{"guid": "d041190a-0266-43f1-b5b1-535d7145f78e:f66412dc-7ba3-4b33-b57f-873067d5401b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1", "spisova_znacka": "1Sžso/52/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/52/2014 z 11. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2015, sp. zn. 1Sžso/52/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1", "identifikacne_cislo": "3013200486", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2015-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f66412dc-7ba3-4b33-b57f-873067d5401b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/52/2014\n3013200486\n11. 12. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:3013200486.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,\nv právnej veci žalobkyne: Prvá endokrinologická s.r.o., IČO: 36 659 509, so sídlom K priehradke č.\n786/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, zast.: JUDr. Vladimír Gembický, advokát so sídlom advokátskej\nkancelárie E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. marca\n2014 č. k. 13S/92/2013-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. marca 2014 č. k.\n13S/92/2013-31 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: ZS 302/00004/2012/R, číslo spisu: 29967/14740/2013/923 zo dňa 02.04.2013 (ďalej\nna účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - viď administratívny spis) predsedníčka žalovaného ako\nodvolací správny orgán oprávnený podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z.\no zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v rozsudku len „zák. č. 581/2004 Z. z.“) postupom\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) rozhodla tak, že rozhodnutie pobočky\nžalovaného v Trenčíne č.: ZS 302/00004/2012 z 05.11.2012 (ďalej v rozsudku tiež „prvostupňový orgán“,\nresp. „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť riadne potvrdila a rozklad žalobkyne zamietla.\n2. Vo výrokovej časti prvostupňový orgán najmä uviedol:\n„....... Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientke F. X., bytom B. Z. B. [ďalej na účely rozsudku len „pacientka“] v dohliadanom\nobdobí neposkytol správne zdravotnú starostlivosť. Účastník konania dňa 02.12.2011 pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti pacientke s diagnózou autoimúnna tyreoiditída neodporučil kontrolu hladín\ntyreoidálnych hormónov v treťom trimestri gravidity. Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 576/2004\nZ. z. [tým je na účely rozsudku myslený „zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách\nsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“]\n\nneoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie;\núčastník konania pochybil aj vo vedení zdravotnej dokumentácie tým, že v záznamoch o poskytovanej\nzdravotnej starostlivosti nie je uvedený čas zápisu, spôsob poučenia pacientky, jej informovaný\nsúhlas s odporučeným diagnostickým liečebným postupom pri vyšetrení dňa 10.10.2011, 02.12.2011 a\n05.12.2011 nie je v zdravotnej dokumentácii preukázateľne zaznamenaný a zápisy z vyšetrenia zo dňa\n10.10.2011, 02.12.2011 a 05.12.2011 sú nedostatočného rozsahu.\nPrvostupňový správny orgán jednoznačne zistil, že v zdravotnej dokumentácii pacientky vedenej\núčastníkom konania nasledujú záznamy s dátumom dňa 02.12.2011 a dňa 05.12.2011.\nZdravotné záznamy z endokrinologickej ambulancie účastníka konania z uvedených dátumov boli\ndoručené úradu aj od pacientky, pričom tieto sa nezhodujú so záznamami, ktoré boli predložené úradu\núčastníkom konania. V zdravotnej dokumentácii doručenej úradu od pacientky chýbajú niektoré údaje;\ndňa 02.12.2011 nie je zaznamenané odporučenie kontrolného vyšetrenia tyreoidálnej funkcie [ďalej\nna účely rozsudku tiež „špeciálne kontrolné vyšetrenie“] o 2 mesiace (teda ešte počas gravidity),\ndňa 05.12.2011 nie je uvedený zápis o palpačnom vyšetrení štítnej žľazy. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že účastník konania určil termín lekárskeho vyšetrenia v rozpore s príslušným ustanovením\nvšeobecne záväzného právneho predpisu - Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\nzo dňa 31.08.2009, čiastka 33-39, ročník 57 [ďalej na účely rozsudku len „odborné ministerské\nusmernenie“] ........“\nPodľa § 23 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec predseda\núradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním\nustanovenej poradnej komisie.\nPodľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec poskytovateľ je\npovinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak\nsa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy.\n3. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci bolo prvostupňovým orgánom opakovane\nrozhodnuté, keď pôvodné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.06.2012 (ktorým bola taktiež žalobkyni\npodľa ust. § 64 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 50 ods. 2 písm. a), § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č.\n581/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 100 € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 a 5 zák. č. 576/2004\nZ. z.) bolo na základe podaného rozkladu zrušené dňa 05. októbra 2012 pre nepreskúmateľnosť a vec\nbola prvostupňovému orgánu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.\n4. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 05. novembra 2012, ktoré je tiež\npredmetom súdneho prieskumu, boli zdravotná dokumentácia, protokol, písomné námietky k protokolu\nzo dňa 13. marca 2012, zápisnica, vyjadrenia žalobkyne ako účastníka konania, ako aj odborné\nstanoviská L.. F.. Q. A., X.., konzultantky v špecializovanom odbore endokrinológia zo dňa 27. januára\n2012 a 14. februára 2012.\n5. Vo veci pribratá konzultantka L.. F.. Q. A., X.. vypracovala dva vyššie uvedené odborné posudky,\npričom prvý posudok zo dňa 27.01.2012 vychádzal zo zdravotnej dokumentácie predloženej žalobkyňou\na podľa tejto dokumentácie žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom.\nAvšak druhý odborný posudok zo dňa 14. februára 2012 vychádzal zo záznamov, ktoré predložila\npacientka, a z tých je nepochybné, že žalobca neposkytoval zdravotnú starostlivosť správne.\nTieto zdravotné záznamy pacientka obdržala po vyšetrení od žalobkyne, iné výpisy zo zdravotnej\ndokumentácie jej žalobkyňa nedoručila.\n6. Avšak zdravotné záznamy predložené žalobkyňou a záznamy, ktoré boli predložené pacientkou, sa\nnezhodujú. V zdravotnej dokumentácii doručenej úradu od pacientky chýbajú niektoré údaje, a to dňa 02.\ndecembra 2011 nie je zaznamenané odporučenie špeciálneho kontrolného vyšetrenia o 2 mesiace (teda\nešte počas gravidity), a dňa 05. decembra 2011 nie je uvedený zápis o palpačnom vyšetrení štítnej žľazy.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n\nA)\n7. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala na Krajský súd v\nTrenčíne žalobu zo dňa 10.06.2013.\n8. V žalobných dôvodoch namietala, že pri výkone dohľadu prvostupňový orgán, ako i žalovaný\nposudzovali to, čo je mimo ich zákonnú kompetenciu, a to správnosť vykonania zdravotných výkonov\na vedenie zdravotnej dokumentácie.\n9. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdí, že skutok jej dávaný v napadnutom rozhodnutí za vinu sa v\ndohliadanom období nestal, nakoľko odporučenie špeciálneho kontrolného vyšetrenia nie je zdravotný\nvýkon v zmysle § 3 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z..\nNavyše žalobkyňa zdôraznila, že špeciálne kontrolné vyšetrenie pacientke odporučil.\n10. Žalobkyňa v žalobe rovnako spochybnila záväznosť úpravy o počte frekvencií potrebných kontrol,\nresp. zdravotných výkonov, ktoré sú vymedzená len v predpise interného charakteru vydaného vo forme\nodborného ministerského usmernenia.\nŽalobkyňa uviedla, že ide len o metodické odporučenie, ktoré samo o sebe nemá ani charakter právneho\npredpisu.\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\nB)\n12. Krajský súd v Trenčíne ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho\norgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a\nustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech. Preto ju v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n13. Krajský súd vyslovil názor, že odborné stanovisko L.. F.. Q. A., X.., konzultantky v špecializovanom\nodbore endokrinológia zo dňa 14. februára 2012 jednoznačne potvrdzuje, že žalobkyňa neposkytla\npacientke zdravotnú starostlivosť správne.\nV tejto súvislosti krajský súd zdôraznil najmä tú skutočnosť, že záznamy predložené žalobkyňou a\nzáznamy, ktoré boli predložené pacientkou, sa nezhodujú. V týchto záznamoch (v záznamoch, ktoré\npacientka obdržala od žalobkyne) chýba okrem iného najmä údaj o špeciálnom kontrolnom vyšetrení\no 2 mesiace (teda ešte počas gravidity), čo je potrebné v zmysle odborného stanoviska L.. F.. Q. A.,\nX.., konzultantky v špecializovanom odbore endokrinológia hodnotiť tak, že žalobkyňa nepostupovala\ndiagnosticky a terapeuticky správne, nakoľko správne by bolo pozvať pacientku na kontrolu ešte raz v\n3. trimestri.\n14. Aj z pohľadu krajského súdu je podstatné, aby údaj o termíne kontroly bol uvedený v zázname,\nktorý pacient dostane od ošetrujúceho lekára. Podľa krajského súdu sa pacient môže riadiť len údajmi\n(vrátane termínov kontroly), ktoré má uvedené v zázname, ktorý mu ošetrujúci lekár odovzdá, pričom\ndôvodne môže pacient očakávať od svojho ošetrujúceho lekára, že záznamy, ktoré mu lekár odovzdal,\nsú v úplnej zhode so záznamami, ktorými disponuje ošetrujúci lekár.\nPreto krajský súd vyslovil názor, že na pochybení žalobkyne nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v\nzáznamoch, ktorými disponuje žalobkyňa, bola uvedená kontrola o 2 mesiace, a ak by v tom čase bol\nvýsledok TSH v norme, ďalšia kontrola mala byť do 6 mesiacov.\n15. Rovnako ako žalovaný a prvostupňový orgán, tak i krajský súd zaujal jednoznačne právny názor, že\npo právnej stránke je potrebné pochybenie žalobkyne kvalifikovať tak, že žalobkyňa neposkytla správne\nzdravotnú starostlivosť.\n16. S poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 581/2004 Z. z. a na III. oddiel\nvšeobecnej časti (podrobné prehliadky), bod 1. (vyšetrenia), odsek 60, odsek 62 prílohy Nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z. (ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov) krajský\nsúd dospel k právnemu názoru, že pod zdravotným výkonom je potrebné chápať okrem iných činností i\nvedenie zdravotnej dokumentácie, ako i plánovanie nasledujúcej lekárskej kontroly.\n17. Námietku žalobkyne, že pre ňu nemôže byť záväzné odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky, krajský súd označil za nesprávny.\n\nOdborné usmernenie ministerstva je jednoznačne právnou normou, ktorú musí žalobkyňa rešpektovať\nbez ohľadu na to, že je neštátnym zdravotníckym zariadením. Odborné usmernenie Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky pre diagnostiku autoimunitných ochorení štítnej žľazy u žien v období\ntehotenstva bolo vydané v zmysle zák. č. 576/2004 Z. z..\n18. S odkazom na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. krajský súd názor žalobkyne, že\nžalovaný, resp. prvostupňový orgán mal podnet pacientky odstúpiť žalobkyni na zjednanie nápravy,\ncharakterizoval ako nesprávny. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že osoba, ktorá podáva\npodnet na orgán dozoru, nie je podľa platnej právnej úpravy povinná pred týmto podaním využiť právo\njej dané v ustanovení § 17 zák. č. 576/2004 Z. z., teda žiadať poskytovateľa o nápravu.\nPokiaľ toto svoje právo nevyužije, nezbavuje ju to práva, aby jej podanie bolo prešetrené žalovaným.\nŽalovaný teda nemal zákonný dôvod postúpiť podanie žalobkyni na konanie podľa § 17 zák. č. 576/2004\nZ. z.. V súvislosti s uvedeným sa krajský súd stotožnil tiež s názorom žalovaného, že ani zák. č. 581/2004\nZ. z. žalovanému neumožňuje takýto podnet postúpiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.\n19. Preto krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so\nzákonom, preto súd podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.04.2014 (č. l. 35) proti rozsudku krajského súdu žalobkyňa\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla nasledujúce odvolacie dôvody:\n- súd prvého stupňa dostatočne nepreskúmal a nezohľadnil všetky namietané a predkladané skutočnosti,\nt. j. dostatočne nezistil skutkový stav a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.\n21. Najmä žalobkyňa uviedla, že\n- výkon dohľadu správneho orgánu sa sústredil na posúdenie toho, na čo prvostupňový orgán a ani\nžalovaný nie je oprávnený v zmysle zákona (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 13a čl. 40 ústavy Slovenskej\nrepubliky), t. j. správnosť vykonania zdravotných výkonov a vedenie zdravotnej dokumentácie,\n- skutok dávaný žalobkyni v napadnutom rozhodnutí za vinu nie je zdravotným výkonom v zmysle zák.\nč. 576/2004 Z. z.,\n- zotrváva na tom tvrdení, že špeciálne kontrolné vyšetrenie v treťom trimestri gravidity pacientke\nodporučila,\n- zákon striktne oddeľuje všeobecný pojem „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“ od špeciálneho a\nužšieho pojmu „správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti“,\n- úprava o počte a frekvencii potrebných kontrol (resp. zdravotných výkonov) sa nachádza len predpise\ninterného charakteru (odborné ministerské usmernenie),\n- žalovaný mal bezodkladne postúpiť podanie (žiadosť) pacientky zo dňa 07.12.2011 poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti na konanie v zmysle § 17 zák. č. 576/2004 Z. z. a\n- opakovane tvrdil a tvrdí, že pacientku pozval na špeciálne kontrolné vyšetrenie v 3. trimestri a\nnevylučoval, že ju pozve ešte na ďalšiu kontrolu (tak ako postupoval pri tejto pacientke doteraz, t. j.\nkontroly boli vykonávané častejšie ako je obvyklé).\n22. Záverom žalobkyňa navrhla, aby rozsudok krajského súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie, resp. aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sám rozhodol, tak že žalobe vyhovie.\nSúčasne požadoval uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.\nB)\n23. Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 46) zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že sa s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu plne stotožňuje.\nNámietky žalobkyne vyhodnotil ako opakovane vznesené, či už počas správneho konania i počas\ndoterajšieho súdneho konania, s ktorými sa dôkladne vysporiadal tak po stránke skutkovej ako aj\nprávnej.\n\n24. Následne žalovaný ku každej odvolacej námietke zaujal nesúhlasnú argumentáciu, ktorú objasnil\nna viacerých stranách (č. l. 46 až 50).\n25. Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny a odvolaniu žalobkyne nevyhovel.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení\ns § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade\nso zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n27. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne ako\naj stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, aké účinky vyvoláva interný\nsprávny akt ministerstva (t. j. vo veci uvádzané odborné ministerské usmernenie) smerom k žalobkyni.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n29. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného\nnapadnuté žalobkyňou. Podľa súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\nk. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008,\nsp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009), nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n30. Žalobkyňa svoje súdne odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou\nnesprávneho právneho posúdenia veci, lebo táto je obsiahnutá v hore sformulovanej právnej otázke.\n31. Následne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení\nzávažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2\n\nv spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej právnej otázke.\n32. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania v svojej podstate\npredstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje\nnielen o vine ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá\nby vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5\nO.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n33. Ďalej pre riadnu aplikáciu skutkovej podstaty obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.\nz. spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nemala vykonať všetky zdravotné úkony, aby splnila postup lege artis,\nje popri vymedzení subjektu, subjektívnej stránky a objektu deliktu veľký dôraz kladený na objektívnu\nstránku tohto deliktu, t. j. konanie, ktorého dôsledkom je nezvratný právny záver o tom, že zdravotná\nstarostlivosť nebola poskytnutá hore opísaným spôsobom.\n34. V procese právneho hľadania odpovede na otázku, či zdravotná starostlivosť bola pacientke v\nprejednávanej veci poskytnutá postupom lege artis, je nutné preverovať celý postup žalobkyne, t. j.\nsamotný spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s miestom a časom.\nPri vymedzení hore uvedeného pojmu (jeho obsahu a rozsahu) je nutné vychádzať najmä z definičného\nustanovenia § 1 zák. č. 576/2004 Z. z. Až na základe takto sformulovanej zdravotnej starostlivosti je\nnutné pristúpiť k záveru o kvalite jej poskytnutia.\nPodľa § 1 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom v posudzovanom období (t. j. od 30.05.2009\ndo 17.07.2009) zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki\npracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom\npredĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja\nbudúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,\nbiomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.\nPodľa § 1 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotný výkon je ucelená činnosť\nzdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n35. Ako už Najvyšší súd vyššie naznačil, z rozsudku krajského súdu napadnutého odvolaním žalobkyne\nvyplýva nutnosť právnymi prostriedkami posúdiť, či sa naplnila skutková podstata porušenia povinnosti\nžalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti túto zdravotnú starostlivosť poskytovať správne.\n36. Žalovaný ustálil, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke žalobkyňou bola zaťažená\nnedostatkami, a to že\n- neodporučila špeciálnu kontrolu (t. j. kontrolu hladín tyreoidálnych hormónov v treťom trimestri gravidity)\na súčasne\n- neúplné vedenie zdravotnej dokumentácie (chýbal čas zápisu, spôsob poučenia pacientky, jej\ninformovaný súhlas s odporučeným diagnostickým liečebným postupom pri vyšetrení v tam uvedených\ndňoch a zápisy z vyšetrenia sú nedostatočného rozsahu).\n1) K vedeniu zdravotnej dokumentácie:\n37. Čo sa týka vytknutých nedostatkov pri vedení zdravotnej dokumentácie, Najvyšší súd sa stotožňuje\ns argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 576/2004 Z. z. je vedenie zdravotnej\ndokumentácie neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom z ustanovenia §\n79 ods. 1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 578/2004 Z. z.“) vyplýva povinnosť pre žalobkyňu viesť zdravotnú\ndokumentáciu podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 576/2004 Z. z. (konkrétne jeho ustanovenia §\n\n19 až § 21), t. j. ide o taxatívne vymedzené údaje, ktoré musí obsahovať zdravotná dokumentácia ako aj\njednotlivé zápisy do nej vykonané. Osobitná výnimka z tejto povinnosti, ktorá je daná pre prevádzkovanie\nambulancie záchrannej zdravotnej služby, sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť.\nNajvyšší súd SR musí tiež zdôrazniť v súlade s argumentáciou žalovaného, že s touto povinnosťou\ntesne súvisí aj úprava obsiahnutá v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým\nsa vydáva Katalóg zdravotných výkonov. Uvedené nariadenie vlády obsahuje pokyn, že súčasťou\nštandardného vyšetrenia je opis subjektívnych ťažkostí, objektívny nález, vypísanie písomnej správy,\nzáver, vypracovanie plánu do nasledujúcej kontroly, poučenie pacienta a predvolanie na vyšetrenie.\nPodľa § 4 ods. 5 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení neoddeliteľnou súčasťou poskytovania\nzdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6).\nPodľa § 79 ods. 1 písm. l) zák. č. 578/2004 Z. z. v citovanom znení poskytovateľ, ktorý je držiteľom\npovolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3\nnie je ustanovené inak, viesť zdravotnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 19 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotná dokumentácia obsahuje\na) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu nevyhnutnom na jej\nidentifikáciu a zistenie anamnézy,\nb) údaje o poučení a informovanom súhlase (§ 6),\nc) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach\nsúvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,\nd) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti,\ne) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,\nf) údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie\nzdravotnej spôsobilosti na výkon práce,\ng) epidemiologicky závažné skutočnosti,\nh) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne,\ni) identifikačné údaje poskytovateľa.\nPodľa § 21 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje\na) dátum a čas zápisu,\nb) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie\ninformovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu,\nc) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu,\nd) rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti,\ne) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva\nzápis,\nf) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka,\ng) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla.\n38. Obidva správne orgány detailne opísali (viď bod č. 36) tak v prvostupňovom ako aj v napadnutom\nrozhodnutí, v čom spočívajú vytýkané nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie. Najmä\nprvostupňový orgán uviedol, že\n„ ..... účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti pacientke pochybil ......vo vedení zdravotnej dokumentácie tým, že v záznamoch\no poskytovanej zdravotnej starostlivosti nie je uvedený čas zápisu, spôsob poučenia pacientky, jej\ninformovaný súhlas s odporučeným diagnostickým liečebným postupom pri vyšetrení dňa 10.10.2011,\n02.12.2011 a 05.12.2011 nie je v zdravotnej dokumentácii preukázateľné zaznamenaný a zápisy z\nvyšetrenia zo dňa 10.10.2011, 02.12.2011 a 05.12.2011 sú nedostatočného rozsahu. Prvostupňový\nsprávny orgán jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb zistil, že v zdravotnej dokumentácii pacientky\nvedenej účastníkom konania nasledujú záznamy s dátumom dňa 02.12.2011 a dňa 05.12.2011.\nZdravotné záznamy z endokrinologickej ambulancie účastníka konania z uvedených dátumov boli\ndoručené úradu aj od pacientky, pričom tieto sa nezhodujú so záznamami, ktoré boli predložené\núradu účastníkom konania. V zdravotnej dokumentácii doručenej úradu od pacientky chýbajú niektoré\núdaje; dňa 02.12.2011 nie je zaznamenané odporučenie kontrolného vyšetrenia tyreoidálnej funkcie o 2\nmesiace (teda ešte počas gravidity), dňa 05.12.2011 nie je uvedený zápis o palpačnom vyšetrení štítnej\nžľazy. ...“\nPreto Najvyšší súd SR nemá žiadne pochybnosti o tom, že tieto nedostatky vychádzajú zo skutočností\nobsiahnutých v administratívnom spise. Na uvedenom základe má Najvyšší súd SR spolu s krajským\nsúdom preukázané, že žalobkyňa nedostatočným a nesprávnym vedením zdravotnej dokumentácie\n\nporušila povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť riadne. Na uvedenom základe nemohol námietke\nžalobkyne vyhovieť.\n2) K charakteru interných zdravotníckych predpisov:\n39. Vo vzťahu k odporúčaniu špeciálnej kontroly písomne nezachytenému v zdravotných záznamoch, a s\ntým súvisiacou problematikou konkrétnych postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti zakotvených\nv podzákonných právnych normách, Najvyšší súd SR uvádza, že takto špecifikovaný dôvod porušenia\npovinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne prvostupňový orgán právne podložil tým, že\n„V čl. V. ods. 5 Základné liečebné opatrenia pri hypertyreóze matky, podľa ktorého: „Dávky substitučnej\nterapie L-T4 pri známej hypotyreóze je potrebné počas tehotenstva kontrolovať v prvom, druhom a\ntreťom trimestri, pri úprave substitučnej terapie častejšie.“\n40. Žalobkyňa vo svojom odvolaní však namietala (č. l. 39), že uvedená úprava sa nenachádza vo\nvšeobecne záväznom právnom predpise (napr. zákone) ale len v predpise interného charakteru. Ďalej\nuviedla, že\n„Na to, aby bolo takéto usmernenie všeobecne záväzne (a bolo možné uvažovať o ukladaní sankcií\nza jeho porušenie) musí byť prijaté zákonodarcom a uverejnené v Zbierke zákonov. Ako vyplýva zo\nsamotného názvu - usmernenie - ide len o metodické doporučenie, ktoré samo o sebe nemá ani\ncharakter právneho predpisu a už vôbec nemôže byť záväzné pre NZZ.“\nS týmto názorom Najvyšší súd SR na základe nižšie uvedených dôvodov nesúhlasí.\n41. Zo zák. č. 578/2004 Z. z. nepochybne vyplýva vôľa zákonodarcu, že medzi podmienky pre\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti ako aj služieb s týmto súvisiacich [zákonodarca rozsah právneho\npojmu zdravotná starostlivosť nezúžil iba na zdravotnú starostlivosť ako takú, ale ju rozšíril aj o služby\nsúvisiace s poskytnutím uvedenej zdravotnej starostlivosti - poznámka odvolacieho súdu] patrí aj\nodborná spôsobilosť zdravotných pracovníkov (§ 33 až § 35 zák. č. 578/2004 Z. z.), ktorej dostatočná\núroveň sa zabezpečuje prostredníctvom povinného sústavného vzdelávania sa (§ 42 ods. 1 a 2 v spojení\ns § 80 ods. 1 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z. z.).\nUvedená odborná spôsobilosť je potom jednou zo záruk na splnenie povinnosti zdravotného pracovníka\n(§ 52 ods. 2 v spojení s § 80 ods. 1 písm. e/ zák. č. 578/2004 Z. z.) vykonávať svoje zdravotnícke\npovolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom, ktorý\nje uvedený v prílohe č. 4 zák. č. 578/2004 Z. z.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho\nmedziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\nPodľa § 4 ods. 1 veta prvá zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotnú starostlivosť a služby\nsúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za\npodmienok ustanovených osobitným predpisom [odkaz na zák. č. 578/2004 Z. z.].\nPodľa § 42 ods. 2 zák. č. 578/2004 Z. z. v citovanom znení sústavné vzdelávanie je priebežné\nobnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných\nodborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania.\nPodľa § 80 ods. 1 písm. b) a e) zák. č. 578/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotnícky pracovník je\npovinný\nb) sústavne sa vzdelávať,\ne) vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a s etickým kódexom [§ 52 ods. 2 písm. a)], ....\n42. Hoci zákonodarca expressis verbis nevymedzil obsah právneho pojmu „správne poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti“, podľa Najvyššieho súdu SR jeho obsah je možné implicitne ustáliť s\nvyužitím ustanovenia § 79 zák. č. 578/2004 Z. z., prostredníctvom ktorého sa poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti zaťažuje špeciálne formulovanou povinnosťou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\ndodržiavať osobitné predpisy, t. j. nie iba ústavu Slovenskej republiky a zákony, medzi ktoré zákonodarca\nprostredníctvom odkazu pod čiarou priraďuje ustanovenia § 39 a § 40 zákona č. 140/1998 Z. z. o\nliekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, ustanovenia § 6 až 17 a § 26 až 41 a § 43 zákona č.\n\n576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 577//2004 Z. z. o\nrozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách\nza služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z., ale aj iné\nprávne predpisy vydané na ich podklade.\nPodľa § 79 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. v citovanom znení poskytovateľ, ktorý je držiteľom\npovolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3\nnie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy.\n43. Okrem toho, ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 41), je zdravotný pracovník usmerňovaný\netickým kódexom zdravotníckeho pracovníka, pričom v zmysle jeho úvodného ustanovenia poslaním\nzdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým\nľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a\nbiomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia,\nv ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.\nOpätovne musí Najvyšší súd SR zdôrazniť, že ani v uvedenom etickom kódexe nenachádza podporu\nargumentácie, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je správne iba vtedy, ak sa poskytovateľ riadi\niba zákonmi a právnymi predpismi s vyššou silou.\n44. Najvyšší súd SR podporuje ideu, že vykonávanie vysokošpecializovaných ľudských činností\n(napríklad technologické povinnosti pri procesoch riadenia atómovej elektrárne či veľkých ropných\nrafinérií, odborné povinnosti pri riadení letovej prevádzky alebo medicínske postupy a ich evidenčné\nzachytenie, čo je predmetom tohto súdneho prieskumu) nemôže byť podriadené iba pod zákonnú\núpravu. Dôvod odmietania absolútneho uzákonenia týchto postupov je celkom logický, lebo ide o oblasti,\nktoré sa vďaka búrlivému technickému a technologickému pokroku poznatky jednotlivých vedných\nodvetví neustále menia a ľudské možnosti sa veľmi rýchlym tempom rozširujú, čo je v priamom nesúlade\nso zákonodarným legislatívnym procesom, ktorý je náročný najmä na čas.\nVôľu zákonodarcu, ktorá sa prejavuje odkazom na použitie právnych predpisov, resp. všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, preto nie je v uvedených oblastiach ľudských činností možné vykladať\niba v medziach daných ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky, ale je nutné k tomuto pojmu pristupovať extenzívne (obdobný prístup zaujal aj Európsky súd\npre ľudské práva napríklad vo veci Huving, séria A, č. 176-B alebo vo veci Kruslin, séria A, č. 176A, poprípade vo veci Kopp c. Švajčiarsko, č. 1998-II., keď vyslovil, že pojem „zákon“ je nutné chápať\nnie vo formálnom ale v materiálnom význame, t. j. „zákonom“ sa nerozumie iba všeobecne záväzný\nprávny predpis schválený parlamentom, ale aj ďalšie pramene práva vrátane súdnych rozhodnutí a\nprávnej doktríny; resp. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 28/96) ako k vymedzeniu\nformálnych právnych zdrojov, ktoré ako normatívne správne akty upravujú a tým aj zosúlaďujú a\noptimalizujú v danej oblasti ľudské činnosti vo vzťahu k najnovším vedeckým poznatkom a právne vzťahy\ns tým súvisiace so zohľadnením technických a vedeckých špecifík ich výkonu.\n45. Preto zákonodarca celkom jednoznačne poveril Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky\n(ďalej na účely rozsudku len „ministerstvo“) prostredníctvom ustanovenia § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy legislatívnou optimalizáciou formálnych\nprávnych prameňov v oblasti vecí patriacich do jeho pôsobnosti, vrátane zdravotnej starostlivosti (viď\n§ 19 písm. a/ citovaného zákona). Konkretizácia uvedeného ustanovenia na oblasť riadenia vecí\nzverených uvedenému ministerstvu do jeho pôsobnosti sa prejavila v oprávnení ministerstva odborne\nusmerňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.\nPodľa § 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 578/2004 Z. z. v citovanom znení ministerstvo zdravotníctva v rámci\nsvojej pôsobnosti odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.\n46. Najvyšší súd SR sa stotožňuje s myšlienkou žalovaného, že odborné usmernenie ministerstva,\nvrátane Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre diagnostiku a liečbu\nautoimunitných ochorení štítnej žľazy u žien v období tehotenstva, zo dňa 31.07.2009, č.: 09811/2009 OZS, je právnym predpisom, ktorý bol vydaný na základe zákona, a preto je v zmysle vyššie uvedených\nprávnych záverov záväzným predpisom pre diagnostiku a liečbu uvedených ochorení zdravotníckymi\npracovníkmi.\nZ uvedeného dôvodu potom toto odborné ministerské usmernenie predstavuje odborný rámec, v ktorom\nje nutné zdravotnú starostlivosť pri diagnostike a liečbe autoimunitných ochorení štítnej žľazy u žien\nv období tehotenstva aj vykonať. Iba v prípade, ak by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, resp.\n\nzdravotnícky pracovník pri konkrétnom zdravotnom úkone sa rozhodol uvedený rámec prekročiť, potom\ndôvody, ktoré nasvedčujú, že aj napriek tomu zachoval postup lege artis pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti, musí v zdravotnej dokumentácii riadne objasniť.\n\n47. V uvedenej súvislosti Najvyšší súd SR akceptuje repliku žalovaného (č. l. 47), že\n„ .... posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy\nsprávneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný\nvysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov.“ [m.m. rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 3Szd/2009].\nV súvislosti s uvedeným právnym názorom o redukcii posúdenia zákonnosti skutkového stavu v prípade\nvýkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je však nutné aj poukázať na ustanovenie §\n248 písm. b) O.s.p., ktoré stanovuje prekážky súdneho prieskumu pre vykonávanie správneho súdnictva,\nresp. by mohli limitovať zisťovanie skutkového stavu v oblasti mimoprávneho uplatňovania poznatkov\nlekárskej vedy.\nPodľa § 248 písm. b) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od\nposúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy o sebe neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti.\n48. Najvyšší súd SR v súvislosti s vyššie uvedenou aplikáciou ustanovenia § 248 O.s.p. a otázkou\nriadneho zistenia skutkového stavu už viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že skutkový\nstav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam\nzisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných prostriedkov\nje najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady materiálnej pravdy zakotvenej v § 3 ods. 5\nSprávneho poriadku.\nPodľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore\nplatnom znení rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n49. Napríklad prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szd 3/2009 z 03.11.2009 vyslovil\nnasledujúce závery:\n„Nielen štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava - zákonodarná moc, 6. hlava - výkonná moc, 7.\nhlava - súdna moc) ale aj z čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vyplývajú ústavné limity jednotlivých zložiek\nštátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný\nzáver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej\nvedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v\noblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným\nzáverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností.\nTakýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície\npreskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli\nvyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom\nobsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.“\n50. Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Najvyšší súd SR ďalej\ndodáva (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Szd 2/2013), že ide o oblasť mimoprávneho\npoznania, t. j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé odbory lekárskej vedy (viď napríklad\nSmernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave\nodborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky).\nPreto aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak súdu na posúdenie rozhodných\nskutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z\nodborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania (analogicky ustanovenie § 127 ods. 1\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n51. V oblasti správneho súdnictva je však uvedený procesný prístup modifikovaný v prospech odborne\n(technicky či vedecky) zisteného skutkového stavu, t. j. každý správny orgán v oblasti verejnej správy\nmu zverenej zákonom do pôsobnosti súčasne pôsobí ako odborník pre vymedzenie skutkového stavu\na pre jeho následný prevod do právnej terminológie.\n\nPreto Najvyšší súd SR vyhodnotil aplikáciu podzákonných právnych noriem na prejednávanú vec\nžalovanou ako ústavne súladnú a námietku odmietol.\n3) K písomnému zakotveniu odporúčania:\n52. Čo sa týka vyššie uvedeného (viď bod č. 36) nedostatku poskytovania zdravotnej starostlivosti\ntýkajúcim sa chýbajúceho zápisu v zdravotnej dokumentácii o odporučení špeciálneho kontrolného\nvyšetrenia, Najvyšší súd SR vychádzal z nasledujúceho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,\nktoré žalovaný akceptoval:\n„..... pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods.\n3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pochybil v\nodbornom medicínskom postupe v tom, že pacientke s diagnózou autoimúnnej thyreoiditídy neodporučil\nkontrolu hladín tyreoidálnych hormónov v treťom trimestri gravidity.............. Zdravotné záznamy z\nendokrinologickej ambulancie účastníka konania z uvedených dátumov boli doručené úradu aj od\npacientky, pričom tieto sa nezhodujú so záznamami, ktoré boli predložené úradu účastníkom konania.\nV zdravotnej dokumentácii doručenej úradu od pacientky chýbajú niektoré údaje; dňa 02.12.2011 nie je\nzaznamenané odporučenie kontrolného vyšetrenia tyreoidálnej funkcie o 2 mesiace (teda ešte počas\ngravidity), dňa 05.12.2011 nie je uvedený zápis o palpačnom vyšetrení štítnej žľazy. Z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že účastník správneho konania určil termín lekárskeho vyšetrenia v rozpore s\npríslušným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu Vestníka Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky zo dňa 31.08.2009, čiastka 33-39, ročník 57.“\n53. S poukazom na vyššie uvedené (viď bod č. 37) ustanovenia § 4 ods. 5, § 19 ods. 2 a § 21 ods. 1\nzák. č. 576/2004 Z. z. ako aj ustanovenie § 79 ods. 1 písm. l) zák. č. 578/2004 Z. z. sa Najvyšší súd\nSR stotožňuje so skutkovým zistením krajského súdu, že záznamy predložené žalobkyňou, a záznamy,\nktoré boli predložené pacientkou, sa nezhodujú. Je nesporné, že v záznamoch, ktoré pacientka obdržala\nod žalobkyne, chýba okrem iného najmä údaj o stanovení špeciálneho kontrolného vyšetrenia o 2\nmesiace (teda ešte počas gravidity). Aj z pohľadu Najvyššieho súdu SR je nutné, aby tento zápis (termín\nnasledujúcej kontroly) bol uvedený v zázname, ktorý pacient dostane od ošetrujúceho lekára, lebo\nide o podstatnú informáciu o časovom priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom nie je\nmožné aj vylúčiť možnosť, že pacientka bude v budúcnosti nútená okolnosťami svojho zdravotného\nstavu urgentne osloviť aj iných zdravotníckych pracovníkov s požiadavkou na poskytnutie zdravotnej\nstarostlivosti.\nPreto iba ústna informácia, týkajúca sa podstatných údajov o zdravotnom stave pacientky alebo o\npriebehu ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti, je nevyhovujúca. Obdobný postup vychádza\naj z Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej\ndokumentácie č. 07594/2009 - OZS zo dňa 24.09.2009.\n54. Odvolacia námietka žalobkyne, že pacientku pozval na špeciálne kontrolné vyšetrenie, je v\nprotiklade s obsahom zápisov v jej zdravotnej dokumentácii, kde, ako už bolo vyššie uvedené, sa\ntento zápis nenachádza. Pokiaľ žalobkyňa dodatočne dopísala do svojich záznamov údaje o ďalšom\ntermíne kontroly, potom sa mala riadiť príslušnými predpismi o možnosti vykonať opravy v zdravotnej\ndokumentácii (najmä § 21 zák. č. zák. č. 576/2004 Z. z.).\nToto však žalobkyňa nepreukázala. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR aj túto námietku vyhodnotil\nako irelevantnú.\n4) K vybaveniu podania:\n55. Žalobkyňa ďalej pod bodom 7. namietala v odvolaní, že žalovaný nerešpektoval ustanovenie §\n17 zák. č. 576/2004 Z. z. a bezodkladne neodstúpil podanie (žiadosť) pacientky zo dňa 07.12.2011\nna priame vybavenie žalobkyni. Podľa žalobkyne má žalovaný mať predovšetkým za cieľ správne\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti nie samoúčelné ukladanie sankcií.\n56. V uvedenej súvislosti sa Najvyšší súd SR stotožňuje s argumentáciou žalovaného (jeho okrajový\nbod č. 7), ktorú potvrdil aj krajský súd, že:\n„..... z rozkladu je zrejmá nesprávna aplikácia ustanovenia § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. Z citácie je\nnepochybné, že osoba, ktorá sa domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne alebo\nsa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti je nesprávne má právo požiadať poskytovateľa o nápravu. Účastník konania\nhoci správne cituje predpis, stotožňuje právo osoby s jeho povinnosťou, čo nie je v súlade s platnou\n\nprávnou úpravou. Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „Každý môže konať, čo\nnie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Osoba, ktorá\npodáva podnet orgánu dozoru, nie je podľa platného zákona povinná pred týmto podaním využiť právo\njej dané v ustanovení § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. (teda žiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\no nápravu). Pokiaľ toto svoje právo nevyužije, nezbavuje ju to práva, aby jej podanie bolo prešetrené\núradom. Z toho dôvodu nie je možné podávateľovi podnetu akýmkoľvek spôsobom prikazovať, resp.\nobmedzovať postup a spôsob podávania podnetu. Z tohto dôvodu úrad nemal a nemohol postúpiť\npodanie účastníkovi konania na konanie podľa § 17 zákona č. 576/2004 Z. z.“.\n57. K uvedenej argumentácii Najvyšší súd SR dodáva, že zákonodarca nevytvoril subsidiárnu procesnú\npodmienku vyčerpania prostriedkov nápravy v prípade nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti,\nktorá je pociťovaná pacientom. Naopak, ako správne konštatoval žalovaný, pacient má k dispozícii\ndva rôzne prostriedky právnej nápravy, ak má pocit, že mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá\nnesprávne. Je iba na jeho rozhodnutí, ktoré právo využije, pričom nemusí ani adresátovi svojej žiadosti\nobjasňovať, prečo svoje druhé právo nevyužil.\nV zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. je prípustné subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku na\nkonanie podľa citovaného zákona. Ak prvostupňový orgán posúdil podanie pacientky postupom podľa\n§ 19 ods. 2 Správneho poriadku, že pacientka informuje o nedostatkoch pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti, ktoré spochybňujú jej správne poskytnutie, potom je oprávnený jeho záver, že sa rozhodol\npre výkon dohľadu na mieste. Preto aj túto námietku musel Najvyšší súd SR odmietnuť ako neprípustnú.\nPodľa § 71 ods. 1 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení na konanie a rozhodovanie podľa\ntohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť\nzrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť\njeho ďalšie náležitosti.\nV.\n58. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nmá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobkyňa nesplnila zákonné\npodmienky na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre uvedenú pacientku.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n59. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už\nv citovanom rozhodnutí sp. zn. 5Szd 3/2009 a 1Szd 2/2013, pri ktorých Najvyšší súd SR nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v §\n250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,\nnajmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96,\npoprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n60. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods.\n1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n\n61. Najvyšší súd SR v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez\npojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na\nprvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec\nv zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava dohľadových vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v\nkonaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov\nnevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}