{"guid": "8d677775-feb4-4632-8838-1209939fa2d3:3e9a6d15-acce-4fa3-beb4-73618df749d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1", "spisova_znacka": "10Sžso/49/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/49/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 10Sžso/49/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1", "identifikacne_cislo": "4013201028", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-4", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-9", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e9a6d15-acce-4fa3-beb4-73618df749d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/49/2014\n4013201028\n17. 06. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:4013201028.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu: ThyssenKrupp Ferostav,\nspol. s r. o., so sídlom Bešeňovská cesta 17, Nové Zámky, právne zastúpený: JUDr. Ervin Erdélyi,\nadvokát, so sídlom P. Blahu 7/A, Nové Zámky, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so\nsídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02274-2.1O-130/2013 zo dňa 23.08.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n11S/341/2013-37 zo dňa 29.01.2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/341/2013-37 zo dňa 29.\njanuára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02274-2.1-O-130/2013 zo dňa 23.08.2013,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nč. 149/2013-IZA-2.2/pok/R zo dňa 10.06.2012, ktorým rozhodol podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) o\nuložení úhrnnej pokuty vo výške 33.000 € za porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie bezpečnosti technických zariadení vrátanie\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, a to\n- § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci\npri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o BOZP“), § 4 ods. 3, Príloha č. 2 bod 4.2.4. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o\nminimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov tým,\nže zamestnávateľ nezabezpečoval, aby uložený materiál v stĺpovom zakladači R4-02 a používané\npracovné postupy pri viazaní jaklov ako aj organizácia práce v sklade hutného materiálu na pobočke\nMartin neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal príslušné opatrenia,\n- § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, čl. 3.2 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ neurčil\nzamestnancom B. C. a A. R. bezpečný pracovný postup pre odoberanie hutného materiálu v stĺpovom\nzakladači R 4-02, kde bola nestabilne uložená hromada jaklov,\n\n- § 9 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP tým, že v čase pred vznikom predmetného pracovného úrazu B.\nC. nevykonával sústavnú kontrolu stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane bezpečného\nuloženia jaklov v stĺpovom zakladači R 4-02.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že neobstoja námietky žalobcu o nesprávnom\nprocesnom postupe žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu pri zisťovaní skutkových\nokolností a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, nakoľko prvostupňový správny orgán zabezpečoval\ninformácie o pracovnom úraze a pracovných postupoch v zmysle § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006\nZ. z. od zamestnancov žalobcu a nešlo o výsluch svedkov v zmysle Správneho poriadku. Žalobcovi\nbol poskytnutý protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa mohol vyjadriť, čo žalobca aj\nvyužil, teda žalobca realizoval svoje procesné právo a s jeho námietkami sa žalovaný správny orgán, aj\nprvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach vyporiadali náležitým spôsobom. Ich rozhodnutia\nmajú náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, lebo výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, v odôvodnení správne orgány uviedli\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako\nsa vysporiadali s návrhmi a námietkami žalobcu ako účastníka konania, ako i k samotným podkladom\nrozhodnutia, vrátane uloženia pokuty.\nKrajský súd k obrane žalobcu, že poškodený B. C. bol dlhoročný zamestnanec, bol oboznámený\ns pracovným postupom a vedel, čo má robiť a vytkol žalovanému, že neprihliadol na mieru jeho\nzodpovednosti pri vzniku pracovného úrazu uviedol, že i táto námietka je nedôvodná, pretože ust. § 9\nods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zakladá zamestnávateľovi objektívnu zodpovednosť, z ktorej sa nemôže\nvyviniť s odkazom na uvedený argument žalobcu alebo že nebolo možné zistiť, ktorý skladník a kedy\nvytvoril uvedenú nebezpečnú situáciu v zakladači R4-02, teda že išlo o náhly jav a že nebolo možné\nod neho reálne vyžadovať takú organizáciu práce a zodpovednosť nadriadených pracovníkov, ktorá by\numožňovala operatívne reagovať na danú situáciu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení\npokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. správny súd nemôže\nprihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom\nna ustanovenia Zákonníka práce o zisťovaní podielu zamestnanca. Súd bol toho názoru, že nadriadený\nzamestnanec (alebo jeho zástupca) žalobcu, ktorý poškodenému B. C. určil výkon práce, bol povinný\nneustále kontrolovať bezpečnostné podmienky na pracovisku a bezpečnostné postupy pripínania jaklov\nna lano žeriavu. Z vykonaného šetrenia prvostupňového správneho orgánu, zistených informácií a\npodaného vysvetlenia zodpovedných zamestnancov žalobcu pracovisko Martin, a to M. M. - vedúceho\nskladu, vyplýva, že výdajku na materiál, s ktorým pracoval poškodený v deň pracovného úrazu, vystavil\na dal zamestnancom do priečinka v sklade minimálne tri dni pred vznikom úrazu a predák skladu S.\nC.erpal dovolenku od 14.07.2012 do 07.08.2012, teda v deň pracovného úrazu nebol na pracovisku.\nZ ich informácií nevyplýva, kedy kontrolovali bezpečnosť na pracovisku, resp. kto priebežne vykonával\nkontrolu bezpečnosti na pracovisku v súvislosti s pracovným postupom pri manipulácii a prekladaní\njaklov tak, ako to vyžaduje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v zmysle ustanovení\nvyššie uvedených. Taktiež nie je možné zistiť, kedy a aké pokyny dali uvedení nadriadení poškodeného\nna zabezpečenie bezpečného pracovného postupu pri príprave materiálu v súvislosti s nebezpečne\nuloženým jaklom v zakladači R4-02.\nZ interných predpisov žalobcu síce vyplynulo, že za bezpečnú a hospodársku prevádzku skladových\nzariadení zodpovedá vedúci prevádzky, a teda zamestnávateľ je zodpovedný za kontrolu stĺpového\nzakladača, ako i za prípadnú nebezpečnú prevádzku pri ukladaní materiálu. Zo žiadnych ustanovení\ninterných predpisov, ani zákona však nemožno vyvodiť, že za takúto kontrolu by mal zodpovedať\npostihnutý B. C. a naviac žalobca nepreukázal, že s internými predpismi bol B. C. preukázateľne\noboznámený. Samotný skladový poriadok obsahuje pasáže „správnosť uloženia materiálu“, avšak\npopis tejto činnosti bližšie nie je definovaný v skladovom poriadku, ako i ďalší postup pri manipulácii\ns jaklom a jeho upínanie na žeriav. Neobstojí preto námietka žalobcu, že žalovaný mal vypočuť\nautorizovaného bezpečnostného technika Ing. R. S. k vzniknutému pracovnému úrazu dňa 04.08.2012,\nnakoľko to nevyplýva zo zákona a prvostupňový správny orgán pri šetrení príčin pracovného úrazu\npostupoval v zmysle § 12 zákona č. 125/2006 Z. z. a požadoval informácie a vysvetlenia od\nzamestnávateľa poškodeného a zamestnancov v súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu.\nUvedený bezpečnostný technik nebol poverený žalobcom na podanie informácií v tomto prípade.\n\nPokiaľ išlo o výšku pokuty uloženú žalobcovi podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., súd považoval za\npotrebné uviesť, že takáto sankcia spĺňala aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľov\na dodržiavanie ich povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný správny\norgán výšku pokuty uloženú žalobcovi riadne odôvodnil v súlade so zákonom, nakoľko u poškodeného B.\nC. ošetrujúci lekár (úrazová chirurgia) konštatoval ťažkú ujmu na zdraví v deň vzniku pracovného úrazu,\nčo zákon samostatne sankcionuje spodnou hranicou najmenej 33.000 €. Súd preto nezistil porušenie\nzákona, resp. vybočenie žalovaného pri ukladaní pokuty z medzí zákona, ani svojvoľnú úvahu pri jej\nukladaní. Námietka žalobcu, že postihnutý B. C. naďalej u neho pracuje, nakoľko dňa 14.06.2013 bol\nlekárkou MUDr. E. Z. schválený ako viazač bremien, vodič motorového vozíka, obsluha zdvíhacieho\nzariadenia a pod., bez obmedzenia, s plnou pracovnou záťažou a že charakter jeho úrazu nebol taký, aby\nbola uložená pokuta v takej výške, ako sa uvádza v rozhodnutí, súd uviedol, že táto lekárka zdravotný\nstav poškodeného posudzovala s odstupom takmer jeden rok a posudzovala jeho schopnosť na viaceré\nuvedené pracovné zaradenia, ktoré sú odlišné ako pracovné zaradenie a práca, ktorú vykonával v\ndeň pracovného úrazu a lekárka sa nevyjadrila k jeho zraneniu zo dňa 04.08.2012, či poškodený má\ntrvalé následky z tohto pracovného úrazu, resp. neznamená to, že poškodený nemá trvalé následky,\nktoré sa môžu prejaviť aj s odstupom času. Aj podľa názoru súdu, správne vychádzal žalovaný, ako\ni prvostupňový správny orgán z lekárskej správy ošetrujúceho lekára v čase prijatia poškodeného\nzamestnanca na úrazovú chirurgiu. Súd preto ďalšie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré\nnemohli pre žalobcu privodiť priaznivejší výsledok pri ukladaní pokuty, keďže nesporne bolo preukázané,\nže žalobca sa dôsledne neriadil zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v\nznení nariadenia vlády SR, ako i článku 3.2 STN 269030:1993 a nezabezpečil bezpečnosť na pracovisku\npri manipulácii s jaklami, keďže priebežne pred výkonom pridelenej práce, ako i počas manipulácie\ns jaklami na tomto úseku nezabezpečoval kontrolu nadriadenými pracovníkmi, neviedol o tom žiadne\nzáznamy, nevedel predložiť inšpekcii práce, či poverení zamestnanci boli preškolení o pracovnom\npostupe pri manipulácii, akým spôsobom a kedy, resp. ako často zamestnávateľ vykonával preškolenie\nzamestnancov v tomto smere. Neobstojí preto ani ďalšia námietka žalobcu, že prvostupňový správny\norgán sa uspokojil s fotodokumentáciou miesta pracovného úrazu, v ktorom sa pohyboval poškodený\nB. C. v čase vzniku jeho úrazu, ktorú sám nezabezpečil, čo ani nebolo možné, nakoľko v prvom rade\nbola privolaná polícia a rýchla záchranná pomoc a žalovaný mohol začať konať až po dozvedení sa o\nvzniku pracovného úrazu s následkami ťažkej ujmy na zdraví a situácia na pracovisku by už nemusela\nposkytovať relevantný obraz o situácii v čase vzniku pracovného úrazu dňa 04.08.2012.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na\nskutočnosti, ktoré uviedol podrobnejšie vo svojom písomnom vyjadrení a vo svojich stanoviskách,\nže rozhodnutie krajského súdu pri preskúmavaní postupu žalovaného nebolo vykonávané objektívne,\nnakoľko k prejednávanej veci nebol prizvaný Ing. R. S., ktorý má so žalobcom uzatvorenú zmluvu\nna vykonávanie školení a preškoľovaní zamestnancov žalobcu. Ďalej podľa názoru žalobcu sa\nneskúmala príčinná súvislosť medzi konaním poškodeného zamestnanca B. C. a jeho následkom, teda\nspoluzavinením na pracovnom úraze poškodeného B. C., pretože len jednostranne sa vyhodnotilo,\nže porušenie predpisov o bezpečnosti pri práci spôsobil žalobca, a navyše žalovaný vo svojich\nrozhodnutiach sa opiera o nesprávny kód /6/, pretože v priebehu správneho konania sa zmenil zdravotný\nstav zamestnanca - poškodeného, takže žalovaný v rámci druhostupňového konania vedel, že kód\npríčiny pracovného úrazu bol určený nesprávne, a že správnym kódom na určenie príčiny úrazu je kód /8/\n- používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania proti príkazu, zákazu a\npokynov zotrvanie v ohrozenom priestore. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožňuje s rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za\nvecne správny a zákonný, a preto navrhuje jeho potvrdenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. §\n250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n17.06.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.\nPodľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného\núrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie,\nbezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z\npovolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode (pozn. zákon o BOZP) a\nšiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak\nv dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na\nzdraví, najmenej 33 000 eur.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,\npracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali\nbezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.\nPodľa § 4 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných\npožiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa\npracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. Práca pri ručnom\npripevňovaní alebo uvoľňovaní bremena sa musí organizovať, najmä zamestnancom priamo alebo\nnepriamo riadiacim príslušný pracovný prostriedok tak, aby zamestnanec, ktorý pripevňuje alebo\nuvoľňuje bremeno, mohol vykonávať prácu bezpečne (Príloha č. 2, bod 4.2.4.).\nPodľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.\n\nPodľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať\ndodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku\na bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nvrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými\npredpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia,\núradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.\nPodľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)\na e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\nPodľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pre ten účel si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1).\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).\nPodľa § 33 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy\na ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke (ods.\n1). Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie (ods. 2).\nPodľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Správny orgán hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods.\n5).\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V\nuvedenom prípade je najvyšší súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,\nvychádza z logického a správneho právneho posúdenia danej veci, a preto odvolaciemu súdu nezostalo\nnič iné, ako len v celom rozsahu konštatovať správnosť dôvodov z ktorých krajský súd pri posúdení danej\nveci vychádzal, pričom odvolací súd pre zdôraznenie správnosti dodáva ďalšie doplňujúce dôvody. V\npreskúmavanej veci odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.1Sžo/130/2008\nzo dňa 22.09.2009 (ZSP 43/2010), ktorého text uvádza nižšie.\nV predmetnej právnej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia o\nuložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za správny delikt žalobcu, ktorého\nsa dopustil tým, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov týkajúcich sa BOZP.\nNajvyšší súd SR dospel k totožnému záveru ako krajský súd, že pokuta bola žalobcovi uložená\ndôvodne, pretože žalobca nezabezpečil pracovisko tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie jeho\nzamestnancov a sústavne nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie relevantných predpisov a zásad\nbezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Na základe skutkových\nokolností bolo preukázané, že poškodený zamestnanec utrpel závažný pracovný úraz, ktorým mu bola\nspôsobená ťažká ujma na zdraví pri vykonávaní triedenia materiálu (jakle) v stĺpových zakladačoch\nv sklade hutného materiálu B1 žalobcu, pobočka Martin, pričom žalobca nezabezpečil, aby uložený\n\nmateriál v stĺpovom zakladači R4-02 a používané pracovné postupy pri viazaní jaklov ako aj organizácia\npráce v sklade hutného materiálu na pobočke Martin neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov\na na ten účel nevykonal príslušné opatrenia, ďalej neurčil zamestnancom (B. C. a A. R.) bezpečný\npracovný postup pre odoberanie hutného materiálu v stĺpovom zakladači R4-02, kde bola nestabilne\nuložená hromada jaklov a tiež nekontroloval a ani nevyžadoval dodržiavanie predpisov týkajúcich sa\nBOZP a nekontroloval stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane bezpečného uloženia jaklov\nv stĺpovom zakladači R4-02, následkom čoho bol zamestnanec B. C. privalený jaklovým profilom v\nzakladači R4-02, pričom utrpel mnohopočetné zlomeniny dolných končatín.\nOdvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného pri zisťovaní skutkových\nokolností udalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov (nevyžiadanie stanoviska Ing. R. S.)\nnepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Informácie, ktoré boli podkladom pre prvostupňové správne\nrozhodnutie si zabezpečili inšpektori postupom podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o inšpekcii práce\nod zamestnancov žalobcu (teda nešlo o výsluch svedkov podľa § 35 Správneho poriadku). Žalobcovi\nbol poskytnutý protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa mohol vyjadriť, čo aj urobil.\nŽalovaný v konaní umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom\nrozhodnutí aj náležitým spôsobom vysporiadal.\nSprávne rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku,\nvýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými\núvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov\nkonania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nOdvolací súd námietku žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s poukazom\nna § 196 ods. 2 Zákonníka práce nepovažoval za dôvodnú, pretože predmetom konania v danej\nveci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ale preskúmanie zákonnosti\nsprávneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho\nkonania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené, že minimálne v čase pracovného úrazu zamestnanca\nžalobca nezabezpečil, aby uložený materiál v stĺpovom zakladači R4-02 a používané pracovné\npostupy pri viazaní jaklov ako aj organizácia práce v sklade hutného materiálu na pobočke Martin\nneohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal príslušné opatrenia, ďalej\nneurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup pre odoberanie hutného materiálu v stĺpovom\nzakladači R4-02, kde bola nestabilne uložená hromada jaklov a tiež nekontroloval a ani nevyžadoval\ndodržiavanie predpisov týkajúcich sa BOZP a nekontroloval stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nvrátane bezpečného uloženia jaklov v stĺpovom zakladači R4-02. V konaní o preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého správneho rozhodnutia preto nemožno aplikovať ustanovenia § 196 ods. 2 Zákonníka\npráce o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú\npracovným úrazom; toto ustanovenie sa použije v civilnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa\nza škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však zisťovanie zákonných podmienok\nrozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody zo vzťahu\nmedzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup a rozhodnutie\nžalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením, resp. nesplnením povinností\nvyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie citovaných predpisov, pričom treba zdôrazniť,\nže ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.\nK tomu odvolací súd dodáva, že správne delikty právnických osôb sa v zmysle teórie správneho práva\n(doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. - Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie Vydavateľ:\nEurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca\nprávnická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec\nneumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné\nliberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený\nprotiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.\n\nK poslednej námietke žalobcu, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa opiera o nesprávny kód /6/,\npretože v priebehu správneho konania sa zmenil zdravotný stav zamestnanca - poškodeného, takže\nžalovaný v rámci druhostupňového konania vedel, že kód príčiny pracovného úrazu bol určený\nnesprávne, a že správnym kódom na určenie príčiny úrazu je kód /8/ - používanie nebezpečných\npostupov alebo spôsobov práce vrátane konania proti príkazu, zákazu a pokynov zotrvanie v ohrozenom\npriestore, odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že lekárka MUDr. Z. posudzovala\nzdravotný stav poškodeného s odstupom takmer jeden rok a posudzovala jeho schopnosť na viaceré\nuvedené pracovné zaradenia, ktoré sú odlišné ako pracovné zaradenie a práca, ktorú vykonával v deň\npracovného úrazu a lekárka sa nevyjadrila k jeho zraneniu zo dňa 04.08.2012, či poškodený má trvalé\nnásledky z tohto pracovného úrazu, resp. neznamená to, že poškodený nemá trvalé následky, ktoré sa\nmôžu prejaviť aj s odstupom času.\nOdvolací súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali\nv danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd nemal pochybnosti, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne\na v súlade so zákonom a preto jeho rozsudok podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods. 1 a §\n250k ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný\na žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/341/2013", "guid": "05eba8ca-ce21-4637-814b-62f35d2a388c:b55be144-006e-42a1-a4c9-4c3f8c217388", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}