{"guid": "093ac1a0-9437-491f-b85b-2975287feb39:d946e62a-3117-4d08-8051-b37eafd185a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1", "spisova_znacka": "3Oboer/155/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/155/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/155/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1", "identifikacne_cislo": "4113215648", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d946e62a-3117-4d08-8051-b37eafd185a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/155/2014\n4113215648\n26. 03. 2015\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2015:4113215648.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s. r. o.,\nso sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: I. Y., nar.\nXX. M. XXXX, bytom Z., o vymoženie pohľadávky 844,61 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom\nsúde Nitra pod sp. zn. 10Er/547/2013, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 30. septembra 2013, sp. zn. 25CoE/144/2013, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .\nII. Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nSúdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v\nznení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z\n28. 10. 2011, sp. zn. IDB112100155 Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „označený rozhodcovský\nrozsudok“).\nOkresný súd Nitra uznesením z 13. 05. 2013, č. k. 10Er/547/2013-12 žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený a\npovinný uzavreli úverovú zmluvu, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou bola\nrozhodcovská doložka, ktorá je ale neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala\nvo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú\nzmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred naformulovaným\ndodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom posúdiť obsah rozhodcovskej doložky a\njej právne dôsledky. Táto doložka vytvorila v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností\núčastníkov spotrebiteľskej zmluvy a takáto rozhodcovská doložka je považovaná za neprípustnú\n(nekalú) a za neplatnú ju považujú aj ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka o\nspotrebiteľských zmluvách. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského\nsúdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý z tohto dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul.\nSúd prvého stupňa vzhľadom na to žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\nNa odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 09. 2013, sp. zn. 25CoE/144/2013\nnapadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Konštatoval, že súd prvého\nstupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, správne postupoval pokiaľ zisťoval,\nči úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Za správny považoval názor súdu prvého\nstupňa ktorým vyslovil, že rozhodcovská doložka tak ako vyplýva zo zmluvy predstavuje nekalú\npodmienku znemožňujúcu voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ktorá tiež\npredstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n\nZ odôvodnenia teda vyplynulo, že aj podľa názoru odvolacieho súdu má v danom prípade rozhodcovská\ndoložka charakter neprijateľnej podmienky, ktorá v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd prvého\nstupňa ju opodstatnene považoval za neplatnú. Správny je nielen záver súdu prvého stupňa, že\noznačený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného\nporiadku), ale aj záver, že právny predchodca oprávneného nepostupoval dôsledne podľa § 93b zákona\nč. 483/2001 Z. z. o bankách a že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo\npotrebné zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\nOprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď\nzmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia\nsúdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom\nprípade:\na) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.),\nb) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.),\nc) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný\n(§ 237 písm. e/ O. s. p.),\nd) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že odmietli vykonať\nexekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,\ne) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p.) a\nf) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)\npo zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.\nUznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie\nuvedených uznesení. Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné\nnie je.\nPrípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Oprávnený procesné vady\nkonania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom\nkonaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo\na právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v dovolacom konaní\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia (3Cdo/243/2012,\n2Cdo/253/2012, 2Cdo/278/2012, 4Cdo/308/2012) a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v\ntýchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku\nprocesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje\ns tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O. s. p.) pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský\nrozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného\nkonania,\n\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal a meritórne\nrozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez\nnávrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie),\n4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu\nna vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie s obsahom listín zamerané\nna posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti\noprávneného a povinného,\n5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal\nprávomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia,\n6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor so spotrebiteľom\nprejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),\n7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,\nlebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc rozhodcovského súdu\nzriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o\nplatobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov),\n8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice nie je správny.\nK týmto záverom (viď bod 1. až 8.) dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa\nstotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov vysvetlených\nuž súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc\nrozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný\nexekučný titul.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť\nich rozhodnutí a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom tieto rozhodnutia spočívajú, nie sú vady\nkonania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nV dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\noprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods.\n1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh\nna ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}