{"guid": "ab1b44c4-c60f-4bf9-94c2-2b586576c075:bd2004b8-0cb3-42f4-9dd0-352b86a120d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1", "spisova_znacka": "9Sžso/67/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/67/2013 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 9Sžso/67/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1", "identifikacne_cislo": "4012201094", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd2004b8-0cb3-42f4-9dd0-352b86a120d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/67/2013\n4012201094\n25. 03. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4012201094.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom\nv Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej číslo 10584-2/2012-BA z 3. februára 2012,\nčíslo 13669-2/2012-BA zo 7. februára 2012 a číslo 13822-2/2012-BA z 31. januára 2012, na odvolania\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2013, č. k. 11S/114/2012-37, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2013, č. k.\n11S/114/2012-37 m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej číslo 10584-2/2012-BA z 3. februára\n2012, číslo 13669-2/2012-BA zo 7. februára 2012 a číslo 13822-2/2012-BA z 31. januára 2012, ako\naj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany 32062-11/2011-TO z 11. augusta 2011, číslo\n32062-116/2011-TO z 15. augusta 2011 a číslo 32062-72/2011-TO z 15. augusta 2011 z r u š u j\ne a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nII. O trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 21. mája 2013, č. k. 11S/114/2012-37,,\nzamietol žaloby o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí z 3. februára 2012, číslo 10584-3/2012-BA, zo 7. februára 2012\nčíslo 13669-2/2012-BA a z 31. januára 2012 číslo 13822-2/2012-BA, ktorými žalovaná zmenila\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch číslo 32062-11/2011-TO z 11. augusta 2011,\nčíslo 32062-116/2011-TO z 15. augusta 2011 a číslo 32062-72/2011-TO z 15. augusta 2011 vo\nvýrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...\" a doplnila\ntext: „... § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa potvrdila tak, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné poistenie\") vzniklo občanom Maďarska pánovi M. dňa\n2. júla 2007, pánovi Y. dňa 7. januára 2010 a pánovi D. dňa 16. júna 2008.\nKrajský súd uznesením zo dňa 21. mája 2013 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil konania vo veciach\nzapísaných na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/114/2012, sp. zn. 11S/115/2012 a sp. zn.\n11S/22/2013, nakoľko spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov a rozhodol, že budú vedené pod\nsp. zn. 11S/114/2012.\n\nDospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovanej, ako i jej postup, sú v súlade so zákonom.\nZ odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos\nEgészégbiztosítai Pénztár (OEP), Nemzetkőzi és Integrációs Főosztály, Budapest“ prípisom z 30.\nnovembra 2009 č. j. 12-5732/09 požiadala priamo žalovaného o spoluprácu a pomoc v súvislosti\ns poistným vzťahom dočasných pracovníkov na Slovensku (podľa pripojeného zoznamu) prijatých\nžalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov. V\nmennom zozname osôb, ktoré pracovali na území Slovenskej republiky boli uvedení aj M. ktorý tu\nvykonával prácu od 2. júla 2007 do 24. júla 2007, Y., ktorý tu vykonával prácu od 7. januára 2010\na D. ktorý tu vykonával prácu od 16. júna 2008 do 19. augusta 2008. Uvedeným zamestnancom\nneboli vystavené vysielajúcim štátom (príslušným orgánom v Maďarsku) osvedčenia (tzv. formulár E\n101) o tom, že zamestnanec podlieha právnym predpisom tohto štátu a ani udelená výnimka podľa\nčlánku 17 nariadenia, ktorú po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky mohol udeliť príslušný úrad v Maďarsku. Páni M. Y. X. a D. O. neboli síce v\npracovnom pomere s VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou, ale na výkon práce v tejto\nspoločnosti boli pridelení žalobcom ako zamestnávateľom a bolo preukázané, že na výkon prác do\nuvedenej spoločnosti aj nastúpili. Na uvedených zamestnancov žalobcu sa vzťahoval právny poriadok a\npredpisy Slovenskej republiky, lebo vykonávali prácu na jej území na základe ich pridelenia žalobcom a\nnedisponovali formulárom E 101 vystaveným domovskou zdravotnou poisťovňou OEP Budapešť, podľa\nktorého by ako dotknutí zamestnanci naďalej podliehali legislatíve vysielajúceho štátu a niet pochýb,\nže ak by žalobca ako zamestnávateľ uvedených zamestnancov postupoval v zmysle nariadenia Rady\nEHS č. 1408/71 dôsledne, vystavený formulár E 101 pre jednotlivých zamestnancov pridelených na\nvýkon práce na územie iného členského štátu - v Slovenskej republike by jednoznačne určil uplatniteľnú\nlegislatívu a odpadlo by zamestnávateľovi (ale i zamestnancovi) plnenie povinností v oblasti sociálneho\nzabezpečenia v Slovenskej republike, teda v štáte vyslania.\nKrajský súd zaujal právny názor, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie výnimky podľa čl. 14\nnariadenia a zamestnanci žalobcu v súvislosti s výkonom práce na území Slovenskej republiky sú v\nSlovenskej republike aj povinne nemocensky, dôchodkovo aj v nezamestnanosti poistení a preto žalobu\nzamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd neposúdil predmetnú\nvec správne a nevysporiadal sa spôsobom zodpovedajúcim zákonu so všetkými tvrdeniami a\nargumentmi žalobcu. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané\nrozhodnutie založil na zistení, že dotknutým zamestnancom vznikol pracovný pomer na území\nSlovenskej republiky. Pracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutým zamestnancom nikdy\nnevznikol, lebo boli zamestnancami v hlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo im potom\nvzniknúť a ani zaniknúť povinné poistenie. Ďalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články\n14 až 17 nariadenia Rady EHS č. 1408, z ktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na dotknutých\nzamestnancov vzťahovala slovenská legislatíva, keďže neboli zamestnaní nikde inde než na území\nMaďarska, a preto práve v dôsledku formulácie citovanej normy sa na nich nemôžu vzťahovať právne\npredpisy žiadnej inej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje podľa jeho\nnázoru aj článok 14 ods. 1a cit. nariadenia. Vydanie osvedčenia príslušným orgánom nemá konštitutívny\nvýznam, ide o doklad, ktorý deklaruje určitý stav a s jeho vydaním alebo nevydaním sa nespája vznik,\nzmena či zánik právneho vzťahu, resp. právnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie upravujúce\nstatus quo hovorí o osvedčení len ako o formalite. Ďalej namietal, že krajský súd nevyvodil žiadne\nzávery zo snahy žalovanej preklenúť absenciu zákonných náležitosti rozhodnutia následným výkladom\nprávnych noriem a aplikačnou praxou na riešenie otázky existencie zákonného poistenia. Žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,97 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že svoj\nprávny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že\npreskúmavané rozhodnutie nezaložila na tvrdení, že zamestnancom žalobcu vznikol na území\nSlovenskej republiky pracovný pomer, ale rozhodovala podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona\n\no sociálnom poistení o vzniku a zániku povinného poistenia zamestnancov žalobcu aplikovaním\nkoordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"),\nktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku\na dotknutí zamestnanci žalobcu vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom\npridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r.o., Bánovce nad Bebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu\npokrytý systémom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to\naj napriek skutočnosti, že má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto\npodnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nDotknutí zamestnanci žalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v\ntom prípade, ak by im Maďarsko ako vysielajúci štát vystavil na obdobie, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa\nv oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázala na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár E\n101), nebola udelená podľa článku 17 výnimka, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa\nčlánku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos\nEgészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť vyplýva,\nže formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na zamestnancov žalobcu v období, kedy vykonávali práce\nna území Slovenskej republiky, sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej\nrepubliky a to aj napriek skutočnosti, že ich bydlisko a sídlo ich zamestnávateľa sa nachádzajú na\núzemí Maďarska. Počas obdobia určeného zamestnávateľom sú potom povinne nemocensky poistení,\npovinne dôchodkovo poistení a povinne poistení v nezamestnanosti podľa zákona č.461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\n\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať, či\nžalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nRozhodnutia žalovanej deklarujú zánik, resp. vznik sociálneho poistenia k určitému dňu vo vzťahu\nk zamestnancovi žalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa tohto\nzamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného), a preto predmetom\nsúdneho preskúmania je rozhodnutie, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nžalobcu priamo dotknuté.\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanci žalobcu, ktorí vykonávali na základe Zmluvy o\ndočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v určitých obdobiach, podliehali\nv oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom\nMaďarska.\nZ dôvodov rozhodnutí žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonávali činnosť na území Slovenskej\nrepubliky M. od 2. júla 2007, Y. od 7. januára 2010, a D. od 16. júna 2008. Vysielajúci štát im\nvšak nevystavil formulár E 101, na základe ktorého by títo zamestnanci podliehali právnemu poriadku\nvysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnancov a zamestnávateľa plniť povinnosti\nv oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonávali činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána M. W. a D. sa vzťahuje v\noblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13 (2) (a)\nnariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa\nmiesta výkonu práce.\nOdvolací súd však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\n\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č. l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná, či je\noprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom poistení,\njeho tvrdenia žalovaná vzala za základ svojho rozhodovania, a to bez toho, aby tvrdené skutočnosti boli\npreverené dôkazmi.\nŽalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala zamestnancom žalobcu možnosť konať pred\nsprávnym orgánom. Z jej administratívnych spisov vyplýva, že rozhodnutiami Sociálnej poisťovne,\npobočky Topoľčany bol zamestnancom žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie ich práv z\ndôvodu, že účastníci konania nemôžu konať samostatne, pretože ich pobyt nie je známy. Tieto\nrozhodnutia boli doručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods.\n13 zákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza fotokópia zoznamu\nosôb ako príloha listu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo\n12-5732/2009, v ktorom pod číslom 24 je uvedený aj pán M. a pod číslom 12 pán Y. X., spolu s dátumami\nnarodenia aj adresami ich bydliska. Pán D. nie je v zozname uvedený, avšak nie je zrejmé, či vyhotovená\nkópia je kópiou celého zaslaného zoznamu a v jeho prípade pobočka bydlisko ani nezisťovala. Pobyt\núčastníkov nemohol byť preto pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy a preto nebol dôvod\nna ustanovenie opatrovníka a doručovanie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou.\nVo vzťahu ku všetkým zamestnancom treba uviesť, že rozhodnutia pobočky i žalovanej sú\nneurčité, keďže chýba identifikácia týchto zamestnancov čo do bydliska a rodného čísla (resp. iného\nidentifikačného údaja) tak, aby nedošlo k zámene s iným občanom Maďarska.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nVzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p.\nzmenil tak, že rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia pobočky podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby správne orgány konali aj so zamestnancami žalobcu a doplnili\ndokazovanie naznačeným smerom v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky tak,\naby žalobca a jeho zamestnanci neboli ukrátení na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou\ninštitúciou Maďarskej republiky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa\n§ 151 ods. 3 O.s.p.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/114/2012", "guid": "536f43dd-c42f-4062-8c21-0ba6477a3801:5dcd8bb7-8e7e-4757-a257-604866ce3e5c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}