{"guid": "263cb3f2-3b09-4a6c-809f-9f4db03c7948:bd1e059d-a438-4427-9743-6f99b7dd186d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1", "spisova_znacka": "5Sžo/3/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/3/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 5Sžo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1", "identifikacne_cislo": "5011200918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475", "nazov": "zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 475/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/475#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd1e059d-a438-4427-9743-6f99b7dd186d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/3/2014\n5011200918\n29. 04. 2015\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2015:5011200918.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu K. X., bytom\nG., t.č. Y., pr. zast. JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom, so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, proti\nžalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Dončova 6, 034 01 Ružomberok, v konaní\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. 400857/1/2011 zo dňa 14. júla 2011, na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/408/2011-109 zo dňa 19. novembra 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/408/2011-109 zo dňa 19.\nnovembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č.k. 400857/1/2011 zo dňa 14. júla 2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu vo veci uloženia trestu - „pokarhania“ podľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona č. 475/2005\nZ.z., z dôvodu, že žalobca porušil § 39 písm. a/, b/ zákona č. 475/2005 Z.z. tým, že nesplnil príkaz\nslužbukonajúceho referenta režimu.\nKrajský súd v Žiline posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z ustanovení § 39 písm. a/, b/, § 57, § 58 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005\nZ.z. v znení účinnom k 31.12.2012 a dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav\na postup správnych orgánov je v súlade so zákonom.\nPodľa názoru krajského súdu je vymedzenie uvedeného skutku zrozumiteľné a nezameniteľné s iným\nskutkom. Uviedol, že skutok obsahuje v súlade s úpravou § 58 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. označenie\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, ako aj okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie,\nktoré sa odsúdenému kladie za vinu, spáchané. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v súlade\ns úpravou konania o disciplinárnych previneniach, na predpísanom tlačive mal žalobca možnosť sa\nk skutku, ktorý sa mu kladie za vinu vyjadriť, pričom toto svoje právo vyplývajúce z ust. § 58 ods. 3\ncit. zákona aj využil, keď vyjadril svoje stanovisko a podpisom vyjadril súhlas s obsahom vyjadrenia,\nktorý je súčasťou predtlače. Konštatoval, že správny orgán dal žalobcovi možnosť sa ku skutočnostiam,\nktoré sú mu kladené za vinu, vyjadriť, čo aj učinil a umožniť mu aj navrhovať dôkazy. Ďalej uviedol, že\nz vyjadrenia odsúdeného vyplýva, že nepodal návrhy na vykonanie dokazovania a nevyjadroval sa k\nskutkovým okolnostiam veci - k popisu skutku, len komentoval spôsob komunikácie, ktorá nastala po\ntom, čo žalobca stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny a po jeho kontaktovaní bol upozornený\n\npor. V., aby tak nekonal, ale aby prišiel k nemu, čo nesplnil. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu\nvyplýva, že žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel uvedené skutkové zistenie, čím nespochybnil, že\nnerealizoval pokyn - príkaz por. P. V., aby sa k nemu dostavil a s ním svoj problém riešil, čím bolo podľa\nnázoru súdu preukázané, že porušil základné povinnosti odsúdeného vymedzené v § 39 písm. b/ zákona\nč. 475/2005 Z.z.\nKrajský súd mal za preukázané z vyjadrenia žalobcu v správnom konaní, že žalobca nespochybňoval\nskutkové zistenia - samotný popis skutku, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu a neuvádzal\nskutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v žalobe. Krajský súd zdôraznil, že nakoľko pre prieskum rozhodnutí\nsprávnych orgánov je podstatný skutkový stav v čase jeho vydania a súd v súlade s týmto stavom\nvykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti OSP, súd nemohol\nna žalobné dôvody uvádzané v podanej žalobe, ktoré nekorešpondujú s jeho vyjadrením v správnom\nkonaní, prihliadať a ich preskúmať, nakoľko tieto neboli tvrdené žalobcom v správnom konaní a nemohli\nbyť vyhodnocované v správnom konaní, ktoré bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové a nepreukázané tvrdenie žalobcu, že nevedel\no obsahu napadnutých rozhodnutí. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané,\nže prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie boli žalobcovi doručené, čo potvrdil svojim podpisom.\nRovnako súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že sa nemal možnosť pred vydaním rozhodnutí k veci\nvyjadriť, príp. že celý obsah jeho vyjadrení správny orgán odmietol zaznamenať. Naviac, krajský súd\npoukazoval na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu v predtlači vyjadrenia odsúdeného k „záznamu o\ndisciplinárnom previnení“, pokiaľ by aj boli pravdivé, nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo\nveci, nakoľko nespochybňujú skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, na základe ktorého bolo vydané\nrozhodnutie o disciplinárnom previnení a uložený disciplinárny trest. Čo sa týka námietky žalobcu o\nzaujatosti zo strany príslušníkov voči jeho osobe, ktorí už aj v minulosti dali podnet, resp. ústav dal\npodnet na trestné konanie voči jeho osobe, krajský súd poukázal na to, že tieto námietky z obsahu\nsprávneho spisu nevyplývajú a tieto tvrdenia žalobcu s obsahom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,\nnemajú reálne prepojenie, naviac z obsahu spisu nie je preukázané, že by správne orgány postupovali\nnezákonne, navyše tvrdenia žalobcu o zaujatosti príslušných orgánov žalovaného a prvostupňového\nsprávneho orgánu a osôb, ktoré zaň konali, sú podľa názoru krajského súdu nekonkrétne a nemajú\nvecný súvis k prejednávanému disciplinárnemu previneniu.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca e-mailom, ktoré v zákonnej lehote\ndoplnil právny zástupca žalobcu žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie krajského súdu má vady a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca vo svojom odvolaní namietal postup krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru nezohľadnil\nnámietky žalobcu o tom, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a dôkazoch, ako aj\nnámietky o tom, že správny orgán odmietol zaznamenať celý obsah vyjadrení žalobcu k prejednávanému\nskutku. Žalobca poukázal na to, že v čase prejednávania skutku p. T., ktorý spisoval jeho vyjadrenie\nvlastnou rukou, uviedol, že žalobca má uviesť len stručné vyjadrenie, pretože má málo miesta na\npredpísanom tlačive. Uviedol, že sám vybral, ktoré vety a aký obsah vyjadrenia žalobcu zaznamená\ndo predtlače vyjadrenia. Dodal, že skutočnosť, že obsah vyjadrenia je spísaný p. T., je ľahko zistiteľná.\nSúčasne uviedol, že okrem dôvodov uvedených na predtlači, žalobca svoje námietky a sťažnosti spísal\ni formou listu zaslaného žalovanému - ÚVTOS Ružomberok. Žalovaný ich však podľa názoru žalobcu\nnepriradil k uvedenému spisovému materiálu o uložení disciplinárneho trestu, ale zaevidoval ich ako\nsamostatnú sťažnosť a následne na ne odpovedal listami č. ÚVTOS 10-12/11-11 zo dňa 28.07.2011 a č.\nÚVTOS 10-13/11-11 zo dňa 02.09.2011. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že správny orgán\nnepredložil kompletný spisový materiál vzťahujúci sa k veci a zamlčal sťažnosti žalobcu voči uvedenému\nrozhodnutiu, ktoré napísal žalobca a teda rozhodnutie Krajského súdu nepredstavuje podľa jeho názoru\nzhodnotenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Má za to, že správny orgán nezaevidoval podanie\nobvineného a výlučne vychádzal iba z námietok a obsahu sťažnosti uvedeného na predtlači. Zdôraznil,\nže ako osoba s obmedzenou slobodou je zrejmé, že žalobca nemá plné prostriedky na hájenie svojich\npráv. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal otázkou porušenia povinností vyplývajúcich z\n\nporušenia povinnosti podľa § 39 písm. a/ a b/ zákona č. 475/2005 Z.z. a rozhodnutie krajského súdu i\nrozhodnutia žalovaného preto považuje v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že rozhodnutia\nžalovaného i krajského súdu sú arbitrárne, pretože neobsahujú uvedenie dostatočných dôvodov, na\nktorých sú založené. Na záver poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/35/2012.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP\na § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <. www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1\na ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či je skutok,\nktorého sa mal dopustiť žalobca disciplinárnym previnením a či správne orgány pri svojom rozhodovaní\nvychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nV prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest\npokarhania podľa§ 52 ods. 3 písm. a/ zákona č. 475/2005 Z.z. V zázname o disciplinárnom previnení\nč. 400857/1/2011 zo dňa 08.07.2011 sa uvádza, že dňa 08.07.2011 o 9:35 hod. na oddiele 2A došlo k\ndisciplinárnemu previneniu, ktorého sa dopustil žalobca tým, že v uvedenom čase bez predchádzajúceho\npožiadania službukonajúceho referenta režimu por. P. V., prípadne službukonajúceho pedagóga por. T.,\nktorí boli obaja prítomní, stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny a kontaktoval ho. Po upozornení\npor. V., aby tak nekonal, keďže jeho problém mohol vyriešiť osobne a aby prišiel k nemu, odmietol splniť\njeho príkaz a tým porušil § 39 písm. a/ a písm. b/ zákona o výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005\nZ.z. Dôkaznými prostriedkami sú okrem vlastného zistenia por. V. aj výpoveď svedka npor. F.D., ktorý k\nveci uviedol, že skutok sa stal, tak ako je uvedené v zázname. V zázname o disciplinárnom previnení je\nuvedené vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.07.2011 podpísané jeho vlastnoručným podpisom. Uviedol, že\nsa rozprával s veliteľom zmeny, ktorý sa pýtal, kto zvoní. Rozprával sa s ním a referent vstupoval do\nrozhovoru, pričom nemohol počúvať naraz obidvoch. Uviedol, že chcel spísať záznam a odmietli sa s\nním rozprávať. Žalovaný v rozhodnutí o disciplinárnom treste zo dňa 11.07.2011 konštatoval, že bolo\npreukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené a konštatoval, že menovaný porušil § 39 písm. a/ a b/\nz.č. 475/2005 Z.z. v znení zákona č. 93/2008 Z.z. a to tým, že žalobca nesplnil príkaz službukonajúceho\nreferenta režimu. Žalobca podal dňa 11.07.2011 sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho\ntrestu, ktorú zamietol dňa 14.07.2011 príslušník zboru oprávnený rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu\no uložení disciplinárneho trestu podľa § 59e ods. 2 písm. b/ cit. zákona z dôvodu, že bolo preukázané,\nže skutok sa stal, tak ako je uvedené v zázname o disciplinárnom previnení.\nPodľa § 1 zák.č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej spolupráce, Zbor väzenskej a justičnej\nstráže (ďalej len „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu\ntrestu odňatia slobody, ochrany objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, ochrany\nverejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zák.č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej spolupráce, zbor organizačne tvoria a)\ngenerálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).\nPodľa § 4 ods. 1 písm. s/ zák.č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej spolupráce, zbor v rámci svojej\npôsobnosti plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný\npredpis.\nPodľa § 39 písm. a/ a b/ z.č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 08.07.2011, odsúdený je povinný a) plniť\npovinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom, b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru\na zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými\nprichádza do styku.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, odsúdený je disciplinárne\nzodpovedný za disciplinárne previnenie.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, disciplinárnym previnením je\nzavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho\nvykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má\nznaky priestupku podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, za disciplinárne\nprevinenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: a) pokarhanie.\nPodľa § 57 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, právo udeliť disciplinárnu odmenu\na uložiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci\notvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu\na pedagóg.\nPodľa § 58 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, o disciplinárnom\nprevinení odsúdeného sa pred uložením disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlačive.\nZo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času,\nspôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o\nuložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu odsúdeného. Uloženie\ndisciplinárneho trestu, jeho druh, dôvod a dátum uloženia sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného.\nPodľa § 58 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, pred uložením disciplinárneho\ntrestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina\nodsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril.\nPodľa § 58 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, vyjadrenie odsúdeného sa\nuvedie na predpísanom tlačive a predloží sa mu na podpis. Ak odsúdený odmietne vyjadrenie podpísať,\npríslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum,\nsvoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis.\nPodľa § 58 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, pri rozhodovaní o uložení\ndisciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob\njeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší\npostoj odsúdeného k plneniu povinností.\nPodľa § 58 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, disciplinárny trest možno\nodsúdenému uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník\nzboru alebo zamestnanec zboru v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania.\nUstanovenie tohto odseku sa nepoužije na konanie o ukladaní sankcie za konanie, ktoré má znaky\npriestupku; vtedy sa postupuje podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 59 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, ak konanie, ktoré má\nznaky priestupku, spáchané počas výkonu trestu bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota\n\nna uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď sa ktorýkoľvek z príslušníkov zboru s\ndisciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku vyšetrovania.\nPodľa § 59 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, iným orgánom podľa odseku 1\nsa rozumie súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné\nprešetrovanie alebo kontrolnú činnosť.\nNajvyšší súd zastáva názor, že disciplinárne tresty osôb vo výkone trestu odňatia slobody sa zaraďujú\nmedzi verejné disciplinárne delikty. Dopustiť sa ho môže len osoba, ktorá je v právnom vzťahu k inštitúcii\nverejnoprávneho charakteru (v danom prípade ústav na výkon trestu odňatia slobody) a je povinná zo\nzákona dodržiavať pravidlá, ktoré tvoria vnútorný poriadok fungovania takejto inštitúcie. S porušením\ntejto zákonnej povinnosti sa spája nepriaznivý následok - disciplinárny trest, ktorý má represívny\ncharakter. V zmysle uvedeného, disciplinárne tresty osôb vo výkone trestu odňatia slobody ukladané\npodľa zákona č. 475/2005 Z.z. odsúdeným predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej\nprávomoci, ktorých zámerom a právnym obsahom je dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody\nako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva. Z administratívneho\nspisu je zrejmé, že zo strany príslušníkov zboru išlo o vykonanie dozoru nad odsúdeným vo výkone\ntrestu odňatia slobody a to zabezpečenie eskorty žalobcu na ortopedické a kožné vyšetrenie do\ncivilného zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa však nezrealizovala, keďže žalobca zostal neustrojený aj\nnapriek skutočnosti, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody dňa 08.07.2011 nepovolil úľavu\nv ustrojenosti odsúdených. V danom prípade je nepochybné, že sa žalobca dopustil disciplinárneho\nprevinenia, ktoré je potrebné posudzovať ako delikt na úseku verejnej správy, keďže žalobca bol povinný\nrešpektovať zákon o výkone trestu odňatia slobody a s ním súvisiace predpisy.\nV predmetnej veci sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí súdu prvého\nstupňa, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu je zrozumiteľne\nvymedzený skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením,\nktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, ktoré\nviedli k uloženiu trestu žalobcovi - pokarhania. Najvyšší súd mal zo záznamu o disciplinárnom previnení\nč. 400857/1/2011 za preukázané, že žalobca mal možnosť sa k predmetnému skutku vyjadriť a aj sa k\nnemu vyjadril v súlade s § 58 ods. 3 zák.č. 475/2005 Z.z. V disciplinárnom konaní bol vypočutý správnym\norgánom prvého stupňa svedok, ktorý potvrdil disciplinárne previnenie u žalobcu, preto námietka žalobcu\nohľadom nedostatočného zisťovania skutkového stavu správneho orgánu nie je na mieste.\nVzhľadom na nepochybne zistený skutkový stav veci, nezistil Najvyšší súd také vady konania pred\nsprávnym orgánom, na ktoré by musel prihliadať ex offo a ktoré by mali a mohli mať vplyv na zákonnosť\nvydaných správnych rozhodnutí. Námietku žalobcu, že správny orgán bol zaujatý k osobe žalobcu a mal\nzabrániť prípadnému uplatňovaniu jeho práv, považuje Najvyšší súd za právne irelevantnú a účelového\ncharakteru.\nVzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 OSP\nv spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP , nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}