{"guid": "f5b1a094-efaa-444e-8d7e-6839f4657e38:11195348-9b37-4802-8569-c1d60ffca1e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1", "spisova_znacka": "1Sžd/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/29/2013 z 10. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. februára 2015, sp. zn. 1Sžd/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1", "identifikacne_cislo": "4013200291", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11195348-9b37-4802-8569-c1d60ffca1e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/29/2013\n4013200291\n10. 02. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:4013200291.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T. U., bytom\nQ. XXXX/X, R. M.I., proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,\n(predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát Nitra, Piesková\nč. 32), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-NR-KDI-SK-38/2013 zo dňa 7.\nmarca 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/23/2013-38 zo dňa 24.\nseptembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/23/2013-38 zo dňa 24.\nseptembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nrozhodnutia č. p.: KRPZ-NR-KDI-SK-38/2013 zo dňa 7. marca 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch Okresného dopravného\ninšpektorátu zo dňa 18.1.2013 č. p. ORPZ-NZ-OD12-P-1491/2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným\nz priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, k/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného\nzákona mu uložil sankciu: 1. pokutu vo výške 300 Eur a 2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nakékoľvek druhu po dobu 24 mesiacov, pričom zákaz platí od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že na základe žaloby preskúmal správne konanie a\nrozhodnutie žalovaného a nezistiac pochybenie žalobu zamietol.\nKrajský súd v Nitre v odôvodnení okrem iného uviedol:\nPokiaľ sa žalobca v podanej žalobe domáhal toho, že jeho konanie (vedenie motorového vozidla traktora bez vodičského oprávnenia skupiny „T a bez vodičského preukazu) vykazovalo znaky krajnej\nnúdze a takto malo byť správnymi orgánmi i posúdené, súd sa s takýmto názorom nestotožnil, a to\n\ns poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúce výpovede\nžalobcu, resp. jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalobca pri odhalení\njeho priestupkov dňa 29. novembra 2012 uviedol, že len chcel zobrať domov pokazený traktor, čo i\nvlastnoručne podpísal. Na pojednávaní dňa 8. januára 2013 do zápisnice uviedol a taktiež vlastnoručne\npodpísal, že si chcel obhájiť majetok, pretože traktor sa mu pokazil na poli, kde ho opravoval a nakoľko\nboli v ňom cenné veci, nemohol ho tam nechať. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu žalobca uviedol, že jazdu vykonal na núdzovom podklade, pričom nemal inú\nmožnosť, len z bezpečnostného dôvodu a na základe ochrany jeho majetku, musel stroj doniesť\ndomov. Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aké\nkonkrétne nebezpečenstvo priamo hrozilo jeho majetku (traktoru alebo veciam, ktoré v ňom údajne mal a\nktoré ani nešpecifikoval, ani ich hodnotu) a že toto ním tvrdené nebezpečenstvo v danej situácii nemohol\nodstrániť inak (napr. odstavením traktora na poľnej ceste, pri prvom dome v obci a privolaním pomoci),\nlen porušením predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPosudzovanie splnenia podmienok krajnej núdze, či už správnymi orgánmi, alebo súdom pri súdnom\nprieskume rozhodnutí prichádza do úvahy až po ustálení, že v konkrétnom prípade bezprostredne hrozilo\nnebezpečenstvo záujmu chráneného zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. februára\n2010 v konaní pod sp. zn. 6Sžo/94/2009, na ktorý poukazoval žalobca v podanej žalobe). V predmetnej\nveci však s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu súd dospel k tomu názoru,\nže konanie žalobcu (vedenie motorového vozidla - traktora bez vodičského oprávnenia skupiny „T\" a\nvodičského preukazu) nemôže obstáť ako konanie v krajnej núdzi, nakoľko nebolo preukázané, že by\nzáujmu chráneného zákonom, t. j. majetku žalobcu hrozilo konkrétne nebezpečenstvo, ktoré by žalobca\njazdou v rozpore s predpismi o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky musel odstraňovať.\nPri námietke žalobcu v podanej žalobe, že v rozhodnutiach správnych orgánov nie je uvedené, akým\nkonaním sa mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,\npričom týmto konaním mala byť pravdepodobne skutočnosť, že nemal pri sebe vodičský preukaz, ktorý\nmu bol v minulosti zadržaný, je potrebné poukázať na výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu zo dňa 08.01.2013. Z nej jednoznačne vyplýva, že žalobca jazdil bez vodičského\noprávnenia a bez vodičského preukazu a týmto konaním porušil § 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.\nz. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je\njazda bez vodičského oprávnenia ako i § 4 ods. 1, písm. b/ tohto zákona, čo je jazda bez vodičského\npreukazu, a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. c/ zák. č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, t. j. jazda bez vodičského oprávnenia a podľa § 22\nods. 1, písm. k/ tohto zákona, čo je iné konanie, ako je uvedené v písmenách a/ až j/ tohto zákona, kde\npatrí i jazda bez vodičského preukazu.\nK ďalším námietkam žalobcu (duplicita postihu, neodôvodnenie druhu a výšky sankcie a ďalšie) v\npodanej žalobe je potrebné uviesť, že žalobca sa jednoznačne dopustil dvoch priestupkov a sankcia\n(pokuta 300,- eur), mu bola uložená podľa § 22 ods. 2, písm. a/ 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie\npostihnuteľný (jazda bez vodičského oprávnenia, t. j. priestupok podľa § 22 ods. 1, písm. c/ tohto zákona,\nza ktorý možno uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur, pretože za priestupok podľa § 22 ods. 1, písm. k/\ntohto zákona možno uložiť len pokutu do 100,- eur.\nPokiaľ ide o druh a výmeru uloženej sankcie (pokuta 300,- eur a trest zákazu činnosti v trvaní 24\nmesiacov), súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa uložil sankcie na spodnej hranici\nzákonom stanoveného rozpätia, pričom ich i dostatočne zdôvodnil, a to jednak tým, že ide o porušenie\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom (jazda bez vodičského oprávnenia), ako i tým, že\nprihliadol na osobu žalobcu, ktorý sa k priestupku priznal, jazdil iba krátky úsek a pod.\nS poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, krajský súd\nnemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný vo\nveci rozhodoval dňa 7. marca 2013 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie prvostupňového\n\nsprávneho orgánu zo dňa 8. januára 2013 potvrdil. I keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže odvolanie žalobcu je v značnej miere nezrozumiteľné (na čo žalobca poukázal v podanej žalobe s\ntým, že nebol vyzvaný na odstránenie rozporov alebo nedostatkov), súd po oboznámení sa s dôvodmi\njeho odvolania dospel k tomu názoru, že z podaného odvolania je zrejmé, čo žalobca namietal, s čím\nnesúhlasil a čo žiadal, a preto nebolo potrebné ho vyzývať na doplnenie odvolania, resp. odstraňovanie\nvád, i s poukazom na to, že zákon na podanie odvolania neustanovuje žiadne dôvody.\nPodľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal\ns jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také\npochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka\npriestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho\nsprávny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol\ndodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol po skončení objasňovania priestupku\nriadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania\nkonkrétnych priestupkov, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia\na spôsobom ich získania, pričom nemal žiadne námietky ani doplňujúce návrhy, čo potvrdil i svojim\npodpisom.\nZ vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP\nako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia\nžalovaného.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že\nKrajský súd v Nitre sa v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal so žiadnym zo žalobných\ndôvodov uvedených v podanej žalobe. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane\nzdôrazňuje, že z hľadiska dodržiavania práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru nie\nje rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym\nprávnym poriadkom, ale že vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného\ncharakteru\", musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Práve z dôvodu významného postavenia práva na spravodlivý proces\nako základného práva a princípu, obmedzením ktorého by došlo k ohrozeniu demokratického zriadenia\nštátu, je čl. 6 aplikovateľný aj na správne konanie, pokiaľ je výsledok správneho sporu rozhodujúci\npre občianske práva alebo záväzky, resp. pre majetkové práva účastníkov (napr. rozsudok Couez v.\nFrancúzsko zo dňa 24.08.1998 alebo Benkessiouer v. Francúzsko zo dňa 24. augusta 1996).\nZ dikcie § 51 ZoP vyplýva, že na konanie o priestupkoch sa subsidiárne použijú ustanovenia Správneho\nporiadku, t. j. správny orgán je povinný okrem iného dodržiavať základné zásady správneho konania (§\n3), ustanovenie Správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.)\nako aj ustanovenia upravujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a\nnasl.). Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1), z ktorej\nvyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a v neposlednom rade taktiež v súlade\ns medzinárodnými zmluvami, ktoré majú v zmysle čl. 7 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Druhou (nie\nvšak poslednou) podstatnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej\nmusí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (zásada\nzakotvená v § 3 ods. 4 Správneho poriadku je ďalej premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach, §\n32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). O spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci môžeme hovoriť vtedy, ak\nsú naplnené dve jeho podstatné náležitosti, a to a) úplnosť zistenia, t.j. povinnosť správneho orgánu\nvykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre\nposúdenie veci, b) presnosť zistenia, t.j. povinnosť správneho orgánu postupovať tak, aby skutkové\nzistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti.\n\nZ ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ sa odvolací orgán nevysporiada so všetkými námietkami\na tvrdeniami žalobcu, resp. s podstatnými námietkami, jeho rozhodnutie je potrebné považovať\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/201/2010).\nPovinnosťou správneho orgánu je totiž zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí\nprospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán\nnie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).\nStav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie\núplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky\ndôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležité odôvodniť v\nodôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku) (rozhodnutie NS SR sp. zn.\n5Sžo/71/2010). V žiadnom prípade nespochybňujeme právomoc správneho orgánu určovať rozsah\nzisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov, ktorá vyplýva z jeho vrchnostenského\npostavenia, z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie založené a taktiež zo zásady\nhospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle\nsprávneho orgánu, práve naopak. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď napr. rozhodnutie\nsp. zn. 8Sžo 87/2008) správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného\nhodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.\nTvrdenie žalobcu, že dôvodom jeho konania bola krajná núdza (ochrana jeho majetku) sa nachádza už\nv rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu číslo ORPZ-NZ-ODI2-P-1491/2012 (t.j. žalobca tento\nargument uvádzal v priebehu celého konania o priestupku). Keďže právne predpisy nie sú predmetom\ndokazovania, prvostupňovému správnemu orgánu muselo byť zrejmé, že takéto tvrdenie žalobcu je\nfakticky poukazovaním na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, napriek tomu sa s týmto\njeho tvrdením nijako nevysporiadal. V rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu číslo KRPZ-NR-KDISK-38/2013 je v súvislosti s konaním žalobcu v krajnej núdzi uvedené iba to, že si na takýto odťah\nmal zabezpečiť pomoc spôsobilej osoby s príslušným vodičským oprávnením. Hoci žalobca poskytol\npríslušným orgánom informácie, ktoré mohli mať podstatný vplyv na vydané rozhodnutia, príslušné\norgány nevykonali žiaden úkon, ktorý by smeroval k náležitému zisteniu okolností, pre ktoré nemohol\nžalobca ponechať traktor odstavený na poli (t.j. vôbec sa nepokúšali ustáliť, či v danom prípade záujmu\nchránenému zákonom nebezpečenstvo bezprostredne hrozilo), čím prakticky presunuli zodpovednosť\nza spoľahlivo zistený skutkový stav veci na žalobcu. Akékoľvek terajšie tvrdenia príslušných orgánov\n(vrátane súdu), že žalobca dostatočne nekonkretizoval veci nachádzajúce sa v traktore a pod. síce môžu\nodpútavať pozornosť od merita veci, avšak nijako nezbavujú správny orgán jeho povinnosti vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť v zmysle § 47 Správneho\nporiadku, ani dodatočne neodstraňujú nedostatky nimi vydaných rozhodnutí.\nZa dostatočné nepovažoval ani odôvodnenie súdu, prečo v danom prípade subsumovanie konania\nžalobcu pod § 22 ods. 1 písm. c) a súčasne písm. k) nespôsobuje duplicitnosť jeho postihu. Trváme\nna tom. že pokiaľ osoba vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, nemôže v\nsúvislosti s vedením tohto vozidla platný vodičský preukaz predložiť. Rovnako tak nepovažoval za\ndostatočné ani zdôvodnenie správnosti výšky uložených sankcií, keď najmä trest zákazu činnosti nie je\nuložený na dolnej hranici, napriek tomu nie je dĺžka jeho trvania vôbec odôvodnená.\nZ uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci a keďže žalovaný náležite nevyhodnotil námietky žalobcu (hoci mohli mať podstatný vplyv na\njeho rozhodnutie), trpí taktiež vadou nepreskúmateľnosti.\nŽalobca na základe uvedeného navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nII\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\n\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\nUviedol, že preukázal, že žalobca nekonal v krajnej núdzi, lebo sa v správnom konaní ku skutku priznal\na aj ho oľutoval. Doslova uviedol, že dodnes nepozná zo strany žalobcu pred kým musel odvracať\nnebezpečenstvo priamo hroziace. Berie len v úvahu istú žalobcovu subjektívnu hypotézu, keď by pri\ndlhšom ponechaní traktora na poli mohlo dôjsť občanmi národnostnej menšiny, ktorý žijú v obci k\nohrozeniu záujmu, čo rozhodne v danom prípade bezprostredne ohrozenie nehrozilo, ktoré by musel\nodvracať.\nŽalovaný tiež uviedol, že žalobca nebol dvakrát postihnutý, pretože viedol traktor bez vodičského\noprávnenia i bez vodičského preukazu a preto bol správne postihnutý aj za písm. c) aj za písm. k) §\n22 ZoP.\nPodľa názoru žalovaného je aroganciou zo strany žalobcu namietať výšku uloženej sankcie, najmä\ntrest zákazu činnosti, keď žalobca na jednej strane vodičský preukaz nepotrebuje, ako to zo samotného\nspisového materiálu a vyjadrenia žalobcu vyplýva a na druhej strane vznáša námietky ohľadom udelenej\nvýšky sankcie spočívajúcej v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo. Ale aj napriek uvedenému, čo sa\ntýka časti odôvodnenia, v ktorej bola stanovená výška sankcie, túto žalovaný považuje za preskúmateľnú\npre dostatok dôvodov, nakoľko je známe, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie.\nPrvostupňový správny orgán okrem iného odôvodňoval výšku udelenej sankcie aj tým, že žalobca\nvedome jazdil v obci vozidlo na ktoré sa vyžaduje odborná spôsobilosť, ktorú nemal, čím svojou jazdou\nohrozil záujem chránený zákonom. Sám žalobca v žalobe uviedol, že ku konaniu malo dôjsť v čase\nrýchleho stmievania, čím sa len zvyšovalo riziko možného vzniku dopravnej nehody, alebo inej ujmy\njazdou po obci žalobcovou odborne nespôsobnou osobou.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil\nIII.\nArgumentácia rozhodnutia správnych orgánov\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresného dopravného\ninšpektorátu č. p.: ORPZ-NZ-ODI2-P-l491/2012 zo dňa 8. januára 2013 bol žalobca T. U. (ďalej iba\nžalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) a k) zák. č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 29.\nnovembra 2012 v čase o 16,25 hod. v obci Dvory nad Žitavou na Dubovej ulici viedol traktor zn. Zetor\nnapriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia skupiny T a bez vodičského preukazu.\nTým porušil § 4 ods. 1, písm. b) a § 4 ods. 2, písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ZCP).\nZa tento priestupok bola žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ZoP) sankcia - pokuta vo výške 300,- € a trest zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch\nv spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch\nuložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. p. KRPZ-NRKDI-SK-38/2013 zo dňa 7. marca 2012 odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\n\nOdvolací orgán nadobudol presvedčenie, že T. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej\nčasti napadnutého rozhodnutia o priestupku t. j., že riadil vozidlo - traktor bez vodičského oprávnenia a\nvodičského preukazu v rozpore s uvedenými ustanoveniami § 4 ods. 1, písm. b, ods. 2 písm. a) ZCP.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, po neverejnej porade senátu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne\nsprávny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 10. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nNajvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako\nsi ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným v jeho rozhodnutí.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného č. p.: KRPZ-NR-KDI-SK-38/2013 zo dňa 7. marca 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch Okresného dopravného\ninšpektorátu zo dňa 18.1.2013 č. p. ORPZ-NZ-OD12-P-1491/2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným\nz priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. c/, k/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného\nzákona mu uložil sankciu: 1. pokutu vo výške 300 Eur a 2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nakékoľvek druhu po dobu 24 mesiacov, pričom zákaz platí od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného\nvodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí\nak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo\nmal povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z.\nPodľa § 22 ods. 4 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z., vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať na križovatke s\nriadenou premávkou; otáčať sa smie, ak to dovoľuje dopravná značka alebo dopravné zariadenie.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c, zák. č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného oprávnenia, alebo počas zadržania\nvodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške\nz vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu. Iným\nkonaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,\n\nPodľa § 22 ods. 2 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží\npokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\nPredovšetkým treba uviesť, že z obsahu pripojeného spisu, ktorého súčasťou je aj spis administratívny,\nje nesporné, že žalobca dňa 29. novembra 2012 v čase o 16,25 hod. v obci Dvory nad Žitavou na\nDubovej ulici viedol traktor zn. Zetor napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia skupiny\nT a bez vodičského preukazu.\nZ uvedeného bolo nepochybne zistené, že žalobca viedol ako vodič svoje motorové vozidlo v čase\nzadržania vodičského preukazu, a toto jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku\npodľa cit. § 22 ods. 1 písm. c/ a k/ zákona o priestupkoch.\nObranu žalobcu, ktorou namietal, že dôvodom jeho konania bola krajná núdza (ochrana jeho majetku),\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú. Ako totiž vyplynulo zo zápisnice z ústneho\npojednávania zo dňa 8.1.2013 žalobca sa priznal k spáchaniu priestupku tak ako sa mu kládlo za vinu\na svoje konanie oľutoval. Nebolo preto nutné, aby správny orgán vykonával dokazovanie k tvrdeniu\nžalobcu, že konal v krajnej núdzi.\nS dôvodmi, pre ktoré nepovažoval prvostupňový súd námietky žalobcu, uplatnené v súdnom konaní, za\nspôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, sa stotožňuje aj odvolací súd.\nOdvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nmá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky\nznaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 2 písm. c/a k/ zákona č. 372/1990 Zb.\nZhodne so súdom prvého stupňa nepovažuje za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že záver o spáchaní\npriestupku je predčasný, nakoľko nebolo pochýb o zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov o\nzadržaní vodičského oprávnenia žalobcu. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych\nskutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného odvolací súd osvojac si\nargumentáciu prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia §\n250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}