenej k návrhu na záznam. Už v tom čase bol pôvodný vlastník zastúpený žalobcom v\n1. rade, ktorému potom muselo byť zrejmé, že pôvodný vlastník Y. U. bol zaznamenaný ako vlastník len\nv tejto výmere a len v tejto mohol s nehnuteľnosťou ďalej disponovať. Časti parcely o výmere 1877 m2 a\n670 m2 neboli predmetom záznamu, predmetom záznamu bola združená parc. č. 941 o výmere 20 011\nm2. Následne pri uzatváraní kúpnych zmlúv v r. 1994 a 1996 bolo postupované tak, že tieto sa týkali len\nzdruženej parc. č. 941 o výmere 20 011 m2. Hoci v jednotlivých zmluvách bolo uvedené, že sa prevádza\nv celosti pozemok v k. ú. P. X., uvedené nemohlo vzbudiť v žalobcoch ani zdanie, že tieto kúpne zmluvy\nsa týkajú pôvodnej PK parc. č. 941 o výmere 22 558 m2, lebo jednoznačne sa týkali EKN parc. č. 941\no výmere 20 011 m2 v celosti, o čom žalobca v 1. rade preukázateľne vedel. Kúpnymi zmluvami došlo\nk prevodu novovytvorených EKN parciel, ktoré bolo vytvorené z EKN parc. č. 941 o výmere 20 011m2,\n\nktorá zmena bola zapísaná pod Z 1141/94 pod položkou výkazu zmien 14/94. Žiadna iná časť pôvodnej\npozemnoknižnej parc. č. 941 nebola predmetom zmlúv, žalobcovia nemohli nadobudnúť výmeru vyššiu\nako bola zapísaná Y. U. v záznamovom konaní, v ktorom ho zastupoval žalobca v 1. rade. Pri normálnej\nopatrnosti muselo byť zrejmé, že nadobudol len združenú EKN parc. č. 941 o výmere 20 011m2, v\ntom čase evidovanú na LV XXX. Tvrdenie žalobcu v 1. rade, že sa domnieval že je vlastníkom celého\npozemku parc. č. 941 bez špecifikácie PK alebo EKN, považoval krajský súd za zavádzajúce v tom, že\nje právny rozdiel medzi prevodom PK parc. č. 941 a EKN parc. č. 941, ktorá mala s PK parcelou rovnaké\nčíslo, avšak jednalo sa o parcelu katastra nehnuteľností, ktorá mala inú výmeru.\nVo vzťahu k pôvodnému spoluvlastníkovi X. I., ktorý v r. 1996 odpredal žalobcovi v 1. rade časť parcely,\nkrajský súd dospel k záveru, že aj táto kúpna zmluva sa týkala EKN parc. č. 941 s pôvodnou výmerou\n20 011 m2, teda nie celej PK parc. č. 941 o výmere 22 558 m2. Správny orgán správne vyhodnotil tieto\nskutkové okolnosti, keď ustálil, že žalobcovia nepreukázali také okolnosti, z ktorých možno usudzovať\nich dobromyseľnosť o tom, že im vlastnícke právo k terajšej EKN parc. č. 941 o výmere 1838 m2 patrí.\nPokiaľ žalobcovia namietali, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžr/121/2011 zo dňa 15.05.2012, krajský súd ju\nnepovažoval za dôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky dotknutým rozsudkom zrušil rozhodnutie\nžalovaného z formálnych dôvodov, pre nezrozumiteľnosť výroku a nedostatočné odôvodnenie podľa §\n250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.; nebol vyslovený právny názor v tom zmysle, že nárok žalobcov by bol\ndôvodný.\nKrajský súd ďalej dôvodil, že pokiaľ správa katastra v konaní ROEP nenavrhla zapísať ako vlastníka\nvýkupcu v časti pôvodnej PK parc. č. 941 podľa identifikácie z r. 1994, spracovateľ diela ROEP vychádzal\nz podkladov podľa § 7 ods. 1 Zákona. Skutočnosť, že eventuálne by neboli ako vlastníci zapísané\nkonkrétne osoby, dávala týmto osobám možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia o schválení\ndiela ROEP. Uvedené však môžu s úspechom namietať tretie osoby, nie však žalobcova, pretože ich\nsubjektívne práva by týmto rozhodnutím neboli dotknuté.\nKrajský súd tiež uviedol, že zo skutkových okolností daného prípadu muselo byť žalobcovi v 1. rade\nako kupujúcemu zrejmé, že kupuje parcely oddelené geometrickým plánom z EKN parcely v konkrétnej\nvýmere podľa identifikácie, kde bola výmera riadne uvedená, nie pozemnoknižnú parcelu. Výmera\npozemku je podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku\nlen „zák. o KN\") záväzným údajom katastra nehnuteľností, pretože ide o geometrické určenie pozemku.\nO výmere nebolo medzi účastníkmi kúpnych zmlúv z r. 1994 a 1996 sporu, keďže obe vychádzali k tejto\nvýmery. Výmera bola riadne vyznačená aj na LV č. XXX, ktorý bol už od roku 1994 v katastri vedený.\nSkutkový omyl vo výmere neprichádzal do úvahy aj z toho dôvodu, že žalobca v 1. rade po podaní návrhu\nna vydržanie zdedil podiel Y. U. práve v tom rozsahu, v ktorom žiadal priznať vlastnícke právo. Tento\npodiel žalobca v 1. rade zdedil na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 21D/441/2011 zo dňa 28.11.2011,\nčím sám poprel tvrdený vlastnícky titul, lebo akceptoval vlastnícke právo pôvodného pozemnoknižného\nvlastníka.\nAko dôvodnú krajský súd vyhodnotil námietku, že správny orgán dôsledne nerozlíšil podmienky\nvydržania, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmet žiadosti nie je spôsobilým predmetom\nvydržania z dôvodu nepredloženia dobrej viery. Táto námietka však nemala vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O. s. p. Správny orgán použil pojem nespôsobilý predmet v nesprávnom\nvýzname, a to vo vzťahu k nesplneniu jednej z kumulatívnych podmienok pre vyhovenie návrhu na\nvydržanie - dobromyseľnosti. Právne posúdenie správneho orgánu však bolo vyjadrené jednoznačne, a\npreto nemožno uvažovať, že k zamietnutiu žiadosti žalobcov by došlo z dôvodu, že by pozemok nebol\nspôsobilým predmetom vydržania.\nO trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešným žalobcom\nich náhradu nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia domáhajúc sa jeho zrušenia\na vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a žalobcom prizná náhradu trov konania.\n\nUviedli, že správny orgán ako aj krajský súd sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 1Sžr/121/2011 zo dňa 15.05.2012, ktorým bolo\nzrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovanej, pričom poukázali na s. 10 odôvodnenia dotknutého\nrozsudku. Z tohto odôvodnenia mali za to, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že rozhodnutie a právne závery žalovanej\nnevychádzali zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný svoje skutkové zistenia dokazovaním nedoplnil\na právne závery nezmenil, okrem listín predložených žalobcami; nevykonal žiadne dokazovanie, ktorými\nby odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný svoj právny názor nezmenil, hoci Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vyhodnotil predchádzajúci zamietajúci výrok ako nemajúci podklad v skutkových zisteniach\na ani právnych záveroch. Nie je známe aké nové skutočnosti a zistenia žalovaný vykonal a kedy,\nkeď porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal žalobcom možnosť, aby sa pred jeho vydaním\nmohli vyjadriť k podkladu a spôsobu jeho zistenia. Až z odôvodnenia rozhodnutia sa dozvedeli, že\nsúčasťou spisu bolo okrem iných aj dedičské rozhodnutie sp. zn. 21D/441/2010 zo dňa 15.11.2010,\ndedičské rozhodnutie sp. zn. 6D/725/2012 zo dňa 06.11.2012 a závet. Nie je zrejmé, akým spôsobom\nsa uvedené listiny podieľali na zmene zisteného stavu veci od dotknutého rozsudku najvyššieho súdu.\nDedičské rozhodnutia ako aj závet považovali žalobcovia za irelevantné vychádzajúce z nezákonného\nstavu zapríčineného žalovaným tým, že zamietol návrh žalobcov a schválil ROEP pre k. ú. P. X., keďže\njeho rozhodnutie bolo následne zrušené najvyšším súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezrušil\npredchádzajúce správne rozhodnutie z formálnych dôvodov ako to uviedol krajský súd v napadnutom\nrozsudku, nakoľko v odôvodnení uviedol, že „odôvodnenie rozsudku krajského súdu však nemá podklad\nv skutkových a právnych záveroch žalovanej\".\nVo vzťahu k dobromyseľnosti žalobcovia uviedli, že túto preukázali kúpnymi zmluvami, pričom na základe\nkúpnej zmluvy z r. 1996 nadobudli v celosti pozemok parc. č. 941 v k. ú. P. X., keď predmetom bol celý\npozemok KN č. 941, nie je jeho časť zapísaná v registri E. Odo dňa jej uzavretia žalobcovia užívali\nnepretržite a dobromyseľne celý pozemok č. 941 v k. ú. P. X.. K parc. č. 941 nebol založený žiadny iný list\nvlastníctva, od ktorého by bolo možné usudzovať nenadobudnutie celej parcely č. 941 v k. ú. P. X.. Nie\nje zrejmé, ako dospel krajský súd k záveru o záväznosti výmery parciel v mape určeného operátu „E\". Z\nkúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom prevodu bol v celosti pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností\npod KN parc. č. 941 ako trvalý trávnatý porast.\nPokiaľ krajský súd spochybnil dobrú vieru žalobcov záznamovým spisom žalovaného č. Z 1141/1994,\nuviedli, že splnomocnenie pre žalobcu v 1. rade bolo jasne vymedzené a jednalo sa predovšetkým\no technickú pomoc pre stavebnú činnosť s ohľadom na jeho vzdelanie; žalobca v 1. rade je inžinier\nnie právnik. Vzhľadom na dobré vzťahy s Y. U. tento splnomocnil žalobcu v 1. rade aj na pomoc pri\nspracovaní vlastníckych vzťahov. V uvedenom čase nemal žalobca v 1. rade o dotknutých pozemkoch\nvedomosť, ako sa to snažili navodiť žalovaná a súd prvého stupňa. Pozemky kupovali žalobcovia po\nvykonaní záznamu Z 1141/1994, nie pre ním, ani počas neho. Až pri uzatváraní kúpnych zmlúv Y.\nU. ukázal žalobcom, kde presne má uvedená parcela ležať, pričom mala ísť aj popod štátnu cestu.\nŽalobca v 1. rade nebol prítomný pri identifikácii parciel uvedenej v Z 1141/1994, preto ohľadne výmery\nmu nemožno mu dať za ťarchu, že formálne odniesol potrebné listiny miesto Y. U. z dôvodu jeho\nvyššieho veku na správu katastra sám. Identifikáciu parciel Z 1141/1994 spochybnil aj žalovaný, pokiaľ\nv konaní ROEP podľa identifikácie vykúpené výmery 1877 m2 pre Štátnu hradskú a 670 m2 pre\nPoľnonákup a.s. Liptovský Mikuláš za vykúpenú už nepovažovala. Uvedené listiny vôbec nepreukazujú\nnedobromyseľnosť žalobkyne v 2. rade, ktorá uvedené pozemky nadobudla ako manželka žalobcu\npodľa § 143 Občianskeho zákonníka, s ktorou skutočnosťou sa nevysporiadal žalovaný ani krajský súd.\nOprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny\ndôvod. Skutkovým omylom môže byť uchopenie sa držby väčšej výmery parcely, než bola v skutočnosti\nodkúpená. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so\nzreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. V tejto súvislosti poukázali\nžalobcovia na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR.\nVo vzťahu k dedičskému rozhodnutiu sp. zn. 21D/441/2010 zo dňa 15.11.2010 žalobcovia uviedli, že\nnebyť nezákonného postupu žalovaného, nikdy by nebol vznikol LV č. XXXX pre k. ú. P. X., ktorým\npriznal vlastníctvo parc. č. 941 o výmere 1838 m2 Y. U. v podiele 4/6 a X. I. v podiele 2/6. Pokiaľ žalovaný\nnavodil takýto stav, žalobca v 1. rade sa rozhodol použiť závet spísaný Y. U. a jeho podiel „predediť\".\nŽalobcovia sa vždy domáhali vydržania celej výmery parcely, nie len v podiele 4/6. Žalobca v 1. rade\n\nnikdy nepoprel ním tvrdený titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a preto nikdy nepredložil uvedený\nzávet žalovanej, nakoľko od neho nikdy neodvodzoval vydržací dôvod.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <V.>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPredmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš C 3/2013 zo dňa\n03.04.2013, ktorým bol zamietnutý návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním\npodľa § 11 ods. 1 Zákona k pozemku v katastrálnom území P. X., pozemnoknižná parcela (PKN) č. 941\nvedená v pozemnoknižnej (PKN) vložke č. 460, pretože neboli splnené podmienky na nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydržaním.\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250ja ods. 4 O. s. p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nPodľa § 11 ods. 1 Zákona, správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len ,,navrhovateľ\")\nrozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené\npodmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.\nPodľa § 11 ods. 4 Zákona, návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania\nustanovených osobitným predpisom, pričom\na) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu,\nb) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej\norganizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania\nnávrhu v nájme.\nPodľa § 11 ods. 8 Zákona, správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak\na) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,\nb) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k\npozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, kataster\nobsahuje tieto údaje:\n\na) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,\nb) parcelné čísla, údaje o parcelách registra ,,C\" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách\nregistra ,,E\" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb,\núdaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností,\no cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na\nzačlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje\no bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia\na vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,\nc) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len ,,vlastník\") a o\niných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,oprávnená osoba\"), ak ide o fyzickú osobu,\nmeno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o\nprávnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami\nk nehnuteľnostiam,\nd) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,\ne) sídelné a nesídelné geografické názvy.\nPodľa § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, údaje\nkatastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach\nk nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické\nurčenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej\njednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných\na podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované\ngeografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie\nje druh pozemku evidovaného ako parcela registra ,,E\".\nPodľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo\nkto vykonáva právo pre seba.\nPodľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má\nnepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\nPodľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal\nvec v oprávnenej držbe právny predchodca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj\ns jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza:\nPokiaľ žalobcovia namietali, že správny orgán ako aj súd prvého stupňa nerešpektovali právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžr/121/2011 zo dňa 15.05.2012,\ntúto námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.\nŽalobcovia z jednotlivej vety citovanej z odôvodnenia rozsudku usúdili, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vyslovil odôvodnenosť ich nároku vo veci samej. Avšak z odôvodnenia dotknutého rozsudku\nnemožno vyvodiť záver akého sa domáhajú žalobcovia. Je nepochybné, že skoršie rozhodnutie\nSprávy katastra Liptovský Mikuláš bolo zrušené pre nezákonnosť. Dôvodom nezákonnosti však nebolo\nnesprávne právne posúdenie zo strany správneho orgánu, ktorý je v O. s. p. vyjadrený v § 250j ods.\n2 písm. a/, ale rozhodnutie bolo zrušené v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., a to pre jeho\nnepreskúmateľnosť. K prípadnej odôvodnenosti návrhu žalobcov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nžiadnym spôsobom nevyjadril, v tomto smere neboli zo strany najvyššieho súdu prednesené žiadne\nargumenty pre jeho podporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nesprávny vyhodnotil postup\n\nkrajského súdu, ktorý v skoršom konaní, miesto aby zrušil rozhodnutie žalovanej pre nepreskúmateľnosť,\ntúto vadu sám odstraňoval, hoci sama osebe predstavovala nezákonnosť správneho rozhodnutia.\nVo vzťahu k dobromyseľnosti tvrdenej žalobcami Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu\npripojených spisov uvádza:\nKúpnou zmluvou zo dňa 06.12.1994 žalobcovia od Y. U. nadobudli podiel 4/6 z parciel č. 928/4 (výmera\n1709 m2) a č. 942/5 (výmera 3708 m2), ktoré boli vytvorené z parc. č. 941 zapísanej na LV č. XXX, kat.\núz. P. X. o výmere 20 011 m2.\nKúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1996 žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely, a to 4/6 od Y. U. a\n2/6 od X. I., teda v celosti 6/6 pozemok v kat. úz. P. X., zapísaný na LV č. XXX pod KN parc. č. 941 o\ncelkovej výmere 14 594 m2.\nZ uvedeného je nepochybné, že predmetom prevodu nebol pozemok, resp. jeho časť, ktorá bola\npôvodne súčasťou pozemnoknižnej parc. č. 941 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 460, ktorá je v\nsúčasnosti vedená ako EKN parc. č. 941 na LV č. XXXX o výmere 1838 m2, a ani obsah kúpnych\nzmlúv, najmä zmluvy zo dňa 19.03.1996 nemohol takéto presvedčenie v žalobcoch vzbudiť. Z obsahu\ndotknutých zmlúv je nepochybné, aké pozemky v akej výmere boli predmetom prevodu. Použité slovné\nspojenie „v celosti\" sa vzťahovalo na tú skutočnosť, že predmetom prevodu boli dva spoluvlastnícke\npodiely (4/6 a 2/6), ktorých súčtom je 6/6, teda pozemok v celosti. Nemohli sa z tejto formulácie\nžalobcovia domnievať, že predmetom prevodu je pozemok v inej výmere ako je uvedená v zmluve,\nnavyše podľa stavu z pozemkovoknižnej evidencie, hoci pozemok bol v zmluve identifikovaný podľa\núdajov vedených na liste vlastníctva.\nV danej veci tak nemohol existovať ani domnelý právny titul, od ktorého by bolo možné odvodzovať\ndobromyseľnosť držby dotknutého pozemku u žalobcov. Na tento záver nemá vplyv ani žalobcami\ntvrdená nezáväznosť údajov týkajúcich sa výmery parciel vedených v reg. E katastra nehnuteľností. Údaj\no výmere parcely je, bez ohľadu na jeho záväznosť, údajom hodnoverným, pokiaľ nie je relevantným\nspôsobom preukázaný opak, pričom údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú\npoužívať, čo v danom prípade preukázané nebolo. V konaní nebol predložený, okrem tvrdení samotných\nžalobcov, žiaden dôkaz o tom, že parcela č. 941 vedená na LV XXX by mala v čase prevodu (či už v\nroku 1994 alebo v roku 1996) výmeru inú ako bola výmera vedená v katastri nehnuteľností.\nVo vzťahu k námietke, že žalobkyňa v 2. rade nadobudla pozemky ako manželka žalobcu v 1. rade,\na teda nebola preukázaná jej nedobromyseľnosť, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pokiaľ\nnebol dobromyseľný žalobca v 1. rade, ktorý nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzoval titulom kúpnej\nzmluvy, rovnako nemožno uvažovať o dobromyseľnosti žalobkyne v 2. rade ohľadne nadobudnutia\nvlastníckeho práva z totožného titulu.\nPokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, táto námietka nebola\nuplatnená v podanej žalobe, a teda bola vznesená až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty v zmysle\n§ 250h ods. 2 O. s. p. Zároveň sa nejednalo o vadu, na ktorú by súd musel prihliadať ex offo, a preto\nsa ňou odvolací súd nezaoberal.\nOdvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, pričom krajský súd sa\nnáležite vysporiadal s dôvodmi uplatnenými v žalobe, s ním vysloveným právnym názorom sa stotožnil\naj odvolací súd, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\nkeďže žalobcovia v konaní úspešní neboli a žalovanému náhrada trov v takomto konaní neprináleží.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/63/2013", "guid": "e1f7fe0a-46b7-477f-887d-7b210e9140b3:8dbbfa30-6578-41ea-81cc-f99956509126", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}