{"guid": "f86d7b68-9e09-45b2-9a6a-1e3389720675:0106bf50-72e4-41f7-9487-c4cbef2f89f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1", "spisova_znacka": "2Sžf/111/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/111/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 2Sžf/111/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1", "identifikacne_cislo": "4011200851", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-5", "nazov": "§ 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-6", "nazov": "§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-6", "nazov": "§ 30 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-7", "nazov": "§ 30 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0106bf50-72e4-41f7-9487-c4cbef2f89f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/111/2013\n4011200851\n25. 02. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:4011200851.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: ARRIVA\nNové Zámky a. s., predtým Slovenská autobusová doprava Nové Zámky, a. s., so sídlom Považská\n2, Nové Zámky, zastúpenej advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B,\nBratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/15350-80458/2011/990013-r z 12. augusta 2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/177/2011-366 z 25. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/177/2011-366 z 25. júna\n2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/15350-80458/2011/990013-r z 12. augusta 2011\nako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/1963/11/BI z 13. januára\n2011 z r u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 136,-€ do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/177/2011-366 z 25. júna 2013 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Nové Zámky č.\n631/230/1963/11/BI z 13. januára 2011 ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly\nvyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no správe daní“) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 v sume\n121 040,36,-€ a neuznal mu daňovú stratu na dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DPPO“) za\nzdaňovacie obdobie roka 2006 z dôvodu, že šetrením správcu dane vznikli pochybnosti o uskutočnení\na opodstatnenosti plnenia na základe predložených faktúr od dodávateľa B. D. TRADE, spol. s r. o.,\nna kúpu jazdených autobusov podľa faktúry č. 300080, č. 300081, a č. 300082, všetky z 18.12.2003, v\npočte 3 ks, ktoré si žalobca zaradil do obchodného majetku ešte v roku 2004 (obstarané v roku 2003).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 02.04.2007\ndaňové priznanie k DPPO za zdaňovacie obdobie 2006, v ktorom uviedol nulovú daň a vykázal stratu\n- 5.402.784,- Sk. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu podľa § 15 zákona o správe daní\nna daň podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon o DP“) za zdaňovacie obdobie\nroku 2006, ako i na dodržiavanie zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pri kontrole faktúr a obchodných\ntransakcií vzťahujúcich sa na predmetné obdobie správca dane zistil, že autobusy, ktorých kúpu žalobca\ndeklaroval vyššie uvedenými faktúrami mal žalobca pôvodne vo svojom majetku, ktoré evidoval s\nnulovou zostatkovou hodnotou, keďže išlo o staré autobusy s rokom výroby 1986 - 1987. Tieto ešte\n\ndňa 05.12.2003 vyradil zo svojho majetku a predal ich odberateľovi B.D.TRADE, spol. s r.o., Jánošíkova\n22, Nové Zámky. Autobusy pri vyradení z majetku žalobcu, ako i pri spätnom zaradení do jeho majetku\nmali vždy iné EČV, a preto aj technické preukazy boli pod rôznymi číslami série. Správca dane daňovou\nkontrolou ďalej zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca obstaral hnuteľný majetok v počte\n10 kusov jazdených autobusov, ktoré zaúčtoval na účet 042 023 (dopravné prostriedky) podľa faktúr\npresne špecifikovaných v rozhodnutí (č. 400048, č. 400049, č. 400058, č. 4000596, č. 400145, č. 400146,\nč. 400218, č. 400219, č. 400281, č. 400280). I pri týchto deklarovaných zdaniteľných plneniach išlo o\nnákup autobusov od dodávateľa B.D.TRADE, spol. s r. o. v období od 26.02.2004 až do 25.05.2004,\navšak obdobne bolo zistené, že tieto autobusy boli majetkom žalobcu, ktoré vyradil zo svojho majetku\npostupne od 17.02.2004 až do 21.04.2004 a odpredal ich odberateľovi Náhradné diely „. - G., so sídlom\nT. ako nepotrebné, s nulovou hodnotou. Tieto autobusy prechádzali cez ďalšie subjekty uvedené v\nrozhodnutí a vrátili sa späť k žalobcovi. Podľa dokladov u každého subjektu došlo k zvýšeniu ceny bez\ntoho, aby sa podieľali na ich zhodnotení. I v týchto prípadoch všetky transakcie podpisovali za spoločnosť\nštatutárni zástupcovia (predseda, podpredseda a člen predstavenstva) žalobcu.\nKrajský súd poukázal na to, že z dokazovania nesporne vyplynulo, že zámerom žalobcu bolo na\npredmetných autobusoch vykonať generálnu opravu iným subjektom, ako on, avšak so zámerom, aby\nsa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu (model 900 z modelu 700) vrátili späť žalobcovi.\nTakéto doklady žalobca nevedel predložiť, hoci nepopiera, že autobusy, ktoré nakúpil v decembri 2003\n(zaradené do jeho majetku v roku 2004) a v priebehu roka 2004, boli pôvodne jeho majetkom a že tieto\nboli prepravené spoločnosti ROŠERO-P, s. r. o . a že takýto postup podľa jeho názoru je štandardný, ak\nsa miesto dodania odlišuje od adresy sídla odberateľa. Žalobca na opravu autobusov vybral spoločnosť\nROŠERO-P, s. r. o. (bez verejnej súťaže). Vypočutí členovia predstavenstva nepopreli, že autobusy boli\nvyradené a predané za účelom vykonania generálnej opravy, ktorú žalobca nebol schopný vykonať vo\nvlastnej réžii, ale s tým, že sa tieto autobusy vrátia späť žalobcovi ako opravené. Žalobca však predmetné\nautobusy, ako i u ďalších obchodných prípadov zaradil do svojho majetku v roku 2004 s vyššou hodnotou\nak 31.12.2007 si uplatnil daňový odpis za jednotlivé autobusy, t. j. rozdiel daňových a účtovných odpisov\nako odpočítateľnú položku zo základu dane.\nSprávca dane v priebehu dokazovania vypočul niekoľko svedkov, ktorí potvrdili, že autobusy boli\nopravované firmou ROŠERO-P, s. r. o., Spišská Nová Ves, kde boli dopravené od žalobcu a odkiaľ po\noprave sa vrátili späť k žalobcovi. Zo zápisnice DÚ Spišská Nová Ves o miestnom zisťovaní vyplýva,\na sám F. D. - ROŠERO Spišská Nová Ves uviedol, že na predmetných vozidlách boli vykonané práce\nako lakovanie a kompletizácia vozidla. Práce, ktoré vykonal, boli fakturované dňa 25.11.2004 a v tento\ndeň bola vystavená faktúra na tovar pre spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o., na ktorej bol uvedený iba\nmateriál na opravu. Všetky zmluvy, ktoré sa týkali uvedených transakcií, podpisovali za žalobcu štatutárni\nzástupcovia (predseda predstavenstva, podpredseda predstavenstva), ktorí boli vypočutí ako svedkovia,\nako i ďalší zamestnanci žalobcu a bolo nesporne zistené, že predaj starých autobusov a následne kúpa\npoužitých prímestských autobusov bola schválená predstavenstvom 13.11.2003.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že z predložených faktúr, zmlúv, znaleckých posudkov a zo spisov\ntechnických preukazov správca dane zistil, že nebolo možné reálne uskutočniť obchodné prípady tak,\nako ich deklarujú predložené doklady a tvrdenia žalobcu, lebo žalobca na uvedených autobusoch\nvykonal opravu, ktorú aj fakturoval (motor, prevodovka, náprava), ktorú opravu si objednala spoločnosť\nB.D.TRADE, spol. s r. o. (napr. autobus č. karosérie A. opravený dňa 27.02.2004 podľa fa. č. 430043,\navšak predaný bol spoločnosti Náhradné diely „. - G. G. až v zdaňovacom období marec 2004, ktorý\nautobus žalobca ako daňový subjekt vyradil z obchodného majetku 12.03.2004. Bolo teda preukázané,\nže v čase vykonania GO motora bol autobus ešte majetkom žalobcu a jeho opravu si spoločnosť\nB.D.TRADE, spol. s r. o. nemohla objednať).\nPodľa zistení krajského súdu zo spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane na zistenie žalobcom\noznačených dodávateľských faktúr na kúpu jazdených autobusov od spoločnosti B.D.TRADE, spol. s\nr.o. vykonal rozsiahle šetrenie, a to nielen podľa návrhov žalobcu, ale i na základe vlastného uváženia\nu správcu dane príslušného dodávateľského subjektu, ako i subjektu, ktorému predmetné autobusy\nžalobca, predtým ako ich kúpil, najprv vyradil zo svojho majetku a odpredal ako nepotrebné buď\nspoločnosti B.D.TRADE, spol. s r.o. alebo subjektu Náhradné diely „. (G.), daňového subjektu STAVBET, s. r. o., ktorý podľa predložených dokladov v rámci daňovej kontroly mal odpredať (vystavil\nfaktúry) autobusy ďalšiemu subjektu (spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o.), avšak bolo to skôr, ako sa stal\nich vlastníkom a ešte v dobe, keď ich vlastníkom bol sám žalobca. Na základe toho správca dane\n\ndospel k záveru, že vierohodnosť dokladov o kúpe predmetných autobusov účtovaných ako výdavok\n(daňový odpis), ktorý si žalobca ako daňový subjekt v roku 2004 z týchto autobusov uplatnil, nebol\nv súlade s ust. § 19 a § 21 ods. 1 zákona o DP a správne postupoval správca dane i žalovaný,\nže tieto náklady žalobca nevedel dostatočne preukázať. Správca dane pri kontrole zistil, že účtovné\ndoklady podľa zák. č. 431/2002 Z. z., ktoré boli predmetom daňovej kontroly, nie sú preukázateľné,\nich obsah priamo ani nepriamo nezodpovedajú skutočnosti. Účtovné doklady a z nich vyplývajúce\núčtovné záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového, aj vecného. Preverovaním\njednotlivých obchodných transakcií na základe dokladov správca dane zistil, že doklady boli vystavené\nbez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie daňového výdavku.\nKrajský súd zopakoval, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa\n§ 2 ods. 1 zákona o správe daní, sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konám. Aby\ndaňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami,\nvychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.\nO takýto prípad v danej veci išlo a krajský súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani\nich porušenie podľa zákona o správe daní, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie\nsám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje\nobjasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a\npodaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď\nsa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady.\nKrajský súd sa preto obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a\nktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú,\nalebo či neboli porušené niektoré procesné zásady daňového konania a ďalej skúmal, či vykonané\ndôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel a či daňové orgány aplikovali na\npredmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba daňové orgány sa dôsledne\nriadili procesnými zásadami upravenými v zákone o správe daní a zadovážili si podklady pre rozhodnutie\nzákonným spôsobom.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu a vec posúdil\nsprávne po právnej stránke na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom,\na preto v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný správne konštatoval, že v danom prípade nedošlo k vynaloženiu\nnákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o DP\na správne neuznal žalobcovi daňové výdavky (odpisy), ktoré si žalobca za kontrolované daňové obdobie\nuplatnil z predmetných autobusov ako daňový náklad. Povinnosťou správcu dane a žalovaného nebolo\npomenovať obchodné transakcie, ktoré v danom prípade s pohybom autobusov uskutočnil žalobca, ale\njeho povinnosťou bolo skúmať, či boli splnené zákonné podmienky podľa § 21 citovaného zákona v\nspojení s § 19 zákona o DP a zisťované skutočnosti rozhodné pre správne stanovenie daňovej povinnosti\nžalobcu.\nZo spisového materiálu žalovaného, ako i vydaných rozhodnutí, podľa názoru krajského súdu nesporne\nvyplýva, že predmetné autobusy mal žalobca vo svojom majetku, ktoré predal z dôvodu, že boli\nzastarané a potrebovali generálnu opravu, aby ich žalobca mohol naďalej využívať v zmysle svojej\npodnikateľskej aktivity zapísanej v Obchodnom registri.\nPodľa žalobcu však zostalo sporné, a teda podstatné pre rozhodnutie v danej veci bolo, či na základe\nkontroly vykonanej správcom dane u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2006 oprávnene neuznal\nsprávca dane za daňové náklady účtovné doklady za kúpu jazdených autobusov od spoločnosti\nB.D.TRADE, spol. s r. o., ktoré podľa tvrdenia žalobcu naďalej používa i v súčasnosti a boli zhodnotené,\nresp. ak správca dane neuznal za daňové výdavky faktúry tak, ako ich špecifikoval v rozhodnutí\nza daňové výdavky z dôvodu, že vystavené doklady nezodpovedajú skutočnosti, t. j. skutočnému\npohybu autobusov, a sú vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky\n\npre uplatnenie daňového výdavku, a preto správca dane v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona zvýšil\nzáklad dane.\nUvedený postup daňových orgánov, ako aj z neho vyvodený záver, bol podľa názoru krajského\nsúdu správny. Preukázanie, že žalobca plnenie prijal, má o tom daňový doklad (faktúra), nie je\nešte dostatočným podkladom na splnenie podmienky odpočítateľného výdavku v zmysle § 21 ods.\n1 citovaného zákona, pretože je nevyhnutné preukázať aj to, že sa tak stalo v príčinnej súvislosti s\ndeklarovaným zmluvným vzťahom. Túto skutočnosť vzhľadom na vyššie uvedené žalobca preukázať\nnedokázal a transakcie, ktoré v danom prípade uskutočňoval, nespĺňali podmienky časovej a vecnej\nsúvislosti v zmysle zákona o DP účinného v kontrolovanom období, teda nevedel preukázať skutočnosti\nmajúce vplyv na určenie dane v takej výške, ako to sám deklaroval v daňovom priznaní a vierohodnosť\nzáznamov povinnej evidencie ako daňového subjektu.\nKrajský súd zdôraznil, že pokiaľ ide o daňový doklad v zmysle citovaného zákona, ako i zákona\no účtovníctve č. 431/2002 Z. z., tento deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi\nplatiteľmi dane, avšak samotný doklad nepostačuje, pokiaľ jeho obsah nie je podložený relevantne,\nteda zdaniteľným plnením medzi subjektmi daňového vzťahu a nielen plnením ako takým, čo uvádza\nžalobca. Ani krajský súd nespochybňoval transakciu žalobcu, teda že žalobca ním tvrdené obchodné\ntransakcie neuskutočnil, ale z predložených dokladov, samotného vyjadrenia žalobcu a vykonaného\nšetrenia správcom dane nesporne vyplýva, že zámer žalobcu bol jednoznačný, nefunkčné autobusy\ndať opraviť (vykonať generálnu opravu motora, interiéru, vonkajšie úpravy) a aby sa mu opravené\nautobusy vrátili, avšak žiadne doklady k svojmu tvrdeniu nedoložil, hoci mal veľký priestor v rámci\ndaňovej kontroly a zo šetrenia vyplynulo, že ďalšie subjekty tak, ako sú uvádzané v rozhodnutí, iba\nvystavili fiktívne faktúry s vyššou cenou z dôvodu uplatnenia odpisov v zmysle príslušných zákonov (daň\nz príjmu, zákon o DPH), ale na zhodnotení autobusov sa nepodieľali (nemali na to finančné prostriedky\nalebo materiálne vybavenie), so správcom dane nekomunikovali a nesporne bolo preukázané, že v\nkontrolovanom období spoločnosť STAV-BET, s.r.o. a subjekt „M.\" Q. (G.), nepodali daňové priznanie\na so správcom nekomunikovali.\nŽalobca správcovi dane, ani žalovanému nepreukázal svoje tvrdenie, že spoločnosť B.D.TRADE, spol.\ns r.o. vystupovala v preskúmavanej veci ako sprostredkovateľ. Krajský súd považoval za potrebné\npripomenúť, že ak by išlo o príkaznú zmluvu ako osobitného druhu záväzkovej zmluvy, táto je upravená\nv Občianskom zákonníku vo forme obstaraní veci a vo forme zmluve o obstaraní predaja veci (§ 733 až\n§ 741). Príkazná zmluva je upravená aj v Obchodnom zákonníku a teoretický základ obidvoch týchto\nzmlúv je síce rovnaký, ale sú tu aj rozdiely, ktorými sa odlišujú. Žalobca takúto zmluvu nepredložil, ale\nlen všeobecne poukázal na tento typ zmluvy bez bližšej konkretizácie záväzku a subjektu. Neobjasnil\nani tú skutočnosť, prečo nerealizoval obchodnoprávny vzťah podľa týchto hmotnoprávnych ustanovení,\nhoci zákon o DP rieši i takúto nákladovú položku. Tvrdenie žalobcu o prenesení zodpovednosti v prípade\nvzniku škody považoval krajský súd za účelovú obranu, ktorá nemá oporu v zákone o správe daní.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že žalobca uviedol a nepopieral, že podľa jeho názoru ekonomickou\npodstatou celého obchodu bolo, aby staré nefunkčné autobusy boli nahradené autobusmi, ktoré\nsú prevádzkyschopné s primeranými kvalitatívnymi vlastnosťami, keďže nemal na kúpu nových\nautobusov dostatok finančných prostriedkov. Staré autobusy boli predané za účelom vykonania úplných\ngenerálnych opráv, ktoré žalobca nebol schopný vykonať vo vlastnej réžii z kapacitných a finančných\ndôvodov. Jednalo sa o celkovú opravu a modernizáciu karosérie a výbavy na zhodnotení model radu\n900 z pôvodnej rady 700. Nebolo sporné, že toto technické zhodnotenie podľa predložených dokladov\na vypočutých svedkov vykonala firma ROŠERO-P, s. r. o. Spišská Nová Ves v zdaňovacom období,\nautobusy boli prepravované po vlastnej osi priamo od žalobcu do tejto firmy za účelom vykonania\ngenerálnych opráv a odtiaľ čiastočne opravené boli späť prepravené žalobcovi, o čom svedčí preberací\nprotokol. Žalobca však autobusy vyradil zo svojej evidencie (postupne od 05.12.2003), ktoré predal tak,\nako je vyššie uvedené spoločnosti B.D.TRADE, spol. s r. o. (alebo „M.\" Q. (G.), ktorá však žiadnu opravu\nnevykonávala, podľa dokladov tieto postúpila spoločnosti STAV-BET, s. r. o. Bošany a kúpne zmluvy\nboli podpísané 28.11.2003. Podľa kúpnych zmlúv bolo dohodnuté, že termín odovzdania a prevzatia\nhnuteľnej veci bude dňa 28.11.2003, čo je v rozpore s dokladom žalobcu o ich vyradení až 05.12.2003\na odhlásenie autobusov na príslušnom dopravnom inšpektoráte podľa technických preukazov nastalo\ntiež až 4.12.2003. Obdobne i v prípade spoločnosti B.D.TRADE, spol. s r. o. a STAV-BET, s r.o. dňa\n04.12.2003. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy v čase 28.11.2003 autobusy patrili žalobcovi a boli zaradené\n\nv jeho majetku, neboli fakturované, ani zaplatené. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pri spätnej kúpe\nautobusov si dal vypracovať znalecké posudky na ustálenie všeobecnej hodnoty jednotlivých autobusov\nku dňu 19. 12. 2003, ktorá bola stanovená približne v sume, ako boli vystavené faktúry od dodávateľa\nB.D.TRADE, spol. s r.o., avšak fakturácia tohto obchodného prípadu podľa dokladov prebehla už dňa\n18.12.2003.\nKrajský súd ďalej upriamil pozornosť na § 17 zákona o DP, keďže ide o kľúčové ustanovenia tohto\nzákona, nakoľko upravuje postup daňového subjektu pri vyčíslení základu dane za príslušné zdaňovacie\nobdobie. Spôsob vyčíslenia základu dane závisí od toho, aký spôsob účtovania daňový subjekt\nuplatňuje. Z protokolu správcu dane vyplýva, že žalobca ako právnická osoba mal účtovať v sústave\npodvojného účtovníctva, a preto podľa názoru krajského súdu správca dane vychádzal správne pri\nvyčíslení základu dane u žalobcu, vzhľadom na zistený skutkový stav, z výsledku hospodárenia žalobcu\na výsledok hospodárenia upravil tak, že vykázanú stratu za rok 2006 vzhľadom na neuznanie daňových\nvýdavkov v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona zvýšil základ dane a určil daňovú povinnosť\nv súlade so zákonom v sume 121.040,36 eur.\nVystavený protokol z daňovej kontroly, ako aj dodatočný platobný výmer obsahujú číselné vyjadrenie\ntýkajúce sa vystavených faktúr na nákup a odpredaj hmotného majetku, ako aj výšky odpisov z hmotného\nmajetku, ktoré správca dane, ako i žalovaný na základe výsledku kontroly posúdili ako neoprávnene\nuplatnené do daňových výdavkov podľa § 19 zákona o DP. Porovnávaním faktúr za odpredaj a nákup\nautobusov bolo podľa čísiel karosérií zistené, že na predajných faktúrach sú uvedené tie isté autobusy\n(rovnaké VIN číslo) ako na faktúrach pri ich kúpe. Správca dane preto začal preverovať ich skutočný\npohyb a zistil, že nejde o predaj a nákup autobusov, ale o prepravu autobusov jednému odberateľovi,\nktorý na nich vykonal určitú opravu, po vykonaní ktorej boli autobusy opäť vrátené žalobcovi, avšak\nfaktúry boli vystavené na nákup a predaj hnuteľného majetku postupne ďalším a ďalším odberateľom, z\nktorých ani jeden neprispel k žiadnej pridanej hodnote na týchto autobusoch, teda tok faktúr predstavoval\nreťaz piatich článkov počínajúc a končiac žalobcom, ktorá v konečnom dôsledku nemala žiadnu súvislosť\nso skutočným pohybom autobusov, teda faktúry boli vystavované účelovo bez reálneho daňového\nvzťahu a zdaniteľného plnenia a žiadny článok reťazca nemal možnosť nakladať s tovarom ako jeho\nvlastník.\nKrajský súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že celá transakcia generálnej opravy starých\nautobusov (po ich vyradení z majetku žalobcu) a ich spätná kúpa žalobcom (nie v jednom prípade predaj\nstarého a kúpa opraveného autobusu bola realizovaná s tým istým subjektom) bola uskutočnená za\núčelom získania daňovej výhody.\nKrajský súd poznamenal, že daňová kontrola je základným aktom daňového konania a na daňové\núčely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných\nna určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno\nje v prvom rade na strane daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní), ktorý je povinný\npredložiť k svojim tvrdeniam potrebné doklady, listiny, zápisnice a podobne, v danom prípade ku vzťahu k\nrealizovaným transakciám. Jednou zo zákonných podmienok, aby mohol byť výdavok považovaný aj za\ndaňový výdavok, je aby bol preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\ndaňovníka, preto je potrebné preukázať aj skutočné zrealizovanie zdaniteľného plnenia tak ako je to\nuvedené v dokladoch a nepostačuje ak daňovník deklaruje nákup tovaru len preukázaním daňového\ndokladu s predpísaným obsahom. Pokiaľ nie sú splnené hmotnoprávne podmienky, nie je možné podľa\nnázoru krajského súdu konštatovať, že daňovník preukázal rozhodujúce skutočnosti pre uznané výdavku\nako daňového výdavku.\nKrajský súd zdôraznil, že nedostatok preukázateľnosti vynaloženia výdavkov nemôže byť odstránený len\ntvrdením daňového subjektu o tom, že tovar nakúpil. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať\nrealizáciu zdaniteľného plnenia a rovnako daňový subjekt musí vedieť preukázať reálne nadobudnutie\ntovaru, na ktorý výdavky vynaložil. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu\nexistenciu daňovo relevantných plnení musí preukázať. Správca dane nie je povinný preukázať\nexistenciu daňovej transakcie ale iba overuje, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne.\nŽalobca podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné bremeno, pretože nesplnil podmienku\ndostatočného preukázania vynaloženia uplatnených výdavkov na daňové účely a pochybnosti o\nnadobudnutí tovaru hodnoverne nevyvrátil, preto mu nevznikol nárok na uplatnenie výdavkov ako\ndaňovo uznateľných.\n\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23. 02. 2011, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach\nC-80/11 aC-142/11 vo veci Mahagében kft proti Nemzeti Adó - es Vámhivatal Dél - dunántúli Regionalis\nAdó Fôigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal Észak - alfoldi Regionalis Adó\nFôigazgatósága a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžf 42/2012.\nPodľa názoru krajského súdu preto správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi zvýšil\nhodnota hmotného majetku (presnejšie cena), za ktorú žalobca opätovne vyradený a odpredaný majetok\nkúpil (znalecké posudky), lebo sa zvýšila tiež výška ich odpisov, a tým aj výška nákladov v zmysle § 19\nods. 3 písm. a/ zákona o DP. Správca dane správne vyčíslil i výšku odpisov, ktorú si vyčíslil žalobca na\nzáklade obstarania majetku formou kúpy a potom správne postupoval podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod\nI zákona o správe daní, keď vydal dodatočný platobný výmer ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPPO v\nsume 121.040,36 eur.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako i dodatočný\nplatobný výmer zruší a vec mu vráti na nové konanie, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nPodľa názoru žalobcu rozsudok krajského súdu je nesprávny, nakoľko žalobca v konaní, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu jednoznačne preukázal, že u predmetných autobusov došlo k ich\nzhodnoteniu a žalobca nadobudol už zhodnotené autobusy, pričom išlo o náklad, ktorý bez akýchkoľvek\npochybností je možné zahrnúť do daňových výdavkov. Žalovaný tým, že túto skutočnosť neuznal,\nkonal v rozpore so zákonom a žalobcu tým ukrátil na svojich právach. Namietal, že daňové orgány\nvec nesprávne právne posúdili. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, ako aj nesprávne zistený skutkový stav. Namietal tiež, že krajský súd pochybil,\nkeď nevykonal potrebné dokazovanie na to, aby zistil výšku ekonomického zhodnotenia autobusov\nnevyhnutne potrebnú na určenie daňovej povinnosti. Podľa žalobcu mali daňové orgány ako aj krajský\nsúd akceptovať obstaranie majetku - autobusov od spoločnosti B. D. TRADE, s. r. o., a to aj napriek\nformálnym nedostatkom zisteným pri tomto obstarávaní. Podľa názoru žalobcu bolo možné uznať odpisy\nautobusov z dôvodu, že je nepochybné, že predmetné autobusy sú vo vlastníctve žalobcu a boli v\nčase zaradenia do obchodného majetku žalobcu po generálnej oprave, t. j. došlo k ich reálnemu a\npreukázanému zhodnoteniu. Znalecké posudky, ktoré obsahujú ocenenie autobusov, neboli daňovými\núradmi ako dôkazy vyhodnotené ako nedôveryhodné a toto tiež nespochybnil ani krajský súd.\nĎalej žalobca namietal, že krajský súd pochybil, keď nevykonal potrebné dokazovanie a opomenul\naplikáciu ustanovenia § 250i ods. 1 druhej vety OSP, podľa ktorej súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie právnej\nvety obsiahnutej v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/65,66/01 a sp. zn.\n7Sž/124/01, 21/2002.\nŽalobca poukázal aj na nedodržanie postupu podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 1a písm. c) zákona o\nspráve daní v rámci daňovej kontroly a následne daňového konania. Žalobca má za to, že správca dane\nnepreveroval dôsledne skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie jeho daňovej povinnosti.\nPodľa žalobcu správca dane nedostatočne a nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, nakoľko\nsprávca dane napriek tomu, že neuznal daňové výdavky vyplývajúce z faktúr za nakúpené jazdené\nautobusy, neprihliadal na žalobcom poukazovanú skutočnosť, že žalobca vynaložil náklady na\nzabezpečenie nakúpených autobusov, ktorých ekonomická hodnota sa po vykonaní ich generálnej\nopravy zvýšila, a ani nevzal do úvahy skutočnosť, že nakúpené autobusy sú stále vedené v majetku\nžalobcu a sú požívané v súlade s jeho predmetom činnosti na dosahovanie zdaniteľného príjmu.\n\nZ uvedeného dôvodu malo byť podľa žalobcu vyčíslenie ekonomického zhodnotenia opravených\nautobusov predmetom dokazovania v rámci daňového konania.\nSkutočnosť, že autobusy boli zhodnotené, daňové orgány ani krajský súd nespochybňujú. Správca dane\nsa v rámci daňového konania znaleckými posudkami zaoberal, žalobca vyjadril názor, že správca dane\nmal zrejme pochybnosti o ich vierohodnosti, avšak v konečnom dôsledku neurobil k hodnoteniu týchto\nznaleckých posudkov žiaden záver.\nV súvislosti s potrebou skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie ako súčasti zásady\nposudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu žalobca poukazoval na judikatúru Najvyššieho aj\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, medzi inými napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4SžoKS/90/2006 zo dňa 17.05.2007 a rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I. ÚS 241/07-44\nzo dňa 19.09.2008 a č. 34/2009.\nĎalej žalobca v odvolaní uviedol, že nespochybňuje ekonomickú podstatu nákupu a predaja autobusov,\nktorou bola modernizácia autobusov, ale podľa žalobcu nie je možné, aby daňové orgány sankcionovali\nžalobcu, resp. vyvodzovali dôsledky voči nemu za to, akou právnou formou túto transakciu uskutočnil.\nŽalobca sa v tejto súvislosti odvolával na zmluvnú voľnosť subjektov súkromného práva a z nej\nvyplývajúceho práva na slobodnú voľbu formy právneho úkonu, akou zabezpečia ekonomickú podstatu\nprávnych úkonov. Žalobca vidí rozpor v dôvodoch rozhodnutia žalovaného v tom, že na jednej strane\nsprávca dane ako i žalovaný nespochybnili ekonomické zhodnotenie opravených autobusov, avšak na\ndruhej strane zároveň žiadajú preukázanie tejto daňovej transakcie daňovými dokladmi napriek tomu,\nže ekonomické zhodnotenie autobusov žalobca vydokladoval faktúrami o kúpe autobusov a taktiež\nznaleckými posudkami na ocenenie opravených autobusov, z ktorých výška ekonomického zhodnotenia\nautobusov vyplýva. Žalobca má za to, že pokiaľ daňové orgány považovali predaj a následnú kúpu\nojazdených autobusov za neplatné, i keď to v napadnutých rozhodnutiach jednoznačne neuviedli, mali\nakceptovať daňové výdavky na základe kauzy, ktorú uznali, a to opravy a modernizácie autobusov.\nTaktiež žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že realizovaním uvedenej transakcie, zabezpečením\nmodernizácie vozového parku kúpou opravených autobusov získal daňovú výhodu. Žalobca namietal, že\nprvostupňový ani druhostupňový správny orgán v konaní nepreukázali, akú daňovú výhodu mal žalobca\nzískať, nevyčíslili jej hodnotu, ani neuviedli zákonné ustanovenia, z ktorých vyvodzujú tento záver.\nNa základe vyššie uvedeného žalobca namietala nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu\nporušenia ustanovenia § 30 ods. 3 a ods. 7 zákona o správe daní, pretože správca dane ani žalovaný\nv rozhodnutiach neuviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre neuznanie odpisov výdavkov na kúpu\nojazdených autobusov, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, predovšetkým z akého dôvodu nebolo\nakceptované žalobcom navrhované vykonanie dôkazov znaleckými posudkami a na základe akých\nprávnych predpisov správne orgány rozhodovali, keď neuznali predaj a kúpu ojazdených autobusov ako\nspôsob modernizácie autobusov.\nRozsudku krajského súdu žalobca vytýkal, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, hoci neúplne\nzistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a taktiež nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz\npredloženými znaleckými posudkami, z ktorých vyplýva výška ekonomického zhodnotenia kúpených\nautobusov potrebná na správne určenie výšky daňových odpisov.\nŽalobca v odvolaní okrem zmeny odvolaním napadnutého rozsudku vyššie uvedeným spôsobom\nnavrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu\nrozhodujúceho pre správne určenie dane.\nNa záver odvolania žalobca upozornil na to, že krajský súd už rozhodoval v dvoch predchádzajúcich\nkonaniach aj o daňových odpisových obdobiach týchto autobusov v rokoch 2004 a 2005, kedy\ndaňové orgány rovnako neuznali daňové odpisy nákladov žalobcu na tieto isté autobusy a rovnako\nzvýšili žalobcovi základ dane o sumu zodpovedajúcu ročným odpisom. Išlo o konania vedené na\nKrajskom súde Nitra pod sp. zn. 11S/89/2010 (odpisy roku 2004) a 11S/108/2010 (odpisy roku\n2005). Obe predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu za daňové odpisové obdobia rokov 2004\na 2005 týkajúce sa daňových odpisov týchto autobusov boli zmenené najvyšším súdom tak, že\ntento zrušil v oboch prípadoch rozhodnutia daňových orgánov a vrátil vec Finančnému riaditeľstvu\nna ďalšie konanie. Išlo o konania vedené pod sp. zn. 5Sžf/16/2011 (týkajúce sa odpisového obdobia\n2004) a 4Sžf/16/2011 (týkajúce sa odpisového obdobia 2005). Dôvodom na zmenu predchádzajúcich\n\nrozhodnutí bolo nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania\nvyplývajúceho z administratívneho spisu, pretože, podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane a\nžalovaný nedostatočne zistili skutočnosti majúce vplyv na správne určenie daňovej povinnosti žalobcu.\nŽalobca zdôraznil, že napriek tomu, že v tomto konaní ide o rovnaké skutkové a právne skutočnosti,\niba týkajúce sa odpisového obdobia roku 2006, teda pokračovania v odpisovaní autobusov, krajský\nsúd opäť zamietol žalobu, hoci jeho pochybenie v tejto veci bolo už najvyšším súdom potvrdené v\ndvoch predchádzajúcich konaniach. Podľa názoru žalobcu, ak bolo najvyšším súdom zistené, že daňové\norgány pochybili za odpisové roky 2004 a 2005 a svojím rozhodovaním o týchto odpisových obdobiach\npochybil aj krajský súd, za rovnakých skutkových aj právnych okolností je nepochybné, že daňové orgány\na aj krajský súd pochybili aj pri svojom rozhodovaní o tomto odpisovom období roku 2006.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12. septembra 2013 k odvolaniu žalobcu\nuviedol, že sa naďalej pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe, nakoľko odvolanie žalobcu proti\nrozsudku krajského súdu neobsahuje nové skutočnosti, ku ktorým by sa už žalovaný nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25. februára 2015 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol,\nmôže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nPodľa ods. 7 ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká\nuž bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné\nrozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\n\nPodľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní, na účely tohto zákona sa rozumie správou daní evidencia\na registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne\na úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane\nvysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti\nsprávcu dane a iných orgánov 1a/ podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane\nzisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní, ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení\nvýšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane\n§ 11.\nPodľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných\nskutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť\nsprávne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím\nobsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je\nzníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej\npovinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s\ndaňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové\nspisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,\nsprávy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné\npoznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových\nsubjektov.\n\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak\ntak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké\núvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa\nvychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi\npríjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa:\na) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do\ndaňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,\nb) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované\ndo základu dane,\nc) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do\nzákladu dane.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku a\nnehmotného majetku (§ 22 až § 29 - Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku).\n\nPodľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia\nso zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n\nPreskúmaním obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, že spornou otázkou medzi\nžalobcom a žalovaným nie sú skutkové zistenia správcu dane ohľadne zámeru žalobcu modernizovať\nvozový park opravou jeho vlastných autobusov ako i spôsobu zabezpečenia ich opravy, t. j. ich predajom\na spätnou kúpou.\n\nSpornou zostáva otázka, či daňové orgány a krajský súd ktorý sa z ich názorom stotožnil, postupovali\nsprávne, keď neuznali daňové náklady na autobusy, ktoré žalobca zaradil do svojho obchodného majetku\nv roku 2004 a 2005, nakoľko mali za to, že žalobca dostatočne nepreukázal vynaloženie týchto nákladov\nna daňové účely.\n\nNa tomto mieste odvolací súd upozorňuje na to, že obdobná vec, tak ako to uviedol vo svojom odvolaní\naj žalobca, už bola predmetom odvolacieho konania na najvyššom súde, pričom išlo o tých istých\núčastníkov, rovnaký predmet konania - dodatočný platobný výmer na daň z príjmov právnickej osoby,\nakurát za iné obdobie, rok 2004 a 2005.\n\nKeďže ani v tejto veci nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa od právnych záverov skonštatovaných\nuž v skorších odvolacích konaniach, rozhodol sa pre postup podľa § 250ja ods. 7 OSP a v ďalšom\nodôvodnení sa obmedzí na citáciu relevantnej časti rozsudku sp. zn. 5Sžf 15/2011 z 24. novembra 2011\nv nasledovnom rozsahu:\n\n„Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že na základe žalobkyňou predložených daňových\ndokladov za nákup jazdených autobusov nemožno uznať zníženie základu dane realizovaním odpisov\nz ich nadobúdacej ceny, nakoľko tieto daňové doklady boli vystavené účelovo, nezobrazujúc reálne\nobchodné transakcie medzi zúčastnenými obchodnými partnermi. Z uvedeného dôvodu tieto daňové\ndoklady nespĺňali zákonné podmienky na to, aby boli použité na zníženie základu dane žalobkyne formou\nodpisov z titulu kúpy predmetného hmotného majetku.\nV preskúmavanom správnom ako i súdnom konaní bol ustálený záver, že hospodárskym cieľom\nspornej obchodnej transakcie bola generálna oprava a technické zhodnotenie autobusov na vyššiu radu,\npričom realizáciu opráv žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Nedostatok daňových dokladov\n(obchodná spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o., žalobkyni vykonané opravy autobusov nefakturovala),\nprípadne iných listinných dôkazov preukazujúcich rozsah a cenu vykonaných prác, použitých\nnáhradných dielov, súčiastok a materiálu, správne orgány a krajský súd vyhodnotili ako nesplnenie\ndôkaznej povinnosti zo strany žalobkyne vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Z\nuvedeného dôvodu bol základ dane z príjmov žalobkyne za kontrolované zdaňovacie obdobie znížený o\nsumy zodpovedajúcu odpisom za nakúpené autobusy bez toho, aby bolo potrené inak upravovať základ\ndane.\n\nS vyššie uvedenými závermi žalovaného ako aj krajského súdu vo veci konečného určenia výšky daňovej\npovinnosti správcom dane sa najvyšší súd nestotožňuje.\nZ vykonaného dokazovania realizovaného v rámci daňovej kontroly jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa\núčtovala daňové výdavky na základe daňových dokladov vystavených v súvislosti s realizovaním\nzastretých právnych úkonov. V tomto prípade sa ako zjavne simulované javia právne úkony predaja a\nnáslednej spätnej kúpy autobusov, pričom dokazovaním vyšla najavo vykonaná, žalobkyňou skutočne\nzamýšľaná oprava opotrebovaných, zastaraných a účtovne odpísaných autobusov. Z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že simulovanými, naoko účtovne deklarovanými právnymi úkonmi kúpy autobusov,\nžalobkyňa zrejme zastierala realizované, dissimulované právne úkony, ktorými sa mala zabezpečiť\noprava autobusov žalobkyne, pričom zmluvné strany simulovaných a dissimulovaných právnych úkonov\nnie sú totožné, sú však prepojené osobou žalobkyne, v ktorej vlastníctve sú predmety zhodnotenia u\noboch typov zmluvných záväzkov.\nObčianske právo uzatváranie zastretých právnych úkonov subjektom súkromného práva nezakazuje,\navšak vo vzťahu k následkom z nich vyplývajúcich, ktoré majú vplyv na povinnosti zmluvných strán\nv zmysle noriem verejného práva, ktoré sú simuláciou právnych úkonov obchádzané, nie je možné\nich uzatváranie akceptovať. Práve k tomuto účelu v rámci správy daní, ktorej cieľom, okrem iného,\n\nje overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, slúži uplatňovanie zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o správe daní.\nVzhľadom k tomu, že zmluvy o predaji a kúpe sporných autobusov trpeli vedomou nezhodou vôle a\nprejavu žalobkyne vo vzťahu k ekonomickému cieľu obchodnej transakcie, tieto právne úkony možno\npovažovať za vadné s následkom ich absolútnej neplatnosti. Pri skúmaní skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane je potrebné vychádzať z konkludentného konania žalobkyne a reálneho plnenia,\nktoré vyšlo najavo, hoci žalobkyňa ich realizáciu nevie v daňovom konaní pre nedostatok listinných\ndôkazov preukázať.\nŽalobkyňa viedla účtovníctvo nepreukazným spôsobom; toto neposkytovalo verný a pravdivý obraz o\nskutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a preto vzbudzuje pochybnosť o výške účtovaných\ndaňových výdavkov už len tým, že daňovými dokladmi deklarovala skutočnosti, ktoré sa nestali, čo by\nmohlo mať vplyv na určenie výšky daňovej povinnosti.\nV tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa opravené autobusy po opätovnom zaradení do hmotného\nmajetku naďalej používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (žalobkyňa túto skutočnosť\ndemonštruje k odvolaniu priloženou tabuľkou znázorňujúcou výnosy za autobusy, na ktoré neboli\nuznané daňové odpisy v roku 2004). Preto nie je možné, s prihliadnutím na cieľ správy daní a účel\ndaňovej kontroly, akceptovať zistenia správcu dane o výške kontrolovanej dane z príjmu žalobkyne\nza rok 2004 bez toho, aby sa po vylúčení nesprávne uplatňovaných odpisov skúmali skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie kontrolovanej dane priznanej žalobkyňou, t. j. zisťovaním skutočných\nnákladov žalobkyne na technické zhodnotenie a modernizáciu autobusov slúžiacich na dosahovanie\nzisku žalobkyne.\nVzhľadom k tomu, že daňovými výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane, a tým aj celkovú výšku daňovej\npovinnosti, sú aj odpisy technického zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku, je zisťovanie ich\nvýšky podstatné pre naplnenie účelu správy daní - zabezpečiť inkaso zákonným spôsobom určenej\nvýšky daní do štátneho rozpočtu za súčasného zachovávania práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov.\nSprávca dane v rámci daňovej kontroly zistil skutočný dôvod simulovaných právnych úkonov žalobkyne,\nako aj realizáciu právnych úkonov zabezpečujúcich opravy autobusov, preto bolo jeho povinnosťou v\nrámci daňovej kontroly zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobkyne,\ni keď si ona nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie účelu daňovej kontroly mal správca dane\nzabezpečiť využitím postupu podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní, prípadne postupu podľa § 29 ods.\n6 zákona o správe daní.\nZ výsledkov dokazovania v daňovom konaní vyplynulo, že určité daňovo uznateľné výdavky na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vynaložil,\npreto, s využitím zásady posudzovania formálne deklarovaných právnych úkonov podľa ich skutočného\nobsahu, je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní skutočností rozhodných pre správne určenie daňovej\npovinnosti hospodársky účel a vecný charakter daňového výdavku.\nVzhľadom k tomu, že žalobca si v daňovom konaní nesplnil dôkaznú povinnosť a nebolo možné správne\nurčiť výšku dane a taktiež žalobca vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali\nosobitnému predpisu alebo ho obchádzali (zákon o účtovníctve a zákon o dani z príjmov), bude na\nmieste určiť výšku dane použitím pomôcok postupom a prostriedkami podľa § 29 ods. 6 zákona o správe\ndaní. V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že i pri tomto spôsobe určenia výšky daňovej\npovinnosti zostávajú procesné práva daňového subjektu - navrhovať vykonanie dôkazov a predkladanie\ndôkazov zachované, pričom je potrebné mať na zreteli, že je povinnosťou správcu dane vysporiadať\nsa aj s dôvodmi odmietnutia vykonať navrhované dôkazy, prípadne vysporiadať sa s vyhodnotením\nvýpovednej hodnoty a vierohodnosti predkladaných a navrhovaných dôkazov.\nZ vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania\nvyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu. Z dôkaznej situácie jasne vyplýva, že správca dane a\nnásledne žalovaný nedostatočne zistili skutočnosti majúce vplyv na správne určenie daňovej povinnosti\nžalobkyne, pričom krajský súd túto vadu daňového konania a následne napadnutých správnych\nrozhodnutí, pri prieskume ich zákonnosti nezistil...\n\nPokiaľ žalobkyňa vytýkala krajskému súdu, že nevykonal ňou navrhované dôkazy a žiadala o doplnenie\ndokazovania odvolacím súdom, najvyšší súd záverom dáva do pozornosti, správny súd „nie je súdom\nskutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu\norgánu verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP).\nPreto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,\nktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom\nsprávneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom\nsúdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda\nto, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto\nrozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.“\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu vyhovel a s prihliadnutím na\nvšetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 250j ods. 3 OSP\nzmenil, a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil, keďže dospel k\nzáveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby nie sú v súlade so zákonom.\n\nSprávne orgány v ďalšom konaní súc viazané právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP)\ndoplnia dokazovanie v zhora naznačenom smere, nakoľko len tak môže byť náležite zistený skutkový\nstav veci a dodržané základné princípy a zásady daňového konania.\nO náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP tak, že v súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume zaplateného\nsúdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 66,-€ a za podané odvolanie vo výške 70,-€.\nNáhradu trov právneho zastupovania za celé konanie žalobcovi odvolací súd nepriznal, nakoľko advokát\nsi tieto síce uplatnil, ale v stanovenej lehote podľa § OSP ich nevyčíslil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/177/2011", "guid": "dcb717a2-4f7b-4b82-b004-b719ab34f9c0:d65b93b9-1e58-4327-a5cf-fb2316ffcfe6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}