{"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "identifikacne_cislo": "4107208719", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-25", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-137", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/16/2014\n4107208719\n29. 09. 2015\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Y., E., so sídlom v K., IČO: XX XXX\nXXX, zastúpenej JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom v Nitre, Kupecká č. 18, proti žalovanému\nSlovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o vydanie\nnehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17 C 121/2007, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. septembra\n2013 sp. zn. 7 Co 21/2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2013 sp. zn. 7 Co\n21/2013 a uznesenie Okresného súdu Nitra zo 6. novembra 2012, č.k. 17 C 121/2007-321 z r u š u j\ne a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Nitra uznesením z 13. februára 2012 č.k. 17 C 121/2007-288 zastavil konanie s poukazom\nna ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobkyňa svojimi podaniami z 10. februára 2012 a 13.\nfebruára 2012 vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Rozhodnúť o trovách\nkonania si vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v osobitnom rozhodnutí do 30 dní od právoplatnosti tohto\nuznesenia.\nOkresný súd Nitra po zrušení mu odvolacím súdom prvého uznesenia, ktorým uložil žalobkyni povinnosť\nzaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 3.658,66 eur, v poradí druhým uznesením zo 6.\nnovembra 2012 č.k. 17 C 121/2007-321, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že pri\nposudzovaní skutočností majúcich vplyv na rozhodnutie o trovách konania vychádzal z ustanovenia\n§ 137, § 146 ods. 2 a 226 O.s.p., obsahu spisového materiálu, okolností, ktoré zistil v priebehu\nkonania, ako aj právneho názoru, vyjadreného v uznesení odvolacieho súdu a konštatuje, že k\nzastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, hoci zo strany žalovaného nedošlo\nk uspokojeniu jej nároku, ktorého sa návrhom domáhala, čím z procesného hľadiska zavinila, že\nkonanie muselo byť zastavené. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zaoberal sa následne\núčelnosťou vynaložených trov konania na právnom zastúpení advokátom, ktorý žalovaného v časti\nkonania zatupoval. Uviedol, že účastník má právo byť v priebehu konania zastúpený advokátom, avšak\nžalovaný ako právnická osoba zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní\npozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov, má zriadený samostatný právny odbor, organizačne\nspadajúci do priamej riadiacej pôsobnosti generálnej riaditeľky W., a ktorý je, okrem iných, tvorený\naj Oddelením sporovej agendy, do právomoci ktorého oddelenia patrí aj zastupovanie žalovaného\npred súdmi jeho kvalifikovanými pracovníkmi, má vlastné kapacity na to, aby ho mohli v konaniach\npred súdmi zastupovať jeho vlastní zamestnanci, ktorí majú právnické vzdelanie a tiež dostatočné\npraktické skúsenosti v právnych veciach, ktorými sa W. zaoberá. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti\nvedomosť o tom, že vo väčšine konaní je žalovaný - Slovenský pozemkový fond, zastúpený vlastnými\nzamestnancami s právnickým vzdelaním a nie splnomocneným advokátom. Preto dospel k názoru, že\n\nv tomto prípade neboli trovy, ktoré žalovaný vynaložil na právne zastúpenie v tomto súdnom konaní,\ntrovami vynaloženými účelne, pretože nebolo potrebné využívať služby advokáta, keďže sám disponuje\ndostatočne početným a kvalifikovaným personálnym aparátom. Vzhľadom na uvedené žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. 7 Co 21/2013\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil iba na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti a dôvody\nuvádzané v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec pre rozhodnutie o\nnáhrade trov konania ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., pretože k zastaveniu konania došlo pre\nsprávanie sa žalobcu, ktorý zobral návrh v priebehu konania späť, čím z procesného hľadiska zavinil,\nže konanie sa muselo zastaviť a správne posúdil, že trovy konania žalovaného pozostávajúce z trov\nprávneho zastúpenia nie sú účelne vynaloženými, keďže W. ako právnická osoba disponuje viacerými\npracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie a tvoria právny odbor, a preto využívanie právnických\nslužieb advokáta nemožno považovať u žalovaného za účelne vynaložené náklady. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, súd prvého stupňa neporušil základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 2, 3 Ústavy. Zásada rovnosti účastníkov je jedna zo základných procesných zásad, ktorá\nsa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb a štátu, pokiaľ v danom konaní vystupuje ako\nprocesná strana, a nie ako nositeľ štátnej moci. V tejto súvislosti mal žalovaný rovnaké možnosti ako\nktorýkoľvek iný účastník konania a to i v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci\nzákonom upravených možností, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby niektorej možnosti (ani z možnosti\nzvoliť si na svoje zastupovanie advokáta). Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodnutím\no nepriznaní náhrady týchto trov v napadnutom uznesení uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie\núčelnosti trov konania a nezasiahol ním do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc\nžalovaného podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a tento záver podporuje nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky II. ÚS 78/03-29. Odvolací súd netvrdí, že žalovaný nemal právo dať sa zastúpiť advokátom,\nale zohľadnil skutočnosť, že má vlastných odborných zamestnancov, ktorý v tejto veci aj spísali písomné\nvyjadrenie, a preto mu nič nebránilo poveriť zastupovaním v tomto konaní niektorého zo zamestnancov, o\nčom svedčí aj písomné vyjadrenie v tejto veci doručené súdu prvého stupňa 21. decembra 2011 spísané\na podpísané JUDr. S., zamestnancom povereným zastupovaním. Odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že\npredmetom konania bola právna vec súvisiaca s činnosťou žalovaného. O trovách odvolacieho konania\nodvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.\nProti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 6. novembra 2012 č.k. 17 C 121/2007-321 a uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre z 30. septembra 2013 sp. zn. 7 Co 21/2013 na základe podnetu žalovaného podal\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).\nŽiadal zrušiť uvedené rozhodnutia a vec vrátiť Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu,\nže súdy nižších stupňov sa dôsledne neriadili ustanoveniami § 25 ods. 1 a §§ 142 až 150 O.s.p.\nUviedol, že sa nemožno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne\nvynaložené trovy konania trovy pozostávajúce z odmeny advokáta, v prípade ak právnická osoba, ktorá\nudelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním\nalebo má aj vlastný právny útvar. Takýto názor by znamenal, že účastník konania, ktorý zamestnáva\nosoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí sám znášať aj trovy právneho\nzastúpenia. Takýto výklad je v rozpore s ustanovením § 25 odsek 1 O.s.p. a tiež v rozpore s ústavným\nprincípom rovnosti účastníkov súdneho konania, nakoľko priznanie práva na náhradu trov konania\nnemôže byť posudzované podľa toho, či daný účastník zamestnáva zamestnancov s právnickým\nvzdelaním alebo nie. Zo žiadnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ani z ustanovení O.s.p. nie\nje možné vyvodiť záver, že v prípade vyššie špecifikovaných účastníkov konania, ktorí si napriek tomu\nzvolia zástupcu z radov advokátov, im nemožno z uvedeného dôvodu priznať náhradu trov konania.\nVyužitie poskytnutia služieb splnomocneného zástupcu je právom každého účastníka konania a využitie\ntohto práva nemôže mať vplyv na iné práva účastníka konania, napríklad právo na náhradu trov konania.\nMimoriadne dovolanie proti uvedeným uzneseniam podáva generálny prokurátor z dôvodu, že týmito\nrozhodnutiami bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka\nkonania, ktorú nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\n\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora uviedla, že žaloba v predmetnej\nveci bola podaná dôvodne, vychádzala z identifikácie parciel z príslušnej pkn.vl., avšak nemala k\ndispozícii aktuálnu identifikáciu parciel. Žalobu podala z opatrnosti, pretože na podanie žaloby jej\nkončila prekluzívna lehota a po schválení ROEP-u zobrala žalobu späť. Nesúhlasí s uplatnením trov\nkonania žalovaným, pretože tie neboli účelne vynaložené z dôvodu, že žalovaný disponuje dostatočným\nmnožstvom kvalifikovaných zamestnancov. Žalovaný neposkytol žalobkyni pomoc a súčinnosť tak, ako\nmu to ukladá reštitučný zákon. V tomto konkrétnom prípade nie je možné hovoriť, že by žalovaný mal\nvo veci plný úspech a ani že by si bránil právo proti žalobkyni a to z dôvodu, že žaloba bola dôvodná,\nvychádzala z reštitučného zákona a žalobkyňa sa ňou domáhala nápravy krívd spáchaných na nej\nkomunistickým režimom. Je tiež toho názoru, že reštitučné konanie je oslobodené od súdneho poplatku,\nz čoho je možné subsidiárne odvodiť, že v reštitučnom konaní by nemala byť žalovanému priznaná\nnáhrada trov konania. Mimoriadne dovolanie navrhuje ako nedôvodné odmietnuť.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní [§ 10a ods. 3 O.s.p.\n(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1.\njanuárom 2015)] po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalovaného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 a § 242 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal.\nVady v zmysle § 237 O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého\nstupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože súdy\nžalovanému negarantovali rovnaké postavenie účastníka v konaní.\nPodľa ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p., účastník si môže vždy za svojho zástupcu zvoliť advokáta.\nPlnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.\nV zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. sú trovy konania najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,\nvčítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena\nnotára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej\nosoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva\na jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný\nuhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je\npovinný uhradiť trovy konania odporca.\n\nPodľa článku 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Všetci\núčastníci sú si v konaní rovní.\nOdvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolal na skôr vydaný nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 9. septembra 2004, sp. zn. II. ÚS 78/03. V obdobnej veci však svoj názor vyjadril\naj Ústavný súd Českej republiky (rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 a II. ÚS 986/09).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (por. uznesenie sp. zn. 7 Cdo 93/2012, sp. zn. 2 MCdo 16/2012) sa v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti prikláňa a stotožňuje práve s argumentáciou Ústavného súdu Českej\nrepubliky, a to z nasledujúcich dôvodov:\nÚstavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá\nalebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli\núčastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka\nnechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale\nnapríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku\na podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady\nkonania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné\nprocesné predpisy (§ 142 O.s.p.) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené.\nSúdy nepriznali náhradu trov konania žalovanému s odvolaním sa na to, že neboli účelne vynaložené\nvzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi, ktorý majú právnické vzdelanie,\ndokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú poistku\npred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.\nopakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom\natď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného\ntermínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska\nprávneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní\nupierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,\nže mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol\nv konaní brániť sám.\nSúdy nižšieho stupňa zhodne tvrdili, že v konaní nedošlo k porušeniu základného práva na právnu\npomoc a rovnosť účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR), keďže právo na právnu pomoc\nvyužil aj žalovaný, ktorý si v priebehu konania zvolil právneho zástupcu, v čom mu nebolo zo strany\nsúdov bránené. Právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi musí byť ale zaručené nielen právne ale\naj fakticky. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených\ntrov konania. Tým, že súdy nižšieho stupňa žalovanému nepriznali náhradu trov právneho zastúpenia,\nhoci na to mal podľa zákona nárok (§ 146 ods. 2 O.s.p.), žalovanému sťažili prístup k právnej pomoci\nv konaní na súde, pretože aj za situácie, kedy nezavinil zastavenie konania, je nútený hradiť si náklady\nna právne zastupovanie v konaní sám.\nUplatňovanie hore uvedeného názoru súdov (o tom, že účastník konania disponujúci právnym oddelením\nalebo zamestnávajúci zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu trov konania za\nprávne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie\nv konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií, obchodných\nspoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a pod., čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému\npostaveniu v konaní.\nTým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci,\ndošlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenie veci zostal skutkový stav neúplný (nedostatočne\nzistený).\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nO.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených\nzáujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vzhľadom na uvedené rozhodnutia súdov nižšieho stupňa v zmysle § 243b ods. 2,\n3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/21/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}