{"guid": "ae253e6f-6d2a-4671-b05b-c75fc2e721b0:00aa6ec2-cd0d-43ff-b45f-51b79e358c94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1", "spisova_znacka": "5MCdo/9/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/9/2014 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 5MCdo/9/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1", "identifikacne_cislo": "4413202205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "nazov": "§ 148a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13a ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13a ods. 1 písm. c) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148a", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00aa6ec2-cd0d-43ff-b45f-51b79e358c94", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/9/2014\n4413202205\n30. 09. 2015\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2015:4413202205.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi K. D., naposledy bytom D., vedenej\nna Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 16 D 243/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti osvedčeniu o dedičstve z 30. januára 2014, sp.zn. 16 D 243/2013,\nDnot 48/2013 vydanému JUDr. Zuzanou Kanásovou, notárkou v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 1,\ntakto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nO. E., bytom Z. je povinná zaplatiť dedičovi D. P.i, bytom D. náhradu trov dovolacieho konania v sume\n139,82 € do rúk JUDr. Heleny Kontrovej, advokátky so sídlom v Semerove č. 414, do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresným súdom Nové Zámky poverená notárka JUDr. Zuzana Kanásová (§ 38 ods. 1 O.s.p.) vydala\n30. januára 2014 osvedčenie o dedičstve sp.zn. 16 D 243/2013, Dnot 48/2013 po poručiteľovi K. D., v\nktorom osvedčila dediča zo závetu D. P., bývajúceho v D., narodeného X. L. XXXX, rodné číslo XXXXXX/\nXXXX v celosti. Do zostaveného súpisu aktív a pasív dedičstva v tomto osvedčení bola zahrnutá aj\nfinančná hotovosť 10 800 €, nachádzajúca sa v dome, v ktorom býval poručiteľ spolu s manželkou.\nŽiadny iný majetok nebol do aktív dedičstva zahrnutý. Žiadne pasíva do dedičstva neboli zahrnuté.\nNotárka osvedčila, že podľa poslednej vôle poručiteľa finančnú hotovosť (10 800 €) prevezme závetný\ndedič D. P. v celosti.\nProti tomuto osvedčeniu o dedičstve na spoločný podnet O. E. a Ing. J. E. podal generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Podľa dovolateľa postupom súdnej\nkomisárky bola bývalá manželka poručiteľa vylúčená z účastníctva v dedičskom konaní v časti, v ktorej\nsa vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo jej a poručiteľa, čím jej bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nodňatá možnosť konať pred súdom a po jej smrti bola táto možnosť odňatá jej dedičke, t.j. jej sestre\nO. E. (dovolacie dôvody podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Na odôvodnenie svojho mimoriadneho\ndovolania dovolateľ uviedol, že v čase smrti bol K. D. ženatý a jeho majetok bol v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov. Napriek tomuto faktu notárka v priebehu konania o dedičstve nevyporiadala\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 175l O.s.p.), ktoré zaniklo okamihom smrti K. D.. Notárka\npovažovala za účastníka konania iba závetného dediča a konanie skončila osvedčením o dedičstve\nv prospech neho. Notárka pri predbežnom vyšetrení nezistila spoľahlivo skutočný a právny stav veci,\nnajmä to, či došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na zákonné\nustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Nebrala do úvahy, že poručiteľ nadobudol finančnú hotovosť\npočas trvania manželstva, a preto táto bola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V\nčase smrti nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané ani dohodou, ani rozhodnutím\nsúdu. Uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v\ndedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania aj keď nie je dedičom, a to v časti, v ktorej\nsa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Poukázal na osvedčenie o dedičstve po\nmanželke poručiteľa A. D., vydané súdnym komisárom Mgr. Petrom Danczim 22. augusta 2013, sp.zn.\n\n16 D 410/2013-45, Dnot 68/2013, z ktorého vyplýva, že O. E. je sestra nebohej manželky poručiteľa.\nTým, že manželka poručiteľa a po jej smrti jej sestra boli vylúčené z účastníctva v dedičskom konaní v\nčasti, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jej a poručiteľa, došlo k odňatiu možnosť\nkonať pre súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté osvedčenie zrušiť\na vec vrátiť Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.\nK mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrila aj O., ktorá s ním súhlasila a navrhla mimoriadnemu dovolaniu\nvyhovieť.\nDedič D. P. vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že na podanie\nmimoriadneho dovolania nie sú dané dôvody a ako nedôvodné ho žiadal zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či je mimoriadne dovolanie procesne prípustné.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,\npodá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym\ndovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).\nZ dôvodu nejednostnosti rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia pri aplikácii ustanovenia §\n243e ods. 1 O.s.p. (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam súdu je prípustné mimoriadne dovolanie\na či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy, keď účastník sám predtým nevyužil všetky dostupné\nopravné prostriedky) prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v minulosti stanovisko, ktoré\nbolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým účel mimoriadneho dovolania\na vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku,\nznie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho\nopravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle ustanovenia § 243e\nO.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.\nObdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp.zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, v\nzmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,\nzohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“),\nako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná\nza podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných\nprostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom\n\nzaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne poukázal v\nrozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a.s. proti Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti\nSlovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike.\nJudikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja. Nie je vylúčené, aby\naj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne náhľady alebo interpretačné\nvýchodiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná či doplňovaná, ale tiež menená.\nV nadväznosti na vyššie uvedené senát 5 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v predmetnej veci, na\nrozdiel od uvedeného stanoviska, akcentuje predovšetkým miesto, ktoré má mimoriadne dovolanie v\nsystéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania. Na bližšie odôvodnenie odklonenia sa\nod predmetného stanoviska uvádza nasledovné:\nMimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je\njeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v\nodôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené\nkritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné\nprávne prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto\nkritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu\nochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá\nsa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dostupné procesné\nprostriedky poskytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania alebo rozhodovania súdov.\nPožiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo\nštátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ\nmimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného\nprostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane\nmimoriadnych opravných prostriedkov, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako\njedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora\nsúvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty a z toho dôvodu v týchto prípadoch\nje procesná aktivita generálneho prokurátora podajúceho mimoriadne dovolanie neprípustná a nemôže\nmať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach § 243e až § 243j O.s.p.\nV danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním osvedčenie o dedičstve z 30.\njanuára 2014 č.k. 16D 243/2013-40, Dnot 48/2013, vydanému notárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou, so\nsídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 1, ako súdnou komisárkou. Predmetom konania v danej\nveci bolo prejednanie dedičstva po poručiteľovi K. D.. Predmetné osvedčenie o dedičstve nadobudlo\nprávoplatnosť 31. januára 2014. Notárka ako súdna komisárka dedičstvo po poručiteľovi prejednala s\ndedičom zo závetu D. P., ktorý na základe predmetného osvedčenia o dedičstve, ako dedič zo závetu,\nnadobudol dedičstvo po poručiteľovi v celosti. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase smrti bol poručiteľ\nženatý, bezdetný, avšak so zanechaním závetu. Poručiteľ ustanovil závetom (spísaným 21. augusta\n2012) dediča celého svojho majetku D. P., bývajúceho v D.. Závet spĺňal náležitosti, ktoré pre platnosť\nzávetu ustanovuje § 476b Občianskeho zákonníka. Manželka poručiteľa A. D. prichádzala do úvahy ako\ndedička v druhej skupine zákonných dedičov (§ 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá však dňa\n20. februára 2013 zomrela a jej právom dediť nastupovala jej sestra O. k závetu zaslala dňa 12. júna\n2013 písomnú námietku, v ktorej uviedla, že poručiteľ opomenul v závete svoju manželku, s ktorou žil v\nspoločnej domácnosti a bol pri spísaní závetu popletený a ovplyvnený a vzhľadom na svoj vek nerozumel\ntextu, ktorý podpisoval; pán P. im poskytoval pomoc zo zištných dôvodov. Na pojednávaní 2. októbra\n2013 a 9. októbra 2013 v Notárskom úrade JUDr. Zuzany Kanásovej, notárky v Nových Zámkoch, M.R.\nŠtefánika 1, splnomocnená zástupkyňa zákonnej dedičky Ing. J. E. vyhlásila, že O. E. namieta platnosť\nzávetu. Okresný súd Nové Zámky uznesením z 28. októbra 2013 č.k. 16D 243/2013-32, Dnot 48/2013\npodľa § 175k ods. 1, 2 O.s.p. odkázal O. E., aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala\n\nna Okresnom súde Nové Zámky žalobu, že závet poručiteľa zo dňa 21. augusta 2002 je neplatný a aby\nsúčasne o podaní žaloby vyrozumela súdneho komisára, ktorý vedie konanie o dedičstve. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2013. Dedička O. E. žalobu o neplatnosť závetu v stanovenej\nlehote nepodala. Dôvody tejto procesnej pasivity vysvetľovala O. E. vo svojom podnete z 31. marca 2014\nadresovanom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky tak, že dala si pripraviť dve verzie reakcie\nna testament K. D., na jej strane sa však stal omyl, keď nešťastnou náhodou vložila do obálky verziu,\nže od žaloby upúšťa a požiadala vnuka, aby obálku odoslal na Okresný súd Nové Zámky, čiže žalobu v\nskutočnosti nepodala. V tej dobe mala okrem iného vo zvýšenej miere problémy so zrakom.\nDovolací súd s poukazom na hore uvedené dospel k záveru, že v danom prípade prebehlo dedičské\nkonanie, v ktorom mala dedička O. E. možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu\nnevyplýva, že by sama náležite chránila svoje práva a konala dostatočne predvídavo, starostlivo a\nobozretne. Podnecovateľka (O. E.) mimoriadneho dovolania bola súdnou komisárkou (§ 175k ods. 2\nO.s.p.) odkázaná ako dedička, aby svoje právo uplatnila žalobou na súde. Po márnom uplynutí lehoty\nsúdna komisárka pokračovala v konaní o dedičstve, pričom neprihliadla na dedičku, ktorá svoje právo na\npodanie žaloby nevyužila. Dedička svoje právo na podanie žaloby nevyužila, i keď ho mala k dispozícii,\na ktoré bolo potencionálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie o dedičskom práve. Vzhľadom\nna pasivitu samotnej dedičky pri včasnej ochrane jej práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita\ngenerálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného dedičkou\nO. E..\nSo zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nprocesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade dala uvedený podnet O. E.. Dedič zo\nzávetu P. P. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu požiadal o priznanie náhrady trov tohto konania a\npožadovanú náhradu vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej republiky O. uložil povinnosť nahradiť dedičovi\nP. P. náhradu trov dovolacieho konania zodpovedajúcej odmene advokáta za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava a vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu vypracované advokátkou z 5. novembra\n2014). Vychádzal z ustanovení § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nDedičovi P. P. priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 139,82 € (2 x 61,87 € - prevzatie\na príprava, vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu + 2 x 8,04 € režijný paušál). Ďalšie uplatňované trovy\nkonania v konaní o mimoriadnom dovolaní nepovažoval za účelne vynaložené.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}