{"guid": "5ca397a8-8bfc-47e6-ae5b-097f43b0e8e0:2fd001ca-23e8-45a7-9ca4-2a00990c3777", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1", "spisova_znacka": "3Sžf/16/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/16/2015 z 11. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2015, sp. zn. 3Sžf/16/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1", "identifikacne_cislo": "4014200391", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fd001ca-23e8-45a7-9ca4-2a00990c3777", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/16/2015\n4014200391\n11. 02. 2015\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2015:4014200391.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. Y., bytom A. právne zastúpený JUDr.\nMáriou Konrádovou, advokátkou, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/63498/2014 zo dňa 31.01.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Nitre č. k. 15S/11/2014-44 zo dňa 26. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/11/2014-44 zo dňa 26.\nnovembra 2014 m e n í tak, že žalobcovi priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50%\npoplatkovej povinnosti.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým uznesením podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.\nV odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, ktoré umožňuje\nvyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve\npodmienky, teda odôvodnenosť z pohľadu pomerov účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo\nzrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.\nKrajský súd pri rozhodovaní bral do úvahy, že žalobca podnikal ako fyzická osoba, pričom dňa\n02.03.2013 ukončil podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti prvostupňový súd na základe daňového\npriznania žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 a jeho príloh zistil, že základ dane žalobcu\nza uvedené zdaňovacie obdobie činí 550,45 Eur a samotná daň bola priznaná v sume 104,58 Eur. Podľa\nvýkazu o príjmoch a výdavkoch mal žalobca v roku 2013 príjmy v sume 33 480,- Eur a výdavky v sume\n29 194,- Eur a podľa výkazu o majetku a záväzkoch za rok 2013 mal žalobca pohľadávky v sume 14\n500,- Eur a záväzky v sume 1 412,- Eur, z čoho vyplýva rozdiel majetku a záväzkov v sume 13 088,Eur. Krajský súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, že i keď je daňové priznanie podané za rok 2013, od\nukončenia podnikateľskej činnosti (t.j. od 02.03.2013) už v priebehu roka 2013 nemal žiaden príjem až\ndo apríla 2014, odkedy má čiastočný úväzok a príjem, ktorý už v žiadosti o oslobodenie od súdnych\npoplatkov uviedol.\nZároveň krajský súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\nbral do úvahy, že tento v roku 2011 daroval všetky nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, blízkym osobám\nso zriadením vecného bremena k týmto nehnuteľnostiam, spočívajúcim v jeho práve ich doživotného\nužívania a zriadení predkupného práva žalobcu k predmetom darovania.\nKrajský súd poukázal na zistenú skutočnosť, že dňa 25.02.2011, v období nadväzujúcom na obdobie,\nkedy žalobca daroval nehnuteľnosti blízkym osobám, bola založená obchodná spoločnosť JS - AUTO\ns.r.o., ktorej jediným spoločníkom je J. K. a ktorej žalobca ako jednej z obdarovaných daroval\n\nnehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve zo dňa 05.01.2011 (v znení dodatku zo dňa 15.02.2011 a\n23.02.2011), pri ktorých si ponechal právo doživotného bývania a užívania, resp. i predkupné právo.\nV tejto obchodnej spoločnosti je žalobca konateľom, pričom túto skutočnosť pri preukazovaní svojich\nmajetkových pomerov krajskému súdu zamlčal. Ďalej krajský súd zistil, že žalobca ako štatutárny orgán\nuvedenej obchodnej spoločnosti v jej mene uzavrel sám so sebou ako fyzickou osobou pracovnú\nzmluvu, na základe ktorej žalobca pracuje v spoločnosti JS - AUTO s.r.o. ako pomocný predajca za\ndohodnutú mzdu 44,- Eur mesačne. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že je nepochybné, že z takejto\nsumy nie je možné v súčasných podmienkach vyžiť, aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nie je\nevidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, a teda nepoberá ani\nžiadnu dávku, resp. dôchodok. Zároveň podľa krajského súdu nemožno pre účely skúmania podmienok\noslobodenia od súdnych poplatkov zohľadniť skutočnosť, že by žalobca vykonával funkciu konateľa\nobchodnej spoločnosti bez nároku na odmenu.\nAko nepravdivé vyhodnotil krajský súd tvrdenie žalobcu, že nevlastní ani hnuteľný majetok. Krajský\nsúd z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 28.08.2014 zistil, že žalobca je ako fyzická\nosoba podnikateľ evidovaný ako držiteľ - vlastník vozidiel s evidenčným číslom Q., PEUGEOT 206\nod 05.06.2007 a s evidenčným číslom Q., RENAULT-MEGANE od 25.08.2008. Podľa krajského súdu\nžalobca ani ukončením podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba neprestal byť vlastníkom, resp.\ndržiteľom týchto vozidiel.\nKrajský súd vyhodnotil ako nepravdivé i tvrdenie žalobcu, že nemá pohľadávky voči tretím osobám.\nŽalobca vo výkaze majetku a záväzkov k 31.12.2013 uviedol pohľadávky v sume 14 500,- Eur, záväzky v\nsume 1 412,- Eur a rozdiel majetku a záväzkov v sume 13 088,- Eur. V tejto súvislosti krajský súd uviedol,\nže i keď žalobca dňom 02.03.2013 ukončil podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba (podľa výpisu zo\nživnostenského registra), uvedené pohľadávky v jeho prospech týmto dňom neprestali existovať a teda\nnezanikli, pričom žalobca krajskému súdu neuviedol, čo sa s týmito pohľadávkami stalo, resp. o aké\npohľadávky sa jednalo.\nKrajský súd má za to, že nedostatočné majetkové pomery, resp. nízky príjem môže žalobca subjektívne\nvnímať ako krajne ťaživé, ale ešte samy o sebe nemusia predstavovať dôvod, pre ktorý by boli\nnaplnené podmienky podľa § 138 ods. 1 OSP na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žalobca\nnepreukázal existenciu materiálnych podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a\nnesplnil teda ani základné zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský\nsúd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, žalobca v predkladanom tlačive pre dokladovanie jeho\npomerov uvádzal nepravdivé tvrdenia o neexistencii jeho hnuteľného majetku a pohľadávok voči\ntretím osobám, zamlčanie skutočnosti, že je žalobca konateľom v obchodnej spoločnosti s ručením\nobmedzeným, v ktorej je zároveň i zamestnancom.\nNa základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že zistené majetkové, zárobkové, osobné,\nresp. celkové pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žalobca s\npoukazom na tieto zistenia (najmä dobrovoľné zbavovanie sa nehnuteľného majetku darovaním ešte\nv období pred začatím daňovej kontroly, uvádzanie nepravdivých tvrdení, resp. zamlčanie ďalších\nskutočností podstatných pre rozhodovanie súdu o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov) jednoznačne nepreukázal, že sa nachádza v takej sociálnej alebo finančnej tiesni, ktorá by\nodôvodňovala priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to i s prihliadnutím na výšku súdneho\npoplatku (70,- Eur) v každej jednotlivej veci.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, napádajúc neúplné zistenie\nskutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Žalobca má za to, že sú tu\ndôvody pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko má nízky príjem a nemá žiaden majetok.\nPetitom odvolania žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že žalobcovi\nprizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.\nŽalobca uviedol, že k darovaniu nehnuteľností jeho deťom, v roku 2011, ho viedli osobné rodinné a\nzdravotné problémy, ktoré mal v roku 2010 a vyústili do operácie. V čase predmetného darovania on ako\nfyzická osoba podnikateľ nemal žiadne daňové nedoplatky, nebola voči nemu začatá daňová kontrola\n\na v podnikaní sa mu darilo. Preto nemožno podľa žalobcu konštatovať, že by sa úmyselne zbavoval\nmajetku. Dodal, že deti, na ktoré nehnuteľnosti prepísal, mu v súčasnosti pomáhajú nielen s úhradou\nnákladov na život, ale aj so splátkami, ktoré na základe dohody s daňovým úradom spláca v zmysle\ndohodnutého splátkového kalendára.\nKu krajským súdom zistenému vlastníctvu dvoch motorových vozidiel žalobca uviedol, že motorové\nvozidlo PEUGEOT 206 mu bolo ukradnuté, o čom predložil potvrdenie polície a motorové vozidlo\nRENAULT-MEGANE ešte ako podnikateľ v roku 2008 predal ako ojazdené s tým, že kupujúci si\nzabezpečí jeho prepis na dopravnom inšpektoráte. O skutočnosti, že si kupujúci motorové vozidlo\nna seba neprepísal, sa žalobca dozvedel až z napadnutého uznesenia krajského súdu a hneď ho\nkontaktoval, na čo mu kupujúci prisľúbil, že zjedná nápravu.\nK záložnému právu na nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia pôžičky 7 700,- Eur žalobca uviedol,\nže táto bola v lehote splatnosti riadne splatená a ešte v roku 2011 žalobca so záložcom podpisoval\npodklady potrebné pre výmaz záložného práva. Záložné právo na zabezpečenie uvedenej pohľadávky\nžalobcu už nie je zapísane v časti C listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., čo preukazuje žalobca k odvolaniu\npredloženým informatívnym výpisom z uvedeného listu vlastníctva (č. l. 57).\nK pohľadávke uvedenej v daňovom priznaní žalobca uviedol, že v čase vypĺňania tlačiva žiadnu\npohľadávku nemal, a to z dôvodu, že tieto finančné prostriedky (za predaj motorového vozidla) boli\npoukázané priamo na daňový úrad na nedoplatok na dani z príjmov za rok 2012.\nŽalobca opakovane uviedol, že nikdy neprenášal svoje podnikateľské riziko na štát, bol nútený rozpredať\nvšetok majetok, ktorý v tom čase mal - všetky zásoby a majetok v podnikaní, z čoho mu vznikla daňová\npovinnosť voči daňovému úradu vo výške cca 42 000,- Eur, ktorú spláca dodnes, ako aj záväzky voči\nsociálnej a zdravotnej poisťovni, ktoré postupne uhrádzal na základe splátkových kalendárov. Uviedol,\nže podnikateľskú činnosť vykonával od roku 1992 do roku 2013 a svoje daňové a odvodové povinnosti\nsi vždy plnil riadne a včas. Žalobca má za to, že v žiadosti uviedol pravdivé údaje a žiadnu skutočnosť\nnezamlčal.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že od roku 2011 správca dane zmenil svoj názor a tým, že sa zmenil\nspôsob posudzovania predaja ojazdených motorových vozidiel mu z dôvodu nesprávneho postupu\ndorubil DPH, o ktorú sa žalobca nikdy neobohatil, iba ju neúčtoval, nakoľko použil s odobrením daňového\núradu § 66 zákona o DPH. Tieto skutočnosti má záujem preukázať v súdnom prieskume rozhodnutí\nza 28 zdaňovacích období a keďže ide o 28 súdnych konaní, nemožnosť zaplatiť mu súdny poplatok\nspôsobí, že nebude môcť svoje právo na spravodlivý proces uplatniť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nproti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je možné vyhovieť len čiastočne.\nNajvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, okrem vyššie uvedeného zistil, že\nžalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 24.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 1100304/1/63498/2014 zo dňa 31.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Nitra č. 9401402/5/4514680/2013/Hus zo dňa 04.10.2013, ktorým správca dane\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1 660,28 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2009.\nZároveň žalobca navrhol, aby mu krajský súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto\nkonaní z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov.\nNa výzvu krajského súdu žalobca predložil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka\nkonania zo dňa 05.06.2014, v ktorom uviedol, že je vyučený v odbore automechanik, od 01.04.2014\npracuje ako pomocný predajca v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa JS - AUTO s.r.o.,\nNovozámocká 4, Nitra s príjmom za mesiac apríl 2014 v sume 38,11 Eur, že nie je uchádzačom o\nzamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je poberateľom dôchodku, nemá žiaden\nhnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá vklady ani úspory, pohľadávky ani úvery, je rozvedený, má štyri\nzaopatrené deti, býva v rodinnom dom, ktorého vlastníčkou je P. Y. a jeho výdavky na lieky sú v sume 6,-\n\nEur mesačne. Žalobca zároveň uviedol 27 spisových značiek súdnych konaní vedených na Krajskom\nsúde v Nitre, v ktorých je účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky. Za ďalšie skutočnosti, ktoré by mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o\noslobodení od súdnych poplatkov označil to, že od roku 1992 podnikal v oblasti predaja ojazdených\nvozidiel a svoje daňové povinnosti si riadne a včas plnil.\nZ obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd na základe žalobcom predloženého tlačiva na\npreukazovanie jeho majetkových pomerov, ešte preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti a za tým\núčelom vykonal rozsiahle zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, hoci mu taká povinnosť priamo z\nustanovenia § 120 ods. 2 OSP nevyplýva.\nVo vzťahu k záverom krajského súdu o nepravdivých tvrdeniach žalobcu ohľadne vlastníctva dvoch\nmotorových vozidiel žalobcom a existencie záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalobcu,\nodvolací súd konštatuje, že tento v podanom odvolaní dostatočne vysvetlil nedostatky v evidencii\npredmetných motorových vozidiel na jeho osobu ako i zánik zabezpečenia jeho pohľadávky spolu s jej\nzánikom uhradením.\nOdvolací súd pripúšťa, že vo svetle súvisiacich okolností sa konanie žalobcu spočívajúce v dobrovoľnom\nzbavovaní sa majetku, javí ako účelové. Nemožno sa ubrániť tomu záveru, keďže sám žalobca\nuviedol, že v roku 2011 došlo zo strany správy daní k zmene výkladu zdaňovania predaja ojazdených\nmotorových vozidiel daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom žalobca mal naďalej za to, že\nza predaj ojazdených motorových vozidiel nebol povinný odvádzať DPH. Preto jeho možné očakávania\npredpokladaných výsledkov prípadných daňových kontrol na DPH, ako i predovšetkým s prihliadnutím na\npredmet konania vo veci samej, ktorý je spojený s autoritatívne uloženou vysokou daňovou povinnosťou\nžalobcovi v súvislosti s jeho podnikaním ako fyzickej osoby - ručiacej celým svojím majetkom, možno\nkonanie žalobcu spočívajúce v zbavovaní sa majetku, označiť za účelové.\nAvšak preukazovanie úmyslu vyhnúť sa týmto konaním predpokladaným budúcim záväzkom inkasu\nDPH štátom a nákladov spojených so súdnym prieskumom pre žalobcu nepriaznivých správnych\nrozhodnutí, nie je účelom konania o návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\na presahuje jeho možnosti. Na druhej strane vyššie uvádzané skutočnosti a súvislosti môžu pri\nvyhodnotení tvrdení žalobcu oslabiť záver súdu o nevyhnutnej potrebe priznať mu oslobodenie od\nsúdnych poplatkov.\nPodľa ustálenej judikatúry sú pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia o súdnych poplatkov rozhodujúce\naktuálne majetkové pomery účastníka súdneho konania a jeho reálna možnosť prístupu k súdu pri\nuplatňovaní a bránení práva zaplatením súdneho poplatku. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že\nustanovenie § 138 OSP nepripúšťa podmieňovanie poskytnutia individuálneho oslobodenia od platenia\nsúdnych poplatkov skúmaním dôvodov, pre ktoré sa účastníkove majetkové pomery stali tak ťaživými,\nže nie je spravodlivé zvyškom spoločnosti od neho požadovať niesť zákonom stanovenú poplatkovú\npovinnosť. Avšak je už na súde, aby posúdil majetkové pomery účastníka tak, aby bolo možné\nspravodlivo rozložiť minimálnu náhradu súdneho konania v podobe súdneho poplatku medzi účastníka\na štát. V tomto ohľade okolnosti predchádzajúce dobrovoľnému zbavovaniu sa majetku ako i okolnosti\nživotnej úrovne účastníka, môžu tvoriť súvislosti, ktoré môže súd pri hodnotení dôkazov a majetkových\npomerov (§ 132 OSP) žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov brať do úvahy.\nZákonodarca v ustanovení § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v\nmajetkových, rodinných, sociálnych a finančných pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.\nOprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza\nzo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nMajetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z\njeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal\n\nsúdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (§ 120 ods.\n2 OSP). Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal,\npričom súd má povinnosť ním predkladané tvrdenia a doklady vo vzťahu k podmienkam podľa § 138\nOSP a postupom podľa § 132 OSP vyhodnotiť a podľa okolností prípadu o návrhu na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov rozhodnúť.\nNa základe získaných listinných dôkazov zabezpečených krajským súdom a vyjadrení žalobcu vyšlo\nokrem iného najavo, že tento začiatkom roku 2011 začal postupne scudzovať svoj nehnuteľný majetok\njeho darovaním blízkym osobám. Táto skutočnosť sama o sebe, vo vzťahu k návrhu na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, podaným v apríli 2014, nemôže byť dôvodom na nepriznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov.\nO oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP rozhoduje súd na návrh účastníka konania,\nku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery.\nOtázka svojvoľného, príp. zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva v tejto veci,\nvzhľadom na náročnosť predmetu súdneho prieskumu, na ktorého začatie a pokračovanie sú splnené\nprocesné podmienky, nie je sporná.\nSpornou ostáva otázka posúdenia existencie nepriaznivých majetkových pomerov žalobcu, ktoré mu\nbránia zaplatiť súdny poplatok za účelom využitia súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí daňových\norgánov a konaní predchádzajúcich ich vydaniu.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb./ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,\nodvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,\nodvolateľ a dovolateľ.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach\no povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo\nveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev\n(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci\nnenavrhli.\nPodľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch\nsvedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,\nohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\nPodľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane\ntoho, čo uviedli účastníci.\nPodľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok\nje prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opravný prostriedok nie je prípustný.\nPodľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na prácu.\nŠtát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo\nvykonávať. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 36 písm. a) Ústavy SR zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby\nim umožnila dôstojnú životnú úroveň.\n\nPodľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nÚčelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi súdneho konania nebolo len pre jeho majetkové\na sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo, zaručené mu v čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy SR.\nZ údajov predkladaných žalobcom a jeho tvrdení vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom vyplýva, že\ndôsledne preukazuje svoju vlastnú formálnu nemajetnosť - nepodniká, nie je evidovaný ako poberateľ\npodpory v nezamestnanosti alebo dávok v hmotnej núdzi, ani iných sociálnych dávok, nevlastní žiaden\nmajetok a nemá žiaden príjem, okrem mesačnej mzdy vo výške 44,- Eur, poberanej na základe pracovnej\nzmluvy uzavretej dňa 01.04.2014 s obchodnou spoločnosťou JS-AUTO s.r.o., kde ako zamestnanec\nna polovičný pracovný úväzok má v náplni práce preberanie motorových vozidiel v autobazáre, ich\nponúkanie a predvádzanie klientom. Ako sám uvádza, žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi,\nnáklady na bývanie nemá, na stravu prispieva z vyššie uvedeného príjmu, potrebné ošatenie zatiaľ má\na v prípade potreby mu pomáhajú deti.\nZ pohľadu existencie disponibilného majetku žalobcu je možné konštatovať, že jeho majetkové pomery\nnestačia na to, aby mohol zaplatiť potrebný súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Avšak vychádzať len z tejto\njednoduchej rovnice a čisto formálneho hodnotenia majetkových pomerov žalobcu, by v tomto prípade\nnebolo spravodlivé. Predovšetkým vo vzťahu k účastníkom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a\nna pomoc od štátu formou oslobodenia od súdnych poplatkov sú skutočne odkázaní, pretože nie sú\nschopní sami si pomôcť z ťaživej životnej situácie a zaobstarať si majetok a príjem na takej úrovni, aby\nim zaplatenie súdneho poplatku neprimerane neznížilo i tak nízku životnú úroveň.\nNesporným faktom je, že žalobca zamlčal skutočnosť, že je od 28.04.2011 konateľom obchodnej\nspoločnosti JS-AUTO s.r.o., v ktorej je aj od 01.04.2014 zamestnaný na polovičný pracovný úväzok\n(päť hodín týždenne), s dohodnutou mzdou 44,- Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že si sám so\nsebou z pozície štatutárneho orgánu zamestnávateľa a pre seba ako zamestnanca, dohodol zákonom\nminimálne určenú hodinovú mzdu 2,023 Eur (minimálna mzda od 01.01.2014 bola 352,00 Eur za\nmesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 2,023 Eur za každú odpracovanú hodinu\nzamestnancom).\nZo súvah a výkazov ziskov a strát obchodnej spoločnosti JS-AUTO s.r.o., nachádzajúcich sa v Registri\núčtovných závierok, uverejnených na internete Ministerstvom financií Slovenskej republiky vyplýva, že\ntáto obchodná spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii, nie je insolventná a je spôsobilá dosahovať\nzisk. Navyše je registrovaným platcom na DPH, čo znamená, že dosahuje dostatočný obrat na základe\nsvojej podnikateľskej činnosti. Žalobca je v tejto obchodnej spoločnosti štatutárnym orgánom, vykonáva\nfunkciu konateľa. Prostredníctvom tejto činnosti sa aktívne, s potrebnou odbornou starostlivosťou a\nzodpovednosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 133 a nasl. Obchodného zákonníka, aktívne podieľa\nna obchodnom a finančnom riadení spoločnosti a na dosahovaní zisku. Nemalý a nezanedbateľný\npodiel na obchodnom výsledku, príp. úspechu tejto obchodnej spoločnosti, resp. napĺňaní predmetu\njej činnosti a účelu jej podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, majú napr. aj skúsenosti a know\n- how žalobcu v pozícii štatutárneho orgánu i zamestnanca, nadobudnuté počas jeho dlhoročnej\npodnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby v oblasti predaja ojazdených motorových vozidiel. V podstate\n\nsa dá zhrnúť, že žalobca formálne síce nepodniká, ale na dosahovaní zisku v rovnakom predmete\npodnikania, úročením dosiaľ získaných podnikateľských väzieb a zručností, sa stále aktívne podieľa, a\nto ako konateľ obchodnej spoločnosti, paradoxne, bez nároku na odmenu za výkon tejto zodpovednej\nfunkcie a bez nároku na primeranú mzdu za výkon pracovných povinností v postavení zamestnanca.\nOdvolací súd poznamenáva, že krajský súd pri vyhodnotení dôkazov správne poukázal na súvislosť\nohľadne personálneho prepojenia obchodnej spoločnosti JS-AUTO s.r.o. so žalobcom, a to v osobe jej\njedinej spoločníčky, J. K., ktorej taktiež žalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.01.2011, v znení\njej ďalších dodatkov, daroval nehnuteľnosti.\nŽalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že je neschopný zo závažných zdravotných, rodinných alebo\niných dôvodov, sám si svojou činnosťou zadovážiť prostriedky na dôstojné živobytie, ani svoje životné\npostavenie ako ťaživé nevníma, má kde bývať a deti, ktoré majetkovo zabezpečil, mu poskytujú potrebnú\npomoc. Z kontextu jeho vyjadrení vyplýva, že má dobré rodinné zázemie a jeho životný štandard oproti\nobdobiu, kedy podnikal, sa neznížil a nie je ničím ohrozený. Predaj ostaného svojho bližšie neurčeného\nmajetku a skladových zásob považuje za riešenie dlhov vzniknutých v súvislosti s podnikaním, avšak\núhradu dlhov a použitie výťažku z predaja ostaného majetku, žalobca nepreukázal.\nS prihliadnutím na uvedené, odvolací súd považuje žalobcom deklarovaný nulový príjem za výkon\nfunkcie konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý predstavuje ekonomickú hodnotu a deklarovanú\nminimálnu hodinovú mzdu za kvalifikovaný výkon práce, vzhľadom na jeho odborné skúsenosti v\npredmete činnosti v pozícii zamestnanca, za neadekvátne, v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že\nje prejavom slobodnej vôle žalobcu, zotrvávať formálne v pozícii bez príjmu, resp. s nárokom na mzdu,\nnedosahujúcu ani stanovenú výšku minimálnej mesačnej mzdy, t.j. 352,- Eur za mesiac pre zamestnanca\nodmeňovaného mesačnou mzdou.\nKatalóg hospodárskych a sociálnych práv zaručených Ústavou SR je kompatibilný s úpravou v širokom\nspektre zákonov platných v našom právnom poriadku, zabezpečením prístupu k súdnej ochrane\nprostredníctvom individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP nevynímajúc. Z\núčelu poskytovanej ochrany vyplýva, že táto vychádza z princípu pomoci slabším, ktorí nie vlastným\npričinením a z vlastnej vôle odmietajú využiť svoje ústavné právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR),\nalebo prijímať za vykonanú prácu alebo funkciu primeranú mzdu alebo odmenu.\nZ tejto premisy vychádza aj odvolací súd pri vyhodnotení majetkových pomerov žalobcu, hoci formálne\nním preukazovaných ako nedostatočných na zaplatenie súdneho poplatku. Preto odvolací súd, v\nkontexte s vyššie uvedenými súvislosťami, nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v\nplnej výške, ale len v polovici poplatkovej povinnosti.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa\n§ 246c ods. 1 OSP a § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}