{"guid": "abb4f262-4738-4612-9e12-c8d51ddb9f91:b988e28f-37b8-42c0-992a-13200c23230c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1", "spisova_znacka": "9Sžso/73/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/73/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 9Sžso/73/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1", "identifikacne_cislo": "4012201102", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b988e28f-37b8-42c0-992a-13200c23230c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/73/2013\n4012201102\n29. 04. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4012201102.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3,\n3600 Ózd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so\nsídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 13640-2/2012-BA z 30.\njanuára 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013, č. k.\n15S/103/2012-41, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013, č. k.\n15S/103/2012-41 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo 13640-2/2012-BA z 30. januára 2012,\nako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany číslo 32062-53/2011-TO z 15. augusta\n2011 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. O trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 29. mája 2013, č. k. 15S/103/2012-41, zamietol žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia číslo 13640-2/2012-BA z 30. januára 2012, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch číslo 32062-53/2011-TO z 15. augusta 2011 vo výrokovej\nčasti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...\" a doplnila text: „...\n§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa potvrdila tak, že pánovi X. občanovi Maďarska, 10. januára 2008 vzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné\npoistenie\").\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané,\nže Národný fond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné záležitosti a európsku integráciu z\nMaďarska požiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku prijatých\nžalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov zo 14.\nmája 2007, z 15. decembra 2007 a z 28. decembra 2009. V mennom zozname osôb, ktoré pracovali na\núzemí Slovenskej republiky v uvedenej spoločnosti s ručeným obmedzením bol uvedený aj X., ktorý tu\nvykonával prácu od 10. januára 2008 do 15. júna 2008. Žalobca nepreukázal, že mu príslušný orgán v\nMaďarsku vydal osvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom, že zamestnanec podlieha právnym predpisom\ntohto štátu. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný i prvostupňový správny orgán správne právne\n\nargumentujú uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky a to tým viac, že v danom prípade nešlo o\nvyslanie zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie. S\npoukazom na § 14, § 15 a § 19 zákona o sociálnom poistení bol preto zamestnanec žalobcu v súvislosti\ns výkonom práce na území Slovenskej republiky povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a rovnako\nv nezamestnanosti poistený. Krajský súd poukázal na to, že pán X. nebol síce v pracovnom pomere s\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou, ale so žalobcom, ktorým bol na výkon práce v\ntejto spoločnosti pridelený a preto ustanovenie § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení treba vykladať\nv nadväznosti na skutočný výkon práce. Povinné poistenie preto X. vzniklo 10. januára 2008. Iný\nvýklad by znamenal, že tento zamestnanec žalobcu by nebol počas tohto výkonu práce nikde povinne\npoistený. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako i jej postup sú v\nsúlade so zákonom.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané rozhodnutie založil\nna zistení, že dotknutému zamestnancovi X. vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky.\nPracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutému X. nikdy nevznikol, lebo bol zamestnanom v\nhlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo mu potom vzniknúť a ani zaniknúť povinné poistenie.\nĎalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14 až 17 nariadenia Rady EHS č. 1408/71, z\nktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného vzťahovala slovenská legislatíva, keďže\nnebol nikde inde zamestnaný než na území Maďarska, a preto práve v dôsledku formulácie citovanej\nnormy sa naňho nemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej inej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť\nslovenského práva vylučuje podľa jeho názoru aj článok 14 ods. 1a cit. nariadenia. Podotkol, že vydanie\nosvedčenia (formulár E 101) príslušným orgánom nemá konštitutívny význam, s jeho vydaním alebo\nnevydaním sa nespája vznik, zmena či zánik právneho vzťahu resp. právnej skutočnosti, keďže aj\nsamotné nariadenie upravujúce status quo hovorí o osvedčení len ako o formalite. Žiadal, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 165,58 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že\nsvoj právny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že\nv preskúmavanom rozhodnutí netvrdila, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky\npracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodovala o\nvzniku povinného poistenia X. aplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna\n1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo\nčinné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a\ndoplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného\nzamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom prípade pán X.,\nvykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na území\nSlovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad\nBebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci\nžalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom prípade,\nak by im Maďarsko, ako vysielajúci štát, vystavilo na obdobie, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa\nv oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázal na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár\nE 101), nebola udelená výnimka podľa článku 17, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu\npodľa článku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia\n\nOrszágos Egészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť\nvyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na zamestnanca žalobcu X. v období od 10. januára\n2008 do 15. júna 2008, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že bydlisko tohto\nzamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území Maďarska. Počas obdobia určeného\nzamestnávateľom je potom povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne\npoistený v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (pobočky) o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu X..\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanec žalobcu, ktorý vykonával na základe Zmluvy\no dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v určitom období, podliehal v\noblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom\nMaďarska.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov, prijatých\nv Maďarsku, na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával činnosť na území Slovenskej republiky\nX. od 10. januára 2008 do 15. júna 2008. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár E 101, na základe\nktorého by tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý\nby zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom\nštáte, v ktorom vykonával činnosť.\n\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána X. sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13 (2) (a)\nnariadenia, teda všeobecné pravidlo, určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu práce.\nOdvolací súd však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č.l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nNie je zrejmé, či zrušenie registrácie zamestnanca žalobcu v Maďarsku je platné, teda či také rozhodnutie\nnebol napadnuté žalobou a či nebolo maďarským súdom zrušené. Bez zistenia týchto skutočností nie\nje možné rozhodnúť bez rizila, že dôjde k dvojitému vzniku poistenia, resp. k situácii, že zamestnanec\nnebude poistený v žiadnom z dotknutých členských štátov.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť\nkonať pred správnym orgánom dotknutému zamestnancovi žalobcu X. Z administratívneho spisu\nžalovanej vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 22. augusta 2011 číslo\n32578-74/2011-TO bol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho\npráv z dôvodu, že účastník konania nemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto\nrozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods.\n13 zákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však na č.l. 16 nachádza zoznam\nosôb ako príloha listu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo\n12-5732/2009, v ktorom pod číslom 17 je uvedený aj X. spolu s dátumom narodenia aj adresou jeho\n\nbydliska. Pobyt účastníka teda pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán nebol neznámy a preto neboli\nsplnené podmienky na ustanovenie opatrovníka.\nVo vzťahu k zamestnancovi treba uviesť, že rozhodnutie pobočky i žalovanej je neurčité, keďže chýba\nidentifikácia tohoto zamestnanca čo do bydliska a rodného čísla (resp. iného identifikačného údaja) tak,\naby nedošlo k zámene s iným občanom Maďarska.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo o vzniku poistenia, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nVzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie pobočky podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a\nvec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby správne orgány konali aj so zamestnancom žalobcu a doplnili\ndokazovanie naznačeným smerom v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky tak,\naby žalobca nebol ukrátený na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou Maďarskej\nrepubliky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa\n§ 151 ods. 3 O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}