{"guid": "cb7d4359-d28b-49a0-b2eb-1a6e8f6303be:67c70951-c84d-413a-9962-3ec425288419", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1", "spisova_znacka": "1Sžso/46/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/46/2013 z 24. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. 1Sžso/46/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1", "identifikacne_cislo": "4012200802", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-155", "nazov": "§ 155 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-155", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-155"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67c70951-c84d-413a-9962-3ec425288419", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/46/2013\n4012200802\n24. 03. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:4012200802.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobkyne: ITIMEX a.s., IČO: 31 425 666, so sídlom SNP č. 44, Šahy, zast.: JUDr.\nMarianou Matulovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Železničiarska č. 9, 974 01 Banská\nBystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63\nBratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2013 č. k. 11S/76/2012-83, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2013 č. k.\n11S/76/2012-83 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 27219-2/2012-BA zo dňa 12.07.2012 r u\nš í a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 27219-2/2012-BA zo dňa 12.07.2012 žalovanej (ďalej len na účely rozsudku\n„napadnuté rozhodnutie“ - č. l. 10 súdneho spisu) ako odvolacieho orgánu v zmysle oprávnenia\nustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) a postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310512112-GC04/12 z 18.04.2012 (č. l. 19\n- ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo\nžalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. predpísané za obdobie január\naž apríl 2009 [t. j. za obdobie predchádzajúce dátum nižšie uvedeného povolenia reštrukturalizácie\nmajetku žalobkyne] október až december 2009 a február až december 2011 penále vo výške 80.963,90\n€ vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové\npoistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do\nrezervného fontu solidarity (ďalej na účely rozsudku tiež „poistné a príspevky“, resp. iba „poistné“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná zopakovala podstatnú časť nesúhlasnej\nargumentácie žalobkyne, ktorá sa odvíja od príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\n\na reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 7/2005 Z. z.“);\nnajmä poukázala na časový postup týkajúci sa reštrukturalizácie:\n- 11.03.2010 : zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o začatí reštrukturalizačného\nkonania v Obchodnom vestníku (účinnosť od 12.03.2010),\n- 17.04.2010 : zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o povolení reštrukturalizácie\nv Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.04.2010),\n- 17.05.2010 : uplynutie lehoty na prihlasovanie pohľadávok,\n- 03.08.2010 : zverejnenie uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia\nOkresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od\n04.08.2010),\n- 17.10.2011 : zverejnenie oznamu dozorného správcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení\nreštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.10.2011)\n3. K priebehu reštrukturalizácie žalovaná uviedla ďalšie argumenty žalobkyne, a to že pobočka\nžalovanej v Leviciach včas dlžnú sumu poistného (celkom v sume 146.588,10 €) prihlásila v\nreštrukturalizačnom konaní, avšak súčasťou prihlášky žalovanej nebolo vyčíslenie zodpovedajúcej\nsumy penále ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu\nbola dohodnutá zmena v obsahu záväzkov všetkých prihlásených pohľadávok nezabezpečených\nveriteľov v reštrukturalizačnom konaní č. 31 R/3/2010 tým spôsobom, že došlo jednak k zníženiu sumy\npohľadávok na 12 % z ich nominálnej hodnoty a jednak ku zmene termínu splatnosti pohľadávok\nrovnomerne rozvrhnutých splátkach 4 krát po 1 z takto určenej sumy do 31. decembra 2011 (viď\nčasť č. II. A. 2 reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom). Pohľadávka dohodnutá v schválenom\nreštrukturalizačnom pláne na poistnom za dotknuté mesiace bola uspokojená 30. septembra 2011 (t. j.\no 3 mesiace skôr, ako to predpokladal a určoval dlžníkovi súdom potvrdený reštrukturalizačný plán).\nĎalej žalovaná uviedla aj argument žalobkyne, že na základe reštrukturalizačného plánu došlo tiež k\nodpusteniu pohľadávok veriteľmi do výšky 88 % a v tejto časti došlo aj k zániku zostatku pohľadávok\nveriteľov v súlade s § 574 Občianskeho zákonníka (viď časť č. II. B. 1 reštrukturalizačného plánu\npotvrdeného súdom, str. 40).\n4. Napriek hore uvedeným argumentom žalobkyne žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla, že\naj v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa poistné a príspevky za vyššie uvedené mesiace\nroku 2011 zaplatila po lehote splatnosti poistného a príspevkov a za obdobie január 2009, február 2009,\nmarec 2009, apríl 2009, október 2009, november 2009, december 2009, september 2011, október 2011,\nnovember 2011 a december 2011 uhradila poistné a príspevky nesprávne, v nižšej sume.\nNa tomto základe bolo žalobkyni rozhodnutím prvostupňového orgánu žalovanej dňa 18. apríla 2012 (t.\nj. dátum vzniku pohľadávky) predpísané penále v sume 80.963,90 €, t. j. nielen až po začatí ale aj po\nskončení reštrukturalizačného konania (viď bod č. 3).\n5. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. žalovaná zdôraznila, že penále\npredpísané počas reštrukturalizačného konania sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ne, ako na\nprednostnú pohľadávku, účinky začatia reštrukturalizačného konania.\nĎalej žalovaná poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä na ustanovenia § 28 ods. 1\npísm. a) a b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b), ods. 8, ods. 9, ods. 10 písm. a) a b), ods. 11, §\n129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.\nz., ďalej § 20 ods. l písm. a), § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a\n§ 120 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2, § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z.\nPodľa § 113 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení relevantnom pre súdny prieskum samotný platí, že ak\nsúd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do\n\n15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie\nreštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.\nPodľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má\ntieto účinky:\ndlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka\npodliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,\npre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,\npre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani\npokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,\ndruhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť\npre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím\nreštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je\nneúčinné,\nzmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo\nod nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,\npohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.\nPodľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú\npovinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nzamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na\ndôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.\nPodľa § 142 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza\nzamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom\nzamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená\nna rôzne dni. poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny\nmesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a\nna deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. 1) ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa. keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z., povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú\nsplatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.\n6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán žalovanej pri kontrole odvodu poistného a\npríspevkov zistil, že žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie rokov 2009 a 2011 neodviedla poistné a\n\npríspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy, ktorého výpočet sa nachádza v\nprílohe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nPri určení výšky poistného správny orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a príspevkov za\ndané obdobie.\n7. Podľa žalovanej v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. bola povinná žalobkyni penále predpísať. Na rozdiel\nod argumentácie žalobkyne žalovaná vyslovila právny názor, že potvrdením reštrukturalizačného plánu\nprávo predpísať penále nezaniklo.\nHoci sa predpísané penále týka obdobia roku 2009 a 2011, t. j. obdobia pred začatím\nreštrukturalizačného konania, žalovaná zdôraznila, že pohľadávka na penále vznikla až 18.04.2012,\na to predpísaním konkrétneho penále prvostupňovým správnym orgánom, t. j. v čase, keď už bolo\nreštrukturalizačné konanie začaté.\n8. Tiež žalovaná zaujala postoj k možnosti predpísanú sumu penále znížiť, čo však s poukazom na\nnesplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.\n572/2009 Z. z. vylúčila rovnako s možnosťou vzdať sa predpísanej pohľadávky.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n9. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na Krajský súd v\nNitre žalobu zo dňa 05.09.2012.\n10. V žalobe rovnako ako aj v správnom odvolaní a s poukazom na rovnaké ustanovenia zák. č.\n7/2005 Z. z. mala za to, že žalovaná mala v prípade existencie nároku na penále si túto pohľadávku\nprihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vznikla pred začatím\nreštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bola predpísaná.\nNárok na penále stanovené prvostupňovým rozhodnutím existoval podľa žalobkyne ešte pred začatím\nreštrukturalizácie, a teda si ho mala žalovaná prihlásiť, nakoľko dodatočne po skončení reštrukturalizácie\nby priznanie tohto nároku bolo v rozpore so zákonom. Následne zopakovala rovnaké argumenty ako v\nsociálnom nedávkovom konaní.\n11. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na to, že v zmysle sporného ustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005\nZ. z. dlžník, t. j. žalobkyňa po začatí reštrukturalizačného konania nemôže uhrádzať záväzky, ktoré jej\nvznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko by tak postupovala v rozpore so zákonom\no konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sú takéto nároky nevymáhateľné a nepriznateľné v súdnom a\nani v inom správnom konaní.\nSúčasne upriamila pozornosť na výklad pojmu penále, ktorý podľa žalobkyne nie je definovaný v\nžiadnom zákone v Slovenskej republike. V súvislosti s uvedeným spomenula aj zákonnú úpravu\npríslušenstva pohľadávky (viď § 121 ods. 3 Občianskeho zákona), ktorými sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom príslušenstvo prihlásených\npohľadávok, na ktoré vznikol nárok, sa po začatí reštrukturalizačného konania do plánu nezahŕňa.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z v citovanom znení podriadené pohľadávky, pohľadávky z\nbezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po\nzačatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu\nsúdom považujú v celom rozsahu za odpustené.\n\n12. Taktiež poukázala na ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. s tým, že penále prislúcha len k\noneskorenej úhrade poistného. Žalobkyňa však zotrvala na svojej argumentácii, že svoje záväzky v\nsúlade s nováciou záväzkov dohodnutou v reštrukturalizačnom pláne splnila a riadne a včas.\nV súvislosti s uvedeným tiež upriamila pozornosť na ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. Preto\nsa domnieva, že ani ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. neumožňuje žalovanej vyrubiť penále\nz neexistujúcej, zaniknutej pohľadávky, a ani z pohľadávky, ktorá bola splnená riadne a včas, resp. z\npohľadávky, ktorej je len naturálnou obligáciou.\n13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (č. l. 28) zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala,\naby krajský súd žalobu žalobkyne zamietol.\nOpätovne tvrdila, že pohľadávka na penále za vyššie uvedené obdobia rokov 2009 a 2011 vznikla jej\npredpísaním dňa 18.04.2012, t. j. až po začatí reštrukturalizačného konania; preto podľa žalovanej nejde\no pohľadávku, ktorú je potrebné si uplatňovať prihláškou v reštrukturalizácii.\nPritom lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie bola stanovená do 17. mája 2010.\n14. V čase začatia reštrukturalizačného konania podľa žalovanej žalobkyňa nebola ešte v omeškaní,\npretože ešte nebola povinná poistné a príspevky zaplatiť. Dňa 17.05.2010 neexistoval ešte žiaden nárok\nna penále, ani za jedno obdobie.\nV čase pred začatím reštrukturalizačného konania žalovaná ešte ani nevedela určiť výšku penále. Podľa\nnázoru žalovanej, penále je upravené osobitným predpisom, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou\naž jeho predpísaním. Preto nemožno ho považovať za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov).\nB)\n15. Krajský súd ako súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe, pričom na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne\n(ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu kolízie termínov pojednávania), dospel k záveru, že rozhodnutie\na postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne zamietol podľa § 250j\nods. 1 O.s.p.\n16. Krajský súd vymedzil predmet sporu medzi účastníkmi, ktorým v danom prípade je to, či pohľadávka\nžalovanej predstavujúca nárok na penále za včas nezaplatené poistné a príspevky (uvedené v úvode\nodôvodnenia rozhodnutia), mala byť vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania žalobkyne (dňa\n12.03.2010) uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie postupom podľa § 121 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.\nPodľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z .z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak,\nprávo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným\ntýmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia\nprihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nsúdom zaniká.\nPodľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho\nmesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné\npohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len \"prednostné pohľadávky\"). Na\nprednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do\nreštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\n17. S odkazom na Ústavu Slovenskej republiky, ustanovenia § 120 ako aj iné ustanovenia zák. č. 7/2005\nZ. z., ďalej § 144 ods. 1, § 178 a § 179 zák. č. 461/2003 Z. z. ako aj niektoré ustanovenia zákona č.\n\n43/2004 Z. z. krajský súd vyslovil názor, že v ustanovení § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. nie je upravený\nzánik práva predpísať penále počas reštrukturalizačného konania, resp. po jeho ukončení.\nPodľa krajského súdu žalovanej, resp. správnemu orgánu 1. stupňa z ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť predpísať penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov.\n18. Penále za vyššie uvedené obdobie rokov 2009 a 2011 vzniklo aj podľa názoru krajského súdu, avšak\ns tou odlišnosťou, že pohľadávka odporkyne vznikla dňom právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia,\nt. j. dňa 14.08.2012, t. j. nesporne po ukončení reštrukturalizačného konania žalobkyne, čo podľa\nkrajského súdu nastalo dňom 18.10.2011, kedy bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam dozorného\nsprávcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu žalobkyne.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na okolnosť, že spôsob následného uplatnenia pohľadávky\n(nedoplatok poistného a príspevkov) nie je a nemôže byť predmetom skúmania v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola táto pohľadávka predpísaná, a to bez ohľadu na to, že\nsa žalovaný v preskúmavanom konaní zaoberal otázkou, či ide o prednostnú pohľadávku.\n19. Z uvedeného krajskému súdu vyplýva, že v rámci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nsprávneho orgánu o predpísaní penále žalobkyni za neodvedené poistné a príspevky riadne a\nvčas, nie je súd v správnom súdnictve oprávnený preskúmavať správnosť postupu žalovanej v\nreštrukturalizačnom konaní, ale v zmysle § 244 a nasl. O.s.p. je oprávnený skúmať iba tú skutočnosť, či\nrozhodnutie žalovanej o predpísaní penále je v súlade so zákonom, teda či žalobkyňa sama uhradila v\ndeň splatnosti sumy poistného a príspevkov alebo nie, a táto otázka medzi účastníkmi sporná nebola.\n20. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia vzhľadom na priebeh\nreštrukturalizačného konania, ktoré skončilo podľa plánu a ona má uhradené všetky pohľadávky v\nzmysle reštrukturalizačného plánu, krajský súd konštatoval, že tieto považuje za účelovú obranu, keďže\nzák. č. 461/2003 Z. z. neumožňuje žalovanej postup, ktorý žiada žalobkyňa, teda odpustiť pohľadávku\njej odpísaním podľa § 150 až § 151 citovaného zákona.\nKrajský súd s námietkou žalobkyne, že v prípade časti penále za oneskorenú úhradu poistného, t. j. za\nomeškanie s platením poistného za obdobie január 2009 až apríl 2009, október až december 2009, ktoré\nžalovaná mohla ale neprihlásila v reštrukturalizačnom konaní, a tým došlo k zániku ich vymožiteľnosti s\npoužitím § 155 zák. č. 7/2005 Z. z., sa krajský súd rovnako nestotožnil s poukazom na vyššie vyslovený\nprávny názor.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.09.2013 (č. l. 92) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas s argumentáciou\nkrajského súdu.\n\n22. Žalobkyňa najmä zdôraznila:\n- neexistenciu právneho základu na vyčíslenie penále z pohľadávky, ktorá sa po schválení v\nreštrukturalizačnom plánu súdom a jeho splním stala nevykonateľnou,\n- účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 151 ods. 1 a § 155 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.\nz. vo vzťahu k reštrukturalizácii dlžníka,\n\n- neprihlásenie penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlžného poistného do dňa začatia\nreštrukturalizačného konania a s tým spojené právne následky tohto neprihlásenia v zmysle § 155 ods.\n2 zák. č. 7/2005 Z. z.,\n- účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. na príslušenstvo\nprihlásených pohľadávok,\n- osobitný režim zmeny záväzkov (v prejednávanej veci išlo o zníženie výšky pohľadávok na 12 % z ich\nnominálnej hodnoty a o zmenu termínu splatnosti pohľadávok) zakotvený v ustanovení § 136 zák. č.\n7/2005 Z. z. o záväznej časti reštrukturalizačného plánu,\n- neoprávnenosť predpísania penále podľa § 240 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko žalobkyňa sa\nzaplatením poistného za uvedené obdobie roku 2009 a 2011 do omeškania nedostala.\n\n23. Záverom žalobkyňa navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v celom rozsahu zrušil, nakoľko na základe vykonaných dôkazov krajský súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n\nB)\n24. Z vyjadrenia žalovanej z 10.09.2013 (č. l. 102) vyplýva, že žalobkyňa neuviedla také námietky k\nsprávnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nŽalovaná naďalej zotrvala na právnom názore, že penále nie je príslušenstvo pohľadávky, čo podľa\nnej potvrdzuje aj ekonomický slovník dostupný na internetovom portále www.EuroEkonom.sk <http://\nwww.EuroEkonom.sk> príručka moderného ekonóma.\n25. Podľa názoru žalovanej ustanovenie § 151 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zakotvuje\npovinnosť žalovanej odpísať pohľadávku na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení\nreštrukturalizačného plánu. Zákon pritom žalovanej neustanovuje žiadnu konkrétnu lehotu.\nĎalej ustanovenie § 151 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. však neupravuje odpísanie pohľadávky žalovanej\nalebo jej neuhradenej časti z titulu splnenia reštrukturalizačného plánu. Navyše z ustanovenia § 151\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nevyplýva povinnosť pre žalovanú odpísať pohľadávku dňom schválenia\nreštrukturalizačného plánu, ale jej povinnosť odpísať pohľadávku až po splnení reštrukturalizačného\nplánu, pričom pohľadávka žalovanej vzhľadom na § 151 ods. 4 citovaného zákona odpísaním nezanikne.\n26. Záverom žalovaná vychádzajúc z uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nC)\n27. Vzhľadom na nižšie uvedenú požiadavku žalobkyne na zvolanie správneho kolégia Najvyšší súd\nvyzval žalobkyňu na predloženie špecifikovaných podkladov z reštrukturalizačného konania, ktoré vo\nsvojich argumentoch uvádza.\nPodaním zo dňa 20.08.2014 žalobkyňa doložila 2 prílohy, a to:\n- Reštrukturalizačný posudok zo dňa 19.2.2010 a\n- Reštrukturalizačný plán zo dňa 12.7.2010 v aktuálnom znení.\n\n28. V ďalšom priebehu odvolacieho súdneho prieskumu žalobkyňa podaním z 12. mája 2014 ako aj z 25.\naugusta 2014, t. j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, doplnila svoje odvolanie o ďalšie argumenty,\nktoré vyplývajú z novej skutočnosti, a to z vyššie uvedeného podnetu na zjednotenie rozhodovacej\nčinnosti.\nNajvyšší súd k týmto argumentom môže v zmysle svojej doterajšej rozhodovacej činnosti prihliadnuť iba\nv prípade, ak objasňujú odvolacie námietky podané pred uplynutím odvolacej lehoty.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.),a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutie žalovanej podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle\nnasledujúcich záverov.\n30. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie\núčastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n31. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo\n98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n32. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\n\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a\npríspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej\nsúdom.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n33. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným\nkonštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n34. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n35. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že sociálne konanie o uložení sankcií a\npenále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán podľa osobitného\nzákona rozhoduje nielen o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva ale aj o uložení sankcie.\nNakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej\njurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť\nvýberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n36. Ďalej Najvyšší súd poukazuje aj na to, že v obdobnej veci rovnakých účastníkov už rozhodol\ndňa 10. decembra 2013 rozsudkom sp. zn. 1Sžso/20/2013, ktorého závery sa veľmi neodkláňajú od\nrozhodovacej praxe iných senátov, ako tomu bolo v rozsudku Najvyššieho súdu z 28.04.2014 sp. zn.\n9Sžso/10/2013 vyslovené takto:\n„Ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom, došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov k zmene výšky a\nlehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej\nlehoty splatnosti nemožno predpísať penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov“.\n37. Preto s prihliadnutím na ústavne zakotvenú zásadu právnej istoty ktorá je nerozlučne spojená s\npožiadavkou v materiálnom právnom štáte na predvídateľnosť rozhodnutí súdnej moci, sa konajúci senát\nNajvyššieho súdu pridržiava argumentácie uvedenej v citovanom rozsudku.\nAvšak v súvislosti s uvedeným rozsudkom nemôže na druhej strane opomenúť tú skutočnosť, že\nkonajúcemu senátu bol doručený dňa 14.05.2014 na vedomie podanie žalobkyne označený ako\nPodnet právnej zástupkyne žalobkyne na zjednotenie rozdielnych stanovísk vyslovených v rozsudkoch\nNajvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/36/2012 zo dňa 18. decembra 2013 a sp. zn. lSžso/20/2013 zo dňa\n10. decembra 2013 adresovaný tak predsedovi Najvyššieho súdu (v tom čase JUDr. Štefan Harabin) a\npredsedníčke správneho kolégia (v tom čase JUDr. Elena Závadská). Hoci túto požiadavku sa predseda\nkonajúceho senátu snažil zabezpečiť, k zvolaniu správneho kolégia vo veci uvedeného podania nedošlo\n(viď aj list predsedu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04. decembra 2014\nč. Spr 507/2014).\n\n38. Ďalej v podaní z 25.08.2014 sa žalobkyňa zamerala na podporu svojej argumentácie, aký\nprávny význam prikladá schváleniu reštrukturalizačného plánu súdom, kedy došlo zo strany žalobkyne\nk splneniu pohľadávok žalovanej (podľa žalobkyne o 3 mesiace skôr), ktoré boli uvedeným\nreštrukturalizačným plánom na 12% (t. j. na celkovú sumu 27.770,99 €) z ich pôvodnej nominálnej\nhodnoty.\nTiež poukázala na účtovné aspekty vyrubeného penále, ktoré sú analyzované prostredníctvom\nStanoviska V.. D. Q., C.., člena prezídia Slovenskej komory audítorov, v jeho Odbornom posudku č.\n1/2013 z apríla 2013 a súčasne vyslovila požiadavku, aby sa súd v tomto smere vysporiadal s 3\nzásadnými otázkami, a to:\n1. Mala, alebo nemala Sociálna poisťovňa právo vyrubiť penále za obdobie 1,2,3,4,10,11,12/2009?\n2. Pokiaľ aj súd dospeje k názoru, že mala právo vyrubiť penále, tak či má právo ho aj vymáhať núteným\nvýkonom rozhodnutia - viď rozsudok Krajského súdu Nitra č. 15S/67/2012-38 zo dňa 13.3.2013 v ktorom\nsa vyslovene uvádza „prípadná následná vymáhateľnosť tejto pohľadávky však nie je predmetom tohto\nkonania“.\n3. Keď mala Sociálna poisťovňa právo vyrubiť penále za obdobie 1,2,3,4,10,11,12/2009, tak v akej\nvýške?\n39. Do súdneho spisu bol ďalej založený Znalecký posudok č. 34/2014 vypracovaný V.. Z. C., znalcom\n(evidenčné číslo znalca XXXXXX) zapísaný v zozname znalcov pre odbor ekonómia a manažment a\nodvetvie účtovníctvo a daňovníctvo.\n1) Charakteristika reštrukturalizácie:\n40. Základným problémom, tak ako to naznačil Najvyšší súd v svojej predchádzajúcej rozhodovacej\nčinnosti (napríklad m.m. rozsudok Najvyššieho súdu 1Sžso 3/2013 z 10. decembra 2013) v\nprejednávanej veci sa pre Najvyšší súd javí vymedzenie vzťahu medzi zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č.\n7/2005 Z. z.\nJe nepochybné, že sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z. z. je najmä riešiť úpadok dlžníka\nako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to:\na) speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo\nb) postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.\n41. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z. z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy\njej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia,\nfinancovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo\nveciach sociálneho poistenia.\nJe jednoznačné, že aj zák. č. 461/2003 Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia\npohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je možné\ncharakterizovať zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci\nsa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlžníka úplatku. Preto, ak žalovaná je veriteľom vo vzťahu\nk svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa\nnachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie podľa zák. č. 461/2003\nZ. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005\nZ. z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi\ngenerali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis\n(napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje\nna osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z.).\n\n42. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlžníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom\nzák. č. 7/2005 Z. z. nielen povinnosti ale aj rôzne dispozitívne možnosti. Medzi základné dispozície\npatrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t. j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré\nspôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú, a\nto nielen samotnými oprávneniami účastníkov ale aj svojimi právnymi dôsledkami.\nNajvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že veriteľ je oprávnený, t. j. má možnosť sa rozhodnúť,\nči v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho\ndispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t. j. najmä zotriedenie pohľadávok\ndo jednotlivých skupín, podľa ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude podľa § 111 ods. 3 zák.\nč. 7/2005 Z. z. uprednostňovať podanie návrhu na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, že zákonodarca\ncelý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ využil v rámci svojich oprávnení\nodbornú pomoc správcu a dlžník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môže mať\ncharakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom a dlžníkom.\nPodľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku\na zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.\nPodľa § 111 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie\nreštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie\nstaršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.\n43. V prejednávanej veci je nepochybné, že v prípade žalobkyne ako dlžníka došlo k podaniu návrhu\nna povolenie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo povolené Okresným súdom Nitra uznesením odo\ndňa 18.04.2010.\nZačatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení\n§ 114 zák. č. 7/2005 Z. z. Predovšetkým je dôležité upozorniť na to, že zák. č. 7/2005 Z. z.\nrozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t. j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas\nreštrukturalizácie (t. j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.). Prihlasované\npohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. c/ v spojení\ns § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z.).\n44. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120\nods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z. z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok. Ich\nstabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.) verifikujú navrhnutím\nreštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z. z. po schválení súdom\nzáväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t. j. v prejednávanej veci aj pre žalovanú.\nPodľa § 136 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých\npráv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto\npráva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva,\nmusia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo\nzánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo\nzanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.\nPodľa § 139 ods. 1 vete prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení jednotlivé zmeny\npohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy\npri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v\nprípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená\njednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za\nnevymáhateľnú.\n45. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umožňuje v procese reštrukturalizácie\nvyužiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z. z. zaraďuje\naj predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu\n\nnavrhujú, čo aj v prejednávanej veci nastalo, nakoľko v reštrukturalizačnom pláne z 12.07.2010 (záväzná\nčasť - tabuľka A.2 a B.1) bolo zníženie (v zmysle terminológie uvedeného reštrukturalizačného plánu\nišlo o „odpustenie dlhu dlžníka a vzdaniu sa práv veriteľov“ v tam uvedenej výške s dôsledkom zániku\nzáväzkov dlžníka voči uvedeným veriteľom v súlade s § 574 Občianskeho zákonníka) pohľadávok z\npôvodnej hodnoty odhlasované veriteľmi na 12% z ich nominálnej hodnoty a pôvodná splatnosť bola\nzmenená (vo význame slova „predlžená“) v novo predpísaných splátkových obdobiach.\nTakisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej\nschôdzi je každý veriteľ, t. j. v prejednávanej veci aj žalovaná, požiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák.\nč. 7/2005 Z. z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č. 7/2005 Z. z. domáhať vyslovenia\nneúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v zmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z. z.\nna nesplnenie reštrukturalizačného plánu a požadovať s tým spojené dôsledky.\nPodľa § 135 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať\ntiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä\na) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie,\nalebo ich uznanie za nevymáhateľné.\nPodľa § 145 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo\nnajneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu\nprostredníctvom správcu\na) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,\nb) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,\nc) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,\nd) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom\nplánu,\ne) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom\nrozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.\nPodľa § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu\nplánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má\nprávo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby\nsúd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak\na) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť\nv inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,\nb) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa\nmajú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových\npráv poskytla oproti nemu výhoda,\nc) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal\ndo horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného\nuspokojenia v konkurznom konaní,\nd) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené\npohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol\nbez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.\n46. Je nepochybné, že všeobecný súd, ktorý potvrdzuje takto vypracovaný a predložený\nreštrukturalizačný plán v zmysle Ôsmej hlavy zák. č. 7/2005 Z. z., ho posudzuje nielen v rovine\nekonomickej vykonateľnosti ale aj po stránke správnosti vyslovených právnych záverov a argumentov.\nAž na základe ukončenia tohto potvrdzujúceho procesu nastávajú podmienky pre vznik odhlasovaných\núčinkov reštrukturalizačného plánu.\n\nPodľa § 154 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení (1) Súd uznesením zamietne plán, ak\na) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri\npríprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv\nna niektorého z účastníkov plánu,\nb) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému\núčastníkovi plánu,\nc) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím\nrozhodnutím,\nd) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.\n47. Vzhľadom na hore uvedené závery Najvyšší súd konštatuje, že reštrukturalizačný plán je významnou\nprávnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľmi. Vymedzuje základný rozsah\npohľadávok, ku ktorým sa pridružujú aj prednostné pohľadávky (§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005\nZ. z.), bez ktorých by priebeh samotnej reštrukturalizácie dlžníka nebol mysliteľný. Predovšetkým\nreštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia dlžníka voči\nveriteľom, a iba v prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161 zák. č. 7/2005 Z. z.)\ndochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy ex offo postupom vzniká u dlžníka\na preberajúcej osoby povinnosť spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu,\nv akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom určeného podľa osobitného predpisu.\nNavyše pre prejednávanú vec je významné, že pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba\npovinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. Po schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho\nplnenia.\nPodľa § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo\nforme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo\nzáväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v\npláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne\naž rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len\nz dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným\npredpisom.\n48. Je nepochybné, že aj zák. č. 461/2003 Z. z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom\nlegislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z. z. sa\npremietajú účinky reštrukturalizačného plánu tak, že žalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť\nevidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.\nPreto neobstojí argumentácia žalovanej podporená právnymi názormi krajského súdu (č. l. 90), že\nnebola v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. oprávnená odpis pohľadávok žalobkyne po ich splnení v\nintenciách reštrukturalizačného plánu vykonať (najmä § 150 a § 151).\nPodľa § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa odpíše\npohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení\nreštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej\nneuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného\nplánu.\n2) K charakteru a k splatnosti penále:\n49. V zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. je nutné zotrvať u definície penále, ktoré bolo uložené žalovanou v\nprejednávanej veci, že naďalej ide o sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné.\n\n50. Taktiež je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie\nex offo postupom podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik\npovinnosti zaplatiť penále sa stáva autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je\npredpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák.\nč. 461/2003 Z. z.\nAž týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej\nvýške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej\nvýške a na akom právnom základe.\n51. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, že je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného\nsprávneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri\nomeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.\nNa druhej strane si však žalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, že niektoré súdom aprobované\nsituácie (právne stavy) u jednotlivcov môžu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax ako aj pre\nrozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekážky. Tak tomu nastalo aj v prejednávanej\nveci, čo však ani žalovaná ani krajský súd nezohľadnili pri svojom rozhodovaní.\n52. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaná potvrdila penále predpísané 18. apríla\n2012 v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. vo výške 0,05 % z dlžných súm poistného a príspevkov za\nobdobie dotknutých mesiacov rokov 2009 a 2011.\nUvedené prvostupňové rozhodnutie teda právne vychádzalo z myšlienky, že žalobkyňa mala odviesť k\npôvodným dátumom splatností, ktoré podľa mienky žalovanej neboli dotknuté procesom prebiehajúcej\nreštrukturalizácie. Tým, že tak nevykonala, mala žalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t. j. neodvedenie\nplatieb poistného včas a riadne.\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\n53. Najvyšší súd však musí konštatovať, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala\npo právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas\na riadne. Totiž z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce\nsa účinkov možných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii. Žalovaná iba\nopisným spôsobom uviedla, že pohľadávky na uvedenom dlžnom poistnom žalovanou boli prihlásené\nv prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní. Na uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia mal potom poukázať krajský súd.\nTakisto táto skutočnosť nie je premietnutá v pripojenom administratívnom spise, t. j. ako podklad\nrozhodnutia absentuje dotknutá časť reštrukturalizačného plánu (viď bod č. 3) a táto skutočnosť nebola\nv napadnutom rozhodnutí spolu s jej dopadmi na rozhodovanie vôbec analyzovaná.\n54. Následne v odôvodnení nebola spomenutá ani tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá\nsa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia možnosti ich odpustenia, hoci žalobkyňa\nna toto neustále poukazovala.\nAž prostredníctvom žalobkyne sa odvolací súd mohol oboznámiť s tak významnými podkladmi pre\nrozhodovanie žalovanej akými nepochybne reštrukturalizačný plán a reštrukturalizačný posudok sú.\n\n55. Žalovaná sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov\nreštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny.\nAko už bolo vyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z. z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď\nnajmä bod č. 34), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z. z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v\nzák. č. 461/2003 Z. z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zákona a je upravená\nprostredníctvom ustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. ako aj z\nustanovení § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.\n56. Avšak zák. č. 7/2005 Z. z. oprávňuje tak subjekty súkromného ako aj verejného práva na to, aby\nzasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č.\n39 a žalobkyňou načrtnutá myšlienka novácie záväzkov, ktorá je, ako už bolo vyššie citované, obsiahnutá\nexpressis verbis v texte reštrukturalizačného plánu). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č.\n7/2005 Z. z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť\n(zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik\npráv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne.\nOsobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že\npokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna\nskutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej\nveci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím\npríslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z\ndôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo\nspôsobom vyžadovaným osobitným správnym predpisom.\n57. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené\ns procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaná nepochybne zapájala, ako podklady rozhodnutia\nvyhodnotené žalovanou a až na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobkyne\nako dlžníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky\ns tým spojené žalovaná využila.\n58. Navyše, odvolací súd musí poukázať aj na absentujúcu argumentáciu krajského súdu k odbornému\nposudku č. 1/2013 vypracovaného audítorskou spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL, s.r.o., Prešov\na predloženého právneho zástupkyňou na pojednávaní dňa 23.04.2013, kedy krajský súd iba túto\nskutočnosť v rozsudku opísal (č. l. 88), avšak ďalej sa s týmto podkladom nezaoberal.\nUž prostredníctvom vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013 Najvyšší súd s poukazom na\nustanovenie § 127 O.s.p. zdôraznil nezastupiteľnú úlohu audítorov vymedzenou úniovým právom pri\nštatutárnom audite, t. j. kontrole podnikateľských subjektov vzhľadom na naplnenie majetkových kritérií\nodstraňujúcich pochybnosti napríklad o platobnej neschopnosti, t. j. že:\n„V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní rozšírila svoju\nargumentáciu o odborný posudok vypracovaný audítorskou spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL,\ns.r.o., Prešov, ktorý je možno vyhodnotiť v zmysle § 127 O.s.p. ako odborné posúdenie. Nakoľko zo\nsúdneho spisu krajského súdu nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo, že by žalovaná nebola uvedeným\nodborným posudkom oboslaná spolu s odvolaním žalovanej, t. j. Najvyšší súd vychádza z toho\npredpokladu, že žalovaná mala možnosť sa s uvedeným odborným posudkom oboznámiť a k jeho\nzáverom vzniesť námietky tak, ako to učinila k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho vyjadrenia\nz 13. mája 2013, zohľadní Najvyšší súd aj argumentáciu uvedenú v odbornom posudku.\nPodľa § 127 ods. 4 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie\npríslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.\nĎalej Najvyšší súd poukazuje na to, že činnosť audítora, resp. audítorskej spoločnosti spĺňa\nhore uvedené kritérium odborného orgánu s pôsobnosťou na odborné vyjadrenie k vymedzeným\nskutočnostiam a má nezastupiteľnú funkciu v oblasti obchodného hmotného práva, kde sa audítor\nvyjadruje napríklad k účtovným závierkam či preskúmava návrh zmluvy o splynutí alebo zlúčení\n\nspoločnosti, ale aj v oblasti konkurzného práva (ktoré je možné považovať za procesné obchodné právo),\nkde audítor vydáva v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. relevantné potvrdenie.“\n59. Najvyšší súd sa k ďalším otázkam nastolených žalobkyňou vyjadrovať nebude, lebo už vyslovené\nprávne názory sú postačujúce v zmysle citovanej judikatúry na podporu výroku konajúceho súdu.\nV.\n60. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v hore uvedených\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 9Sžso 10/2013, ako aj\nsp. zn. 1Sžso/3/2013, resp. sp. zn. 1Sžso/3/2013, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný\ndôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja\nods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,\nnajmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96,\npoprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených\nprávnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie\nskutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely sociálneho konania a na jeho základe\nrozhodol.\n61. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s\n§ 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov\ntohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešnej žalobkyne, hoci si svoje právo v zákonnej\n3-dňovej lehote uplatnila avšak ho následne nevyčíslila, nebola jej priznaná náhrada trov právneho\nzastúpenia a vo vzťahu k iným trovám konajúci súd nezistil zo spisu, že by boli zo strany žalobkyne\nvynaložené.\n62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená\ns verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať\ndokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/76/2012", "guid": "e57aabcb-e590-45c5-a459-a0c79f9c510b:37f9a43f-fd02-40f6-b5d4-df39afadbf44", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}