{"guid": "97f8adeb-4f90-4aeb-93e3-14d5cf2a4931:a5c37a05-98a7-423e-8459-aa941d45386d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1", "spisova_znacka": "6Sžo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/14/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 6Sžo/14/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1", "identifikacne_cislo": "4013200448", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "nazov": "§ 250 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5c37a05-98a7-423e-8459-aa941d45386d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/14/2014\n4013200448\n25. 03. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:4013200448.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčlenov senátu Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu : ALTERNATÍVA,\ns.r.o., Kossúthovo nám. 12, Komárno, zastúpeného advokátkou Mgr. Cyntiou Takács Szalai, M.\nR. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 21. marca 2013, č. SK/0782/99/2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/53/2013-46 z 26. novembra 2013, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/53/2013-46 z 26. novembra\n2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nrozsudkom podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0782/99/2012 z\n21.03.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj zo dňa 21. 09. 2012, č. P/0237/04/12.\nPrvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím žalobcovi pre porušenie povinnosti podľa ust. § 4\nods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“ alebo\n„zákon o ochrane spotrebiteľa“) v nadväznosti na ustanovenie § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 182/1993 Z.z.“)\n- v zmysle ktorého predávajúci je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb v bežnej kvalite, nakoľko\nv čase kontroly dňa 27.06. 2012 bolo pri šetrení podnetu č. 72/2012 zistené, že účastník konania\nneposkytoval správcovské služby v bežnej kvalite a to tým, že preukázateľne nedoručil spotrebiteľovi,\na to ani do času kontroly, schválenú zmluvu o výkone správy zo dňa 30.11.2007, pričom v zmysle\nustanovenia § 8a ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z., je správca povinný schválenú zmluvu o výkone správy\ndoručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome, za čo uložil žalobcovi podľa § 24 ods.\n1 zák.č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 600 € s povinnosťou zaplatiť ju do 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že je nesporné, že zákon o ochrane spotrebiteľa sa\nvzťahuje nielen na predaj výrobkov, ale i na poskytnutie služieb podľa zákona č. 182/1993 Z. z., a teda\ni žalobca ako poskytovateľ správcovských služieb je povinný postupovať v intenciách týchto zákonov.\n\nV predmetnej veci bolo zistené, že poskytovaním týchto služieb (okrem iného zabezpečovaním správy,\nprevádzky, údržby a opráv týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu) žalobcu poverili vlastníci\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. 784, Petöfiho 6 - 18 v Komárne v zmluve o výkone\nsprávy s dátumom 30. 11. 2007, uzavretej medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov. Táto zmluva\nbola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, čo\nvyplýva i z inšpekčného záznamu zo dňa 27. 06. 2012. Povinnosťou správcu potom bolo schválenú\nzmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome, pričom žalobca\ntúto svoju povinnosť v priebehu správneho konania ani v podanej žalobe nespochybnil. Tvrdil však, že\npovinnosť doručiť zmluvu si splnil, a to i vo vzťahu k vlastníkovi bytu D.. Prvostupňový súd uviedol, že\nzákon č. 182/1993 Z. z. v ust. § 8a ods. 1 odkazuje pri doručovaní zmluvy na ust. § 46 O.s.p. a žalobca\nmal teda pri doručovaní zmluvy vlastníkovi bytu D. postupovať v súlade s týmto zákonným ustanovením,\nčo znamená, že zmluvu mu mal doručiť v jeho byte, mieste podnikania, na pracovisku alebo kdekoľvek\nby bol adresát zastihnutý. Žalobca žiadnu listinu, ktorou by preukázal doručenie, resp. pokus o doručenie\nzmluvy vlastníkovi bytu v priebehu správneho konania, nepredložil. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu dňa 27.\n06. 2012 do inšpekčného záznamu uvádzala, ako žalobca postupuje v prípade, ak zmluva o výkone\nsprávy nie je doručená vlastníkovi bytu osobne a predložila i výzvu (bez uvedenia adresáta, bez dátumu\na s tým, že adresát sa má dostaviť v bytovej záležitosti), toto ani podľa názoru súdu nebolo možné\npovažovať za dôkaz preukazujúci doručenie alebo pokus o doručenie zmluvy vlastníkovi bytu D. Podľa\nnázoru súdu, dôvodne potom správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 24. 08. 2012 žalobcovi\noznámil začatie správneho konania pre porušenie ust. § 4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. v\nnadväznosti na ust. § 8a ods. 1, zák. č. 182/1993 Z. z., nakoľko žalobca, pokiaľ nedoručil vyššie uvedenú\nzmluvu vlastníkovi bytu, porušil svoju povinnosť poskytovať správcovské služby v bežnej kvalite, ktorá\npovinnosť mu ako poskytovateľovi týchto služieb vyplýva z ust. § 4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z.\nPokiaľ žalobca v správnom konaní ako dôkaz predkladal čestné vyhlásenie zo dňa 05. 09. 2012, toto i\npodľa názoru súdu nebolo možné považovať za relevantný doklad preukazujúci doručenie zmluvy alebo\nneúspešný pokus o jej doručenie. Predovšetkým v súvislosti s týmto dokladom súd opätovne poukázal\nna ust. § 46 O.s.p., v zmysle ktorého je potrebné postupovať pri doručovaní zmluvy, pričom žalobca takto\nnepostupoval, nakoľko z čestného vyhlásenia nie je zrejmé ani to, kedy zamestnankyňa žalobcu E. T.\n„vyhľadala“ vlastníka bytu D. a toto jej jednostranné vyhlásenie nie je dôkazom, že vlastník bytu odmietol\nzmluvu prevziať. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako i v priebehu správneho konania tvrdil, že účinky\ndoručenia nastali dňom bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti (zmluvy), súd k tomu považoval za\npotrebné uviesť, že v priebehu celého správneho konania žalobca nepreukázal, kedy adresát písomnosť\nodmietol bezdôvodne prevziať. Tento dátum nie je uvedený ani v čestnom vyhlásení zamestnankyne\nžalobcu zo dňa 05. 09. 2012, ani vo vyjadreniach žalobcu, resp. jeho zástupkyne podaných v priebehu\nsprávneho konania. Pritom v prípade bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti je dôležitý práve deň,\nkeď k nemu došlo, pretože tento deň sa považuje za deň jej doručenia. Taktiež z čestného vyhlásenia zo\ndňa 05. 09. 2012 nie je zrejmé, kedy a akú výzvu vložila zamestnankyňa žalobcu do poštovej schránky,\npretože k čestnému vyhláseniu žiadna výzva adresovaná D. nebola pripojená. Za dôkaz výzvy, aby\nsa tento vlastník bytu dostavil k žalobcovi za účelom prevzatia zmluvy o výkone správy, nemožno\npovažovať nevyplnenú predtlač výzvy, ktorú žalobca preložil k inšpekčnému záznamu zo dňa 27. 06.\n2012. S poukazom na uvedené potom i podľa názoru súdu, žalobca nevedel preukázať, že si splnil\nsvoju zákonom stanovenú povinnosť, a to doručiť zmluvu o výkone správy vlastníkom bytov, konkrétne\nvlastníkovi bytu D., čo malo za následok začatie správneho konania pre porušenie ust. § 4 ods. 1, písm.\nb/ zák. č. 250/2007 Z. z., nakoľko žalobca porušil svoju povinnosť poskytovať správcovské služby v\nbežnej kvalite a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 09. 2012 mu bola uložená\npokuta 600 eur, ktorej výšku v podanej žalobe ani nenamietal, pričom žalovaný toto rozhodnutie dňa 21.\n03. 2013 potvrdil ako vecne správne.\nVychádzajúc zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti týchto rozhodnutí uvedených v žalobe,\nkrajský súd dospel k záveru, že správne orgány vo vzťahu k žalobcovi postupovali v súlade s vyššie\ncitovaným zákonom, ako i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.\nV postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi súd nezistil žiadne pochybenia, ani porušenie\nzákladných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 03. 2013, ako i\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 09. 2012 podľa názoru súdu vychádza zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa predmetnou vecou dôsledne\nzaoberali a v zmysle zákona i rozhodli. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených\nskutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 21. 09. 2012 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom\n\nrozhodnutí zo dňa 21. 03. 2013, zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom správne orgány svoje\nrozhodnutia i dostatočne vyargumentovali.\nKrajský súd zároveň poukázal na skutočnosť, že aj keď považuje rozhodnutia oboch správnych orgánov\nza vecne správne a dôvodné, pri ich vyhotovovaní došlo k chybe v písaní, resp. k inej zrejmej\nnesprávnosti, čo však nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutí, ako sa toho domáhal žalobca v podaní\nzo dňa 02. 09. 2013, ktorým dopĺňal dôvody žaloby zo dňa 24. 05. 2013.\nSúd nemal pochybnosť v tom, že pokiaľ žalobca nepreukázal doručenie zmluvy o výkone správy\nvlastníkovi bytu D. porušil tým svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov a pre porušenie tohto zákonného ustanovenia sa proti nemu začalo i\nsprávne konanie, čo výslovne vyplýva i z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 24. 08. 2012.\nPreto pokiaľ správny orgán prvého stupňa použil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia ust. § 4 ods. 1\npísm. h/ vyššie citovaného zákona (predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie\nslužieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie), ale zároveň uviedol, že predávajúci\nje povinný zabezpečiť poskytovanie služieb v bežnej kvalite, a tomuto zodpovedá i celý kontext jeho\nodôvodnenia, súd bol toho názoru, že došlo k chybe v písaní, resp. k inej zrejmej nesprávnosti, ktoré\nvšak nemôžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia a ktoré je možné odstrániť postupom podľa ust. §\n47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti krajský\nsúd pripomenul tiež žalobcovi, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nformálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo 17. 12. 2002 v konaní pod sp. zn. 4Sž/98-102/2002).\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal .\nII.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru\nsa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a nesprávne posúdil\nzákonnosť a správnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa.\nUviedol, že správne orgány pri vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 4\nods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa voči nemu postupovali a rozhodli v rozpore so zákonom,\nkeďže svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. - doručiť schválenú zmluvu\no výkone správy vlastníkovi bytu, splnil. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nevyrovnal\ns jeho podstatnou argumentáciou uvedenou v žalobe, ktorá sa týkala právnej fikcie doručenia v prípade\nbezdôvodného odopretia prijatia zásielky (zmluvy o výkone správy) jej adresátom (vlastníkom bytu) a\nnedostatočného zistenia skutočného stavu veci žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa\nv tomto smere.\nŽalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako posúdil\npo právnej stránke fikciu doručenia podľa § 50 O.s.p. a jej vzájomný vzťah k ust. § 46 O.s.p. Naďalej\ntvrdil, že ho nemožno viniť z nedoručenia zmluvy o výkone správy zo dňa 30.11.2007 vlastníkovi bytu,\npretože bezdôvodným odopretím prevzatia zmluvy zo strany Pavla Trávnička nastali účinky doručenia.\nPodľa názoru žalobcu uvedený spôsob doručenia zmluvy (t.j. uplatnenie fikcie doručenia podľa § 50\nO.s.p.) nie je v rozpore s ust. § 46 O.s.p. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že odôvodnenie\nsúdu v tejto časti nie je dostatočne presvedčivé, pretože neposkytuje adekvátny podklad na ním prijatý\nprávny názor o nedodržaní postupu podľa § 46 O.s.p. pri doručení zmluvy žalobcom.\nŽalobca namietal, že súd prvého stupňa v súvislosti so skutočnosťami týkajúcimi sa doručenia zmluvy\no výkone správy sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalobca žiadnu listinu, ktorou by preukázal\ndoručenie, resp. pokus o doručenie zmluvy vlastníkovi bytu, v priebehu správneho konania nepredložil.\nTento svoj záver súd prvého stupňa doplnil tým, že žalobcom predložené listiny (t.j. výzvu priloženú k\ninšpekčnému záznamu z 27.06.2012 a čestné vyhlásenie zamestnankyne žalobcu z 05.09.2012) ani\npodľa jeho názoru nemožno považovať za dôkaz preukazujúci doručenie alebo pokus o doručenie\nzmluvy o výkone správy vlastníkovi bytu D.Žalobca ohľadne čestného vyhlásenia naďalej zastával\n\nnázor, že správne orgány nemali dôvod spochybniť hodnovernosť čestného vyhlásenia zamestnankyne\nžalobcu zo dňa 05.09.2012. V tejto súvislosti opakovane poukázal na to, že pokiaľ správne orgány\nmali za to, že čestné vyhlásenie v konkrétnej situácii nie je postačujúce namiesto dôkazu, mali by\nsvoje rozhodnutie v tomto smere jednak presvedčivo odôvodniť, jednak by mali v súlade so zásadou\nmateriálnej pravdy, z úradnej povinnosti vykonať ďalšie dokazovanie za účelom objasnenia žalobcom\ntvrdených skutočností (napr. výsluchom zamestnankyne žalobcu alebo vlastníka bytu ohľadne pokusu\no doručenie zmluvy). Podľa názoru žalobcu ani skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu, že v čestnom\nvyhlásení zamestnankyne žalobcu zo dňa 05.09.2012 nie je uvedený dátum bezdôvodného odopretia\nprijatia zmluvy a že k nemu nebola pripojená žiadna výzva, nespochybňujú hodnovernosť predmetného\nčestného vyhlásenia. Pre úplnosť žalobca uviedol, že jeho zamestnankyňa E. T. vyhľadala vlastníka\nbytu D. za účelom doručenia zmluvy o výkone správy a vlastník bytu bezdôvodne odmietol prevziať\npredmetnú zmluvu dňa 05.12.2007.\nPodľa názoru žalobcu argumentácia súdu týkajúca sa absencie dátumu bezdôvodného odopretia prijatia\nzmluvy svedčí práve o tom, že skutočný stav veci nebol úplne a presne zistený. Z uvedeného dôvodu\nsúd prvého stupňa mal vykonať dokazovanie v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p., napr. dôkazmi označenými\nžalobcom vo vyjadrení zo dňa 02.09.2013 (t.j. výsluchom zamestnankyne žalobcu alebo vlastníka bytu\nohľadne pokusu o doručenie zmluvy).\nNa záver žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa ako i správne orgány by mali z hľadiska dátumu\ndoručenia zmluvy (resp. dátumu domnelého porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o\nochrane spotrebiteľa žalobcom) vykonať rozsiahle dokazovanie aj vzhľadom na ust. § 24 ods. 7 zákona\no ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého „Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán\ndozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a\ndo desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“\nJe síce pravdou, že zákon č. 182/1993 Z.z. neupravuje lehotu na doručenie zmluvy o výkone správy\nvlastníkom bytov, avšak z dikcie ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. možno predpokladať, že žalobca bol\npovinný doručiť zmluvu o výkone správy bez zbytočného odkladu po jej schválení. S poukazom na to,\nže zmluva o výkone správy bola schválená dňa 30.11.2007 (t.j. žalobca mal povinnosť doručiť zmluvu\nna konci roka 2007, resp. na začiatku roka 2008) a správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu\nrozhodnutím sp. zn. P/0237/04/12 zo dňa 21.09.2012, žalobca tvrdil, že uloženie pokuty vo výške 600\n€ za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa treba považovať\nza nezákonné aj z toho dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty už uplynula trojročná\nobjektívna (prekluzívna) lehota podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zmenil\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/53/2013-46 zo dňa 26.11.2013 tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného sp. zn. SK/0782/99/2012 zo dňa 21.03.2013, ako aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa sp. zn. P/0237/04/12 zo dňa 21.09.2012 a vec vráti na ďalšie konanie.\nV prípade úspešnosti, žalobca navrhol priznať mu náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupňového\nkonania, výšku ktorých špecifikoval.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa riadne\nvysporiadal nielen v druhostupňovom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.06.2013, na\nktorom naďalej zotrval.\nOpätovne uviedol, že v inšpekčnom zázname zo dňa 27.06.2012 na str. č. 2 sa nachádza vyjadrenie\npani K., v ktorom uviedla, že ak zmluva o výkone správy nie je doručená vlastníkovi osobne, vlastníkovi\nbytu to oznámia prostredníctvom výzvy, ktorá je vložená do poštovej schránky, aby sa dostavil k\nsprávcovi za účelom obdržania zmluvy o výkone správy. Táto výzva tvorí prílohu inšpekčného záznamu\nč. 3. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nevedel preukázať (napr. podacím lístkom, doručenkou alebo\ninou formou) zaslanie vyššie uvedenej výzvy spotrebiteľovi a tiež nevedel preukázať skutočnosť, že\nvlastník bytu odmietol osobne prevziať danú zmluvu o výkone správy. Správny orgán by prihliadol\n\nna skutočnosti uvádzané žalobcom, ak by ich tento vedel hodnoverne preukázať a z predložených\npísomných dokumentov neboli tieto skutočnosti jednoznačne preukázané.\nŽalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán mohol\nnamiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje\ninak. Zdôraznil, že v uvedenom ustanovení je uvedená možnosť a nie povinnosť pripustenia\nčestného vyhlásenia ako dôkazu. V tomto konkrétnom prípade neprihliadol správny orgán na čestné\nvyhlásenie žalobcu, nakoľko tu existovala možnosť spochybnenia hodnovernosti predmetného čestného\nvyhlásenia. V uvedenom prípade mal žalobca disponovať inými dôkaznými prostriedkami a nespoliehať\nsa na čestné vyhlásenie.\nS námietkou žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty už uplynula trojročná objektívna\n(prekluzívna) lehota podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, žalovaný nesúhlasil. Mal za\nto, že ako kontrolný orgán postupoval v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. ako aj zákona č. 250/2007\nZ.z., správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver, že kontrolovaný subjekt porušil uvedený právny\npredpis, na základe ktorého zistenia mu bola uložená pokuta, ktorú považoval za primeranú k zistenému\nporušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nNie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu\nodvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany\npred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo\nvydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie\npresvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací\nsúd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil.\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.\nPodľa § 8a ods. 1, veta prvá až piata zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, vlastníci bytov a\nnebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone\nsprávy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo\njej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný\nnadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je\npovinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v\ndome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.\nPodstatnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z\nustanovenia § 8a ods.1 veta štvrtá zák.č. 182/1993 Z.z. - doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového\npriestoru v bytovom dome súp. č. 784, Petöfiho 6 - 18 v Komárne, zmluvu o výkone správy s dátumom\n\n30. novembra 2007, uzavretú medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov - si splnil, a to i vo\nvzťahu k vlastníkovi bytu D.. Z dôvodu, že uvedený vlastník zmluvu, ktorá mu bola doručovaná odmietol\nprevziať, mal za to, že nastala fikcia doručenia v zmysle § 50 O.s.p.\nNa tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že základným predpokladom vzniku fikcie\ndoručenia v zmysle § 50 O.s.p. je bezdôvodné odopretie prijatia písomnosti adresátom, ktorá skutočnosť\nmusí byť jednoznačne preukázaná. Za stavu, že žalobca bezdôvodné odmietnutie prevzatia uvedenej\npísomnosti jej adresátom Pavlom Trávničkom dostatočným spôsobom nepreukázal, nemohla fikcia\ndoručenia v posudzovanej veci nastať.\nZ podrobného odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že so žalobcovou argumentáciou,\ntýkajúcou sa nepreukázania doručenia predmetnej písomnosti D., sa vysporiadal dostatočným\nspôsobom.\nPokiaľ žalobca za účelom preukázania splnenia svojej zákonnej povinnosti ako dôkazný prostriedok\npredložil čestné vyhlásenie pani E. z 5. septembra 2012, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu,\nišlo len o účelovú snahu vyhnúť sa sankčnému postihu. Uvedené čestné vyhlásenie nepredstavuje totiž\nhodnoverný dôkaz, preukazujúci, kedy odmietol D. predmetnú písomnosť prevziať. Táto skutočnosť\nz neho vôbec nevyplýva, pričom neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že čestné vyhlásenie bolo\npripojené až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a to bez akýchkoľvek príloh. Z inšpekčného\nzáznamu z 27. júna 2012 tiež vyplýva, že riaditeľka spoločnosti žalobcu uviedla, že „Ak zmluva o výkone\nsprávy nie je doručená vlastníkovi bytu osobne, vlastníkovi bytu oznámia prostredníctvom Výzvy, ktorá je\nvložená do poštovej schránky, aby sa dostavil k správcovi za účelom obdržania Zmluvy o výkone správy“.\nSenát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že bolo vecou žalobcu, akú formu doručovania zvolil, avšak musel\nrátať s tým, že v prípade preukazovania doručenia predmetnej písomnosti sa môže dostať do dôkaznej\nnúdze. Podľa názoru najvyššieho súdu, žalobca pri doručovaní písomnosti Pavlovi Trávničkovi mal\nzvoliť takú formu doručovania, ktorou by jednoznačne preukázal, že svoju zákonnú povinnosť v zmysle\n§ 8a ods.1 veta štvrtá zák.č. 182/1993 Z.z. splnil. Jednoznačne preukázateľný spôsob doručovania\npísomnosti uvedenému vlastníkovi bol predovšetkým v záujme žalobcu, a to aj vzhľadom na skutočnosť,\nže pán Trávniček sa na žalobcu opakovane sťažoval na Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo vyplýva\nz podkladov súdu predloženého administratívneho spisu. S prihliadnutím na uvedené možno ťažko\npredpokladať, že by pán Trávniček podporil argumentáciu žalobcu v predmetnej veci.\nAko novú skutočnosť žalobca v rámci odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu namietal, že\nrozhodnutie o uložení pokuty vo výške 600 € za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona\no ochrane spotrebiteľa treba považovať za nezákonné aj z toho dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia\no uložení pokuty už uplynula trojročná objektívna (prekluzívna) lehota podľa ust. § 24 ods. 7 zákona\no ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán\ndozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a\ndo desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\nOhľadne tejto námietky senát odvolacieho súdu konštatuje, že základným predpokladom jej úspešnosti,\nby bolo hodnoverné preukázanie neúspešného doručovania horeuvedenej písomnosti pánovi F.\nZa stavu, že zákon č. 182/1993 Z.z. lehotu na doručenie zmluvy o výkone správy vlastníkom\nbytov neupravuje a žalobca bezdôvodné odmietnutie prevzatia písomnosti hodnoverným spôsobom\nnepreukázal, nemožno s názorom žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia o jeho\nsankčnom postihu, súhlasiť. Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že orgán dozoru porušenie\npovinnosti zistil počas vykonania kontroly dňa 27. júna 2012 a žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie\ndňa 21. marca 2013.\nOdvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne\n\nskutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods.\n2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p.\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/53/2013", "guid": "3adc0ce8-91df-454b-9790-7ceb6bb9cbfd:2c6cf0ee-ddee-4b1a-94f1-c5ef6ff19ca2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}