{"guid": "c49025bf-fc65-41d3-ac0b-ef31065cba4c:5ee05666-84b8-454a-b81b-c78d927e6cc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1", "spisova_znacka": "9Sžso/47/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/47/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 9Sžso/47/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1", "identifikacne_cislo": "4012200547", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ee05666-84b8-454a-b81b-c78d927e6cc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/47/2013\n4012200547\n25. 02. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:4012200547.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom\nv Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej číslo 10873-2/2012-BA z 3. februára\n2012, číslo 10650-2/2012-BA zo 6. februára 2012, číslo 13636-2/2012-BA z 30. januára 2012 a číslo\n12282-3/2012-BA z 24. januára 2012, na odvolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12.\nfebruára 2013, č. k. 11S/30/2012-34, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2013, č. k.\n11S/30/2012-34 m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej číslo 10873-2/2012-BA z 3. februára 2012,\nčíslo 10650-2/2012-BA zo 6. februára 2012, číslo 13636-2/2012-BA z 30. januára 2012 a číslo\n12282-3/2012-BA z 24. januára 2012, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany\nčíslo 32062-48/2011-TO z 12. augusta 2011, číslo 32062-40/2011-TO z 12. augusta 2011, číslo\n32062-108/2011-TO z 15. augusta 2011 a číslo 32062-13/2011-TO z 11. augusta 2011 z r u š u j e a\nvec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. O trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 12. februára 2013, č. k. 11S/30/2012-34, zamietol žaloby o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí číslo 10873-2/2012-BA z 3. februára 2012, číslo 10650-2/2012BA zo 6. februára 2012, číslo 13636-2/2012-BA z 30. januára 2012 a číslo 12282-3/2012-BA z\n24. januára 2012, ktorými žalovaná zmenila rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch\nčíslo 32062-48/2011-TO\nz 12. augusta 2011, číslo 32062-40/2011-TO z 12. augusta 2011, číslo\n32062-108/2011-TO z 15. augusta 2011 a číslo 32062-13/2011-TO z 11. augusta 2011 vo výrokovej\nčasti tak, že vypustila text:\n„...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...\" a doplnila\ntext: „... § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa potvrdila tak, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné poistenie\") zaniklo občanom Maďarska , pánovi E.\ndňa 31. júla 2007, pánovi B. dňa 24. mája 2007 a pánovi N. dňa 21. augusta 2008 a povinné poistenie\nvzniklo Q.T. dňa 27. augusta 2007.\nUznesením zo dňa 12. februára 2013 krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil konania vo veciach\nzapísaných na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/30/2012, sp. zn. 11S/54/2012, sp. zn. 11S/55/2012\n\na sp. zn. 11S/72/2012, nakoľko spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov a rozhodol, že budú\nvedené pod sp. zn. 11S/30/2012.\nDospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovanej ako i jej postup sú v súlade so zákonom.\nZ odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos\nEgészégbiztosítai Pénztár (OEP), Nemzetkőzi és Integrációs Főosztály, Budapest“ prípisom z 30.\nnovembra 2009 č. j. 12-5732/09 požiadala priamo žalovaného o spoluprácu a pomoc v súvislosti\ns poistným vzťahom dočasných pracovníkov na Slovensku (podľa pripojeného zoznamu) prijatých\nžalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov. V\nmennom zozname osôb, ktoré pracovali na území Slovenskej republiky boli uvedení aj E. ktorý tu\nvykonával prácu od 25. júna 2007 do 31. júla 2007, B., ktorý tu vykonával prácu od 18. mája 2007\ndo 24. mája 2007, N. ktorý tu vykonával prácu od 10. júla 2008 do 21. augusta 2008 a Q. ktorý tu\nvykonával prácu od 27. augusta 2007. Uvedeným zamestnancom neboli vystavené vysielajúcim štátom\n(príslušným orgánom v Maďarsku) osvedčenia (tzv. formulár E 101) o tom, že zamestnanec podlieha\nprávnym predpisom tohto štátu a ani udelená výnimka podľa článku 17 nariadenia, ktorú po vzájomnej\ndohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky mohol udeliť príslušný\núrad v Maďarsku. Páni E. neboli síce v pracovnom pomere s VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce\nnad Bebravou, ale so žalobcom ako zamestnávateľom, ktorým boli na výkon práce v tejto spoločnosti\npridelení a bolo preukázané, že na výkon prác do uvedenej spoločnosti aj nastúpili. Na uvedených\nzamestnancov žalobcu sa vzťahoval právny poriadok a predpisy Slovenskej republiky, lebo vykonávali\nprácu na jej území na základe ich pridelenia žalobcom a nedisponovali formulárom E 101, vystaveným\ndomovskou zdravotnou poisťovňou OEP Budapešť, podľa ktorého by ako dotknutí zamestnanci naďalej\npodliehali legislatíve vysielajúceho štátu a niet pochýb, že ak by žalobca ako zamestnávateľ uvedených\nzamestnancov postupoval v zmysle nariadenia Rady EHS č. 1408/71 dôsledne, vystavený formulár E\n101 pre jednotlivých zamestnancov pridelených na výkon práce na územie iného členského štátu - v\nSlovenskej republike, by jednoznačne určil uplatniteľnú legislatívu a odpadlo by zamestnávateľovi (ale\ni zamestnancovi) plnenie povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, teda v\nštáte vyslania.\nKrajský súd zaujal právny názor, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie výnimky podľa čl. 14\nnariadenia a že zamestnanci žalobcu sú v Slovenskej republike aj povinne nemocensky, dôchodkovo aj\nv nezamestnanosti poistení v súvislosti s výkonom práce na území Slovenskej republiky a preto žalobu\nzamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd neposúdil predmetnú\nvec správne a nevysporiadal sa spôsobom zodpovedajúcim zákonu so všetkými tvrdeniami a\nargumentmi žalobcu. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané\nrozhodnutie založil na zistení, že dotknutým zamestnancom vznikol pracovný pomer na území\nSlovenskej republiky. Pracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutým zamestnancom nikdy\nnevznikol, lebo boli zamestnancami v hlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo im potom\nvzniknúť a ani zaniknúť povinné poistenie. Ďalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články\n14 až 17 nariadenia Rady EHS č. 1408, z ktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na dotknutých\nzamestnancov vzťahovala slovenská legislatíva, keďže neboli nikde inde zamestnaný než na území\nMaďarska, a preto práve v dôsledku formulácie citovanej normy sa na nich nemôžu vzťahovať právne\npredpisy žiadnej inej krajiny než Maďarska. Z rozsudku krajského súdu nakoniec nie je ani zrejmé,\nktoré ustanovenie nariadenia 1408/71 aplikuje. Aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje podľa jeho\nnázoru aj článok 14 ods. 1a cit. nariadenia. Vydanie osvedčenia príslušným orgánom nemá konštitutívny\nvýznam, ide o doklad, ktorý deklaruje určitý stav a s jeho vydaním alebo nevydaním sa nespája vznik,\nzmena či zánik právneho vzťahu resp. právnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie upravujúce\nstatus quo hovorí o osvedčení len ako o formalite. Ďalej namietal, že krajský súd nevyvodil žiadne závery\nzo snahy žalovanej preklenúť absenciu zákonných náležitosti výkladom právnych noriem a aplikačnou\npraxou na riešenie otázky existencie zákonného poistenia, a tak nahradiť činnosť zákonodarcu v tejto\nveci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne\nžiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,97 €.\n\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že svoj\nprávny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že v\npreskúmavanom rozhodnutí netvrdila, že zamestnancom žalobcu vznikol na území Slovenskej republiky\npracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodovala\no vzniku a zániku povinného poistenia zamestnancov žalobcu aplikovaním koordinačného nariadenia\nRady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na\nzamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci\nspoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu,\nže žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutí zamestnanci\nžalobcu, vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov\nna území Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce\nnad Bebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo jednotlivca, ktorý\nho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí\nzamestnanci žalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom\nprípade, ak by im Maďarsko ako vysielajúci štát vystavil na obdobie, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa\nv oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázala na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikované v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov\na vysielaný pracovník i vysielajúci podnik musia byť kedykoľvek schopní formulár E 101 predložiť.\nZamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár E\n101), nebola udelená podľa článku 17 výnimka, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa\nčlánku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos\nEgészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Budapešť vyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené.\nNa zamestnancov žalobcu v období, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky, sa preto\nvzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti,\nže bydlisko tohto zamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území Maďarska. Počas\nobdobia určeného zamestnávateľom sú potom povinne nemocensky poistení, povinne dôchodkovo\npoistení a povinne poistení v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\n\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej v spojení s\nprvostupňovými rozhodnutiami (pobočky) o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancom žalobcu, E., B., N.\na o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu Q..\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať, či\nžalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov, pričom platí, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia správnych orgánov s\nvýnimkou tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré súdy\nnepreskúmavajú, a teda sú zo súdneho prieskumu vylúčené, sú taxatívne vymedzené v § 248\nObčianskeho súdneho poriadku. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej však nezodpovedá žiadnemu z\nkritérií, uvedených v tomto ustanovení.\nRozhodnutia žalovanej deklarujú zánik, resp. vznik sociálneho poistenia podľa slovenského práva k\nurčitému dňu vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako\nzamestnávateľa týchto zamestnancov podľa zákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného),\na preto ide o rozhodnutia, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu\npriamo dotknuté. Následne je už predmetom samotného súdneho preskúmania skutočnosť, či bol\nžalobca ukrátený na svojich právach.\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanci žalobcu, ktorí vykonávali na základe Zmluvy o\ndočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v určitých obdobiach, podliehali\nv oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom\nMaďarska.\nZ dôvodov rozhodnutí žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov, prijatých\nv Maďarsku, na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonávali činnosť\nna území Slovenskej\nrepubliky E. od 25. júna 2007, B. od 18. mája 2007, N. od 10. júla 2008 a Q. od 27. augusta\n2007. Vysielajúci štát im však nevystavil formulár E 101, na základe ktorého by títo zamestnanci\npodliehali právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnancov\na zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom\nvykonávali činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána E. pána B., pána N. M. a\npána Q. sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom\nna článok 13 (2) (a) nariadenia, teda všeobecné pravidlo, určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa miesta\nvýkonu práce.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak,\naby presne a úplne zistila skutočný stav veci. V administratívnych spisoch chýbajú pracovné zmluvy\nuzatvorené medzi žalobcom a zamestnancami žalobcu, ktoré by preukazovali deň vzniku pracovného\npomeru ako aj dohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä\nskutočnosť, na území ktorého členského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez\nobjasnenia uvedenej skutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č.l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná,\na či je oprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom\npoistení, jeho tvrdenia žalovaná vzala za základ svojho rozhodovania, bez toho, aby tvrdené skutočnosti\nboli preverené dôkazmi.\nJe potrebné, aby žalovaná spolupracovala s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a\na čl. 86 nariadenia) a vyžiadala si potvrdenia o registrácii uvedených zamestnancov, prípadne či im\nbola registrácia právoplatne zrušená a odkedy k tomu došlo, preveriť, či prípadné zrušenie registrácie\nnebolo následne maďarským súdom zrušené. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemohla\nrozhodnúť tak, aby predchádzala dvojitému poisteniu a plateniu poistného z rovnakého titulu v dvoch\nštátoch Európskej únie, resp. situácii, že povinné poistenie by nevzniklo v žiadnom z dvoch dotknutých\nštátov Európskej únie.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť\nkonať pred správnym orgánom dotknutým zamestnancom žalobcu. Z administratívnych spisov žalovanej\nvyplýva, že rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany bol zamestnancom žalobcu\nustanovený opatrovník na obhajovanie ich práv z dôvodu, že účastníci konania nemôžu konať\n\nsamostatne, pretože ich pobyt nie je známy. Tieto rozhodnutia boli doručované verejnou vyhláškou\npodľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnych spisoch sa však nachádza zoznam osôb ako príloha\nlistu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009, v\nktorom pod číslom 30 je uvedený aj pán E., pod číslom 26 pán B., spolu s dátumami narodenia aj\nadresami ich bydliska. B. a pán Q. nie sú v zozname uvedení, avšak nie je zrejmé, či ide o vyhotovenú\nkópiu celého zaslaného zoznamu a v ich prípade pobočka bydlisko ani nezisťovala. Pobyt účastníkov\nnemohol byť preto pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy a následne nebolo možné z\nuvedeného dôvodu doručovať rozhodnutie o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou. V ďalšom\nkonaní sa žalovaná vysporiada aj s týmto nezákonným stavom.\nVo vzťahu ku všetkým zamestnancom treba uviesť, že rozhodnutia pobočky i žalovanej sú\nneurčité, keďže chýba identifikácia týchto zamestnancov čo do bydliska a rodného čísla (resp. iného\nidentifikačného údaja) tak, aby nedošlo k zámene s iným občanom Maďarska.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo o vzniku, resp. o zániku poistenia, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom\npoistení.\nVzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p.\nzmenil tak, že rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia pobočky podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby správne orgány konali aj so zamestnancami žalobcu a doplnili\ndokazovanie naznačeným smerom v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky tak,\naby žalobca nebol ukrátený na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou Maďarskej\nrepubliky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa\n§ 151 ods. 3 O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/30/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}