Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/5/2014 z 18. 5. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2015, sp. zn. 1Sžd/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1 Najvyšší súd | 1Sžd/5/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1 | 2015-05-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 250 ods. 2 písm. j) OSP, § 10 ods. 2 OSP, § 204 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e77ffd0c-cfd9-4cb5-89a5-b4d4fe55fd78 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžd/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200537
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členov JUDr. Jany Henčekovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a v právnej
veci žalobcu: D. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, D., zastúpeného JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom.
Osloboditeľská 26, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra), o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného
inšpektorátu, oddelenia Mýtnej polície Komárno - bloku č. XXXXXX, séria: F. zo dňa 30. augusta 2010,
o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-179 zo dňa
29.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-179 zo dňa
29.10.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,82 € z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Rudolfa Surana, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd v Nitre rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia súdu zrušil rozhodnutie - blok č.
XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Krajský dopravný
inšpektorát, oddelenie Mýtnej polície Komárno zo dňa 30. augusta 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e/
OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 295,19 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť postupu
správneho orgánu v blokovom konaní a vydaného rozhodnutia - bloku č. XXXXXX, séria: F. na pokutu
1.655,- eur zo dňa 30.08.2010 a posúdiť, či správny orgán vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade
so zákonom a či boli alebo neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie bloku v blokovom
konaní.



Krajský súd poukázal na to, že v predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia
rozhodnutia, vydaného v blokovom konaní, a to bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu
1.655,- eur za priestupok podľa § 8 ods. 1, písm. c/ zák. č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta
za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorého sa podľa správneho orgánu dopustil dňa 30.08.2010, keď na
ceste I. triedy č. 63 z Bratislavy do Komárna nemal vo vozidle umiestnenú a do činnosti uvedenú
palubnú jednotku, čím porušil ust. § 3 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Žalobca tvrdil, že
pokutu zaplatil na mieste, nie však ochotne a dobrovoľne, ale pod vplyvom hrozby použitia sankcií zo
strany konajúceho správneho orgánu. Zo samotnej žaloby, ako i z ďalších podaní právneho zástupcu
žalobcu podľa krajského súdu vyplýva a nebolo sporné, že žalobca skutočne vo vozidle, ktoré riadil po
spoplatnenom úseku cesty medzi Bratislavou a Komárnom, na ktorom sa platí mýto, nemal v činnosti
palubnú jednotku, teda prístroj na vykonávanie mýtnych transakcií. Zakúpený tranzitný tiket na trasu
hraničný priechod Brodské - hraničný priechod Čuňovo ho podľa službukonajúcej policajnej hliadky
neoprávňoval na jazdu mimo tranzitného úseku, teda na jazdu z Bratislavy do Komárna po ceste 1/63.

Krajský súd poukázal na to, že blokové konanie je zjednodušenou formou prejednania priestupku, v
ktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste jeho spáchania za podmienky, že samotný
páchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou a zjednodušenou formou konania súhlasí. Predpokladá
sa teda spoľahlivo zistený priestupok, určenie pokuty a ochotu priestupcu pokutu zaplatiť. V blokovom
konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je
zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje
zo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania
priestupku nie je v zmysle § 84 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho, ani preskúmať ho mimo odvolacieho
konania. I podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov sú rozhodnutia o uložení pokuty vydané v
blokovom konaní v zásade vylúčené zo súdneho prieskumu preto, že ak chýba ktorákoľvek zo zákonom
požadovaných náležitostí (spoľahlivo zistený priestupok, určenie pokuty, ochota priestupcu pokutu
zaplatiť), nemôže sa blokové konanie uskutočniť a priestupok sa stane predmetom priestupkového
konania pred príslušným správnym orgánom.

Krajský súd uviedol, že v predmetnej veci bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v
konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžd/8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru Ústavného súdu SR,
vyslovenom v náleze zo dňa 15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012, z ktorých vyplýva, že vzhľadom
na špecifické okolnosti prípadu mal súd prvého stupňa prihliadnuť na nepriaznivú situáciu žalobcu a
jej právne následky, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu
nedobrovoľne zaplatiť. Ústavný súd SR vo svojom vyššie označenom náleze výslovne konštatoval, že o
absencii donútenia v danom prípade nemožno uvažovať. Uvedené znamená, že i keď žalobca neinicioval
riadne konanie o priestupku, nemožno z toho vyvodiť, že sa vzdal i práva na preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným súdom. S poukazom na uvedené je potom
potrebné konštatovať, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko
absentoval prvok dobrovoľnosti, a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu 1.655,- eur uloženú mu dňa
30.08.2010 v blokovom konaní. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že blokové
konanie ukončené dňa 30.08.2010, kedy žalobca zaplatil uloženú pokutu bolo postihnuté takou vadou
(absenciou prvku dobrovoľnosti a ochoty pri zaplatení pokuty zo strany žalobcu), ktorá mohla mať vplyv
na jeho zákonnosť a na zákonnosť žalobou napadnutého bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F.
na pokutu 1.655,- eur, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie s tým, že na priestupky podľa § 8 zák. č. 25/2007 Z. z. o elektronickom
výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je v
danom prípade zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v predmetnej veci za žalovaného považoval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s
ktorým i konal, a to s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.
10Sžd/8/2013, ktorým je súd prvého stupňa viazaný.

Pokiaľ sa žalobca v podanej žalobe okrem preskúmania a zrušenia rozhodnutia vydaného v blokovom
konaní - bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, domáhal i náhrady škody
v sume 1.655,- eur podľa ust. § 250j ods. 5 OSP s poukazom na ust. § 250i ods. 2 OSP, k tomu krajský



súd uviedol, že náhrada škody nebola predmetom administratívneho konania, a preto ani súd v konaní
správneho súdnictva nemohol o uplatnenom nároku žalobcu rozhodovať.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že bloková pokuta za
priestupok na úseku výberu mýta bola žalobcovi uložená krajským dopravným inšpektorátom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevydalo vo
veci týkajúcej sa žalobcu žiadne rozhodnutie v správnom konaní, tiež s poukazom na skutočnosť, že v
zmysle § 250 ods. 4 OSP je daná procesná spôsobilosť byť účastníkom konania a konať pred súdom
tomu orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namietalo
tak nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný namietal, že spáchanie priestupku žalobcom
nebolo sporným, nakoľko samotné spáchanie priestupku ani sám žalobca nepopieral. Namietal tiež
tvrdenia žalobcu o údajnom donútení zaplatiť pokutu na mieste. Takáto skutočnosť podľa žalovaného
nebola nijako preukázaná, krajský súd týmto smerom ani žiadne dokazovanie nevykonal, v odôvodnení
rozsudku nie je nijako konkretizované, kto mal žalobcu donútiť k zaplateniu blokovej pokuty a akým
spôsobom.

Žalovaný napokon namietal, že krajský súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, preto nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie (viď.
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 171/2005 z 27.04.2006).

Zdôraznil, že priestupok bol v blokovom konaní vyriešený na základe rozhodnutia žalobcu a nikoho
iného.

Nakoľko žalobca na žiadnych konkrétnych skutočnostiach nepreukázal svoje tvrdenia z ktorých
vyvodzuje údajné nezákonné uloženie blokovej pokuty, žalovaný má za to, že v tomto prípade nedošlo
k preukázaniu dôvodov nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a tento nedostatok žaloby bráni
jej vecnému vybaveniu.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

III.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie aj žalobca. Odvolaním napadol celý rozsudok
vrátane výroku o náhrade trov konania a žiadal aby ho odvolací súd zmenil.

Žalobca namietal, že krajský súd nerozhodol o náhrade škody spôsobenej žalobcovi správnym orgánom,
pričom poukázal na nález ústavného súdu týkajúci sa tejto veci (III. US 366/2012 z 15.1.2013), v ktorom
sa ústavný súd vyjadril záväzne o porušení zákona policajtmi. Podľa žalobcu policajti konali v hrubom
rozpore s viacerými právnymi predpismi.

Žalobca namietal, že hoci nárok bol uplatnený a o ňom sa konalo, krajský súd o tomto nároku žalobcu
nerozhodol. Neuvedenie výroku o náhrade škody či už pozitívneho alebo negatívneho, vyvoláva iba
právnu neistotu. Podľa žalobcu ak je súd názoru že náhrada škody žalobcovi nepatrí, mal ju zamietnuť.



Podľa žalobcu svojím nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím zasiahol správny orgán do
základných práv žalobcu vrátane vlastníckeho práva

a práva na slobodné užívanie majetku, chránených ústavou a medzinárodnými právnymi dokumentmi
ktorými je SR viazaná.

K otázke nesprávneho rozhodnutia o náhrade trov konania žalobca poukázal na to, že na strane 10
rozsudku krajský súd argumentuje § -om 14 vyhlášky 655 /2004 Z. z. - právna pomoc v konaní o
priestupkoch. V tomto prípade ide o konanie podľa 5. časti OSP - aj keď ide o uloženie pokuty za
priestupok nejde o priestupkové ale súdne konanie.

Žalobca namietal, že krajský súd odmietol priznať náhradu trov konania za písomné podania z 14.2.2011,
19.3.2011 a 10.4.2013 s odôvodnením, že ide o neúčelné a súdom nevyžiadané úkony. Podľa žalobcu je
paradoxné že to napísal senát, ktorý má podiel na tom, že sa žalobca musel obrátiť na ochranu svojich
práv až na ústavný súd, keď mu ju odmietol krajský súd. Argumenty z uvedených podaní boli použité i
v úspešnej ústavnej sťažnosti, takže asi sotva možno povedať že nejde o účelné argumenty v záujme
žalobcu. Napr. podanie z 10.4.2013 obsahovalo stanovisko k nálezu ústavného súdu a vyčíslenie trov
konania. Predchádzajúce vyjadrenia boli okrem iného aj reakciou na vyjadrenia a obranu žalovaných.
To, že viaceré písomné podania žalobcu boli potrebné je dané podľa žalobcu aj zložitosťou veci, ktorá je
ipso facto zrejmá z toho, že po konaniach na krajskom a najvyššom súde, musel rozhodnúť až ústavný
súd, ktorý mal opačný právny názor. Argument o neúčelných a nevyžiadaných podaniach žalobcu, je
nepreskúmateľný vzhľadom na absenciu racionálnej objektívnej argumentácie a v rozpore aj s § 250k
OSP. Podľa tohto ustanovenia (a aj § 150 OSP) možno nepriznať náhradu trov konania iba vtedy, ak ide
o okolnosti hodné osobitného zreteľa. Tu žiadne také okolnosti neexistujú.

Žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozhodnutie krajského súdu berúc do úvahy uvedené fakty.

IV.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP.)
preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu
odvolacích dôvodov a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§
204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s OSP
podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP
a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné pre nižšie uvedené dôvody potvrdiť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,
že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk .
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie
- blok č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Krajský
dopravný inšpektorát, oddelenie Mýtnej polície Komárno zo dňa 30. augusta 2010 podľa § 250j ods.
2 písm. e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného ako aj žalobcu.



Krajský súd svoj záver o potrebe zrušenia predmetného rozhodnutia - bloku na pokutu odôvodnil
právnym názorom a jeho viazanosťou Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.
10Sžd/8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru Ústavného súdu SR, vyslovenom v náleze zo dňa
15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012, z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na špecifické okolnosti
prípadu mal krajský súd prihliadnuť na nepriaznivú situáciu žalobcu a jej právne následky, ktoré spočívali
v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu nedobrovoľne zaplatiť.

Vzhľadom na právny názor ústavného súdu, ktorý konštatoval, že o absencii donútenia v danom prípade
nemožno uvažovať, nakoľko i keď žalobca neinicioval riadne konanie o priestupku, nemožno z toho
vyvodiť, že sa vzdal i práva na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu
pred všeobecným súdom, bolo podľa krajského súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade neboli
splnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti, a teda ochoty žalobcu
zaplatiť pokutu 1.655,- eur uloženú mu dňa 30.08.2010 v blokovom konaní.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že blokové konanie ukončené
dňa 30.08.2010, kedy žalobca zaplatil uloženú pokutu bolo postihnuté takou vadou (absenciou prvku
dobrovoľnosti a ochoty pri zaplatení pokuty zo strany žalobcu), ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť
a na zákonnosť žalobou napadnutého bloku zo dňa a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j
ods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že na priestupky podľa § 8 zák. č.
25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na ich prejednávanie sa vzťahuje
osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

Žalovaný namietal v prvom rade nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko bloková pokuta za
priestupok na úseku výberu mýta bola žalobcovi uložená krajským dopravným inšpektorátom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, pričom žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
nevydalo vo veci týkajúcej sa žalobcu žiadne rozhodnutie v správnom konaní. Poukázal tiež na
skutočnosť, že v zmysle § 250 ods. 4 OSP je daná procesná spôsobilosť byť účastníkom konania a
konať pred súdom tomu orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.

Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v
zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj
rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej
organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na
strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod
všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj
jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Pokiaľ teda krajský súd konal a
rozhodol na strane žalovaného s Ministerstvom vnútra SR, postupoval v súlade so zákonom a námietka
žalovaného týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.

Námietky žalovaného týkajúce sa samotného spáchania priestupku žalobcom z pohľadu jeho
nespornosti vyhodnotil odvolací súd za predčasné, pretože otázkou, či sa žalobca svojim konaním
dopustil priestupku ako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, a je za
priestupok výslovne označené v zákone č 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, sa bude zaoberať po
zrušení rozhodnutia - bloku na pokutu správny orgán v správnom konaní. Preto námietky týkajúce sa
nespornosti spáchania priestupku zo strany žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako predčasné a tým
nedôvodné.



Rovnako tak neobstoja ani námietky žalovaného smerujúce k nesprávnosti záveru krajského súdu, ktorý
odôvodnil zrušenie rozhodnutia - bloku na pokutu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre blokové
konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste.

Krajský súd svoj záver o zrušení bloku na pokutu odôvodňuje právnym záverom vyplývajúcim z
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd 8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru ústavného súdu
vyslovenom v náleze zo dňa 15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012 v ktorom ústavný súd uviedol, že v
danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti
a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste.

Z predmetného nálezu ústavného súdu totiž vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia najvyššieho
súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania vo veci prieskumu rozhodnutia bloku
na pokutu boli práve špecifické okolnosti daného prípadu, a tými boli práve: nepriaznivá situáciu žalobcu
a jej právne následky, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu
nedobrovoľne zaplatiť. Námietky žalovaného smerujúce k nesprávnosti záveru krajského súdu, ktorý
odôvodnil zrušenie rozhodnutia - bloku na pokutu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre blokové
konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste preto
vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

Najvyšší súd sa napokon zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu, avšak len čo do výroku o náhrade
trov konania, pretože totožné námietky žalobcu vzťahujúce sa k otázke náhrady škody, resp. výtky
žalobcu, že krajský súd o jeho nároku na náhradu škody nerozhodol boli žalobcom uplatnené v odvolaní
voči samostatnému rozhodnutiu krajského súdu zo dňa 26.11.2013 č. k. 11S 112/2013-190, ktorým bol
zamietnutý návrh žalobcu na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29.10.2013 v konaní vedenom pod
sp. zn. 11S 112/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu uznesenie Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-190 zo dňa 26. novembra 2013 zmenil tak, že konanie vo veci náhrady
škody zastavil a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo veci náhrady škody vec postúpil
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Preto odvolací súd k námietkam žalobcu vo
vzťahu k nerozhodnutiu krajského súdu o náhrade škody v podrobnostiach odkazuje na svoje závery
uvedené v uznesení sp. zn. 1Sžd 6/2014 zo dňa 19.5.2015.

Námietky žalobcu vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) krajským súdom vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

Je potrebné poznamenať, že do 30.06.2013 bola tarifná odmena za poskytovanie jednotlivých úkonov
právnych služieb v civilnom, trestnom alebo priestupkovom konaní jednotne upravená v ustanovení § 14
vyhlášky. V zmysle uvedenej právnej úpravy nebolo z hľadiska poskytnutia odmeny potrebné rozlišovať
medzi úkonmi právnej služby v spomínaných konaniach, pretože odmena sa v jednotlivých konaniach
priznávala za obdobný okruh úkonov rovnako. Priznanie náhrady za úkony právnej služby vykonané do
30.06.2013 preto krajský súd posúdil správne.

Novelou vyhlášky č. 184/2013 Z. z. došlo od 01.07.2013 k rozlišovaniu odmeny za jednotlivé úkony
právnej služby v rôznych konaniach. V ust. § 13a vyhlášky je upravené poskytovanie odmeny za
úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby. V ust. § 14 je zase upravené
poskytovanie odmeny za úkony právnej služby v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch. Od
uvedeného dátumu je preto potrebné rozlišovať jednotlivé úkony právnej služby s ohľadom na typ
konania.

Aj napriek skutočnosti, že krajský súd nesprávne posúdil úkon právnej služby - účasť na pojednávaní
dňa 29.10.2013 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnej do 30.06.2013, nakoľko išlo
o úkon v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, nič to nemení na tom, že posúdenie tohto úkonu
je vecne správne.



Ohľadom výšky odmeny za jednotlivé úkony právnej služby odvolací súd poukazuje na ust. § 11 ods.
4 vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Len pre zdôraznenie odvolací súd dodáva, že z hľadiska výšky odmeny za jeden úkon právnej
služby je potrebné rozlišovať medzi priestupkovým konaním a súdnym preskúmavaním rozhodnutí o
priestupkoch. Uvedené rozlišovanie má význam tak ako v súčasnom znení vyhlášky, tak aj v znení do
30.06.2013, pretože ide o identické znenie. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu, avšak vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu. Odvolací súd je preto toho názoru, že krajský súd rozhodol v časti
výroku o náhrade trov konanie správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa taktiež stotožnil s názorom krajského súdu v otázke nepriznania
náhrady trov konania žalobcovi za podané dodatočné vyjadrenia zo dňa 14.02.2011, 19.03.2011 a
10.04.2013, nakoľko tieto neboli súdom vyžiadané a nepovažoval ich za účelne vynaložené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody
žalovaného ani žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v oboch
jeho výrokoch, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.
1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky.

1. Trovy odvolacieho konania vo výške 69,82 € pozostávajú:

· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby:

- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm.
c) vyhlášky) - 61,78 €

· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,04 €,

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.