{"guid": "9bc6c1ee-e28c-44ac-aa35-7f9618edae7b:f48aa135-884b-4ee9-818a-c0930d19112f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1", "spisova_znacka": "3Oboer/112/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/112/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/112/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1", "identifikacne_cislo": "3107235846", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Kúdelová", "sudca_id": 436, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kudelova-436", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f48aa135-884b-4ee9-818a-c0930d19112f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/112/2014\n3107235846\n26. 03. 2015\nJUDr. Ľubomíra Kúdelová\nECLI:SK:NSSR:2015:3107235846.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,\ns. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: A. X., nar. XX.\nK. XXXX, bytom J., o vymoženie 798,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce\nnad Bebravou pod sp. zn. 2Er/944/2008, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trenčíne z 20. novembra 2013, č. k. 3CoE/214/2013-77 a o návrhu oprávneného na prerušenie\ndovolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.\nII. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nIII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.\nIV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe\nrozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 15. augusta 2007, sp. zn. SR 5981/07,\nzriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922\n761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 08. apríla 2013, č. k. 2Er/944/2008-26 exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, uzavretej medzi\noprávneným a povinným, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy je rozhodcovská doložka. Dojednanie\nrozhodcovskej doložky upravenej v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvy o úvere\nje neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V danom\nprípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy o úvere ovplyvniť,\nnakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ\nju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred\npripravený. Ďalej uviedol, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) je potrebné na\núčely § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe\npodľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne\nprávoplatný nebol, nie je ním teda v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)\nviazaný, môže ho preskúmavať z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. Súd preto exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995\nZ. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“).\n\nKrajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného na prerušenie\nkonania zamietol a na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nK návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. uviedol, že\npredpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho\npráva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej\notázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale\nzabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu\ndvoru Európskej únie nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu\nkonaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie\nísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.\nOdvolací súd dospel k záveru, že posúdenie, ktoré navrhol oprávnený formou prejudiciálnych otázok bol\nodvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie.\nĎalej uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade postupoval správne, keď ustálil, že ide o\nspotrebiteľský vzťah. Výpočet neprijateľných podmienok uvedený v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nnie je taxatívny, preto sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými. Uviedol,\nže poverenie na vykonanie exekúcie samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku\nreálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať\nrozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. Aj po preskúmavaní\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu\npodľa § 44 Exekučného poriadku so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní,\nmá exekučný súd právo aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.\nProti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil\nust. § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust.\n§ 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ust. § 237 písm. e/ O. s. p., že sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ust. § 237 písm. f/ O. s. p., že súd\nsvojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,\naby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a\nnavrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nPodľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského\nrozsudku, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej\nveci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol\npotrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie\nmožnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s\noprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, že\nvo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil oprávnenému\nviesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd\nzaložil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej\npodmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.\nOprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu\ndvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne\notázky, ktoré formuloval do troch bodov.\nOprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\nodvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.\n\nOprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom\nkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých\n- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie\no jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla\n2013 sp. zn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že a/ odvolaním\nmožno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol\nv odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím\nodvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené\nrozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi\nzávermi v nich vyjadrenými.\nVzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je\ndaná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).\nII. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený\nzastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109\nods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril\nvo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený\nvystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29.\nmája 2014 sp. zn. 3Oboer/70/2013, z 18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp.\nzn. 3Oboer/149/2013, z 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/163/2013 a z 14. augusta 2014 sp. zn.\n3Oboer/229/2013 na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými\nsa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má\nprávomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti\na výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný\npostup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,\nmá podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho\nhľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych\npredpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd návrh\noprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.\nIII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a\nprávne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. apríla 2013 sp. zn. 6Cdo/323/2012, z 11.\napríla 2013 sp. zn. 4Cdo/283/2012, z 12. marca 2014 sp. zn. 3Oboer/58/2013, z 12. mája 2014 sp. zn.\n3Oboer/148/2013, z 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/70/2013, z 9. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/174/2013, z\n18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/149/2013, z 29. mája 2014 sp.\nzn. 3Oboer/163/2013 a z 14. augusta 2014 sp. zn. 3Oboer/229/2013 a konštatuje, že právne závery, ku\nktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\n\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu z 01. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna\n2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie,\n4. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný titul\nvykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie\nexekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne\nupravenú v ust. § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne\nosvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\n5. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\n6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal\nprávomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia a neznemožňuje\noprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.); pokiaľ v určitej veci nedošlo k\nuzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).\n7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a\nžiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je\npovinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého\npostupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku.\n(pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom\nzasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).\nTieto právne závery (viď bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Osobitne k námietke\noprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa zákona tak\nboli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č.\n230/2012 Z. z. účinným od 09. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný\nExekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi\npojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku\nbolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia.\nTvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu vyhlásil\nza neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením z 08. apríla 2013. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého\nstupňa v danom prípade zo zákona nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie, nakoľko táto povinnosť\nuž od 01. januára 2013 z Exekučného poriadku nevyplýva, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď\npojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.\np., ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden\nz ostatných dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ O. s. p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho\nsúdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom\nprípade na úvahe odvolacieho súdu.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich\nrozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\n\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nIV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a vznikla\nmu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O.\ns. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania\nproti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoE/214/2013", "guid": "a623bc82-f222-4cf2-97c0-a387ee202fe6:8c26998a-2dc4-4ccc-972e-3ab638214266", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c31a3f07-da2d-49ed-a8b5-d475ea6e51e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.531.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.531.2015.1"}]}