{"guid": "419ad59f-86da-4907-b00b-9883db8f4d05:ec7436d7-ee5b-499c-ba48-180e9a2dd135", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1", "spisova_znacka": "2MCdo/14/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/14/2014 z 30. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2015, sp. zn. 2MCdo/14/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1", "identifikacne_cislo": "4313212415", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2015-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-172.odsek-9", "nazov": "§ 172 ods. 9 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-172.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-172", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec7436d7-ee5b-499c-ba48-180e9a2dd135", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/14/2014\n4313212415\n30. 07. 2015\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2015:4313212415.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v\nPiešťanoch, Teplická 7434/147, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanej Q. G., bývajúcej v M., o zaplatenie 4 519,75\n€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11 Ro 413/2013, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti platobnému rozkazu Okresného súdu\nLevice z 10. októbra 2013 č. k. 11 Ro 413/2013-15, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 10. októbra 2013 č. k. 11 Ro 413/2013-15\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobca podal 25. júna 2013 na Okresný súd Levice návrh na vydanie platobného rozkazu, na základe\nktorého žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 4 519,75 €, kapitalizovaný denný\núrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,86 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od\nzosplatnenia do podania návrhu vo výške 967,45 €, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo\nsumy 4 485,59 € od 19. júna 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku\nv sume 271,00 € a trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní v sume 405,16 €.\nOkresný súd Levice platobným rozkazom z 10. októbra 2013 č. k. 11 Ro 413/2013-15 uložil žalovanej,\naby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi sumu 5 488,06 € a úrok z omeškania vo\nvýške 0,024 % denne zo sumy 4 485,59 € od 19. júna 2013 do zaplatenia alebo v tej istej lehote\npodala odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Žalovanú ďalej zaviazal do 15 dní odo dňa\ndoručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku\nv sume 271 € a na trovách právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní v sume 405,16 €.\nProti tomuto platobnému rozkazu podal na podnet žalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§\n243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a žiadal zrušenie platobného rozkazu a vrátenie veci okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz bez splnenia zákonných\npodmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 172 ods. 1, 9 O.s.p. Nesprávne právne posúdil zmluvu, od\nktorej sa odvodzoval uplatňovaný nárok, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje podmienky, ktoré\nmali byť posúdené ako neprijateľné, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy. Ďalej namietal, že súd prvého\nstupňa nesprávne posúdil oprávnenosť finančného vyjadrenia uplatňovaného nároku, ako aj skutočnosť,\nže trovy právneho zastúpenia nemali byť žalobcovi priznané.\nŽalobca s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní nesúhlasil a navrhol, aby dovolací súd\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n\n(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nV prvom rade treba uviesť, že mimoriadne dovolanie voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu možno\npovažovať za prípustné.\nDovolací súd sa pri hodnotení tejto zásadnej otázky opieral o nasledujúce právne úvahy.\nPosudzovanie prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky už\ndlhší čas významne rezonuje v súdnej judikatúre aj v právnej vede a je spojená s odchylnými právnymi\nnázormi. V praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa spravidla tento mimoriadny opravný\nprostriedok rešpektoval ako účinný prostriedok nápravy tých pochybení, ktoré zákonodarca taxatívnym\nspôsobom pomenoval v ustanovení § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky pre jeho\nuplatnenie určovalo i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Rc 36/2008. Tento procesný\ninštitút akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ako príklad možno uviesť jeho nález sp. zn.\nI. ÚS 118/2013 z 22. januára 2014, ktorým bolo vyslovené porušenie práva sťažovateľky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 2/2011 o zamietnutí mimoriadneho dovolania\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky.\nNavyše inštitút mimoriadneho dovolania má mať naďalej svoje nenahraditeľné miesto v civilnom konaní,\nkeďže oba schválené vládne návrhy zákonov - Civilný sporový poriadok (viď ustanovenie § 458 ods. 1,\nods. 2) ako aj Civilný nesporový poriadok (viď ustanovenie § 78 ods. 1, ods. 2) ho znovu upravujú.\nZ dôvodovej správy týchto nových kódexov vyplýva, že jeho legislatívna modifikácia vychádza zo\nštrasburskej judikatúry.\nAni Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA,\na.s. v. Slovenská republika (sťažnosť č. 72493/10), PSMA, spol. s r.o. v. Slovenská republika (sťažnosť\nč. 42533/11) a COMPCAR, s.r.o. (sťažnosť č. 25132/13) expressis verbis nevylúčil možnosť kasácie\nprávoplatného súdneho rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní.\nPodľa všeobecných zásad (napr. bod 77 rozsudku vo veci DRAFT-OVA, a.s. v. Slovenská republika),\nktoré tento medzinárodný súd zosumarizoval, platí, že „jedným zo základných aspektov právnych\nprincípov je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného požaduje, aby sa právoplatné a definitívne\nrozhodnutia súdov nespochybňovali. Tento princíp neumožňuje žiadnej zo strán pokúšať sa o obnovenie\nkonania len preto, aby dosiahla opätovné konanie pred súdom a iné rozhodnutie. Samotná možnosť\nexistencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné konanie. Odklonenie od tejto zásady\nje odôvodnené, len ak existujú okolnosti zásadného a závažného charakteru. Právomoc súdov vyššej\ninštancie rušiť alebo meniť právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie by sa mala realizovať s cieľom\nnápravy zásadných pochybení. Táto právomoc sa musí uplatňovať tak, aby udržiavala v maximálnej\nmožnej miere spravodlivú rovnováhu medzi záujmami jednotlivca a nutnosťou zabezpečovať účinnosť\njustičného systému. Medzi dôležité okolnosti, ktoré v tejto súvislosti treba brať do úvahy, patrí\nnajmä účinok obnoveného konania a nasledujúceho konania na situáciu sťažovateľa a otázka, či k\nobnoveniu konania došlo na žiadosť samotného sťažovateľa; dôvody, na základe ktorých vnútroštátne\norgány zvrátili rozsudok v prípade sťažovateľa; súlad daného konania s procesnými požiadavkami\nvnútroštátneho práva; existencia a fungovanie procesných záruk v rámci vnútroštátneho právneho\nsystému, ktoré majú predchádzať zneužívaniu konania vnútroštátnymi orgánmi; a ďalšie okolnosti\nprípadu. Okrem toho musí preskúmanie obsahovať všetky procesné záruky čl. 6 ods. 1 a musí zaručovať\ncelkovú spravodlivosť konania. Súd pri používaní pojmu „zásadné pochybenie“ v mnohých prípadoch\nzdôrazňoval, že samotné konštatovanie, že vyšetrovanie v sťažovateľovom prípade bolo „neúplné a\nzaujaté“, alebo viedlo k „chybnému“ oslobodeniu spod obžaloby, nemôže samo osebe - za neprítomnosti\nsúdnych pochybení alebo závažného porušenia súdneho konania, zneužitia právomoci, zjavných chýb\npri uplatňovaní hmotného práva alebo iných závažných dôvodov vyplývajúcich zo záujmov justície indikovať prítomnosť zásadného defektu v predchádzajúcich konaniach...“.\nEurópsky súd pre ľudské práva teda uplatňovaním vymenovaných princípov vždy v každej\nposudzovanej veci osobitne skúma, či existujú okolnosti podstatného a závažného charakteru, ktoré\n\nby odôvodňovali odklon od zásady, že ak súdy právoplatne rozhodli, ich rozhodnutie by nemalo byť\nspochybňované (napr. bod 81 vyššie citovaného rozsudku ESĽP).\nMožno uzavrieť, že podľa štrasburskej judikatúry zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom\nopravnom konaní prichádza do úvahy, avšak iba za účelom nápravy fundamentálnych nedostatkov vo\nvýkone spravodlivosti. Nadriadené súdy smú tak využívať svoju prieskumnú právomoc len k oprave\nskutkových a právnych omylov a justičných omylov, nie k novému prejednaniu veci.\nSkutočnosť, či existujú podstatné a presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali zásah do právnej\nistoty účastníka konania prostredníctvom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky, je tak vždy nevyhnutným atribútom individuálneho posúdenia každého prípadu.\nDovolaciemu súdu je známy aj obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz.\nÚS 3/2015-22 z 18. marca 2015, ktorým, dodržiavajúc zásadu jednotnosti súdneho rozhodnutia,\nzjednotil rozdielne právne názory svojich senátov na povinnosť účastníka konania využiť všetky\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky pred samotným podaním podnetu generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky viazaný. Napriek\ntomu, že nejde o formálnu záväznosť (v súlade s ustanovením § 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii\nÚstavného súdu SR a o konaní pred ním sú uznesením jeho pléna výlučne viazané všetky tu pôsobiace\nsenáty), ide o faktickú záväznosť, čiže o tzv. „precedens de facto“.\nKardinálnu otázku spojenú s aplikáciou vyššie citovaného uznesenia pléna Ústavného súdu však\npredstavujú jeho intertemporálne dopady na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky postupujúc podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho\nsúdu č. 36/2008 podal do doby konfirmácie názoru Ústavného súdu viacero mimoriadnych dovolaní bez\nakýchkoľvek obmedzujúcich podmienok.\nVo všeobecnosti by malo platiť, že zjednocujúce stanovisko pôsobí nielen do budúcna, ako je to pri\nzrušení protiústavných právnych predpisoch, ale nový právny názor je aplikovateľný na všetky pred\nsúdmi prebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd skúmal, či táto premisa\nplatí bezvýhradne aj na vzniknutú procesnú situáciu, t. j. na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach\ngenerálneho prokurátora podaných do nastúpenia faktických účinkov zjednocujúceho stanoviska\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nV tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere\nobčanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a\ndostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná\nnielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich\nprávo. Nemožno opomenúť, že k nej patrí aj súdna judikatúra. Práve ochrana oprávnenej dôvery\nobčanov v právo, ktoré tu predstavoval ustálený výklad právnej normy vo forme stanoviska Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, by mala byť pre podané mimoriadne dovolania pred novým právnym záverom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky prioritná. Možno mať tak za to, že sú tu dané špecifiká výnimočnej\nsituácie, ktorá je založená intenzívnejším záujmom na ochrane legitímnych očakávaní adresátov na\nriadnom prejednaní mimoriadneho opravného prostriedku. Generálny prokurátor Slovenskej republiky,\nktorý podal mimoriadne dovolanie na podnet účastníka konania, využil svoje procesné oprávnenie v\nsúlade s dlhoročne zaužívanou právnou praxou sledujúc ochranu práv účastníka konania. Ak teda\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky už podal mimoriadne dovolanie, ide o využitie jeho práv v takej\nintenzite, že jeho prípadné odmietnutie len s poukazom na prelom rozhodovacej činnosti Najvyššieho\nsúdu vyvolaný zjednocujúcim názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, by znamenal prílišnú\ntvrdosť retrospektívy nového právneho názoru. Ani od generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\nako prostredníka jedného z účastníkov konania mimoriadneho opravného konania, nemožno očakávať,\naby v prípade reálneho využitia svojho mimoriadneho oprávnenia v „tolerantnom právnom prostredí“,\nmohol odhadovať budúci názorový vývoj Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke výkladu jeho\nzákonných predpokladov.\nOdmietnutie podaného mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len\ns poukazom na reštrikcie dané uznesením pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky by podľa\n\ndovolacieho súdu znamenalo neprimerane tvrdý zásah do práv účastníka konania, ktorý neuplatnil včas\nriadny opravný prostriedok, lebo spoliehajúc sa na bežnú súdnu prax priamo inicioval u generálneho\nprokurátora podanie mimoriadneho dovolania.\nDovolací súd tak v intenciách vyššie uvedeného a podľa kritérií poskytnutých štrasburskou judikatúrou\nskúmal, či je prítomné v konaní okresného súdu, také pochybenie, ktoré možno označiť za elementárne\nporušenie základných práv a slobôd, pričom zistil, že v súdenej veci to tak je. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky považuje zaň napríklad také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté\ns konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\nsa odráža kolízia ústavných princípov.\nPred touto právnou analýzou je nevyhnutné uviesť, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\nmimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.\n2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv.\ninými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom\ndovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.\nNeboli zistené ani tzv. iné procesné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nGenerálny prokurátor namieta, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože neboli splnené\nzákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovenia § 172 ods. 1, 9 O.s.p.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní konštatoval, že zmluva o úvere v súdenej veci\nje spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nesmie obsahovať neprimerané podmienky. Okresnému súdu v tejto\nsúvislosti vytýka, že bolo jeho povinnosťou pred vydaním platobného rozkazu posúdiť ustanovenia\nzmluvy o úvere podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu.\nPoznamenal, že ochrane, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľovi, zodpovedá povinnosť\nsúdu ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok aj vtedy,\nak ich spotrebiteľ nenamieta.\nPodľa § 172 ods. 1 veta prvá O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia\nodporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy,\nvyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom.\nPodľa § 172 ods. 9 O.s.p. ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy\na odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.\nPodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nPodľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. mája 2014 ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné.\nPodľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n\nPodľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(ďalej len „neprijateľná podmienka“).\nPojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v\nširšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,\npri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú\núpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný\ntyp zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa\nakého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o\nneprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri\ntýchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, a\nto, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť\npred uzavretím zmluvy.\nDovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej\nzmluvy. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto\nje potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; žalovaná ako\nfyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za\nspotrebiteľa a predmetnú úverovú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.\nSúd prvého stupňa však v súdenej veci úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako zmluvu\nspotrebiteľskú neposúdil a žalovanej ako spotrebiteľke nepriznal súdnu ochranu, ktorú spotrebiteľom\nzaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne súd prvého stupňa bez toho,\naby si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 172 ods. 9 O.s.p., teda bez\ntoho aby skúmal, či spotrebiteľská zmluva od ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok neobsahuje\nneprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, vydal platobný rozkaz.\nOkresný súd riadiac sa nesprávnym právnym názorom, ignorujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka\na Občianskeho súdneho poriadku o ochrane spotrebiteľov, vo veci vydal platobný rozkaz bez toho,\naby akýmkoľvek spôsobom preskúmal ustanovenia zmluvy o úvere a jednoznačne ustálil, či predmetná\nzmluva obsahuje neprijateľné podmienky alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia veci súdom prvého stupňa nebol skutkový stav dostatočne zistený. Bude preto\npotrebné, aby súd prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia vo veci zmluvu o úvere podrobne preskúmal\nv zmysle intencií spotrebiteľského práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne\nposúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho zostal skutkový stav neúplný, zrušil rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2\nO.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}