{"guid": "1e65f7c2-cf84-4995-86e2-1c160717affd:310802d7-d347-4acc-be5f-74a0be750069", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1", "spisova_znacka": "9Sžso/46/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/46/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 9Sžso/46/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1", "identifikacne_cislo": "4012200913", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/310802d7-d347-4acc-be5f-74a0be750069", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/46/2013\n4012200913\n29. 04. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4012200913.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3,\n3600 Ózd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so\nsídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 31. januára 2012, číslo\n13689-2/2012-BA, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. februára\n2013, č. k. 26S/55/2012-43, takto\nrozhodol:\nI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. februára 2013, č. k.\n26S/55/2012-43, v napadnutej časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 13689-2/2012-BA z\n31. januára 2012 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie, p o t v r d z u j e .\nII. V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. februára 2013,\nč. k. 26S/55/2012-43 m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania\nvo výške 622,80 € do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csákóa, so sídlom v Rožňave,\nHviezdoslavova ul. č. 4, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 21. februára 2013, č. k. 26S/55/2012-43 zrušil rozhodnutie žalovanej\nz 31. januára 2012, číslo 13689-2/2012-BA podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec jej vrátil na\nďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 688,80 €.\nUvedeným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, v ktorom\nvypustila text „... § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení ...“ a doplnila text „ § 210\nods. 1 zákona o sociálnom poistení a v zostávajúcej časti napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočky v Topoľčanoch z 15. augusta 2011 číslo 32062-113/2011-TO, podľa ktorého pánovi S., občanovi\nMaďarska, zaniklo dňa 11. februára 2009 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti, potvrdila.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu administratívnych spisov žalobcu za\npreukázané, že S. na území Slovenskej republiky nevznikol pracovný alebo obdobný pomer, lebo aj\npočas výkonu práce na území Slovenskej republiky bol zamestnancom žalobcu. Žalobca nepreukázal a\n\nani netvrdil, že by jeho zamestnancovi bolo príslušným orgánom Maďarska vydané osvedčenie (formulár\nE 101) a preto podľa názoru krajského súdu žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán správne\nkonštatovali, že na jeho zamestnanca sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Poukázal na to, že\npri posudzovaní žaloby musel vychádzať z obsahu rozhodnutí, pričom absenciu zákonných náležitostí\nrozhodnutia (§ 209 zák. č. 461/2003 Z.z.) nemožno odstrániť doplnením jeho dôvodov vo vyjadrení k\nžalobe.\nKrajský súd ďalej skonštatoval, že vo výrokovej časti rozhodnutia správny orgán rieši otázku zániku\npoistenia, čo v odôvodnení podoprel citáciou § 20 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), v zmysle ktorého\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nzamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká\ndňom skončenia pracovného pomeru. V ďalšej časti odôvodnenia však už správny orgán nevysvetlil,\nako citované ustanovenie v danej veci aplikoval. Z preskúmavaného rozhodnutia nemožno zistiť, na\nzáklade čoho dospela žalovaná k záveru, že dňom 11. februára 2009 zamestnancovi žalobcu zanikol\npracovný pomer na základe ukončenia jeho vyslania žalobcom a medzi kým mal tento pracovný pomer\nvzniknúť, keď v administratívnom spise sa údaj o tomto pracovnom vzťahu nenachádza. Vyjadrenia\núčastníkov konania podľa názoru krajského súdu preukazujú, že pán S. D. bol zamestnancom žalobcu\na jeho pracovný pomer so žalobcom nevznikol v deň, keď začal vykonávať prácu na území Slovenskej\nrepubliky. Správny orgán skúmal, právo ktorého štátu treba v danej veci použiť, ale nezaoberal sa\npodstatnou otázkou, na základe akých skutočností, úvah a ustanovení hmotnoprávnych predpisov\ndospel k záveru, že vyššie menovanému zamestnancovi žalobcu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné\npoistenie. Z rozhodnutia správneho orgánu tiež nevyplýva ustanovenie právneho predpisu, na základe\nktorého tak rozhodol. Podľa názoru krajského súdu týmto postupom žalovaná aj správny orgán prvého\nstupňa znemožnili žalobcovi, aby mohol z rozhodnutia zistiť, či, kedy a na základe akého zákonného\nustanovenia povinné poistenie vzniklo alebo zaniklo. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval\nrozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nKrajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 688,80 € za 3 úkony právnej služby po\n127,17 € plus režijné paušály, zaplatený súdny poplatok 66 € za žalobu, trovy cestovného a náhrady\nza stratu času v 1/3 + 20 % DPH. Náhradu za jeho stanovisko k vyjadreniu žalovanej k žalobe však\nžalobcovi nepriznal, lebo tento vyúčtovaný úkon nepovažoval za účelne vynaložený s odôvodnením, že\ntoto stanovisko mohol žalobca predniesť na pojednávaní krajského súdu. Rovnako nepriznal náhradu\nza úkon - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že sa nejedná o úkon\nprávnej služby v zmysle § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nProti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd nevyhovie\nodvolaniu, žalovaná žiadala zmeniť rozsudok v časti výroku o trovách konania tak, že je povinná\nzaplatiť náhradu trov vo výške 622,80 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V plnej miere sa\npridržiavala svojho vyjadrenia k žalobe z 31. decembra 2012. Namietala, že žalobca je agentúrou\ndočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku, a jeho zamestnanec vykonával práce v období\nuvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov (od 18.05.2007 do 11.02.2009) na území\nSlovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou, a preto\nbolo nevyhnutné určiť uplatniteľný právny poriadok na základe príslušného koordinačného nariadenia\na následne ho aplikovať pri vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Všeobecné pravidlo, na základe\nktorého sa určí v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľné právo, je uvedené v článku 13 (2) (a)\nnariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov\na ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len\n„Nariadenie“), na základe ktorého zamestnanec zvyčajne podlieha systému sociálneho zabezpečenia\nčlenského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti, že má bydlisko na\núzemí iného členského štátu, alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca,\nktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Z tejto všeobecnej zásady nariadenie\nustanovuje výnimky v článku 14 (1) (a), ktorý sa vzťahuje na vyslaných zamestnancov a v článku\n17 nariadenia. Článok 14 (1) (a) nariadenia upravuje inštitút vyslania. Zamestnanci sa počas doby\n\nvyslania preukazujú v štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej\nlegislatíve), ktorý vystaví vysielajúci štát, a na základe ktorého zamestnanec podlieha naďalej právnym\npredpisom vysielajúceho štátu, ak ho zamestnávateľ dočasne vyslal vykonávať činnosť na územie\niného členského štátu (prijímajúci štát). Zamestnancovi žalobcu vysielajúci štát (Maďarsko) nevystavil\nformulár E 101. Výnimka podľa článku 17 nariadenia, ktorú by po vzájomnej dohode s Ministerstvom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky mohol udeliť vecne príslušný úrad v Maďarsku,\ntiež nebola udelená. Z tohto dôvodu žalovaná nebola oprávnená pri určení uplatniteľnej legislatívy\nvychádzať z článku 14 (1) (a) nariadenia; na túto skutočnosť žalovanú upozornila listom z 30. novembra\n2009 maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos Egészségbiztosítási Pénztár (OEP),\nNemzetközi és Európai Integrációs Föosztálky, Budapešť“. Žalovaná preto dospela k názoru, že sa na\nuvedeného zamestnanca žalobcu, ktorý v období od 18. mája 2007 do 11. februára 2009 vykonával\nčinnosť na území Slovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok\nSlovenskej republiky. V danom prípade považovala za postačujúcu skutočnosť, že vykonával práce\nna území iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, že jeho pracovný pomer vznikol\npodľa maďarských právnych predpisov. Podľa názoru žalovanej na zamestnanca žalovanej sa vzťahoval\nosobný rozsah nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa\n§ 14, § 15 a § 19 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zastávala názor, že výrok svojho rozhodnutia,\nktoré treba spolu s rozhodnutím pobočky považovať za jeden celok, odôvodnila dostatočne; podrobne\nzdôvodnila, prečo a v ktorom období sa na daný prípad vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky.\nŽalovaná ďalej namietla, že žalobca nebol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich\nprávach, čo je nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby, keďže žalobca poistné za zamestnanca\nneodvádzal a bude mu ho možné predpísať až v prípade právoplatného ukončenia konania o vzniku,\nresp. zániku poistenia.\nVo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaná namietala, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o súdnych poplatkoch“) je predmetné konanie od poplatku oslobodené, a preto by mala byť\nzaviazaná uhradiť len trovy právneho zastúpenia.\nProti rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania, podal včas odvolanie aj žalobca.\nNamietal, že prvostupňový súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania za dva úkony, a to\nza písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej k žalobe /zo dňa 21.1.2013/ a za vyjadrenie zo dňa\n21.1.2013, každý vo výške 161,98 € už vrátane režijného paušálu a DPH. Vzhľadom na rozsah tohto\nvyjadrenia považoval za korektné voči súdu podať stanovisko písomne, pričom podľa jeho názoru by\ninak hrozilo, že nebude reagované na všetky námietky protistrany. Vo vzťahu k druhému úkonu zo dňa\n21.1.2013 poukázal na to, že bolo zaslané na základe výzvy súdu zo dňa 8.1.2013.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu vo veci samej\npotvrdiť ako vecne správny a žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,58\n€ (130,17 € + 7,81 €, tzv. režijný paušál + 20% DPH). Uviedol, že rozhodnutím žalovanej bol na\nsvojich právach ukrátený už len tým, že odvodová povinnosť by bola v Maďarsku a na Slovensku\nrozdielna, čím sa dotýka jeho ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Podľa jeho názoru žalobca\nsplnil podmienky, uvedené vo výnimke, v zmysle ktorej podľa nariadenia podlieha predpisom prvého\nčlenského štátu, ak predpokladané trvanie práce zamestnanca na Slovensku neprekročí 12 mesiacov.\nNevyplnenie formulárov, na ktoré poukazuje žalovaná označil za formálny administratívny dôvod, ktorý\nmožno konvalidovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo dôvodné len\nv časti týkajúcej sa trov konania a odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPredmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej o zániku poistenia zamestnanca žalobcu\ndňom 11. februára 2009.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971, o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva .\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať,\nči žalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nRozhodnutie žalovanej deklaruje zánik sociálneho poistenia k určitému dňu vo vzťahu k zamestnancovi\nžalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa tohto zamestnanca podľa\nzákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného), a preto rozhodnutie žalovanej je\nrozhodnutím, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo\ndotknuté. Následne je už predmetom samotného súdneho preskúmania skutočnosť, či bol žalobca\nukrátený na svojich právach.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73. Na základe uvedenej\nZmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán S. činnosť na území Slovenskej republiky\nod 18. mája 2007. O vzniku jeho povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti od 18. mája 2007 na území Slovenskej republiky\nrozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodnutím číslo 32062-113/2011-TO z 15. augusta\n2011. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár E 101, na základe ktorého by tento zamestnanec\npodliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnanca a\nzamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonával\nčinnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána S. sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia od 18. mája 2007 do 11. februára 2009, právny poriadok Slovenskej republiky\ns odkazom na článok 13 (2) (a) nariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúce\nuplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu práce.\n\nAj odvolací súd však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne\nzistila skutočný stav veci. Z rozhodnutia žalovanej vyplýva, že potvrdila rozhodnutie pobočky i v časti\nodôvodnenia, podľa ktorého pobočka vychádzala z toho, že dňom 11.02.2009 skončil pracovný pomer\nmedzi žalobcom a zamestnancom. V administratívnom spise pre taký záver chýba pracovná zmluva\nuzatvorená medzi žalobcom a zamestnancom žalobcu, ktorá by preukazovala deň vzniku pracovného\npomeru, dobu jeho\n\ntrvania ako aj dohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca. Je však zrejmé, že pán S. bol\nzamestnancom žalobcu a vykonával pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky, čo žalobca ani\nnepopieral.\nPokiaľ krajský súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej, tento jeho záver\npovažoval odvolací súd za správny. Žalovaná sa totiž vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadala\ns otázkou, či vôbec išlo o vyslanie vzhľadom na odvolaciu i žalobnú námietku žalobcu, že trvanie\npráce neprekročilo 12 mesiacov a vyslanie nebolo na účel nahradenia inej osoby a že sa náležite\nnevysporiadala s otázkou, či žalobca v Maďarsku vykonáva významné ekonomické činnosti.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná,\nči je oprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom\npoistení, jeho tvrdenia vzala za základ svojho rozhodovania bez potrebného dokazovania.\nNeušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaná i prvostupňový správny orgán svojím postupom v\nsprávnom konaní odňali tiež možnosť konať pred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu pánovi S.\nZ administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany\nz 22. augusta 2011, číslo 32578-106/2011-TO bol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený\nopatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že účastník konania nemôže konať samostatne, pretože\njeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14\nzákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13). V\nadministratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu Národného fondu zdravotného\npoistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/09, v ktorom pod číslom 12 je uvedený aj\npán S., spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka nemohol byť preto pre žalovanú,\nresp. prvostupňový orgán neznámy. Neboli preto splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka z\ndôvodu neznámeho pobytu účastníka správneho konania a doručenie uvedeného rozhodnutia verejnou\nvyhláškou a následné konanie s ustanoveným opatrovníkom.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu vo veci samej potvrdil podľa § 250ja ods.\n3 v spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správny.\nV ďalšom konaní bude okrem vyššie naznačeného nutné, aby žalovaná spolupracovala s príslušnou\ninštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia). Najmä bude potrebné vyžiadať si\npotvrdenia o registrácii uvedeného zamestnanca, prípadne, či mu bola registrácia právoplatne zrušená\na odkedy k tomu došlo, a preveriť, či prípadné zrušenie registrácie nebolo následne maďarským súdom\nzrušené. Žalovaná sa vysporiada i s námietkou trvania vyslania, resp. námietkou výkonu významných\nekonomických činností žalobcu na území Maďarska a zohľadní i charakter formulára E 101 a možnosť\ni jeho dodatočného vydania. Odvolací súd pritom zdôrazňuje i povinnosť žalobcu v správnom konaní\npredložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemôže\nrozhodnúť, aby nedošlo k duplicitnému poisteniu z rovnakého titulu v dvoch štátoch Európskej únie.\n\nOdvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania,\npovažoval za dôvodné, lebo konanie je od poplatku oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o\nsúdnych poplatkoch. Keďže krajský súd žalobcovi priznal aj náhradu 66 € za zaplatený súdny poplatok za\nžalobu, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok krajského súdu v tejto časti zmenil a priznal žalobcovi\nnáhradu trov prvostupňového konania zníženú o zaplatený súdny poplatok.\nPre úplnosť treba uviesť, že z § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatok sa vráti,\nak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť a o tomto vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý\nbezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.\nOdvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu, v časti týkajúcej trov konania odvolací súd za dôvodné\nnepovažoval, lebo v odôvodnení predmetného rozsudku sa krajský súd dostatočne a presvedčivo\nvysporiadal s tým, prečo žalobcovi nepriznal náhradu za úkon označený ako stanovisko k vyjadreniu k\nžalobe a nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, oba zo dňa 21.01.2013. Odvolací\nsúd tento úkon služby taktiež nepovažoval za účelne vynaložený, lebo sa v ňom neuvádzajú žiadne\nnové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe. S odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu tejto časti sa odvolací súd stotožňuje a preto naň len odkazuje.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd v súlade s § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne do tridsiatich dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/55/2012", "guid": "3df83172-dbda-4cbe-bca2-6e530e5372c2:745d25f2-e1f0-4302-9d54-3b5dcfcbcaca", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}