{"guid": "894d8643-8e80-4c3b-ad85-12e5bfd47ea0:c695b5d3-5bb8-4087-a215-77d20e90afe8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1", "spisova_znacka": "3Oboer/114/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/114/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/114/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1", "identifikacne_cislo": "3208899542", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Kúdelová", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c695b5d3-5bb8-4087-a215-77d20e90afe8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/114/2014\n3208899542\n26. 03. 2015\nJUDr. Ľubomíra Kúdelová\nECLI:SK:NSSR:2015:3208899542.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,\ns. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. E., nar. XX.\nQ. XXXX, bytom X., o vymoženie 219,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce\nnad Bebravou pod sp. zn. 4Er/1399/2008, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trenčíne z 28. júna 2013, č. k. 4CoE/231/2012-56 a o návrhu oprávneného na prerušenie\ndovolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.\nII. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nIII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.\nIV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe\nnotárskej zápisnici č. N 1101/2004, NZ 19750/2004 spísanej 06. marca 2004 notárom JUDr. Ondrejom\nĎuriačom so sídlom v Partizánskom.\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 28. marca 2012, č. k. 4Er/1399/2008-27 exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorou sa\nosvedčilo vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa § 41\nods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinného pri tomto úkone\nzastupoval ako splnomocnený zástupca Mgr. Bruno Žlnay, koncipient advokáta Mgr. Tomáša Kušníra.\nPlnomocenstvo je spísané v Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným\n10. septembra 2003 (ďalej len „zmluva o úvere“). Uviedol, že zo spisu vyplýva, že sa vymáha plnenie,\nktoré vyplýva\nzo spotrebiteľskej zmluvy. Notárska zápisnica bola spísaná na\nzáklade splnomocnenia, ktoré si povinný nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho splynutie\ns ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol zmluvu o úvere len ako celok odmietnuť\nalebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, teda aj predmetnému splnomocneniu, ktoré bolo\npaušálnym spôsobom zakotvené v zmluve o úvere ešte pred jej podpisom povinným. Súd prvého\nstupňa považoval ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, a tým predmetné splnomocnenie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za\nneplatné. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa podľa\n§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a zároveň exekúciu zastavil.\n\nKrajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením na odvolanie oprávneného uznesenie\nsúdu prvého stupňa vo výroku I. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku II. o zastavení exekúcie\npotvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred\npripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný tento obsah ani nemohol\novplyvniť, z čoho je zrejmé, že povinný si splnomocnenca nevybral slobodným výberom na základe\nvlastného uváženia. Zmluvná voľnosť povinného bola týmto postupom obmedzená. Podpisom zmluvy\nsa povinný navyše vopred vzdal svojich práv - namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej\nzmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti preukázané, že splnomocnený\nadvokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených\ns vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Zástupca povinného v danej veci teda nehájil\nzáujmy povinného, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného\nsplnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nSplnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon\nurobený za povinného je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica\nspísaná zástupcom na základe neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym aktom a nie je\nspôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd zároveň zaujal názor, že predmetné ustanovenie zmluvy\no splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej uviedol, že súd je\nkedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru,\nže exekučný titul je nespôsobilý, je oprávnený exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, a zároveň ju zastaviť\nv zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.\nK návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. poukázal na\nustanovenie § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol, že je úlohou\nvnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom\nna všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. Súdny dvor Európskej únie nie je oprávnený uplatňovať\nprávne predpisy Európskej únie\nna konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu\nZmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie. Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený sa\ntýkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktoré posúdenie\nspadá výlučne\ndo pôsobnosti vnútroštátnych súdov.\nProti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil\nustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej\nprávomoci, ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo,\nustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,\nustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením\n§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd\nrozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nPodľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučného titulu notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci - o materiálnych a formálnych\npodmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne\nrozhodnuté vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom\nkonať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho\nprávnych a skutkových návrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti\nkonať\npred súdom videl aj v tom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie,\naj keď tak v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil\noprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie.\nOprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/\nO. s.\np. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil\nprejudiciálne otázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.\n\nOprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu\nna prerušenie\nkonania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.\nPovinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.\nOprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom\nkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach\npred najvyšším súdom,\nv ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd\nkonanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29.\napríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013, z 10. marca 2014 sp.\nzn. 3OboE/74/2013,\nsp. zn. 3OboE/76/2014, z 19. novembra 2014 sp. zn. 3OboE/202/2014) s\ntým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského\nsúdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené\nodvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je\nrozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie\no odvolaní smerujúcom\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9\nods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods.\n1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia\nv podrobnostiach poukazuje s tým,\nže aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.\nVzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je\ndaná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1\nO. s. p.).\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.),\npo\nzistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na\nprerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 17. marca 2014 sp.\nzn. 3Oboer/108/2013, 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013,\nz 15. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/208/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp.\nzn. 3Oboer/139/2013, z 21. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/234/2013 na ktoré v podrobnostiach poukazuje s\ntým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej\nopakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,\nktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti\na výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov\nalebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny\ndôvod\npre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov\no aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného\nporiadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.\nIII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\n\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť\njeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo\na právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z\n19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn.\n3Oboer/139/2013 a z 17. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/165/2013, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým\ndospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)\nje daná\niba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale\nvyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3\na § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej,\na\npreto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/\nO. s. p.\n(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie,\n4. Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41\nods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde\no vykonateľný exekučný\ntitul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej\npodklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je\nvykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania\n(I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví\nza povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej\nosoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má\nvopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto\nprípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom\nudelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej\nmateriálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),\n5. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti vykonateľného\nexekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod so zreteľom, na ktorý treba\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak\ntáto okolnosť vyjde najavo až\npo poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).\n6. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní,\nči\nje exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v\nnávrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť\nsúdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až\n§ 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú\nrozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\n7. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\n8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh\nna vykonanie exekúcie\na žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného,\nje povinný dať mu možnosť vyjadriť sa\nk podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť\nnapadnutého postupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní\nako celku. (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté\nna neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).\n\nTieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Osobitne k námietke\noprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa zákona tak\nboli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č.\n230/2012 Z. z. účinným od 09. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný\nExekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd\nnariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného poriadku. Ustanovenie\n§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku bolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd\nprvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať\npodľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa v\ndanom prípade exekúciu vyhlásil\nza neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením z 28. marca\n2012. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade zo zákona nevyplývala povinnosť\nnariadiť pojednávanie, nakoľko uvedený zákon nadobudol účinnosť až 09. augusta 2012, preto súd\nprvého stupňa nepochybil, keď pojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval\nv súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia\npojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods.\n1 O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ O. s. p.),\npre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva,\nže nariadenie pojednávania bolo v danom prípade\nna úvahe odvolacieho súdu.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich\nrozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1\npísm. c/ O. s. p.\nIV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a vznikla\nmu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 146\nods. 2 O. s. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov\nkonania proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému\nnáhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}