{"guid": "5ad5fd2a-3d58-4467-beab-51411d4e3591:63b73586-532a-4b8a-abad-716fa5a95ed6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1", "spisova_znacka": "9Sžso/35/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/35/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 9Sžso/35/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1", "identifikacne_cislo": "4012200610", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b73586-532a-4b8a-abad-716fa5a95ed6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/35/2013\n4012200610\n25. 02. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4012200610.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom\nv Rožňave, Hviezdoslavova ul č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o účasti na poistení: č. 11045-2/2012BA, č. 10651-3/2012-BA, č. 14000-2/2012-BA, č. 11048-2/2012-BA všetky z 03. februára 2012, číslo\n11270-2/2012-BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. januára 2013, č.\nk. 11S/35/2012-36, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. januára 2013, č. k.\n11S/35/2012-36 m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej z 03. februára 2012, č. 11045-2/2012BA, č. 10651-3/2012-BA, č. 14222-2/2012-BA a č. 11048-2/2012-BA, ako aj rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočky Topoľčany č.32062-114/2011-TO z 15.08.2011, č.32062-71/2011-TO z 15.08.2011,\nč.32062-85/2011-TO z 15.08.2011 a č.32062-63/2011 z 15.08.2011 zrušuje a vec jej vracia na\nďalšie konanie.\nII. O trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 15. januára 2013, č. k. 11S/35/2012-36, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej z 03. februára 2012, č. 11045-2/2012-BA, č.\n10651-3/2012-BA, č. 14222-2/2012-BA a č. 11048-2/2012-BA, krajským súdom spojených na spoločné\nkonanie pod sp. zn. 11S/35/2012, ktorými žalovaná zmenila rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky\nv Topoľčanoch z 15. augusta 2011 č. 32062-114/2011-TO, č. 32062-71/2011-TO, č. 32062-85/2011-TO\na č. 32062-63/2011-TO vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o\nsociálnom poistení...\" a doplnila text: „...§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti\noznačené rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.\nRozhodnutím z 15. augusta 2011 číslo 32062-114/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch\npodľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že A. G. občanovi Maďarska, dňa 07.\njanuára 2010 vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti (ďalej len „ povinné poistenie\").\n\nRozhodnutím z 15. augusta 2011 číslo 32062-71/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch\npodľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že L., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Maďarska, dňa 16.\njúna 2008 vzniklo povinné poistenie.\nRozhodnutím z 15. augusta 2011 číslo 32062-85/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch\npodľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že T. nar. XX.XX.XXXX, občanovi Maďarska, dňa 21.\napríla 2008 zaniklo povinné poistenie.\nRozhodnutím z 15. augusta 2011 číslo 32062-63/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch\npodľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že TT. Y., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Maďarska, dňa\n10. júla 2008 vzniklo povinné poistenie.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané,\nže Národný fond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné záležitosti a európsku integráciu z\nMaďarska požiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku prijatých\nžalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov zo\n14. mája 2007, z 15. decembra 2007 a z 28. decembra 2009. V mennom zozname osôb, ktoré\npracovali na území Slovenskej republiky v uvedenej spoločnosti s ručeným obmedzením, boli uvedení\nA. K. od 07.01.2010, L. od 16.06.2008, T. od 10.01.2008 do 21.04.2008 a E. od 10.07.2008. Žalobca\nnepreukázal, že mu príslušný orgán v Maďarsku vydal osvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom,\nže zamestnanci podliehajú právnym predpisom tohto štátu. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný\ni prvostupňový správny orgán správne právne argumentujú uplatniteľnou legislatívou Slovenskej\nrepubliky a to tým viac, že v danom prípade nešlo o vyslanie zamestnanca na výkon práce do iného\nčlenského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie. Správne orgány oboch stupňov teda postupovali\nsprávne, keď pristúpili k vydávaniu rozhodnutí u jednotlivých pracovníkov podľa zoznamu maďarskej\ninštitúcie sociálneho zabezpečenia, u ktorých bolo preukázané, že na území Slovenskej republiky\nvykonávali prácu. Tieto rozhodnutia neukladajú žiadnu povinnosť žalobcovi ako účastníkovi konania (ba\nani osobe uvedenej v rozhodnutí), ale iba deklarujú právny stav vyplývajúci z uplatniteľnej legislatívy\nv zmysle zásad nariadenia Rady č. 1408/71. Vychádzajúc z článku 14 nariadenia č. 1408/71, na\nzamestnancov žalobcu uvedených v jednotlivých rozhodnutiach sa vzťahoval slovenský právny poriadok\na predpisy, lebo vykonávali prácu na území Slovenskej republiky na základe ich pridelenia žalobcom\na nedisponovali formulárom E 101 vystaveným domovskou zdravotnou poisťovňou OEP Budapešť,\nteda povinnosti zamestnávateľa (ale i zamestnancov) plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia\nv Slovenskej republike neodpadli. Na námietky žalobcu krajský súd neprihliadol, keďže rozhodnutie\nžalovaného má náležitosti podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. a výrok rozhodnutia, ktorý je záväzný, má\noporu v uvedených dôvodoch v odôvodnení rozhodnutia. V ktorých úsekoch odôvodnenia rozhodnutie\nbolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda nezákonné, jasné nebolo. Tvrdenia žalobcu, že\nsa jedná o osoby, ktoré nikdy nepracovali na území Slovenskej republiky, nemali uzavretý pracovný\npomer podľa pracovnoprávnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a že si plnil odvodové\npovinnosti v Maďarsku, krajský súd považoval za účelové konštatácie, ktoré nemajú žiadny vplyv\nna vydané rozhodnutia a nemôžu ani privodiť priaznivejšiu situáciu pre žalobcu. Rovnako žalobca\nnešpecifikoval svoju námietku premlčania. Krajský súd preto nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného. Dospel k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovanej ako i jej postup sú v súlade so zákonom, pričom s námietkami žalobcu sa správny\norgán vysporiadal logicky a vecne správne.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne\nprávne posúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané rozhodnutie\nzaložil na zistení, že dotknutým zamestnancom vznikol (zanikol) pracovný pomer na území Slovenskej\nrepubliky. Pracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutým osobám nikdy nevznikol, lebo\nboli zamestnancami v hlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo im potom vzniknúť a ani\n\nzaniknúť povinné poistenie. Ďalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14 až 17 nariadenia\nRady EHS č. 1408/71, z ktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na dotknuté osoby vzťahovala\nslovenská legislatíva, keďže neboli nikde inde zamestnaní než na území Maďarska, a preto práve v\ndôsledku formulácie citovanej normy sa na nich nemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej inej krajiny\nnež Maďarska. Aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje podľa jeho názoru aj článok 14 ods. 1a cit.\nnariadenia. Podotkol, že vydanie osvedčenia (formulár E 101) príslušným orgánom nemá konštitutívny\nvýznam, s jeho vydaním alebo nevydaním sa nespája vznik, zmena či zánik právneho vzťahu resp.\nprávnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie upravujúce status quo hovorí o osvedčení len ako o\nformalite. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,58 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že\nsvoj právny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že\nv preskúmavanom rozhodnutí netvrdila, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky\npracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodovala\no vzniku, resp. o zániku zániku povinného poistenia zamestnancov žalobcu podľa slovenskej legislatívy\naplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"),\nktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku\na dotknutí zamestnanci žalobcu, vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom\npridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s.r.o., Bánovce nad Bebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu\npokrytý systémom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to\naj napriek skutočnosti, že má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto\npodnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nDotknutí zamestnanci žalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v\ntom prípade, ak by im Maďarsko ako vysielajúci štát vystavil na obdobie, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by\nsa v oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázala na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár E\n101), nebola udelená výnimka podľa článku 17, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa\nčlánku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos\nEgészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť vyplýva,\nže formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na dotknutých zamestnancov žalobcu sa v období, kedy\nvykonávali práce na území Slovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva\nSlovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že bydlisko zamestnancov a sídlo ich zamestnávateľa\nsa nachádzajú na území Maďarska. Počas obdobia určeného zamestnávateľom je potom povinne\nnemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti podľa\nzákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím (pobočky) o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovom žalobcu, Sándor Balogh, László\n\nJuhász a Tibor Levente Farkas, občanov Maďarska a v prípade Istvána Borosa, občana Maďarska o\nzániku tohto poistenia.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej v spojení\ns prvostupňovými rozhodnutiami (pobočky) o vzniku (zániku) povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancov žalobcu.\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať, či\nžalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov, pričom platí, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia správnych orgánov s\nvýnimkou tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré súdy\nnepreskúmavajú, a teda sú zo súdneho prieskumu vylúčené, sú taxatívne vymedzené v § 248\nObčianskeho súdneho poriadku. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej však nezodpovedá žiadnemu z\nkritérií, uvedených v tomto ustanovení.\nRozhodnutia žalovanej deklarujú zánik, resp. vznik sociálneho poistenia podľa slovenského práva k\nurčitému dňu vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako\nzamestnávateľa týchto zamestnancov podľa zákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného),\na preto ide o rozhodnutia, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu\npriamo dotknuté. Následne je už predmetom samotného súdneho preskúmania skutočnosť, či bol\nžalobca ukrátený na svojich právach.\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanci žalobcu, ktorí vykonávali na základe Zmluvy o\ndočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v určitých obdobiach, podliehali\nv oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom\nMaďarska.\n\nZ dôvodov rozhodnutí žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov, prijatých\nv Maďarsku, na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonávali činnosť na území Slovenskej\nrepubliky, vysielajúci štát im však nevystavil formulár E 101, na základe ktorého by títo zamestnanci\npodliehali právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnancov\na zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom\nvykonávali činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na vyššie menovaných zamestnancov\nžalobcu sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom\nna článok 13 (2) (a) nariadenia, teda všeobecné pravidlo, určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa miesta\nvýkonu práce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak,\naby presne a úplne zistila skutočný stav veci. V administratívnych spisoch chýbajú pracovné zmluvy\nuzatvorené medzi žalobcom a zamestnancami žalobcu, ktoré by preukazovali deň vzniku pracovného\npomeru ako aj dohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä\nskutočnosť, na území ktorého členského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez\nobjasnenia uvedenej skutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č.l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná,\na či je oprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom\n\npoistení, jeho tvrdenia žalovaná vzala za základ svojho rozhodovania, a to bez toho, aby tvrdené\nskutočnosti boli preverené dôkazmi.\nJe potrebné, aby žalovaná spolupracovala s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a a\nčl. 86 nariadenia) a vyžiadala si potvrdenia o registrácii uvedených zamestnancov, prípadne či im bola\nregistrácia právoplatne zrušená a od kedy k tomu došlo, preveriť, či prípadné zrušenie registrácie nebolo\nnásledne maďarským súdom zrušené.\nBez preverenia týchto skutočností žalovaná nemohla\nrozhodnúť tak, aby predchádzala dvojitému poisteniu a plateniu poistného z rovnakého titulu v dvoch\nštátoch Európskej únie, resp. situácii, že povinné poistenie by nevzniklo v žiadnom z dvoch dotknutých\nštátov Európskej únie.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť\nkonať pred správnym orgánom dotknutým zamestnancom žalobcu. Z administratívnych spisov žalovanej\nvyplýva, že rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany bol zamestnancom žalobcu\nustanovený opatrovník na obhajovanie ich práv z dôvodu, že účastníci konania nemôžu konať\nsamostatne, pretože ich pobyt nie je známy. Tieto rozhodnutia boli doručované verejnou vyhláškou\npodľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnych spisoch sa však nachádza zoznam osôb ako príloha\nlistu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009,\nv ktorom pod číslom 1 je uvedený pán Balogh, Sándor, spolu s dátumami narodenia aj adresou\nbydliska. Pobyt tohto účastníka nemohol byť preto pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy.\nSprávne orgány podľa administratívneho spisu nevykonali žiadne kroky k zisteniu identifikačných\núdajov ostatných troch dotknutých zamestnancov. Okolnosť, že podľa oznámenia oddelenia cudzineckej\npolície dotknutí zamestnanci neboli prihlásení k žiadnemu druhu pobytu na území Slovenskej republiky,\nneodôvodňuje bez ďalšieho ustanovenie opatrovníka. Z uvedených dôvodov nebolo možné doručovať\nrozhodnutie o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou. V ďalšom konaní sa žalovaná vysporiada aj\ns týmto nezákonným stavom.\nVo vzťahu ku všetkým zamestnancom treba uviesť, že rozhodnutia pobočky i žalovanej sú\nneurčité, keďže chýba identifikácia týchto zamestnancov čo do bydliska a rodného čísla (resp. iného\nidentifikačného údaja) tak, aby nedošlo k zámene s iným občanom Maďarska.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo o vzniku, resp. o zániku poistenia, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom\npoistení.\nVzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p.\nzmenil tak, že rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia pobočky\npodľa § 250j ods. 2 písm.\nc) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby správne orgány konali aj so zamestnancami žalobcu a doplnili\ndokazovanie naznačeným smerom v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky tak,\naby žalobca nebol ukrátený na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou Maďarskej\nrepubliky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa\n§ 151 ods. 3 O.s.p.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}