{"guid": "4c472cb8-741f-443f-9b2b-069f7bb79a8e:024d925f-7d71-4307-9f74-a0716369a29c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1", "spisova_znacka": "8Sžf/9/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/9/2014 z 21. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2015, sp. zn. 8Sžf/9/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1", "identifikacne_cislo": "5013200298", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/024d925f-7d71-4307-9f74-a0716369a29c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/9/2014\n5013200298\n21. 05. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:5013200298.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: SP - SK plus,\ns.r.o., sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava - Rača, IČO: 31 637 761, zast. AK Kováčik Legal, s.r.o.,\nso sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100308/1/60808/2013 zo dňa 07.02.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 20S/39/2013-55 zo dňa 02. decembra 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/39/2013-55 zo dňa 2.\ndecembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal súd o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/60808/2013 zo dňa 07.02.2013, ktorým potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Žilina 9512401/5/2914312/2012/Bel zo dňa 11.10.2012, za zdaňovacie\nobdobie júl 2010, a ktorým vyrubil rozdiel DPH v sume 47 076,63 € a účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že faktúry predložené žalobcom v zdaňovacom období júl\n2010 neobsahujú náležitosti uvedené v § 71 ods. 2 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom\nku dňu dodania služby (Predmet zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný množstvom a\ndruhom dodaného tovaru alebo rozsahom a druhom dodanej služby), a že nárok na odpočítanie DPH je\npodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá\nmusí mať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 71, pričom podľa súdu už samotné nedostatky\nvo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane, hoci by i samotná\nmateriálna existencia zdaniteľného plnenia bola preukázaná.\nKrajský súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade jednotlivé faktúry ako predmet služby mali\nuvedené len vykonanie práce, resp. vykonané stavebné práce alebo prípravné práce, z čoho nebolo\nmožné určiť rozsah a druh dodanej služby (na každej faktúre uvedené množstvo v počte 1 ks). K faktúram\nza zdaňovacie obdobie júl 2010 neboli pripojené žiadne ich prílohy preukazujúce rozsah a druh dodanej\nslužby. Preto podľa súdu dodávateľské faktúry nespĺňali formálne podmienky vzniku nároku na odpočet\nDPH a správca dane oprávnene neuznal v zdaňovacom období júl 2010 nárok na odpočítanie DPH z\ntýchto faktúr.\n\nSúd v tomto kontexte považoval za nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného\nskutkového stavu ohľadne preukazovania samotného zdaniteľného plnenia a jeho reálnosti, napr.\npreukazovanie plnenia zo strany subdodávateľov spoločnosti DUBAY, s. r. o. alebo námietka ohľadne\nprocesného nedostatku pri výsluchu svedka Ing. L. W., keďže svedok vypovedal, že spoločnosť DUBAY,\ns. r. o. uvedené faktúry nevystavovala, nepečiatkovala, nepodpisovala a práce nevykonávala, čím bola\nspochybnená reálnosť zdaniteľných plnení, ktoré svedok poprel.\nPodľa súdu reálnosť zdaniteľných plnení však v danom prípade nebola dôležitá, nakoľko bez splnenia\nformálneho predpokladu na odpočet DPH - existencie faktúry obsahujúcej zákonné náležitosti podľa §\n71 Zákona o DPH, nebolo potrebné ani materiálnou existenciou zdaniteľného plnenia skúmať.\nNedôvodná bola aj námietka ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11, v ktorých išlo\no prejudiciálne konania, pričom odpovede na položené otázky vychádzali z predpokladu, že faktúra, z\nktorej sa uplatňuje odpočítanie DPH, obsahuje všetky údaje požadované Smernicou 2006/112. Článok\n226 ods. 6 uvedenej smernice bol transformovaný do § 71 ods. 2 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. v\nznení účinnom ku poslednému dňu zdaňovacieho obdobia júl 2010, a preto závery týchto rozsudkov\nnemohli byť primerane použité v tejto veci, keďže faktúry, z ktorých žalobca požadoval odpočítanie DPH,\nnemali formálne náležitosti uvedené v cit. zákonnom ustanovení.\nPodľa súdu žalobcu tým, že predložil faktúry a pokladničné doklady, splnil svoje povinnosti podľa vyššie\nuvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ale v danom prípade daňový subjekt nepreukázal formálne\npodmienky vzniku nároku na odpočítanie DPH práve z dôvodu, že faktúry neobsahovali zákonné\nnáležitosti uvedené v § 71 Zákona o DPH.\nSúd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že predložil k faktúram súpisy vykonaných prác\na zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s. r. o. Žalobca odovzdal správcovi dane dôkazy, ktoré sú\nuvedené v potvrdeniach o ich zapožičaní zo dňa 19.03.2012 a 02.03.2012. V tejto daňovej veci, t. j. vo\nvzťahu k faktúram za zdaňovacie obdobie júl 2010 podľa týchto potvrdení však žiadne ďalšie dôkazy\nnepredložil, a preto nie sú ani súčasťou správneho spisu. Ak by bol žalobca takéto dôkazy správcovi\ndane predložil, ten by bol v zmysle § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. povinný potvrdiť prostredníctvom\nsvojho zamestnanca prevzatie týchto dokladov, ako to urobil pri prevzatí dokladov dňa 19.03.2012 a\n02.03.2012. Nič by potom nebránilo žalobcovi, aby toto potvrdenie ako dôkaz predložil v súdnom konaní,\nresp. v konaní pred odvolacím správnym orgánom. Takýto dôkaz však žalobca nepredložil, čo svedčí o\ntom, že súpisy vykonaných prác, resp. iné listinné dôkazy boli predložené v takom rozsahu, ako sa to\nuvádza v potvrdeniach o zapožičaní zo dňa 02.03.2012 a 19.03.2012, t. j. za zdaňovacie obdobie júl 2010\nžiadne ďalšie listinné dôkazy okrem faktúr a výdavkových pokladničných dokladov predložené neboli, a\npreto bol návrh na vykonanie výsluchu pracovníka správcu dane Ing. U. zo strany súdu zamietnutý.\nO náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol\nv konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov. Súd mu z tohto dôvodu náhradu trov nepriznal.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nna ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania. Uviedol, že prvostupňový súd neúplné\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností.\nUviedol, že už v žalobe uvádzal, že všetky relevantné doklady vrátane faktúr so všetkými náležitosťami,\npokladničných dokladov, súpisov vykonaných prác, či zmlúv o dielo daňovému úradu predložil, a to\nzamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo Ing. U. U., a teda si splnil všetky povinnosti\nna vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nUviedol, že mu nie je známe, prečo sa uvedené doklady v spise správneho orgánu nenachádzajú. Za\núčelom zistenia tohto rozporu však navrhoval vypočutie svedka Ing. U. U.. Aj z hľadiska hospodárnosti\nkonania nič nebránilo prvostupňovému súdu, aby uvedeného svedka na pojednávanie predvolal a\nvypočul ho na ňom. Keďže tak krajský súd neučinil, nevykonal dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie\nrozhodujúci skutočností. Ak by sa v konaní preukázalo, že žalobca splnil všetky povinnosti na vznik\nnároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemohol by súd žalobu zamietnuť. Skutočnosť, že\nsa uvedené doklady nenachádzajú v spise daňového úradu, by po potvrdení ich doručenia do spisu\n\nnemohla byť na ťarchu žalobcu. Žalobca, teda má zato, že prvostupňový súd mal vykonať navrhnutý\ndôkaz, pretože ním mali byť preukázané skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Keďže\ntak neurobil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a preto žalobca navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/39/2013-55 zo dňa 02.12.2013 zrušil\na vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznať. Poukázal na to, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na DPH za\nzdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 a jún až december 2010, o ktorej bol vyhotovený protokol č.\n9512401/5/2358496/2012/Líš z 30.08.2012 vrátane dodatku z 24.09.2012. V ďalšom sa žalovaný\npridržiaval svojho podania na súd a uviedol, že žalobca nezapožičal správcovi dane žiadne súpisy\nvykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s. r. o. Žalovaný je toho názoru, že krajský\nsúd rozhodol vecne správne v súlade s právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového\nstavu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené\nverejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1,\n3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\n\nPodľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od\ndane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný\ndaňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane\ntieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\n\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,\nhlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné\nlistiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy\nvedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\npriznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH\") v znení do 31.07.2010, predmetom\ndane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva\n(ďalej len ,,členský štát\"),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre\nzdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť\nfaktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a\npredtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku\ndaňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo\nviacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac\nplatieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej\npovinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.\nPlatiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s\noslobodením od dane podľa § 28 až 42.\nPodľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať\na) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,\nb) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo\nslužby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nc) poradové číslo faktúry,\n\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak\ntento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude\nnadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne\nvýstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nPredmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/60808/2013 zo dňa 07.02.2013,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina 9512401/5/2914312/2012/Bel zo dňa\n11.10.2012, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 47\n076,63 €.\nPodľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie\ndane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a má faktúru, ktorá má náležitosti podľa § 71 zákona\no DPH. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak\npreukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho\npodnikania ako platiteľ a má o tom riadne vystavené doklady podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.\nV uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil prípad v tom smere, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno a správcovi dane nepreukázal riadne vystavené daňové doklady podľa § 71 ods. 1\na 2 zákona o DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že v svojom účtovníctve má doklady\nvystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Iba faktúra, ktorá má náležitosti ust. § 71 ods. 1\na 2 zákona o DPH a reálnosť preukázania dodania tovaru alebo služby na nej uvedeným dodávateľom\nje relevantným dokladom, na uplatnenie si prípadného odpočtu DPH.\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva jednak v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade\na ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).\nPrimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\n\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený\".\nNámietky žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu, boli už predmetom\nžaloby a krajský súd sa s nimi vysporiadal.\nNámietka žalobcu v odvolaní ohľadom nevypočutia zamestnanca správcu dane nie je dôvodná a nemala\nby na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žiaden vplyv, nakoľko z dokladov predložených správcom\ndane nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}