{"guid": "898c3807-a877-4a91-a7cd-37408fb4a4da:1172dde9-ef2c-4a18-b109-a086f0ccbdf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1", "spisova_znacka": "3MCdo/18/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2014 z 25. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, sp. zn. 3MCdo/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1", "identifikacne_cislo": "4312211180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "datum_vydania": "2015-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "nazov": "§ 243i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1172dde9-ef2c-4a18-b109-a086f0ccbdf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/18/2014\n4312211180\n25. 06. 2015\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2015:4312211180.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke P., ktorá sa narodila XX. decembra\nXXXX, naposledy bývala v Y. a zomrela XX. júna XXXX, za účasti dedičov 1/ P., bývajúceho v P., 2/\nW., bývajúceho v Y., zastúpeného W. bývajúcim v Y. a zastúpeným JUDr. Alexandrom Kuchárikom,\nadvokátom so sídlom v Leviciach, Jána Hollého č. 11, a 3/ Z., bývajúceho v Y., zastúpeného W. bývajúcim\nv Y. a zastúpeným JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom v Leviciach, Jána Hollého č. 11,\nvedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10 D 196/2012, a vo veci starostlivosti súdu o maloleté\ndeti - dedičov 2/ a 3/, o schválenie právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.\n12 P 28/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Levice zo 17. apríla 2014 č.k. 10 D 196/2012-88 a proti rozsudku Okresného súdu\nLevice zo 14. februára 2014 č.k. 12 P 28/2013-9, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nDedičovi 1/ nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Levice uznesením zo 17. apríla 2014 č.k. 10 D 196/2012-88 schválil dohodu o vyporiadaní\ndedičstva, ktorou: I. dedič 1/ voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné papiere (akcie\nšpecifikované v uznesení), ďalej vklad na vkladnej knižke (špecifikovaný v uznesení), nehnuteľnosti v\nkatastrálnom území G. vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX\n(v podieloch špecifikovaných v uznesení), II. dedič 2/ voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné\npapiere (akcie špecifikované v uznesení), ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom území G. vedené v katastri\nnehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, III. dedič 3/ voči spoludedičom bezodplatne\nnadobudol cenné papiere (akcie špecifikované v uznesení), ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom\núzemí G. vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX (v podieloch\nšpecifikovaných v uznesení), IV. dedič 1/ v podiele 1/2, dedič 2/ v podiele 1/4 a dedič 3/ v podiele\n1/4 nadobudli vklady na ďalších vkladných knižkách (špecifikované v uznesení) a nehnuteľnosti v\nkatastrálnom území G. vedené na liste vlastníctva č. XX. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa\nuviedol, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, ako dedičia po nej prichádzali do úvahy dedič\n1/ a W. (otec dedičov 2/ a 3/), ktorý však dedičstvo odmietol a do jeho dedičských práv vstúpili dedičia\n2/ a 3/. V ďalšom konštatoval, že dedičia 1/, 2/ a 3/ uzatvorili 28. novembra 2013 dohodu o vyporiadaní\ndedičstva, pričom právny úkon W. ako zákonného zástupcu dedičov 2/ a 3/ bol schválený súdom. V\nnadväznosti na to súd prvého stupňa schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva (§ 175q ods. 1 písm. c/\nO.s.p.).\nOkresný súd Levice rozsudkom zo 14. februára 2014 č.k. 12 P 28/2013-9 schválil „dedičskú dohodu“,\nktorú 28. novembra 2013 uzatvoril otec dedičov 2/ a 3/ v konaní o dedičstve po poručiteľke P. zomrelej\nXX. júna XXXX vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10 D 196/2012.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu W.\nnapadol vyššie uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním. Okresnému súdu vytkol, že (napadnutým\nrozsudkom) nemal schváliť právny úkon zákonného zástupcu dedičov 2/ a 3/ urobený za nich v\ndohode o vyporiadaní dedičstva a že (napadnutým uznesením) nemal schváliť dohodu dedičov 1/, 2/\na 3/ o vyporiadaní dedičstva, lebo pri týchto právnych úkonoch neboli rešpektované zákonné podiely\nmaloletých dedičov 2/ a 3/. Napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť z dôvodov uvedených v § 243f ods.\n1 písm. b/ a c/ O.s.p.\nDedič 1/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nZákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či je mimoriadne dovolanie procesne prípustné.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,\npodá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym\ndovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka\nod právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).\n1. So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia pri aplikácií\nustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam súdu je prípustné\nmimoriadne dovolanie a či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy, keď účastník sám predtým\nnevyužil všetky dostupné opravné prostriedky) prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v\nminulosti stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým\núčel mimoriadneho dovolania a vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej v\nObčianskom súdnom poriadku, znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie\nje podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním\nv zmysle § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa“.\n2. Obdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp. zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, v\nzmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,\nzohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)\nako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná\nza podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných\nprostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\n3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\n\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom\nzaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne poukázal v\nrozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti\nSlovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike.\n4. Judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja. Nie je vylúčené, aby\naj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne náhľady alebo interpretačné\nvýchodiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná či doplňovaná, ale tiež menená.\nV preskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, odchyľuje\nod stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k „prekonaniu“ tohto stanoviska môže dôjsť iba osobitným\nprocesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov.\nSenát 3 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v danej veci - na rozdiel od uvedeného stanoviska (aj\ns prihliadnutím na dôvody uvedené v bodoch 2. a 3.) - akcentuje predovšetkým miesto, ktoré má\nmimoriadne dovolanie v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania. Na bližšie\nodôvodnenie odklonenia sa od predmetného stanoviska uvádza nasledovné:\nI keď to v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich riadne a mimoriadne opravné\nprostriedky nie je výslovne uvedené, predsa len je z nich zrejmá zásada, že je na účastníkovi, ktorý\nje nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu, aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými\núkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne - až\npo najvyššiu úroveň - všetky procesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje\nObčiansky súdny poriadok.\nMimoriadne dovolanie je (mimoriadny) opravný prostriedok, ktorý smeruje proti rozhodnutiu súdu, ktoré\nuž nadobudlo právoplatnosť a vykazuje atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O.s.p.). V\nkonaní o mimoriadnom dovolaní dochádza preto k stretu dvoch základných práv (ústavných princípov).\nIde jednak o právo na spravodlivý súdny proces, jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy,\nktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy, treba mať\nv konaní o mimoriadnom dovolaní na zreteli vzájomný vzťah oboch týchto ustanovení. Daná procesná\nsituácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované\noznačené ústavné práva (m. m. I. ÚS 252/05 a tiež IV. ÚS 481/2011).\nPri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní nemožno brať na zreteľ len generálnym prokurátorom\nnamietané porušenie zákona, lebo je potrebné zachovať ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi\nprávom na spravodlivé súdne konanie a ústavným princípom právnej istoty. Právo na spravodlivý\nsúdny proces treba pritom vnímať ako právo, ktoré sa netýka len jedného z účastníkov konania (jednej\nprocesnej strany) a sleduje len jeho práva a oprávnené záujmy; právo na spravodlivý súdny proces sa\nviaže na občianske súdne konanie ako celok a právne postavenie všetkých jeho účastníkov rovnako.\n\nNajvyšší súd pri riešení otázky prípustnosti mimoriadneho dovolania musí dať prednosť ústavnému\nprincípu právnej istoty vtedy, keď účastník sám nevyužil všetky dostupné procesné prostriedky\nposkytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania alebo rozhodovania súdov a zostal v\ntomto smere pasívny. To rovnako platí vtedy, keď sa účastník občianskeho súdneho konania sám\nsvojim procesným úkonom (napríklad vzdaním sa odvolania) zbavil možnosti podať dostupný opravný\nprostriedok. V oboch týchto prípadoch je procesná aktivita generálneho prokurátora podávajúceho\nmimoriadne dovolanie neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach\n§ 243e až § 243j O.s.p.\n5. V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním dve rozhodnutia okresného\nsúdu, ktoré nadobudli právoplatnosť.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12 P 28/2013 žiadny z účastníkov nepodal\nodvolanie.\nZo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 10 D 196/2012 vyplýva, že zákonný zástupca dedičov 2/ a\n3/ podal „odvolanie“, resp. návrh na opravu rozhodnutia. Podľa záveru súdu išlo o návrh na opravu\nrozhodnutia, ktorý Okresný súd Levice zamietol uznesením 1. júla 2014 č.k. 10 D 196/2012-94. Proti\ntomuto uzneseniu bolo prípustné odvolanie, zákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ ho ale nepodal.\nDôvody tejto procesnej pasivity vysvetľoval W. vo svojom podnete zo 17. septembra 2014 adresovanom\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky tak, že dosah uvedených rozhodnutí Okresného súdu\nLevice a ich dopad na majetok maloletých dedičov si uvedomil až po doručení uznesenia Okresného\nsúdu Levice z 1. júla 2014 a výzvy dediča 1/ požadujúceho od dedičov 2/ a 3/ peňažné plnenie\npodľa rozhodnutia o dedičstve. Takáto argumentácia nasvedčuje tomu, že zákonný zástupca dedičov\n2/ a 3/ nerešpektoval zásadu, v zmysle ktorej právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“),\nto znamená tým, ktorí sú opatrní, predvídaví, starostlivo sa pripravujú na občianske súdne konanie,\naktívne sa zaujímajú o ochranu svojich práv a procesné úkony nerobia neuvážene, ale až po dôslednom\noboznámení sa s ich právnymi účinkami. Neznalosť zákona pri tom neospravedlňuje („ignorantia juris\nnon excusat“).\nVzhľadom na to, že v predmetných konaniach podnecovateľ mimoriadneho dovolania nevyužil dostupný\nopravný prostriedok (resp. sa možnosti podať dostupný opravný prostriedok sám zbavil), najvyšší súd\ndospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v danom prípade procesne neprípustné.\n6. So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i\nO.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dali podnet\nna mimoriadne dovolanie dedičia 2/ a 3/ zastúpení ich zákonným zástupcom. Dedič 1/ nepodal návrh\nna priznanie náhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu preto nepriznal náhradu\ntrov konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}