{"guid": "01733aaf-fa20-4433-b8e5-f252128b4b38:db35426f-15bb-4b17-8ff3-a0b6d09eb833", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1", "spisova_znacka": "8MCdo/5/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/5/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8MCdo/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1", "identifikacne_cislo": "3108221913", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553", "nazov": "§ 553 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "nazov": "§ 243b OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db35426f-15bb-4b17-8ff3-a0b6d09eb833", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8MCdo/5/2014\n3108221913\n26. 03. 2015\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. Z., bývajúceho v W. 2/ O. Z.,\nbývajúcich v H., G., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v\nTrenčíne, Piaristická 46, za ktorú koná advokát, konateľ JUDr. Matúš Košara proti odporcom 1/ O.B.i N.,\nbývajúcemu v H.2 2/ N., bývajúcemu v W., 3/ O. N., bývajúcemu v H., G. a 4/ MB.vi G., bývajúcemu v\nR., o určenie vlastníckeho práva, ktorá právna vec bola vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.\n21C/192/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Trenčín z 26. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 a rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne z 23. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012 a rozsudok Okresného\nsúdu Trenčín z 26. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nTrenčín na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNávrhom na začatie konania navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku parc.\nč. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2306 m2, v kat. území O., vedená na LV č. XXXX. Ako rozhodujúce\nskutočnosti v návrhu uviedli, že 21. marca 2007 uzavreli s L. G. zmluvu o pôžičke peňazí, splnenie ktorej\nv nasledujúci deň zabezpečili aj uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k\npredmetnému pozemku. Keďže veriteľovi ID. G. pôžičku vrátili riadne a včas, mali dôvodne za to, že\nuspokojením zabezpečenej pohľadávky na nich prešlo späť vlastníctvo k pozemku. Zistili však, že ID.l\nG. vlastníctvo k pozemku previedol na odporcov 1/ až 4/, voči ktorým sa preto domáhajú určenia svojho\nvlastníckeho práva. Navrhovatelia navrhli súdu, aby tiež skúmal ako otázku predbežnú platnosť zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva, ktorá je podľa ich názoru absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu\nso zákonom.\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 26. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 návrh zamietol. Rozhodnutie\no trovách konania si vyhradil samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nSúd prvého stupňa vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania „nevyplýva bez pochybností“,\nže by navrhovatelia pôžičku vrátili L.i G.; navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.\nPri skúmaní platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako otázky predbežnej,\ndospel súd prvého stupňa k záveru, že „táto zmluva nevykazuje znaky, pre ktoré by mala byť považovaná\nza neplatný právny úkon“.\nKrajský súd v Trenčíne, konajúci o odvolaní navrhovateľov, rozsudkom z 23. apríla 2013 sp.zn.\n6Co/224/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so\nskutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na tieto preto podľa § 219 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“\na v znení do 31. decembra 2014) iba poukázal. Na ich doplnenie, reagujúc na dôvody odvolania\n\nnavrhovateľov, najmä navrhovateľky 2/, uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali\nzávery hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne\nich tvrdenia, že pôžičku vrátili Ing. A. riadne a včas. Zaoberajúc sa otázkou platnosti zmluvy o\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 22. marca 2007 z hľadiska jej podstatných náležitostí,\n„sa stotožnil“ so závermi rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2012 sp.zn.\n5Cdo/208/2010 a z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 a uzavrel, že zmluva „v bodoch VI. a VII.\nobsahuje aj dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tejto zmluvy [...] obsahuje všetky podstatné\nnáležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom v dobe jej uzavretia (22. 03. 2007) v spojení s ustanovením § 879j Občianskeho zákonníka\naj v zmysle ustálenej súdnej praxe“. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd tiež ustálil, že\nhodnota touto zmluvou podmienene prevedeného práva nebola v zjavnom nepomere s hodnotou ňou\nzabezpečovaného záväzku. Za neopodstatnenú, resp. za z hľadiska posúdenia veci za bezvýznamnú\npovažoval aj odvolaciu námietku navrhovateľky 2/, že pred prevodom pozemku na odporcov L.l G.\nnezaslal navrhovateľom na vedomie oznámenie zasielané katastru nehnuteľností, že pôžička nebola\nuhradená včas a riadne. Rovnako za nedôvodnú považoval jej námietku, že zmluva o zabezpečovacom\nprevode práva pre svoje nedostatky nebola spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností.\nNa záver odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd považoval za potrebné dodať, že správnosť\nrozhodnutia súdu prvého stupňa o veci „vyplýva aj z procesnej situácie prejednávaného prípadu“. Dospel\nk záveru, že „ak návrh vo veci samej na určenie práva, opierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu,\nneumožňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu voči všetkým účastníkom tohto právneho\núkonu, pretože nie sú účastníkmi konania všetci účastníci prejednávaného právneho úkonu, je potrebné\ntakýto návrh na určenie práva zamietnuť.“\nProti týmto rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet navrhovateľky 2/,\npretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených\nzáujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým,\nže napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p.). V odôvodnení mimoriadneho dovolania, po výklade zmyslu a účelu ustanovení § 553 ods. 1,\n2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „O.z.“) v znení do 31. decembra 2007,\na výpočte esenciálnych náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorých nedostatok\nmá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, po konštatácii, že nemôže byť platná dohoda o tzv.\nprepadnom zálohu („čo je daný prípad“), a citácii niektorých ustanovení zmluvy z 22. marca 2007\no zabezpečení záväzku prevodom práva, uviedol: „So zreteľom na znenie citovaných dojednaní je\npotrebné považovať predmetnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v celom rozsahu za absolútne\nneplatnú“. Dovolateľ tiež „dal do pozornosti“, že “zavkladovaná“ zmluva o zabezpečení záväzku mala\naj iné vady, ktoré spôsobovali jej neurčitosť. Vytýka súdom aj to, že sa nevysporiadali ani s prípadnými\n„právnymi následkami tvrdenia navrhovateľov“ o tom, že Ing. Pavol Križan si voči nim nesplnil povinnosť\npodľa bodu VII. zmluvy, zaslať im na vedomie oznámenie adresované orgánu katastra, že dlžník\npôžičku riadne a včas neuhradil. Dovolateľ naostatok spochybnil správnosť záverov odvolacieho súdu,\nže hodnota podmienečne prevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca nižšia než hodnota jej prevodom\nzabezpečenej pohľadávky.\nNavrhovatelia navrhli vyhovieť mimoriadnemu dovolaniu.\nOdporca 3/ navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, pretože jeho dôvody nie sú dané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „dovolací súd), po zistení, že tento opravný prostriedok\ndovolateľ podal včas (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) prejednal\nvec v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že podstatné, pre\nposúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí relevantné dôvody mimoriadneho dovolania, sú dané.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\n\nnesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,\nneobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom\ndovolaní, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. (vady zakladajúce tzv. zmätočnosť konania).\nO vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nŽiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v\nkonaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšla najavo.\nK rovnakému záveru dospel dovolací súd aj ohľadne tzv. iných vád [procesných vád, ktorých dôsledkom\nje vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorej základom je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu\nv občianskom súdnom konaní (error in procedendo)].\nK námietke v mimoriadnom dovolaní, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočívajú\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV preskúmavanom konaní dovolací súd, súc viazaný odôvodnením mimoriadneho dovolania\nvymedzeným rozsahom prieskumu rozhodnutí súdov nižších stupňov (predmetom prieskumu\ndovolacieho súdu preto nebola otázka, či navrhovatelia splnili svoj záväzok vrátiť pôžičku Ing. A.),\nriešil v rámci prieskumu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom predovšetkým otázku\nplatnosti zmluvy 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva. V rámci tohto prieskumu sa\nsústredil na to, či dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, že pri riešení tejto (predbežnej)\notázky nesprávne vychádzal z toho, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti. Dospel k záveru,\nže dovolateľ tak robí opodstatnene.\nDovolací súd v svojich skorších rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach už riešil\notázku náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred 31. decembrom 2007. Tak\nnapr. v rozsudku z 30. júla 2012 sp.zn. 5Cdo/208/2010 (s právnymi závermi ktorého odvolací súd „sa\nstotožnil“) ustálil, že i keď ustanovenie § 553 O.z. v znení platnom do 31. decembra 2007 neustanovoval\nžiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i táto zmluva musela\nvyhovovať všeobecným zákonným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Požiadavka\nurčitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem iného, vtedy, ak\nzmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu práva, včítane\nspôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na\n\nvyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním\nzabezpečovacieho práva. Dovolací súd v predmetnom rozsudku si osvojil a ďalej rozvinul závery, ku\nktorým dospel v svojom skoršom rozsudku z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 (s právnym závermi\nktorého odvolací rovnako „sa stotožnil“), podľa ktorého písomná zmluva podľa § 553 O.z. v znení do 31.\ndecembra 2007 „musí jednoznačne určovať“, okrem iného, spôsob, ako sa zmluvné strany vysporiadajú\nv prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv.\nuhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).\nUvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,\nnedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne považujú spôsob, ako sa zmluvné strany\nvyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane\nspôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na\nvyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním\nzabezpečovacieho práva.\nDovolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť v preskúmavanej veci od\nsvojich záverov prezentovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych\nveciach.\nPodľa dovolacieho súdu zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva z 22. marca 2007 vyššie\nuvedenú podstatnú obsahovú náležitosť nemá. Nemožno totiž súhlasiť so záverom odvolacieho súdu,\nže v bodoch VI. a VII. zmluvy je obsiahnutá dohoda jej účastníkov riešiaca tzv. uhradzovaciu funkciu\ntejto zmluvy v zmysle záverov vyššie uvedených rozsudkov dovolacieho súdu.\nPodľa čl. VI. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: „Zabezpečenie záväzku prevodom\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy znamená podmienený prevod práva, ktorý je\nviazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007, medzi vyššie\noznačenými účastníkmi. Rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlžníka voči veriteľovi\nzo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007. V prípade nesplnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi podľa\npripojenej zmluvy o pôžičke, bude splnená podmienka odplatnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nšpecifikovanej v čl. II tejto zmluvy a tento predmet zabezpečenia, tak ako je špecifikovaný v čl. II. tejto\nzmluvy, pripadne do vlastníctva veriteľa. Pre takýto prípad dlžník prehlasuje, že bez výhrad súhlasí s\ntým aby veriteľ predmet zabezpečenia ďalej predal.“\nPodľa čl. VII. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: „V prípade, že dlžník poruší svoje zmluvné\npovinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007 (najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej\nlehote plnú sumu záväzku) stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku opísaného v čl.\nII. tejto zmluvy. Úkonom, na základe ktorého sa stáva veriteľ úplným vlastníkom nehnuteľného majetku,\nje oznámenie veriteľa doručené príslušnému katastrálnemu úradu a zaslané na vedomie dlžníkovi, že\ndlžník neuhradil úplne, alebo čiastočne istinu pôžičky.“\nPodľa názoru dovolacieho súdu citované články zmluvy neobsahujú dohodu zmluvných strán o tom,\nako sa vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí a o\nrozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom\ndosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva.\nZáver odvolacieho súdu o danosti predmetnej podstatnej náležitosti zmluvy o zabezpečení záväzku\nprevodom práva z 22. marca 2007 nie je správny. Z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že naplnenie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu\npráva vykladá odvolací súd dosť zužujúco a vyvodzuje ho iba z toho, že v prípade, že dlžníci nesplnia\nsvoju povinnosť riadne a včas, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom dovtedy podmienene na neho\nprevedenej nehnuteľnosti. S prípadným predajom spojené vyrovnanie veriteľa s dlžníkmi a rozsahu\npráva dlžníkov na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom\n\ndosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva, ako podstatnú obsahovú zložku tohto typu zmluvy,\nale zmluva z 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva neupravuje.\nVzhľadom na to, že dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu jeho záver o tom, že zmluva z\n22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva má všetky podstatné náležitosti, riešenie iných\notázok dávaných dovolateľom „do pozornosti“ (zmluva má aj iné vady, ktoré spôsobujú jej neurčitosť,\nL. G. nesplnil voči navrhovateľov svoju povinnosť podľa bodu VII. zmluvy, hodnota podmienečne\nprevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca nižšia než hodnota jej prevodom zabezpečenej pohľadávky a\npod.) nepovažuje dovolací súd za potrebné.\nPokiaľ dovolateľ konštatáciou, že nemôže byť platná dohoda o tzv. prepadnom zálohu („čo je daný\nprípad“) azda chcel naznačiť, že zmluva z 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva\nnemôže byť platná aj z tohto dôvodu, dovolací súd poznamenáva, že v preskúmavanej veci nejde o\nprepadný záloh. Jeden z podstatných rozdielov medzi (platnou) zmluvou o zabezpečovacom prevode\npráva podľa § 553 O.z. a (neplatným) dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy\ndochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na základe zmluvy uzavretej\npodľa § 553 O.z. stáva nositeľom práva podmienečne veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za\nnásledok obnovenie jeho práva (v preskúmavanej veci viď body II., III., VI. zmluvy), v prípade prepadného\nzálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a okamihom, kedy má bez ďalšieho\ndôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlžníka so splnením dlhu.\nDovolací súd, reagujúc na to, že odvolací súd „nad rámec správnych úvah okresného súdu“ považoval\nza potrebné ešte na záver svojho rozhodnutia dodať, že „ak návrh vo veci samej na určenie práva,\nopierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu, neumožňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu\nvoči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu, pretože nie sú účastníkmi konania všetci účastníci\nprejednávaného právneho úkonu, je potrebné takýto návrh na určenie práva zamietnuť“, poznamenáva\nnasledovné:\nPredbežné (prejudiciálne) otázky sú také otázky, ktorých vyriešenie súdom je predpokladom rozhodnutia\nvo veci samej a ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného konania; bez toho teda, aby súd dospel\nk záveru, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená, nie je možné konečné rozhodnutie vo veci samej.\nPosúdenie predbežnej otázky nemôže byť v žiadnom prípade vyjadrené formou výroku, môže sa prejaviť\nlen v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a môže byť uvedené len v dôvodoch rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené, vyriešenie predbežnej otázky sa teda nemusí nevyhnutne týkať iba účastníkov\nkonania (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu zo 14. októbra 2009 sp.zn. 5 Cdo 224/2008, zo\n6. októbra 2011 sp.zn. 6 Cdo 132/2010 a pod.).\nSo zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p. rozsudok odvolacieho\nsúdu, a pre rovnaké vady v právnom posúdení veci aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/224/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}