{"guid": "cf3199bc-14be-49a0-b13a-2eac31501c56:4171b772-75a7-4723-9fc0-42bf706806d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "spisova_znacka": "3Sžr/73/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/73/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžr/73/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "identifikacne_cislo": "4014200192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4171b772-75a7-4723-9fc0-42bf706806d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžr/73/2014\n4014200192\n01. 07. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A. B., bytom Z., právne zastúpená:\nAdvokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, Mgr. Ing. Pavol\nKorytár, konateľ, advokát, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový a\nlesný odbor, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OUKN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. decembra 2013, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31.\nmarca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2013/00013/7\nzo dňa 30. decembra 2013 a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal.\nUvedeným rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke právo navrátenie vlastníctva k pozemkom v\nkat. území L. zapísané v PKV č. 306 ako parc. č. 339/8 roľa o výmere 20911 m2, parc. č. 340/8 lúka o\nvýmere 11320 m2, parc. č. 340/9 lúka o výmere 25030 m2, parc. č. 347/12 pasienok o výmere 25365\nm2, parc. č. 349/6 roľa o výmere 21800 m2, parc. č. 351/15 roľa o výmere 26170 m2, parc. č. 358/2\nlúka o výmere 2300 m2 z dôvodu, že navrhovateľka A. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., nespĺňa\npodmienky podľa § 2 zákona.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa zaoberal otázkou splnenia podmienky oprávnenej\nosoby, ktorú považoval za spornú. Navrhovateľka sa domáhala navrátenia nehnuteľností zapísaných v\nPKV č. 306 kat. územie L., ktoré pôvodne vlastnili jej svokrovci K. B. a manželka A., rod. I. (správne I.).\nPo ich smrti nehnuteľnosti zdedil nebohý manžel navrhovateľky P. B. na základe dedičského rozhodnutia\nč. D 141/2001 po matke A. B.. Manžel navrhovateľky P. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe\nosvedčenia o dedičstve č. D 1382/02 zo dňa 25.03.2003 nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva\nnavrhovateľka.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru,\nže navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam\npodľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., preto rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania z dôvodov, že\nkrajský súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, že na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\ndošlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci, a že navrhovateľke sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom.\nV dôvodoch odvolania uviedla, že je manželkou oprávnenej osoby a podmienka právneho nástupníctva\nzo strany manžela ako potomka oprávnenej osoby (ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v\n\nustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti) je rovnako splnená. Argumentovala,\nže zákon v § 2 ods. 2 písm. d/ nevyžaduje ako podmienku, že oprávnené osoby tu uvedené si musia\nnárok uplatniť len všetci spoločne a v prípade, že si nárok neuplatnia všetci spoločne, nárok zaniká,\nresp. ten z oprávnených, ktorý si nárok uplatnil, bude neúspešný. Zákon teda nevyžaduje nerozlučné\nprocesné spoločenstvo a nevyžaduje ho ani zákon č. 71/1967 Zb. Opačný výklad je popretím základných\npráv žalobcu ako oprávnenej osoby, a to práva vlastniť majetok, právo na spravodlivý proces a prístup\nk súdu a pod. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 123/2010-48 zo dňa 30.06.2010,\nv ktorom ústavný súd vyslovil, že „výklad ustanovenia § 2 zákona všeobecnými súdmi treba hodnotiť\nvýrazom zjavného a neodôvodneného či nespravodlivého vybočenia (excesu) zo štandardného výkladu,\nktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tým nepredvídateľnú interpretačnú ľubovôľu), resp. je\nv rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti... Ak je k dispozícii viac výkladov právnej\nnormy, je potrebné voliť ten, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho-ktorého základného práva\nči slobody“.\nZ predmetného zákonného ustanovenia možno podľa navrhovateľky vyvodiť len to, že oprávnenými\nosobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená,\nže ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené\nv neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť\nnárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok\nneuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré\nby eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín či v rámci jednej\nskupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom\nporadí. Navrhovateľka je ako osoba rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež\nzmiernenie následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti\n(rozhodnom období) týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb\n(navrhovateľka) pri nečinnosti iných osôb zodpovedá zmyslu a účelu zákona.\nNavrhovateľka vytýkala súdu, že nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozsudku pri\nposúdení zásadnej otázky (oprávnenia navrhovateľky) postihuje rozsudok inou vadou, ktorá má za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, ktorý vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že právo na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 prvej vety Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby\nrozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené. Navrhovateľka má za to, že súd nedal uspokojivú odpoveď\nna argument o nedostatku oprávnenia navrhovateľky v zmysle § 2 zákona a svojim postupom odňal jej\nmožnosť konať pred súdom. Rozsudok súdu je zmätočný pre nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia, ktoré\nnezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľky, ktoré mu bolo doručené dňa 02. júna 2014 nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu\na z dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a\nrozhodnutie verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nRozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom rozhodol\nžalovaný a námietkami uvedenými v odvolaní. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľky je\nnezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci.\nPredmetom preskúmania v danej veci bolo na krajskom súde rozhodnutie a postup odporcu, ktorý v\nrámci konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon\nč. 503/2003 Z.z.“) nepriznal navrhovateľke právo na navrátenie vlastníctva pre nesplnenie podmienky\nuvedenej v § 2 zákona.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu najvyšší\nsúd zistil, že dňa 05.11.2004 bola Obvodnému pozemkovému úradu v Komárne doručená žiadosť\n\nnavrhovateľky (z 3. novembra 2004) o navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. obce L. po pôvodnom\nvlastníkovi I. W. rod. A.. Nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným vo vl. č. XXX ako parc.\nč. 339/8 - roľa vo výmere 2,0911 ha, parc. č. 340/8 - lúka vo výmere 1,1320 ha, parc. č. 340/9 - lúka\nvo výmere 2,5030 ha, parc. č. 347/12 - pasienok vo výmere 2,5365 ha, parc. č. 349/6 - roľa vo výmere\n2,1800 ha, parc. č. 351/15 - roľa vo výmere 2,6170 ha a parc. č. 358/2 - lúka vo výmere 0,2300 ha si\nnavrhovateľka uplatnila podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a v žiadosti uviedla, cit.: „Rodičia aj\nmanžel zomreli pred rokom 2004 a preto ako oprávnená osoba si uplatňujem vyššie uvedený nárok“.\nPôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli K. B. a manželka A., rod. I. (bývalý vlastník W. I. rod. A., k.ú. A.\n(L.), ktorej majetok bol skonfiškovaný podľa nar. Č. 104/45 Zb.n.SNR) na základe výmeru o vlastníctve\npôdy č. 3264/48 - 11 zo dňa 14.05.1948.\nManžel navrhovateľky P. B. (syn K. B. a A., rod. I.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na základe osvedčenia o\ndedičstve č. D 1382/02, Dnot 223/02 z 25. marca 2003 a dohody dedičov, nadobúdateľkou nehnuteľného\nmajetku poručiteľa uvedeného v bode 7 súpisu aktív v kat. úz. L. (pozemky v KN v stave neidentickom\nzapísané na LV č. XXXX - výmer č. 3264/48, pkn. vl. č. 306, pkn. parc. č. 339/8, 340/8, 340/9, 347/12,\n349/6, 351/15, 358/2 v celkovej výmere 13 ha 2896 m2 pod B1/ v celosti) spolu v hodnote 1.161.511,-Sk\nje pozostalá manželka A. B. bez povinnosti výplaty zákonného podielu ostatným ustupujúcim dedičom.\nOdporca rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. decembra 2013 rozhodol tak, že sa\nnavrhovateľke nepriznáva právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú. L. z\ndôvodu, že nespĺňa podmienky podľa § 2 zákona, lebo nie je oprávnenou osobou a z doručenej žiadosti\nnevyplýva, že by konala v mene niekoho iného ako splnomocnená osoba.\nZákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s\nostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu\nosôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.\nNajvyšší súd k interpretácii zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom uvádza, že aj v tomto prípade\nide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky\nminulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv\na slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa\ntohto zákona a v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.\nTento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie\nniektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý,\nže odstránenie všetkých krívd nie je reálne, a že sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým.\nZákon č. 503/2003 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli\nvydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., § 37 až 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.).\nVlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb/ lesný pôdny fond.\nPredpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie\nje možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na\npozemkovom úrade v lehote uvedenej v ust. § 5 ods. 1 zákona (do 31.12.2004) a súčasne preukázala\nsplnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. l, 2, 3. Ďalej, že žiadané\nnehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu\nv dôsledku skutočnosti taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, že žiadané pozemky ku dňu odňatia\nmali charakter pôdy podľa § 1 ods. l, ako aj, že tieto nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde\n(zákon č. 229/1991 Zb.).\nÚlohou súdu bolo preto posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či bolo\nrozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd teda posudzuje, či\nsprávny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy robia\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a prihliada na tie procesné pochybenia, ktoré\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003\nZ.z. a konštatoval, že navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v ustanovení § 2 zákona.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\n\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nSúd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí\nvyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho\nrozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Závery súdu o zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu musia byť teda preskúmateľné a ich základným predpokladom je dostatok dôvodov,\njasná formulácia a priradenie ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.\nPo oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa musel najvyšší súd stotožniť s\nnámietkou navrhovateľky týkajúcou sa jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd okrem citácie ustanovení\nzákona č. 503/2003 Z.z. na str. 3 a 4 a stručného popisu skutkového stavu nič neuviedol, len záverom\nna str. 5 formálne konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods.\n2 zákona č. 503/2003 Z.z.\nAk krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v zákone, v\nsúdnom preskúmavacom konaní mal vyhodnotiť zistené skutočnosti tak, aby zodpovedali zákonu a v\nodôvodnení rozsudku sa vysporiadať aj s jej námietkou vo vzťahu k predloženému plnomocenstvu z\n25. marca 2003, ktoré správny orgán pre reštitučný nárok neuznal.\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že procesným právom účastníka je i právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca\nz ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.\nNedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie.\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s\nohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania,\nsúdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty\nprednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové\nokolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 09.12.1994).\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné považovať rozsudok krajského súdu za\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, zjavne vychádzajúci z nedostatočne posúdeného skutkového\ni právneho stavu veci.\nV ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná, v súdnom preskúmavacom konaní vyhodnotí\nzistené skutočnosti a namietaný postup nielen z hľadiska procesných predpisov, ale aj hmotnoprávnych\nustanovení zákona o navrátení vlastníctva tak, aby zodpovedali zákonu a v dôvodoch svojho rozhodnutia\nsa dôsledne vysporiada nielen so všetkými námietkami uvedenými v návrhu - opravnom prostriedku,\nale tiež s tým, či tieto námietky, vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov sú opodstatnené.\nPredmetom konania v predmetnej veci totiž bolo nepriznanie vlastníckeho práva k pozemkom.\nNa záver dáva najvyšší súd do pozornosti aj pochybenia v celom texte písomného vyhotovenia rozsudku\nv označení A. B. rod. I. (správne I.), ale aj v uvedení čísla výmeru o pridelení pôdy K. B. a manželke A.,\nrod. I.. 32648/48 (správne 3264/48-11) zo dňa 14.05.1948.\nNeušlo pozornosti najvyššieho súdu, že obdobné pochybenie obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu a navyše, vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. L. je ako vlastník predmetných\nnehnuteľností zapísaná B. A. r. G. (nie B., aj keď ide o zrejmú nesprávnosť).\nV novom rozhodnutí krajský súd rozhodne i o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n246c O.s.p.).\n\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je súd prvého stupňa\nviazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/18/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}