{"guid": "2fb1f4d5-4cfb-4d84-96d8-ae1cbf43afc5:b1dd95ea-5ca7-42e6-8442-56539874ab36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1", "spisova_znacka": "9Sžso/76/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/76/2013 z 27. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. 9Sžso/76/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1", "identifikacne_cislo": "4013200017", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-201.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 201 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-201.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-201"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-201"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1dd95ea-5ca7-42e6-8442-56539874ab36", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/76/2013\n4013200017\n27. 05. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4013200017.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom\nv Rožňave, Hviezdoslavova ul č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul.\n29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 03. februára 2012, číslo\n10649-3/2012-BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013, č. k.\n15S/1/2013-32, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013, č. k. 15S/1/2013-32\nm e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 03. februára 2012, číslo 10649-3/2012-BA z r u š u j e a\nvec jej vracia na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 29. mája 2013, č. k. 15S/1/2013-32, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 03. februára 2012, číslo 10649-3/2012-BA, ktorým\nžalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch z 11. augusta 2011 číslo\n32062-16/2011-TO vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení...\" a doplnila text: „...§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutím z 11. augusta 2011 číslo 32062-16/2011-TO\nSociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch podľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že\nV., občanovi Maďarska, dňa 18. mája 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné poistenie\").\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu žalovanej zistil, že Národný\nfond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné záležitosti a európsku integráciu z Maďarska\npožiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku, prijatých žalobcom\nako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\ns.r.o., Bánovce nad Bebravou na základe zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov zo 14. mája 2007,\nz 15. decembra 2007 a z 28. decembra 2009. V mennom zozname osôb, ktoré pracovali na území\nSlovenskej republiky v uvedenej spoločnosti s ručeným obmedzením, bol uvedený aj V., ktorý tu\nvykonával prácu od 18. mája 2007 do 24. mája 2007. Žalobca nepreukázal, že mu príslušný orgán v\nMaďarsku vydal osvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom, že zamestnanec podlieha právnym predpisom\n\ntohto štátu. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný i prvostupňový správny orgán správne právne\nargumentujú uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky a to tým viac, že v danom prípade nešlo o\nvyslanie zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie. S\npoukazom na § 14, § 15 a § 19 zákona o sociálnom poistení bol preto zamestnanec žalobcu v súvislosti\ns výkonom práce na území Slovenskej republiky povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a rovnako\nv nezamestnanosti poistený. Krajský súd poukázal na to, že pán V. nebol v pracovnom pomere s\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou, ale so žalobcom, ktorým bol na výkon práce v\ntejto spoločnosti pridelený a preto ustanovenie § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení treba vykladať\nv nadväznosti na skutočný výkon práce. Povinné poistenie preto V. vzniklo dňom 18.05.2007. Iný výklad\nby znamenal, že tento zamestnanec žalobcu by nebol počas tohto výkonu práce nikde povinne poistený.\nKrajský súd tak dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako i jej postup sú v súlade\nso zákonom.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané rozhodnutie založil\nna zistení, že dotknutému zamestnancovi V. vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky.\nPracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutému V. nikdy nevznikol, lebo bol zamestnanom v\nhlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo mu potom vzniknúť a ani zaniknúť povinné poistenie.\nĎalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14 až 17 nariadenia Rady EHS č. 1408/71, z\nktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného vzťahovala slovenská legislatíva, keďže\nnebol nikde inde zamestnaný než na území Maďarska, a preto práve v dôsledku formulácie citovanej\nnormy sa naňho nemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej inej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť\nslovenského práva vylučuje podľa jeho názoru aj článok 14 ods. 1a cit. nariadenia. Podotkol, že vydanie\nosvedčenia (formulár E 101) príslušným orgánom nemá konštitutívny význam, s jeho vydaním alebo\nnevydaním sa nespája vznik, zmena či zánik právneho vzťahu resp. právnej skutočnosti, keďže aj\nsamotné nariadenie upravujúce status quo hovorí o osvedčení len ako o formalite. Žiadal, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 165,58 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že\nsvoj právny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že v\npreskúmavané rozhodnutie nezaložila na tvrdení, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej\nrepubliky pracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení\nrozhodovala o vzniku povinného poistenia V. aplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č.\n1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby,\nsamostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení\nneskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou\ndočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom prípade\npán V., vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na\núzemí Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad\nBebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci\nžalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom prípade, ak by\nim Maďarsko, ako vysielajúci štát, vystavilo na obdobie, kedy vykonávali práce na území Slovenskej\nrepubliky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa v\noblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázala na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnancom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár\nE 101), nebola udelená výnimka podľa článku 17, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu\n\npodľa článku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia\nOrszágos Egészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť\nvyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na zamestnanca žalobcu V. v období od 18. mája\n2007 do 24. mája 2007, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že bydlisko tohto\nzamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území Maďarska. Počas obdobia určeného\nzamestnávateľom je potom povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne\npoistený v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím (pobočky) o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu, V., občana Maďarska, s\núčinnosťou k 18. máju 2007.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanec žalobcu,\nktorý vykonával na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky\nprácu v období od 18. mája 2007 do 24. mája 2007, podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym\npredpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom Maďarska.\nNebolo sporné, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku, ktorá na základe Zmluvy\no dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých v Maďarsku na výkon\nčinností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r. o. so sídlom v\nBánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával V. činnosť na území Slovenskej\nrepubliky od 18. mája 2007. Formulár E 101, na základe ktorého by tento zamestnanec podliehal\nprávnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska,\na ktorý by zbavil zamestnanca a\nzamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonával\nčinnosť, nemal vystavený.\n\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na V. sa vzťahuje v oblasti sociálneho\nzabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13 (2) (a) nariadenia, teda\njeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu\npráce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby\npresne a úplne zistila skutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181, resp.\nvyzvať žalobcu na dodatočné predloženie formulára E 101.\nNa tieto účely je , v spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarska, potrebné vyžiadať si potvrdenia o\nregistrácii uvedeného zamestnanca, prípadne či mu bola registrácia v rozhodnom období právoplatne\nzrušená, odkedy k tomu došlo a na základe akých rozhodnutí, preveriť, či prípadné zrušenie registrácie\nzamestnanca nebolo následne maďarským súdom zrušené. Z administratívneho spisu vyplýva (č. l. 30),\nže výmaz poistného pomeru iného zamestnanca žalobcu bol rozhodnutím maďarského súdu l zrušený\na preto je potrebné overiť si, či aj vo veci V. neprebieha konanie o preskúmanie rozhodnutia o výmaze\npoistenia v Maďarsku. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemožno vylúčiť, že zamestnanec\nbude poistený v dvoch štátoch Európskej únie, resp.. nebude poistený ani v jednom z nich\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť konať\npred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu pánovi V. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva,\nže rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 19. augusta 2011 číslo 32578-15/2011-TO\nbol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že\núčastník konania nemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo\ndoručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha\nlistu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009 (č. l.\n16), v ktorom pod číslom 26 je uvedený aj pán V. spolu s dátumom narodenia aj adresou jeho bydliska.\nPobyt účastníka teda pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán nebol neznámy a preto nebolo možné\n\nz uvedeného dôvodu ustanoviť mu opatrovníka a doručovať rozhodnutie o ustanovení opatrovníka\nverejnou vyhláškou.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (nestačí uviesť\nustanovenie týkajúce sa vecnej príslušnosti organizačnej zložky správneho orgánu).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,\nže rozhodnutie žalovanej z 03. februára 2012, číslo 10649-3/2012-BA, podľa § 250j ods. 2 písm. c)\nO.s.p., zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom, postupovala\nv úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskay tak, aby žalobca a jeho zamestnanec neboli\nukrátení na svojich právach, a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky k dohode\no legislatíve uplatniteľnej na daný prípad. Nové rozhodnutie vo veci žalovaná riadne odôvodní, pričom\nsa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151\nods.3 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}