{"guid": "0e0cbf53-fed4-4f3c-a719-7cad4ae76f6b:9e9d4380-db60-474a-b383-cd50957fd8e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1", "spisova_znacka": "3Oboer/116/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/116/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/116/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1", "identifikacne_cislo": "4204110913", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Kúdelová", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e9d4380-db60-474a-b383-cd50957fd8e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/116/2014\n4204110913\n26. 03. 2015\nJUDr. Ľubomíra Kúdelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4204110913.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,\ns. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Y. H., nar. XX.\nV. XXXX, bytom M., o vymoženie 427,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno\npod sp. zn. 12Er/35/2004, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre\nz 30. septembra 2013, č. k. 25CoE/142/2013-54 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho\nkonania, takto\nrozhodol:\nI. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.\nII. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nIII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.\nIV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Komárno poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnici\nč. N 4527/2003, NZ 102913/2003 spísanej 07. novembra 2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so\nsídlom v Partizánskom.\nOkresný súd Komárno uznesením z 21. augusta 2012, č. k. 12Er/35/2004-23 návrh oprávneného na\nzmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vyslovil, že\no trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07. mája 2003 Zmluvu o\núvere (ďalej len „zmluva o úvere“), súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil\nadvokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, t. j. aby v jeho mene uznal jeho\nzáväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon\nrozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.\nNakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a\nzápisnicu podpísal substituent splnomocnenca povinného Mgr. Bruno Žlnay, ktorý dlh v plnom rozsahu,\nčo do základu aj do výšky uznal, a zároveň vyhlásil, že dlh ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný\nsplatí v lehote do 14. novembra 2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice\nako exekučného titulu. Uviedol, že podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či predmetné\nsplnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva\nv notárskej zápisnici je platným právnym úkonom s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto\nrozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov bez\nohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Ďalej uviedol, že ak v čase uzavretia\nzmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol\n\nuznať dlh. Potom ani Mgr. Tomáš Kušnír nemohol byť platne splnomocnený na takéto právo. Ak zmluvné\nzastúpenie v tejto veci bolo urobené na základe absolútne neplatného právneho úkonu, potom Mgr.\nTomáš Kušnír, resp. ním splnomocnený substituent nemohol svojím konaním uznať dlh povinného, čo\ndo dôvodu a výšky, ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Povinný bol taktiež\nzaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť. Notárska zápisnica preto v\ndanom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41\nods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť\nexekučným titulom pre exekúciu, nakoľko plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením\nsúhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je neplatné. Ďalej uviedol, že exekučný súd môže skúmať\nči sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie počas celého exekučného\nkonania a v prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.\nVzhľadom na uvedené, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1\npísm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a\no zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\nKrajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného na prerušenie\nkonania zamietol a na odvolanie oprávneného, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia\nsúdu prvého stupňa a preto sa v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O. s. p.“) obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti\ndodal, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom,\nže Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných, a zároveň aj\nako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti\n§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami\nzastúpeného. V prípade zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s uvedeným ustanovením,\nsú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na to, či o tom účastníci\nprávneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa, že Mgr. Tomáš Kušnír konal v\nrozpore s so záujmom povinného ako zastúpeného. Predmetné splnomocnenie ako i uznanie dlhu\nna základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym\núkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.\nK návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 poukázal\nna § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je možné exekučné konanie prerušiť iba vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon. Rovnako má odvolací súd za to, že v danej veci neexistuje potreba\nobrátiť sa s prejudiciálnou otázkou k výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie.\nProti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil\nust. § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust.\n§ 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ust. § 237 písm. f/ O. s. p., že súd\nsvojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,\naby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a\nnavrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nPodľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučného titulu notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci - o materiálnych a formálnych\npodmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne\nrozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval\nzo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových\nnávrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať pred súdom videl aj v\ntom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného\nporiadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne\nkonanie.\n\nOprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/\nO. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil\nprejudiciálne otázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.\nOprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\nodvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.\nPovinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.\nOprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom\nkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých\n- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie\no jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla\n2013 sp. zn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013, z 10. marca 2014 sp. zn.\n3OboE/74/2013, sp. zn. 3OboE/76/2014, z 19. novembra 2014 sp. zn. 3OboE/202/2014) s tým, že a/\nodvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým\nbol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím\nodvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené\nrozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi\nzávermi v nich vyjadrenými.\nVzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je\ndaná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie\npodal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie\ndovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 17. marca 2014 sp.\nzn. 3Oboer/108/2013, 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013,\nz 15.júla 2014 sp. zn. 3Oboer/208/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp.\nzn. 3Oboer/139/2013, z 21. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/234/2013 na ktoré v podrobnostiach poukazuje s\ntým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej\nopakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,\nktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo\nagentúr Európskej únie. Pokiaľ, ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je\nžiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov\no aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného\nporiadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.\nIII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\n\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a\nprávne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z\n19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn.\n3Oboer/139/2013 a z 17. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/165/2013, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým\ndospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu z 01. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna\n2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie,\n4. Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41\nods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde\no vykonateľný exekučný\ntitul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej\npodklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je\nvykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania\n(I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví\nza povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej\nosoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má\nvopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto\nprípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom\nudelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej\nmateriálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),\n5. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti vykonateľného\nexekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod, so zreteľom na ktorý treba\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto\nokolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).\n6. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný titul\nvykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie\nexekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne\nupravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti\ndostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\n7. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\n8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a\nžiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je\npovinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého\n\npostupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku.\n(pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom\nzasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).\nTieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.\nK námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď tak podľa\nzákona boli povinné urobiť dovolací súd uvádza, že Zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. augusta\n2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods.\n5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného\nporiadku. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil\npodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku uznesením z 21. augusta 2012. Došlo teda k procesnej\nnesprávnosti namietanej oprávneným.\nDovolací súd v preskúmavanej veci vzal do úvahy, že s účinnosťou od 01. januára 2013 došlo k\nzmene právnej úpravy, v zmysle ktorej bolo predmetné ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku\nvypustené. Z uvedeného je zrejmé, že s účinnosťou od 01. januára 2013 je na úvahe exekučného súdu\nči pojednávanie nariadi. Túto zmenu dovolací súd zohľadnil pri úvahe, či sa zrušením napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu dosiahne zmysel a účel sledovaný dovolaním (náprava nesprávnosti, ku\nktorej došlo). Dovolací súd nemohol prehliadnuť, že i keby došlo k zrušeniu rozhodnutí súdov nižších\nstupňov a k vráteniu veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, nebol by (už) tento súd povinný nariadiť\npred zastavením exekúcie pojednávanie. Navyše, ako vyplýva z judikatúry z rozhodnutia R 39/1993,\npodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je splnená, v prípade, že sa účastníkovi\nodňala možnosť konať pred súdom (iba) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol\nuplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozhodnutiu, ktoré mu bolo riadne\ndoručené, odvolanie. Oprávnený v danom prípade túto možnosť využil. Rovnako odvolací súd v danom\nprípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď o odvolaní oprávneného rozhodol bez\nnariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle\n§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (§ 214 ods. 1\npísm. b/, c/ a d/ O. s. p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.\nZ uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich\nrozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nIV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a vznikla\nmu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O.\ns. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania\nproti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}