{"guid": "5679ea3e-6848-4ad7-86e9-43dc8ceb1a5b:cb9be2ca-8f44-4882-afa6-4bfc00ad998f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1", "spisova_znacka": "4Sžo/62/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 4Sžo/62/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1", "identifikacne_cislo": "3013200428", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb9be2ca-8f44-4882-afa6-4bfc00ad998f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/62/2014\n3013200428\n01. 07. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:3013200428.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\nzo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: JUDr. O. Q., advokát,\nLegionárska 14, Trenčín, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava,\nprávne zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 6. marca 2013, konajúc o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 85/2013-45 zo dňa 30. apríla\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 85/2013-45 zo dňa 30.\napríla 2014 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo\ndňa 6. marca 2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej\nadvokátskej komore sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012 a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 140,- € do 30 dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 6. marca 2013 a nepriznal mu náhradu trov konania.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii s použitím\n§ 33 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory potvrdil rozhodnutie VI. disciplinárneho\nsenátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012 /\nďalej len „prvostupňové rozhodnutie“/ ako vecne správne v celom rozsahu. Týmto rozhodnutím VI.\nDisciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore bol žalobca:\nuznaný za vinného, že napriek tomu, že dňa 08.08.2006 prijal poverenie klienta O. P., bytom Z.,\nprechodne G., ktorý mu v ten deň podpísal plnomocenstvo na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky /ďalej len „Ústava SR“/ pre porušenie základných práv a slobôd, ústavnú\nsťažnosť nepodal,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pretože\nzávažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.\n\nz. o advokácii a za to mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\ndisciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 1.963,20 €. Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii bol žalobca zaviazaný zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vo výške 327,20\n€ do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nZároveň bol žalobca oslobodený spod obvinenia podľa § 24 písm. a) Disciplinárneho poriadku\nSlovenskej advokátskej komory, v druhom skutku, podľa ktorého mal klient O. P. požiadať žalobcu dňa\n12. februára 2008 o zaslanie písomností, vrátane zvukových ako aj elektronických záznamov, žalobca\njeho žiadosti nemal vyhovieť, hoci klient mu uvedeného dňa vypovedal plnú moc.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že po oboznámení sa s obsahom súdneho a\nadministratívneho spisu je jednoznačne toho právneho názoru, že k žiadnemu porušeniu procesných\npráv žalobcu v prejednávanej veci nedošlo. Sťažovateľ J. P. bol správnym orgánom 1. stupňa\nopakovane predvolaný, aby sa vyjadril k disciplinárnym previneniam žalobcu. Sťažovateľ sa však ani na\njedno predvolanie nedostavil. Nakoľko skutkový stav opísaný sťažovateľom v sťažnosti je dostatočne\npodrobný, krajský súd rovnako ako správny orgán 1. stupňa zastáva názor, že vykonanie výsluchu\nsťažovateľa nie je potrebné pre náležité objasnenie veci. Prvostupňový správny orgán sa navyše\noboznámil s obsahom zápisnice z pojednávania Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.12.2009, sp. zn.\n15C/61/2008 vo veci ochrany osobnosti žalobcu, v ktorej je uvedená podrobná výpoveď O. P. ku\nvšetkým okolnostiam rozhodujúcim pre posúdenie viny žalobcu z disciplinárneho priestupku. Žalobca\nmal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vyjadreniam sťažovateľa, predkladať a navrhovať dôkazy. Konanie\nsprávneho orgánu 1. stupňa považuje krajský súd za súladné s právnymi predpismi.\nK námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v jeho neprítomnosti krajský súd poukazuje\nna ustanovenie § 17 ods. 6 a 7 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory a uvádza,\nže pozvánka na disciplinárne pojednávanie nariadené na deň 06.03.2013 o 10:30 hod. bola žalobcovi\nriadne doručená dňa 07.02.2013. Dňa 06.03.2013 o 10:28 hod. doručil žalobca Slovenskej advokátskej\nkomore e-mail, prostredníctvom ktorého ospravedlnil svoju neúčasť na odvolacom disciplinárnom\npojednávaní a súčasne uviedol, že súhlasí s vykonaním odvolacieho disciplinárneho pojednávania v\njeho neprítomnosti. Krajský súd teda nepovažuje námietku žalobcu v tomto smere za právne relevantnú.\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, krajský súd má za preukázané,\nže žalobca prijal dňa 08.08.2006 od sťažovateľa plnomocenstvá na podanie dovolania a ústavnej\nsťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/2/2005 z 11.04.2006. Dovolanie žalobca\npodal v zákonom stanovenej lehote dňa 09.08.2006, ústavnú sťažnosť však žalobca za svojho klienta J.\nP. nepodal, čo potvrdil aj v správnej žalobe. Nepodanie ústavnej sťažnosti žalobca odôvodnil dohodou\nmedzi ním a sťažovateľom, že ústavnú sťažnosť nepodá, nakoľko v čase udelenia predmetného\nplnomocenstva - mesačná zákonná lehota na jej podanie už uplynula. Z obsahu písomností, ktoré sú\nsúčasťou správneho spisu, krajský súd zastáva názor, že sťažovateľ o dohode o nepodaní ústavnej\nsťažnosti nemal vedomosť. Z obsahu zápisnice spísanej na pojednávaní pred Okresným súdom Trenčín\nsp. zn. 15C/61/2008, ktoré sa konalo dňa 07.09.2012 vyplýva, že sťažovateľ sa so žalobcom dohodli\ntak na podaní dovolania ako i ústavnej sťažnosti. Krajský súd ďalej uvádza, že nemá za preukázané\nodvolanie plnomocenstva klientom J. P., v konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi klientom\na žalobcom, podľa ktorej advokát nebol povinný ústavnú sťažnosť podať a taktiež nebolo preukázané\nani odstúpenie žalobcom od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Tým, že žalobca nepodal za\nsvojho klienta J. P. ústavnú sťažnosť už skôr, ako si nechal dňa 08.08.2006 od neho vystaviť osobitné\nsplnomocnenie, porušil žalobca podľa názoru krajského súdu ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 zákona č.\n586/2003 Z. z.\nKrajský súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR (I. ÚS 169/09, I. ÚS 84/2010, I. ÚS 153/2010,\nIII. ÚS 200/2010, III. ÚS 114/2010), v ktorých Ústavný súd SR vyslovil názor, že v prípade podania\nmimoriadneho opravného prostriedku a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť\npovažovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľa. Pritom lehota na podanie\ntejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu napadnutého dovolaním sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené má krajský súd za to, že z\ndôvodu dovolania podaného v zákonom stanovenej lehote ostala sťažovateľovi na podanie ústavnej\nsťažnosti zachovaná lehota aj po udelení plnej moci zo dňa 08.08.2006, a preto tvrdenie žalobcu o\nuplynutí lehoty na jej podanie nie je podľa prvostupňového súdu dôvodné.\n\nŽalobca v danom prípade vzniesol námietku premlčania, v zmysle ktorej mal disciplinárny senát ex\noffo zastaviť disciplinárne stíhanie žalobcu, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Sžo/147/2008 a Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 392/2010-33. Pokiaľ ide o nález Ústavného\nsúdu SR III. ÚS 392/2010-33 krajský súd konštatoval, že v danom prípade sa ústavný súd zaoberal\nzásadou „zákaz reformatio in peius“, čo však nie je predmetom konania v danej veci. K rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/147/2008 krajský súd uviedol, že najvyšší súd riešil prípad, kedy\nbola žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave\nv znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení týkajúcich sa plynutia premlčacej doby\nna uloženie pokuty, v danom prípade najvyšší súd aplikoval ustanovenia zákona o cestnej doprave,\nkonkrétne § 35 ods. 4 veta prvá, z ktorého vyplýva, že pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa,\nv ktorom sa správny orgán dozvedel o konaní podľa odseku 1; najneskôr do troch rokov odo dňa, keď\nk takémuto konaniu došlo. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že subjektívna jednoročná\nprekluzívna doba na možnosť uloženia pokuty, aplikácie ktorej sa žalobca domáhal, sa vzťahuje iba\nna prípady riešené podľa ustanovení zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, nie na ukladanie\ndisciplinárnych opatrení podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, a to ani analogicky. V danom prípade\nbola sťažnosť J. P. doručená Slovenskej advokátskej komore dňa 25.02.2008 a návrh predsedu Revíznej\nkomisie SAK bol doručený dňa 25.07.2008. Subjektívna lehota šiestich mesiacov v predmetnom prípade\nuplynúť nemohla. Rovnako nemohla uplynúť ani dvojročná objektívna lehota vo vzťahu k skutku, ktorého\nsa mal dopustiť žalobca po dni 08.08.2006, ak návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa\n25.07.2008. Krajský súd teda považuje vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že skutok uvedený v\nbode 1. prvostupňového rozhodnutia sa nepochybne stal, spáchal ho disciplinárne obvinený žalobca,\npričom správne orgány uvedený skutok vo svojich rozhodnutiach dostatočne podrobne opísali. Správne\norgány vyčerpávajúco uviedli, akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili, podľa akých\nzákonných ustanovení postupovali a z akých vykonaných dôkazov vychádzali. Žalobca sa dostatočne\na vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojom odvolaní proti\nrozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa. Krajský súd zastáva názor, že žalovaný ako aj prvostupňový\nsprávny orgán postupovali v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi ustanoveniami príslušných\nprávnych predpisov, rozhodnutia sú preskúmateľné a dostatočne určité.\nPokiaľ ide o výšku disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokuty, krajský súd uvádza, že žalobca porušil\njednu z najvýznamnejších povinností advokáta voči svojmu klientovi, a teda má za to, že správne orgány\nuložili žalobcovi taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý je vzhľadom na rozsah porušenia povinnosti,\npovahu porušenej povinnosti, spôsob konania žalobcu , následok porušenia a mieru jeho zavinenia\nprimeraný.\nPrvostupňový súd sa v žiadnom smere nestotožnil ani s jednou námietkou vznesenou žalobcom. Dospel\nk záveru, že skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu sa stal, dopustil sa ho disciplinárne obvinený\nžalobca, skutok je disciplinárnym previnením a disciplinárne senáty rozhodli v súlade s návrhom Revíznej\nkomisie SAK.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhuje, aby\nodvolací súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn.\n3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 06.03.2013 v spojení s rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu SAK sp.\nzn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012 ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca\nmá za to, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia celého postupu\na rozsahu preskúmania, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, riadenie sa pokynom klienta a nevypovedanie plnomocenstva v tejto súvislosti nie je disciplinárnym\nprevinením, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a\nvykonaných dôkazov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, korunný svedok O.\nP. nebol vypočutý, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov,\nv konaní žalovaného sú vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n\nŽalobca v odvolaní uvádza, že krajský súd opomenul a pochybil v tom, že neuznal nezákonnosť\ndisciplinárneho konania a tým aj nezákonnosť rozhodnutí, ktoré žalobca žalobou napadol.\nPodľa žalobcu nebola zachovaná totožnosť skutku v návrhu na začatie disciplinárneho obvinenia a\nrozhodnutí VI. DS SA a v odvolacom rozhodnutí. Najskôr bol žalobca uznaný vinným, že nepodal ústavnú\nsťažnosť proti Uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 2/2005 z 11. apríla 2006 a potom, že\nnepodal sťažnosť proti Uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/23/2006 zo dňa 30. mája 2007 k\nčomu ani nebol poverený plnomocenstvom.\nSvedok P. nebol vôbec v disciplinárnom konaní vypočutý, čím bolo podľa žalobcu porušené jeho právo\nna dôkaz ako jednu zo zložiek práva na obhajobu a tým bolo aj zmarené zistenie skutkového stavu veci.\nŽalovaný a ani prvostupňový disciplinárny orgán nevykonali žalobcom navrhované dôkazy, a to výsluch\nsťažovateľa O. P. a ani prípadnú konfrontáciu na odstránenie možných rozporov medzi disciplinárne\nobvineným a svedkom O. P.. Žalobca opakovane v odvolaní uvádza, že sťažnosť O. P. je založená na\nobvineniach, ktorých podstatou sú hrubé klamstvá, poukázal aj na rozpory v tvrdeniach medzi ním a\nsťažovateľom.\nŽalobca ďalej v odvolaní namieta, že v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho konania Revízna\nkomisia SAK (teda v čase vznesenia obvinenia), odvolací orgán - 3 ODS SAK neexistoval, teda podľa\nžalobcu by odvolacím orgánom malo byť Predsedníctvo SAK.\nŽalobca opakovane uvádza, že ústavnú sťažnosť nepodal z dôvodu dohody s klientom o tom, že túto\npodávať nebude pre uplynutie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Tým mal žalobca za\nto, že plnomocenstvo nemusel vypovedať. Vo vzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/23/2006 zo dňa 30. mája 2007, žalobca uvádza, že klient a sťažovateľ\nv jednej osobe nežiadal o uzavretie plnomocenstva na podanie ústavnej sťažnosti.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212\nods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nZ administratívneho a súdneho spisu súd zistil, že žalobca zastupoval O. P. v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/101/2002, následne v konaní pred Krajským\nsúdom v Trenčíne vo veci sp. zn. 3To/2/2005, ktorý zamietol odvolanie obžalovaného O. P.. O. P.\nnásledne splnomocnil žalobcu plnomocenstvom zo dňa 08.08.2006 na podanie dovolania a podanie\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd proti rozsudku\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/101/2002 zo dňa 02.11.2004 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/2/2005 zo dňa 11.04.2006. Žalobca plnomocenstvo prijal. Žalobca\npodal v zákonnej lehote dovolanie voči predmetným rozhodnutiam. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 1 Tdo/23/2006 dňa 30.05.2007, ktorým dovolanie odmietol. Ústavnú sťažnosť žalobca\nza svojho klienta, v zmysle udelenej plnej moci nepodal.\n\nSenát najvyššieho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu ďalej zistil, že podaním\ndoručeným Slovenskej advokátskej komore dňa 25.02.2008 podal O. P. sťažnosť na žalobcu. Revízna\nkomisia Slovenskej advokátskej komory podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi,\nktorý bol Slovenskej advokátskej komore doručený dňa 25.07.2008. VI. Disciplinárny senát pri SAK\nRozhodnutím sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012 rozhodol tak, že žalobcu uznal za\nvinného, že napriek tomu, že dňa 08.08.2006 prijal poverenie klienta O. P., ktorý mu v ten deň podpísal\nplnomocenstvo na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv\na slobôd, ústavnú sťažnosť nepodal a žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu vo výške\n1.963,20 €.\nŽalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Odvolací disciplinárny orgán rozhodnutím sp. zn.\n3ODS-6/16:840/2008 zo dňa 06.03.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sp. zn.\nDS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012.\nTakto zistený skutkový stav veci nebol medzi účastníkmi sporný. Spornou otázkou zostalo, či medzi\nžalobcom a jeho klientom prišlo k dohode o tom, že žalobca napriek písomne udelenej plnej moci nebol\npovinný podať ústavnú sťažnosť.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v čase začatia disciplinárneho\nkonania (ďalej len „zákon o advokácii“) advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb\nna obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v\nsúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi.\nPodľa § 1 ods. 2 zákon o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi,\norgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych\nrád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a\nďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej\nlen „právne služby“).\nPodľa § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\nAdvokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.\nPritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného\nadvokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.\nPodľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne\nopatrenie peňažnú pokutu až do výšky sto násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným\npredpisom.\nPodľa § 56 ods. 3 zákona o advokácii disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada\nnajmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.\nPodľa § 57 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii disciplinárne konanie vykonáva trojčlenný disciplinárny\nsenát vymenovaný predsedom disciplinárnej komisie (§ 74) spomedzi jej členov. Postup orgánov komory\npred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie\n\nupraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti\nzrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ 70), ak bolo\nvydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory.\nPodľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo\nneupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov\nkonania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. (Trestný poriadok).\nPodľa § 58 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej\nkomisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“).\nPodľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania v tejto veci, návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo\ndňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa,\nkeď k disciplinárnemu previneniu došlo.\nNajvyšší súd s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie dospel k záveru, že námietke žalobcu o\nzmeškaní lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho nemožno priznať úspech. Disciplinárne\nkonanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovateľ“). Sťažnosť bola SAK doručená dňa 25.02.2008, predseda Revíznej\nkomisie SAK podal návrh na začatie disciplinárneho konania dňa 25.07.2008, plná moc na podanie\nústavnej sťažnosti bola žalobcovi udelená dňa 08.08.2006. Podľa citovaných ustanovení zákona, bol\nnávrh na začatie konania podaný včas. Objektívna lehota dva roky bola dodržaná, rovnako i lehota\nsubjektívna.\nDisciplinárne obvinený má právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, z ktorých je\nobvinený, má právo navrhovať dôkazy. Disciplinárne obvinený si môže v disciplinárnom konaní zvoliť\nobhajcu spomedzi advokátov okrem advokáta, ktorý je v tej istej veci disciplinárne obvinený.\nPodľa § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým\nbolo disciplinárne obvinenému uložené písomné napomenutie, verejné napomenutie alebo peňažná\npokuta, môže disciplinárne obvinený alebo navrhovateľ podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nodvolanie. Odvolanie sa podáva disciplinárnej komisii a má odkladný účinok. Navrhovateľ môže v lehote\npodľa odseku 1 podať odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým bol disciplinárne\nobvinený oslobodený alebo ktorým došlo k zastaveniu disciplinárneho konania. Toto právo má aj\nv prípade, ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho\nprevinenia, ale neuloží disciplinárne opatrenie.\nPodľa § 59 ods. 4 zákona o advokácii disciplinárne obvinený môže požiadať súd o preskúmanie\nprávoplatného rozhodnutia o disciplinárnom opatrení podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby\ndospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto\nčasti nepoužijú.\n\nPodľa § 250ja ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže\nrozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zistil\nskutkový stav a rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov .\nV predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu disciplinárneho orgánu o\npostihu za disciplinárny delikt - disciplinárne previnenie, s uložením peňažnej pokuty vo výške 1.963,20\n€. Právoplatné rozhodnutie o uznaní advokáta za vinného z dopustenia sa disciplinárneho previnenia\nje preskúmateľné súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov).\nOdvolací súd má na základe preskúmania súdneho a administratívneho spisu za preukázané, že\nsťažovateľ udelil žalobcovi dňa 08.08.2006 plnú moc na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy\nSR pre porušenie základných práv a slobôd. Žalobca ústavnú sťažnosť nepodal, čo aj sám potvrdil\navšak s dodatkom, že sa na tom so sťažovateľom ústne dohodli. Žalobca nepodanie ústavnej sťažnosti\nodôvodňuje uzatvorením dohody medzi ním a sťažovateľom, že ústavnú sťažnosť nepodajú.\nNajvyšší súd konštatuje rozporné tvrdenia žalobcu a sťažovateľa o podstatných a rozhodujúcich\nskutočnostiach a má za to, že takto zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie veci. Z obsahu\nadministratívneho spisu ako i zo samotných rozhodnutí má odvolací súd za preukázané, že disciplinárne\norgány sťažovateľa nevypočuli. Ako dôkaz použili sťažovateľovu výpoveď v inej veci a to zo súdneho\nkonania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne vo veci žalobcu JUDr. O. Q. vs. O. P. o ochranu\nosobnosti.\nOdvolací súd je názoru, že takto získaný dôkaz je síce zákonným, avšak vzhľadom k tomu, že\nnejde o svedeckú výpoveď sťažovateľa, pred ktorou je svedok zároveň poučený aj o následkoch\nkrivej výpovede a teda aj o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade krivej výpovede, je použitie\nvýpovede sťažovateľa ako účastníka konania v inej civilnej veci nepostačujúci na preukázanie tvrdených\nskutočností uvedených v sťažnosti a následne prevzatých i do návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania, ale i do preskúmavaných rozhodnutí disciplinárnych orgánov.\nZ predloženého spisového materiálu súd zistil, že žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom\noslobodený spod obvinenia, že nevyhovel žiadosti sťažovateľa ako svojho klienta o zaslanie písomností,\nvrátane zvukových ako aj elektronických záznamov, hoci v liste zo dňa 12.02.008 mu klient vypovedal\nplnú moc. Disciplinárny senát nemal za preukázané, že sa popísaný skutok stal, z čoho je možné vyvodiť,\nže žalobca sťažovateľovi vrátil požadované písomnosti vrátane zvukových a elektronických záznamov.\nNa základe uvedeného je možné dedukovať, že žalobca vrátil svojmu klientovi - sťažovateľovi spisovú\ndokumentáciu práve z dôvodu, že medzi nimi došlo k dohode o ukončení právneho zastupovania a teda\naj k dohode o nepodaní predmetnej ústavnej sťažnosti. Tým, že správny orgán nevypočul sťažovateľa\nk rozhodným skutočnostiam, ktoré sú medzi ním a žalobcom sporné, odvolací súd dospel k záveru, že\nsprávny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci. Podľa § 18 ods. 3 Disciplinárneho\nporiadku Slovenskej advokátskej komory ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu\nveci, najmä výpovede svedkov, listiny, písomnosti a znalecké posudky.\nNa podklade uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že vzhľadom na existujúci konflikt, ktorý medzi\nžalobcom a jeho klientom podľa obsahu spisov vznikol, o čom svedčí predčasné ukončenie právnych\nslužieb na základe vypovedania plnej moci zo dňa 12.02.2008, je podľa názoru najvyššieho súdu\npotrebné doplniť dokazovanie a vypočuť sťažovateľa na skutočnosti, ktoré uviedol v sťažnosti, ktorá\n\ntvorila základ pre neskoršie podanie disciplinárneho návrhu a zostali medzi sťažovateľom a žalobcom\nsporné, a to v postavení svedka v disciplinárnom konaní.\nAž po zrealizovaní výsluchu sťažovateľa bude možné o prípadnom disciplinárnom previnení žalobcu\nopakovane rozhodnúť. Zároveň bude potrebné, aby disciplinárne orgány zaujali stanovisko i k žalobcom\nnamietanej otázke, ktorou je premlčanie predmetného skutku.\nPokiaľ ide o výšku uloženej peňažnej pokuty, odvolací súd má za to, že prvostupňový, ako aj odvolací\nsprávny orgán nedostatočne odôvodnili výšku uloženej peňažnej pokuty. VI. Disciplinárny senát pri\nSlovenskej advokátskej komore v rozhodnutí sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012,\nkonkrétne v II. časti odôvodnenia k uloženej pokute uvádza, že pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho\nopatrenia senát prihliadal najmä na závažnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo spáchané.\nČo sa týka osobných a rodinných pomerov disciplinárne obvineného, ten sa k uvedeným kritériám\nnevyjadril. Senát preto nezistil ani nemohol zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v tomto smere\npri rozhodovaní o druhu a výške disciplinárneho opatrenia relevantné. Za takéhoto stavu nemohol\nsenát uvažovať o upustení od uloženia disciplinárneho opatrenia, naopak, mal za to, že uloženie\ndisciplinárneho opatrenia v podobe uloženia pokuty je na mieste. Odvolací správny orgán v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia na strane 7 a 8 k výške uloženej peňažnej pokuty uvádza....intenzita porušenia\npovinnosti zodpovedá disciplinárnemu opatreniu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii, teda\npeňažnej pokute vo výške 1.963,20 € uloženej pri dolnej hranici výmery peňažnej pokuty...disciplinárny\nsenát uložil disciplinárne obvinenému taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý nie je neprimeraný\ns ohľadom na rozsah porušenia jeho povinnosti, povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania\ndisciplinárne obvineného, následok porušenia a mieru jeho zavinenia... Odvolací správny orgán ďalej\npoukazuje to, že disciplinárne obvinený porušil jednu z najvýznamnejších povinností advokáta voči\nsvojmu klientovi, a to povinnosť chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, riadiť sa jeho pokynmi\na postupovať s odbornou starostlivosťou a taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že disciplinárne\nobvinený je skúseným advokátom zapísaným v zozname advokátov od roku 1993. S ohľadom na\nuvedené považuje druhostupňový správny orgán uloženie peňažnej pokuty pri dolnej hranici výmery\npeňažnej pokuty za rozhodnutie zodpovedajúce rozsahu a povahe disciplinárne obvineným porušenej\npovinnosti, spôsobu konania disciplinárne obvineného, ako aj následku a miere zavinenia.\nZ hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, s ohľadom aj na\npríslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko\nz 21. januára 1999) je potrebné právo na inú právnu ochranu vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie\ndisciplinárneho orgánu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.\nOba disciplinárne orgány vo svojich rozhodnutiach len všeobecne uviedli odôvodnenie výšky pokuty,\nktoré však z hľadiska možného ďalšieho prieskumu v rámci správneho súdnictva nepostačuje. Správne\nuváženie podlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Najvyšší súd ako odvolací\nsúd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené, ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že rozhodnutie\nprvostupňové i rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie - pokuty v časti pokiaľ ide o jej výšku,\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Len formálne konštatovanie, že pri uložení pokuty sa\nprihliadalo na závažnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo previnenie spáchané, je\nbez bližšieho odôvodnenia nepostačujúce a z pohľadu správneho súdu nepreskúmateľné. Nepostačí\npreto len uviesť, že výška pokuty bola stanovená v dolnej hranici výmery, bez zaoberania sa všetkými\nhľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje.\nV súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami a citovanými ustanoveniami zákona dospel najvyšší súd k\nzáveru, že je v tomto prípade nevyhnutné rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie zrušiť nie\nlen z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ale aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí\npre nedostatok dôvodov, najmä čo sa týka výšky uloženej pokuty (§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP).\nPodľa § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.\n\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S\n85/2013-45 zo dňa 30. apríla 2014 zmenil a rozhodnutie žalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo\ndňa 6. marca 2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej\nadvokátskej komore sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2\npísm. c/ a d/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\nl O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu\ntrov konania pozostávajúcu zo súdnych poplatkov a to 70,- € za podanú žalobu a zo súdneho poplatku\n70,- € za podané odvolanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 140,- € na účet žalobcu\ndo 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}