{"guid": "25706348-5cdd-449a-819a-1721b3b3ad80:c02b5702-2641-4b1a-b2f4-010d426afac1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1", "spisova_znacka": "3Oboer/90/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/90/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/90/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1", "identifikacne_cislo": "4013899394", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c02b5702-2641-4b1a-b2f4-010d426afac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/90/2014\n4013899394\n26. 03. 2015\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2015:4013899394.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nv Bratislave, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti\npovinnému H. X., nar. XX. Y. XXXX, bytom A.r, o zastavenie exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra\npod sp. zn. 16Er/414/2004, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z\n29. apríla 2013, č. k. 15CoE/116/2013-59 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolacie konanie zastavuje.\nNávrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamieta.\nDovolanie oprávneného odmieta.\nPovinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Nitra poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnici č.\nN 2464/2004, NZ 69425/2004 spísanej 12. 09. 2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v\nBratislave.\nOkresný súd Nitra uznesením z 21. 08. 2012, č. k. 16Er/414/2004-41 exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na exekúciu zastavil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, oprávnený a povinný uzavreli dňa 30. 03. 2004 Zmluvu o úvere\nč. 4420106 (ďalej len „zmluva o úvere\" alebo „zmluva\"), súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým\npovinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, t. j. aby v jeho\nmene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom\npre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky\na jej príslušenstva. Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde\nza povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom\nrozsahu, čo do základu aj do výšky uznal, a zároveň vyhlásil, že dlh ktorý je opísaný v notárskej zápisnici\npovinný splatí v lehote do 21. 09. 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice\nako exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v\nzmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo\ndôjsť k uznaniu právneho záväzku Mgr. Tomášom Kušnírom, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej\nzápisnice. Poukázal na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že konanie povinného o\nsplnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a\nsplnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase\nnemohol ani povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a nemohol ani na tento právny úkon splnomocniť\nMgr. Tomáša Kušníra. Z toho vyplýva aj nevedomosť povinného o splatení svojho dlhu v lehote určenej\nv exekučnom titule. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že exekúciu bolo potrebné vyhlásiť za\n\nneprípustnú a následne zastaviť podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok\").\nKrajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým uznesením na odvolanie oprávneného uznesenie\nsúdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia\nsúdu prvého stupňa a preto sa v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.\np.\") obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. S poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka uviedol, že podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným\nprávnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je\nplatným právnym úkonom. Uviedol, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v §\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, bez ohľadu na\nskutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Ďalej dodal, že otázku naplnenia formálnych\na materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Uviedol, že Exekučný poriadok\nzakotvuje pre exekučný súd oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania\nzákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez\nnávrhu. Mal za to, že preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v\nsúvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.\nK návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článku 267 Zmluvy o\nfungovaní EÚ uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo potrebné obrátiť sa s predbežnou otázkou k\nvýkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, preto návrh oprávneného na prerušenie konania\nzamietol.\nProti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil\nust. § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust.\n§ 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ust. § 237 písm. f/ O. s. p., že súd\nsvojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,\naby do volací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a\nnavrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nPodľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučného titulu notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci - o materiálnych a formálnych\npodmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne\nrozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval\nzo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových\nnávrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať pred súdom videl aj v\ntom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného\nporiadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne\nkonanie.\nOprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/\nO. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil\nprejudiciálne otázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.\nOprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\nodvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.\nPovinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") najskôr skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.\nOprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom\nkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých\n\n- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o\njeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. 04. 2013 sp.\nzn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. 06. 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013, z l0. 03. 2014 sp. zn. 3OboE/74/2013,\nsp. zn. 3OboE/76/2014, z 19. 11. 2014 sp. zn. 3OboE/202/2014) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť\nlen rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní\nzamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie,\nnie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/\nnajvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne\npríslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v\npodrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich\nvyjadrenými.\nVzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je\ndaná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie\npodal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie\ndovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 17. 03. 2014 sp.\nzn. 3Oboer/108/2013, 29. 04. 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. 06. 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013,\nz 15. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/208/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. 07. 2014 sp.\nzn. 3Oboer/139/2013, z 21. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/234/2013 na ktoré v podrobnostiach poukazuje s\ntým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej\nopakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,\nktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo\nagentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je\nžiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov\no aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného\nporiadku). Do volací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.\nIII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 a ods. 3 O. s. p. skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v do volacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a\nprávne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. 04. 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19.\n06. 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn.\n3Oboer/139/2013 a z 17. 06. 2014 sp. zn. 3Oboer/165/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým\ndospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\nprípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n\nvydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 01. 02. 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 06. 2012 sp.\nzn. III. ÚS 254/2012),\nustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec,\nhoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na začatie\nkonania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie\nexekúcie,\nExekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41\nods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul.\nAk je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej\npodklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je\nvykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania\n(I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví\nza povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej\nosoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má\nvopred vytypovaného „zástupcu\" druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto\nprípade neplatná (§39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom\nudelený „súhlas\" s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej\nmateriálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),\nAk sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti vykonateľného\nexekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod, so zreteľom na ktorý treba\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto\nokolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).\nnejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. j/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný titul vykonateľný\n(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie\na z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v\nustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne\nosvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\nnejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\nak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a\nžiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je\npovinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého\npostupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku,\n(pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom\nzasadnutí pléna dňa 07. 05. 2014)\nTieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.\nK námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď tak podľa\nzákona boli povinné urobiť, dovolací súd uvádza, že zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. 08.\n2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods.\n5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ ak/ Exekučného\nporiadku. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil\npodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku uznesením z 21. 08. 2012. Došlo teda k procesnej\nnesprávnosti namietanej oprávneným.\nDovolací súd v preskúmavanej veci vzal do úvahy, že s účinnosťou od 01. 01. 2013 došlo k zmene\nprávnej úpravy, v zmysle ktorej bolo predmetné ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku\n\nvypustené. Z uvedeného je zrejmé, že s účinnosťou od 01. 01. 2013 je na úvahe exekučného súdu\nči pojednávanie nariadi. Túto zmenu dovolací súd zohľadnil pri úvahe, či sa zrušením napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu dosiahne zmysel a účel sledovaný dovolaním (náprava nesprávnosti, ku\nktorej došlo). Dovolací súd nemohol prehliadnuť, že i keby došlo k zrušeniu rozhodnutí súdov nižších\nstupňov a k vráteniu veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, nebol by (už) tento súd povinný nariadiť\npred zastavením exekúcie pojednávanie. Navyše, ako vyplýva z judikatúry z rozhodnutia R 39/1993,\npodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je splnená, v prípade, že sa účastníkovi\nodňala možnosť konať pred súdom (iba) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol\nuplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozhodnutiu, ktoré mu bolo riadne\ndoručené, odvolanie. Oprávnený v danom prípade túto možnosť využil. Rovnako odvolací súd v danom\nprípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď o odvolaní oprávneného rozhodol bez\nnariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle\n§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (§214 ods. 1 písm.\nb/, c/ a d/ O. s. p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z\nuvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť\nich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých\ntieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť\ndovolania nezakladajú. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných\nvád konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť\npodaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie\noprávneného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nIV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a vznikla\nmu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O.\ns. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesné úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania\nproti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15CoE/116/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}