{"guid": "24ed9e7f-a30a-496f-8163-27fafd7d5da3:e77ffd0c-cfd9-4cb5-89a5-b4d4fe55fd78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1", "spisova_znacka": "1Sžd/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/5/2014 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. 1Sžd/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1", "identifikacne_cislo": "4013200537", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 250 ods. 2 písm. j) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "nazov": "§ 204 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-204"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-204"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e77ffd0c-cfd9-4cb5-89a5-b4d4fe55fd78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/5/2014\n4013200537\n19. 05. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:4013200537.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov JUDr. Jany Henčekovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a v právnej\nveci žalobcu: D. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, D., zastúpeného JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom.\nOsloboditeľská 26, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,\nBratislava (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra), o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného\ninšpektorátu, oddelenia Mýtnej polície Komárno - bloku č. XXXXXX, séria: F. zo dňa 30. augusta 2010,\no odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-179 zo dňa\n29.10.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-179 zo dňa\n29.10.2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,82 € z titulu náhrady\ntrov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Rudolfa Surana, do 15 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Nitre rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia súdu zrušil rozhodnutie - blok č.\nXXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Krajský dopravný\ninšpektorát, oddelenie Mýtnej polície Komárno zo dňa 30. augusta 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e/\nOSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 295,19 eur na účet právneho\nzástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť postupu\nsprávneho orgánu v blokovom konaní a vydaného rozhodnutia - bloku č. XXXXXX, séria: F. na pokutu\n1.655,- eur zo dňa 30.08.2010 a posúdiť, či správny orgán vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade\nso zákonom a či boli alebo neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie bloku v blokovom\nkonaní.\n\nKrajský súd poukázal na to, že v predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia\nrozhodnutia, vydaného v blokovom konaní, a to bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu\n1.655,- eur za priestupok podľa § 8 ods. 1, písm. c/ zák. č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta\nza užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktorého sa podľa správneho orgánu dopustil dňa 30.08.2010, keď na\nceste I. triedy č. 63 z Bratislavy do Komárna nemal vo vozidle umiestnenú a do činnosti uvedenú\npalubnú jednotku, čím porušil ust. § 3 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Žalobca tvrdil, že\npokutu zaplatil na mieste, nie však ochotne a dobrovoľne, ale pod vplyvom hrozby použitia sankcií zo\nstrany konajúceho správneho orgánu. Zo samotnej žaloby, ako i z ďalších podaní právneho zástupcu\nžalobcu podľa krajského súdu vyplýva a nebolo sporné, že žalobca skutočne vo vozidle, ktoré riadil po\nspoplatnenom úseku cesty medzi Bratislavou a Komárnom, na ktorom sa platí mýto, nemal v činnosti\npalubnú jednotku, teda prístroj na vykonávanie mýtnych transakcií. Zakúpený tranzitný tiket na trasu\nhraničný priechod Brodské - hraničný priechod Čuňovo ho podľa službukonajúcej policajnej hliadky\nneoprávňoval na jazdu mimo tranzitného úseku, teda na jazdu z Bratislavy do Komárna po ceste 1/63.\nKrajský súd poukázal na to, že blokové konanie je zjednodušenou formou prejednania priestupku, v\nktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste jeho spáchania za podmienky, že samotný\npáchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou a zjednodušenou formou konania súhlasí. Predpokladá\nsa teda spoľahlivo zistený priestupok, určenie pokuty a ochotu priestupcu pokutu zaplatiť. V blokovom\nkonaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je\nzaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje\nzo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania\npriestupku nie je v zmysle § 84 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho, ani preskúmať ho mimo odvolacieho\nkonania. I podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov sú rozhodnutia o uložení pokuty vydané v\nblokovom konaní v zásade vylúčené zo súdneho prieskumu preto, že ak chýba ktorákoľvek zo zákonom\npožadovaných náležitostí (spoľahlivo zistený priestupok, určenie pokuty, ochota priestupcu pokutu\nzaplatiť), nemôže sa blokové konanie uskutočniť a priestupok sa stane predmetom priestupkového\nkonania pred príslušným správnym orgánom.\nKrajský súd uviedol, že v predmetnej veci bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 10Sžd/8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru Ústavného súdu SR,\nvyslovenom v náleze zo dňa 15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012, z ktorých vyplýva, že vzhľadom\nna špecifické okolnosti prípadu mal súd prvého stupňa prihliadnuť na nepriaznivú situáciu žalobcu a\njej právne následky, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu\nnedobrovoľne zaplatiť. Ústavný súd SR vo svojom vyššie označenom náleze výslovne konštatoval, že o\nabsencii donútenia v danom prípade nemožno uvažovať. Uvedené znamená, že i keď žalobca neinicioval\nriadne konanie o priestupku, nemožno z toho vyvodiť, že sa vzdal i práva na preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným súdom. S poukazom na uvedené je potom\npotrebné konštatovať, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko\nabsentoval prvok dobrovoľnosti, a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu 1.655,- eur uloženú mu dňa\n30.08.2010 v blokovom konaní. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že blokové\nkonanie ukončené dňa 30.08.2010, kedy žalobca zaplatil uloženú pokutu bolo postihnuté takou vadou\n(absenciou prvku dobrovoľnosti a ochoty pri zaplatení pokuty zo strany žalobcu), ktorá mohla mať vplyv\nna jeho zákonnosť a na zákonnosť žalobou napadnutého bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F.\nna pokutu 1.655,- eur, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie s tým, že na priestupky podľa § 8 zák. č. 25/2007 Z. z. o elektronickom\nvýbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je v\ndanom prípade zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd v predmetnej veci za žalovaného považoval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s\nktorým i konal, a to s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.\n10Sžd/8/2013, ktorým je súd prvého stupňa viazaný.\nPokiaľ sa žalobca v podanej žalobe okrem preskúmania a zrušenia rozhodnutia vydaného v blokovom\nkonaní - bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, domáhal i náhrady škody\nv sume 1.655,- eur podľa ust. § 250j ods. 5 OSP s poukazom na ust. § 250i ods. 2 OSP, k tomu krajský\n\nsúd uviedol, že náhrada škody nebola predmetom administratívneho konania, a preto ani súd v konaní\nsprávneho súdnictva nemohol o uplatnenom nároku žalobcu rozhodovať.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného\nProti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že bloková pokuta za\npriestupok na úseku výberu mýta bola žalobcovi uložená krajským dopravným inšpektorátom Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevydalo vo\nveci týkajúcej sa žalobcu žiadne rozhodnutie v správnom konaní, tiež s poukazom na skutočnosť, že v\nzmysle § 250 ods. 4 OSP je daná procesná spôsobilosť byť účastníkom konania a konať pred súdom\ntomu orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namietalo\ntak nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný namietal, že spáchanie priestupku žalobcom\nnebolo sporným, nakoľko samotné spáchanie priestupku ani sám žalobca nepopieral. Namietal tiež\ntvrdenia žalobcu o údajnom donútení zaplatiť pokutu na mieste. Takáto skutočnosť podľa žalovaného\nnebola nijako preukázaná, krajský súd týmto smerom ani žiadne dokazovanie nevykonal, v odôvodnení\nrozsudku nie je nijako konkretizované, kto mal žalobcu donútiť k zaplateniu blokovej pokuty a akým\nspôsobom.\nŽalovaný napokon namietal, že krajský súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, preto nedostatok\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie (viď.\nnapr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 171/2005 z 27.04.2006).\nZdôraznil, že priestupok bol v blokovom konaní vyriešený na základe rozhodnutia žalobcu a nikoho\niného.\nNakoľko žalobca na žiadnych konkrétnych skutočnostiach nepreukázal svoje tvrdenia z ktorých\nvyvodzuje údajné nezákonné uloženie blokovej pokuty, žalovaný má za to, že v tomto prípade nedošlo\nk preukázaniu dôvodov nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a tento nedostatok žaloby bráni\njej vecnému vybaveniu.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nIII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie aj žalobca. Odvolaním napadol celý rozsudok\nvrátane výroku o náhrade trov konania a žiadal aby ho odvolací súd zmenil.\nŽalobca namietal, že krajský súd nerozhodol o náhrade škody spôsobenej žalobcovi správnym orgánom,\npričom poukázal na nález ústavného súdu týkajúci sa tejto veci (III. US 366/2012 z 15.1.2013), v ktorom\nsa ústavný súd vyjadril záväzne o porušení zákona policajtmi. Podľa žalobcu policajti konali v hrubom\nrozpore s viacerými právnymi predpismi.\nŽalobca namietal, že hoci nárok bol uplatnený a o ňom sa konalo, krajský súd o tomto nároku žalobcu\nnerozhodol. Neuvedenie výroku o náhrade škody či už pozitívneho alebo negatívneho, vyvoláva iba\nprávnu neistotu. Podľa žalobcu ak je súd názoru že náhrada škody žalobcovi nepatrí, mal ju zamietnuť.\n\nPodľa žalobcu svojím nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím zasiahol správny orgán do\nzákladných práv žalobcu vrátane vlastníckeho práva\na práva na slobodné užívanie majetku, chránených ústavou a medzinárodnými právnymi dokumentmi\nktorými je SR viazaná.\nK otázke nesprávneho rozhodnutia o náhrade trov konania žalobca poukázal na to, že na strane 10\nrozsudku krajský súd argumentuje § -om 14 vyhlášky 655 /2004 Z. z. - právna pomoc v konaní o\npriestupkoch. V tomto prípade ide o konanie podľa 5. časti OSP - aj keď ide o uloženie pokuty za\npriestupok nejde o priestupkové ale súdne konanie.\nŽalobca namietal, že krajský súd odmietol priznať náhradu trov konania za písomné podania z 14.2.2011,\n19.3.2011 a 10.4.2013 s odôvodnením, že ide o neúčelné a súdom nevyžiadané úkony. Podľa žalobcu je\nparadoxné že to napísal senát, ktorý má podiel na tom, že sa žalobca musel obrátiť na ochranu svojich\npráv až na ústavný súd, keď mu ju odmietol krajský súd. Argumenty z uvedených podaní boli použité i\nv úspešnej ústavnej sťažnosti, takže asi sotva možno povedať že nejde o účelné argumenty v záujme\nžalobcu. Napr. podanie z 10.4.2013 obsahovalo stanovisko k nálezu ústavného súdu a vyčíslenie trov\nkonania. Predchádzajúce vyjadrenia boli okrem iného aj reakciou na vyjadrenia a obranu žalovaných.\nTo, že viaceré písomné podania žalobcu boli potrebné je dané podľa žalobcu aj zložitosťou veci, ktorá je\nipso facto zrejmá z toho, že po konaniach na krajskom a najvyššom súde, musel rozhodnúť až ústavný\nsúd, ktorý mal opačný právny názor. Argument o neúčelných a nevyžiadaných podaniach žalobcu, je\nnepreskúmateľný vzhľadom na absenciu racionálnej objektívnej argumentácie a v rozpore aj s § 250k\nOSP. Podľa tohto ustanovenia (a aj § 150 OSP) možno nepriznať náhradu trov konania iba vtedy, ak ide\no okolnosti hodné osobitného zreteľa. Tu žiadne také okolnosti neexistujú.\nŽiadal, aby najvyšší súd zmenil rozhodnutie krajského súdu berúc do úvahy uvedené fakty.\n\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu\nodvolacích dôvodov a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s OSP\npodanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP\na po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné pre nižšie uvedené dôvody potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie\n- blok č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Krajský\ndopravný inšpektorát, oddelenie Mýtnej polície Komárno zo dňa 30. augusta 2010 podľa § 250j ods.\n2 písm. e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to v medziach odvolacích dôvodov\nžalovaného ako aj žalobcu.\n\nKrajský súd svoj záver o potrebe zrušenia predmetného rozhodnutia - bloku na pokutu odôvodnil\nprávnym názorom a jeho viazanosťou Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.\n10Sžd/8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru Ústavného súdu SR, vyslovenom v náleze zo dňa\n15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012, z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na špecifické okolnosti\nprípadu mal krajský súd prihliadnuť na nepriaznivú situáciu žalobcu a jej právne následky, ktoré spočívali\nv tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu nedobrovoľne zaplatiť.\nVzhľadom na právny názor ústavného súdu, ktorý konštatoval, že o absencii donútenia v danom prípade\nnemožno uvažovať, nakoľko i keď žalobca neinicioval riadne konanie o priestupku, nemožno z toho\nvyvodiť, že sa vzdal i práva na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu\npred všeobecným súdom, bolo podľa krajského súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade neboli\nsplnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti, a teda ochoty žalobcu\nzaplatiť pokutu 1.655,- eur uloženú mu dňa 30.08.2010 v blokovom konaní.\nNa základe týchto skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že blokové konanie ukončené\ndňa 30.08.2010, kedy žalobca zaplatil uloženú pokutu bolo postihnuté takou vadou (absenciou prvku\ndobrovoľnosti a ochoty pri zaplatení pokuty zo strany žalobcu), ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť\na na zákonnosť žalobou napadnutého bloku zo dňa a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j\nods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že na priestupky podľa § 8 zák. č.\n25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na ich prejednávanie sa vzťahuje\nosobitný predpis, ktorým je v danom prípade zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov.\nŽalovaný namietal v prvom rade nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko bloková pokuta za\npriestupok na úseku výberu mýta bola žalobcovi uložená krajským dopravným inšpektorátom Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Nitre, pričom žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nnevydalo vo veci týkajúcej sa žalobcu žiadne rozhodnutie v správnom konaní. Poukázal tiež na\nskutočnosť, že v zmysle § 250 ods. 4 OSP je daná procesná spôsobilosť byť účastníkom konania a\nkonať pred súdom tomu orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.\nUvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na\nstrane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod\nvšeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj\njeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Pokiaľ teda krajský súd konal a\nrozhodol na strane žalovaného s Ministerstvom vnútra SR, postupoval v súlade so zákonom a námietka\nžalovaného týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNámietky žalovaného týkajúce sa samotného spáchania priestupku žalobcom z pohľadu jeho\nnespornosti vyhodnotil odvolací súd za predčasné, pretože otázkou, či sa žalobca svojim konaním\ndopustil priestupku ako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, a je za\npriestupok výslovne označené v zákone č 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, sa bude zaoberať po\nzrušení rozhodnutia - bloku na pokutu správny orgán v správnom konaní. Preto námietky týkajúce sa\nnespornosti spáchania priestupku zo strany žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako predčasné a tým\nnedôvodné.\n\nRovnako tak neobstoja ani námietky žalovaného smerujúce k nesprávnosti záveru krajského súdu, ktorý\nodôvodnil zrušenie rozhodnutia - bloku na pokutu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre blokové\nkonanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste.\nKrajský súd svoj záver o zrušení bloku na pokutu odôvodňuje právnym záverom vyplývajúcim z\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd 8/2013, ktorý vychádza z právneho názoru ústavného súdu\nvyslovenom v náleze zo dňa 15.01.2013 pod sp. zn. III. ÚS 366/2012 v ktorom ústavný súd uviedol, že v\ndanom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti\na teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste.\nZ predmetného nálezu ústavného súdu totiž vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ktorý potvrdil rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania vo veci prieskumu rozhodnutia bloku\nna pokutu boli práve špecifické okolnosti daného prípadu, a tými boli práve: nepriaznivá situáciu žalobcu\na jej právne následky, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol pokutu\nnedobrovoľne zaplatiť. Námietky žalovaného smerujúce k nesprávnosti záveru krajského súdu, ktorý\nodôvodnil zrušenie rozhodnutia - bloku na pokutu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre blokové\nkonanie, nakoľko absentoval prvok dobrovoľnosti a teda ochoty žalobcu zaplatiť pokutu na mieste preto\nvyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.\nNajvyšší súd sa napokon zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu, avšak len čo do výroku o náhrade\ntrov konania, pretože totožné námietky žalobcu vzťahujúce sa k otázke náhrady škody, resp. výtky\nžalobcu, že krajský súd o jeho nároku na náhradu škody nerozhodol boli žalobcom uplatnené v odvolaní\nvoči samostatnému rozhodnutiu krajského súdu zo dňa 26.11.2013 č. k. 11S 112/2013-190, ktorým bol\nzamietnutý návrh žalobcu na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29.10.2013 v konaní vedenom pod\nsp. zn. 11S 112/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu uznesenie Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-190 zo dňa 26. novembra 2013 zmenil tak, že konanie vo veci náhrady\nškody zastavil a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo veci náhrady škody vec postúpil\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Preto odvolací súd k námietkam žalobcu vo\nvzťahu k nerozhodnutiu krajského súdu o náhrade škody v podrobnostiach odkazuje na svoje závery\nuvedené v uznesení sp. zn. 1Sžd 6/2014 zo dňa 19.5.2015.\nNámietky žalobcu vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej len „vyhláška“) krajským súdom vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.\nJe potrebné poznamenať, že do 30.06.2013 bola tarifná odmena za poskytovanie jednotlivých úkonov\nprávnych služieb v civilnom, trestnom alebo priestupkovom konaní jednotne upravená v ustanovení § 14\nvyhlášky. V zmysle uvedenej právnej úpravy nebolo z hľadiska poskytnutia odmeny potrebné rozlišovať\nmedzi úkonmi právnej služby v spomínaných konaniach, pretože odmena sa v jednotlivých konaniach\npriznávala za obdobný okruh úkonov rovnako. Priznanie náhrady za úkony právnej služby vykonané do\n30.06.2013 preto krajský súd posúdil správne.\nNovelou vyhlášky č. 184/2013 Z. z. došlo od 01.07.2013 k rozlišovaniu odmeny za jednotlivé úkony\nprávnej služby v rôznych konaniach. V ust. § 13a vyhlášky je upravené poskytovanie odmeny za\núkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby. V ust. § 14 je zase upravené\nposkytovanie odmeny za úkony právnej služby v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch. Od\nuvedeného dátumu je preto potrebné rozlišovať jednotlivé úkony právnej služby s ohľadom na typ\nkonania.\nAj napriek skutočnosti, že krajský súd nesprávne posúdil úkon právnej služby - účasť na pojednávaní\ndňa 29.10.2013 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnej do 30.06.2013, nakoľko išlo\no úkon v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, nič to nemení na tom, že posúdenie tohto úkonu\nje vecne správne.\n\nOhľadom výšky odmeny za jednotlivé úkony právnej služby odvolací súd poukazuje na ust. § 11 ods.\n4 vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna\nšestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo\nveciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške\njednej trinástiny výpočtového základu.\nLen pre zdôraznenie odvolací súd dodáva, že z hľadiska výšky odmeny za jeden úkon právnej\nslužby je potrebné rozlišovať medzi priestupkovým konaním a súdnym preskúmavaním rozhodnutí o\npriestupkoch. Uvedené rozlišovanie má význam tak ako v súčasnom znení vyhlášky, tak aj v znení do\n30.06.2013, pretože ide o identické znenie. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu, avšak vo\nveciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške\njednej trinástiny výpočtového základu. Odvolací súd je preto toho názoru, že krajský súd rozhodol v časti\nvýroku o náhrade trov konanie správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa taktiež stotožnil s názorom krajského súdu v otázke nepriznania\nnáhrady trov konania žalobcovi za podané dodatočné vyjadrenia zo dňa 14.02.2011, 19.03.2011 a\n10.04.2013, nakoľko tieto neboli súdom vyžiadané a nepovažoval ich za účelne vynaložené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody\nžalovaného ani žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v oboch\njeho výrokoch, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.\n1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nodvolacieho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky.\n1. Trovy odvolacieho konania vo výške 69,82 € pozostávajú:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby:\n- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm.\nc) vyhlášky) - 61,78 €\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,04 €,\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}