{"guid": "8292d422-be47-4f32-901f-27e9bd2e91ba:6789c039-4a75-4bf4-8366-762483829970", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1", "spisova_znacka": "10So/67/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/67/2014 z 15. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. 10So/67/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1", "identifikacne_cislo": "3013200622", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-38", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6789c039-4a75-4bf4-8366-762483829970", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/67/2014\n3013200622\n15. 04. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky D. R., bytom\nU., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok,\nna odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa\n6. marca 2014, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa\n6. marca 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako zákonné rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný\ndôchodok k 11. marcu 2007 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že jej bol útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho\nriaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS-13556/33-202006\nzo dňa 24.01.2006 priznaný od 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej vzniknúť nemôžu. Za obdobie\ndôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 môže požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového\ndôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.\nKrajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný\nvýsluhový dôchodok, pre výšku ktorého jej bola zohľadnená všetka preukázaná doba. Navrhovateľka\ndosiahla dôchodkový vek dovŕšením 55. roku veku 11.09.2005 v súvislosti so zaradením doby výkonu\nslužby do II. kategórie funkcií. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporkyne, že navrhovateľke\nnemôže vzniknúť nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania, ale má možnosť podľa §\n67 ods. 4 zákona za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 požiadať o zvýšenie\nuž priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o\nsociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok\nv takom prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a\njustičnej stráže po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru\nsociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala mylné\nkonštatovanie krajského súdu, že jej bol priznaný starobný dôchodok, lebo jej bol priznaný výsluhový\n\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by bola poberateľkou starobného dôchodku, nebola\nby musela platiť ona aj jej zamestnávateľ všetky druhy odvodov zo mzdy v nasledujúcom civilnom\nzamestnaní, ale ako výsluhový dôchodca musela platiť odporkyni všetky odvody, vrátane úrazového\npoistenia a do fondu nezamestnanosti. Trvá na tom, aby jej odporkyňa zohľadnila, tak ako podstatne\nmladším výsluhovým dôchodcom, celý rok 2006 a roky služby vo zvýhodnených kategóriách, a to tri roky\nspätne od podania žiadosti o starobný dôchodok v zmysle zákona. Krajskému súdu doložila rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v obdobných prípadoch, ten sa k nim ani nevyjadril, ani ich pri rozhodovaní nezohľadnil.\nŽiada preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne zruší\na vec jej vráti na ďalšie konanie s tým, aby jej priznala starobný dôchodok.\nOdporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.\np.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O.\ns. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2015\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v\nmedziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\nPodľa § 67 ods. 4 prvá veta zákona, ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na\nvýplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný\nútvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada\no zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, 33e) vyžiada si útvar sociálneho\nzabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné\npoistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového\npoistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený\nv Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť\npred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba\nnárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia\nza tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti\nalebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nV Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo\npod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9\nSo 214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že:\n„Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový\ndôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia\n(zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe\ntrvania služobného pomeru.“ a\n„Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,\nhodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno\nsumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“\n\nvyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné\ndo doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na učenie výsluhového dôchodku. Až\npo takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu\nvýsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na\nstarobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)\nje v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o\nsumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.\nAko vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky\no starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za\nzákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 1So\n59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti,\nale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov\nje zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality\njeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy,\nanalogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre\nkonajúci krajský súd.\nK prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd\nvýslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.\nj. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu\nakceptované v demokratickej spoločností, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou\nústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak\nneurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorú musí v rámci svojich\noprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadnuť.\nV konaní nebolo sporné, že navrhovateľke bol podľa rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave zo dňa 24.01.2006 priznaný\nod 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom jej bola započítaná\ndoba výkonu štátnej služby. Správne však navrhovateľka namietala, že jej nebol priznaný starobný\ndôchodok, ktorý jej v tom čase ani nemohol byť priznaný, keďže dôchodkový vek dosiahla dovŕšením\n55. roku veku, t. j. až 11. septembra 2005, ale výsluhový dôchodok. Po zohľadnení tejto doby však\nešte získala ďalšiu dobu poistenia, ktorú žiadala zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok\npo dosiahnutí dôchodkového veku. Keďže nebola poberateľkou starobného dôchodku, v jej prípade\nneprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 67 ods. 4 zákona. Odporkyňa jej žiadosť zamietla napriek\nustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok\ni zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia,\nzískanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru\nč. 128.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne o\nzamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok nie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250ja\nods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že toto\nrozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní odporkyňa bude musieť o jej žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaná právnym\nnázorom odvolacieho súdu.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k, § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 151 ods. 1\nO.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania\nneuplatnila a odporkyňa nemá zákonný nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Sd/209/2013", "guid": "9d99395d-5666-4c76-ab29-054d55380055:e81ff405-be4e-415c-ac19-8a5bab284b9a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}