{"guid": "8c7a1774-7b32-45d8-8a01-0b094c952ef8:f519d609-209a-4a5f-91e8-4f6b2eba603e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1", "spisova_znacka": "10So/19/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/19/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 10So/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1", "identifikacne_cislo": "4013201113", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-263a", "nazov": "§ 263a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-263a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-263a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-263a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f519d609-209a-4a5f-91e8-4f6b2eba603e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/19/2014\n4013201113\n25. 03. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:4013201113.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B. E., bytom I., proti odporcovi: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. Augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/236/2013-17 zo dňa 18.11.2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/236/2013-17 zo dňa\n18.11.213 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/236/2013-17 zo dňa 18.11.2013 potvrdil podľa § 250q ods.\n2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)\nrozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2013, ktorým bola zamietnutá navrhovateľova\nžiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom\nposudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne\nodôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľa\nna pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a\nposúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj\nnáležite zdôvodnil. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa\npredpisov účinných pred 01.01.2004 právoplatným rozhodnutím č. XXXXXX XXXX zo dňa 02.08.1993,\nna základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nopätovne preskúmavaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/88 Zb. na\núčely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. Keďže žiadosť o zvýšenie sumy poberaného\ndôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z., bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa tohto ustanovenia. Pretože\nsuma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok,\npriznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 143 € mesačne a suma invalidného dôchodku podľa\nzákona účinného od 01.01.2004 je 136,40 €, bude sa v zmysle § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. vyplácať\ndôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že po\nposúdení zdravotného stavu a zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %\nmu po prepočítaní invalidného dôchodku vyšla suma 136,40 €, čo predstavuje 70 % „plného“ dôchodku.\nTáto suma je však nižšia, než mu bola priznaná podľa prechádzajúcej právnej úpravy (143 €). Táto výška\nmu aj naďalej podľa rozhodnutia odporcu v zmysle ust. § 263a zákona o sociálnom poistení zostala\nzachovaná. Preto žiada o preskúmanie rozhodnutia krajského súdu, pretože podľa jeho názoru, aj keď\n\nsa mu zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, výška invalidného dôchodku sa\nnijako nezmenila, dokonca sa výška invalidného dôchodku po prepočítaní znížila.\nOdporca vo svojom vyjadrení považuje dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ, za neopodstatnené.\nPosúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby\nvykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia\nje dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na\núčely správneho, ako aj súdneho konania. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav\nnebol v konaní správne posúdený, považuje odporca za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym\npresvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v\nkonaní. Na základe toho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správy potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti\nktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nZ ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych\norgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany\nľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.\nVykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho\ndostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby\nsa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo\nrozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Dôvody musia byť\nšpecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí odkaz na zákonné ustanovenie.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako\nvec právne posúdil; krajský súd v závere svojho odôvodnenia len stručne zopakoval opis priebehu\nadministratívneho konania a na to uviedol, že: „vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované\nzákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.07.2013 je vecne\nsprávne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.“\nOdvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský\nsúd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych\npredpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného\nbez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé\na zákonné. Pritom z opravného prostriedku navrhovateľa celkom jednoznačne vyplýva, že mu nie je\njasný a zrozumiteľný výpočet výšky invalidného dôchodku podľa súčasne platného a účinného zákona o\nsociálnom poistení, keď podľa názoru posudkového lekára odporcu sa mu od 11.03.2013 zvýšila miera\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % v porovnaní so zdravou osobou, ale výška\ninvalidného dôchodku sa mu nielenže nezvýšila, ale dokonca znížila, avšak v dôsledku znenia ust. §\n263a zákona o sociálnom poistení mu bola ponechaná vyššia suma invalidného dôchodku. Nedostal\nteda odpoveď na svoju otázku, ako je možné, že podľa „starého zákona“ je dôchodok vyšší, a podľa\nzákona o sociálnom poistení nižší, hoci medzitým ešte aj pracoval.\n\nZ ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné.\nNie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak,\nako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych\norgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do\npráva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania\ngarantovaného v týchto prípadoch zákonom.\nÚlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho\norgánu v medziach opravného prostriedku, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom\nnepostupoval a s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku sa nijako nevysporiadal.\nKrajský súd len veľmi stručne uviedol, čoho sa domáhal navrhovateľ v opravnom prostriedku a\nnásledne reprodukoval obsah vyjadrenia odporcu. Tým, že potvrdil rozhodnutie odporcu bez toho, aby\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré\nboli v opravnom prostriedku uvedené, možno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne, a navyše\nnepresvedčivé.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v novom konaní krajský súd\npreskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o\ntrovách tohto odvolacieho konania, podľa § 224 ods. 3 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní,\npodľa § 157 ods. 2 O.s.p..\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sd/236/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}