{"guid": "b02d2c80-cd51-49eb-9cac-625130ca21ee:2c93c965-48af-4b7f-b2e9-6048d8f6632a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1", "spisova_znacka": "9Sžd/17/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžd/17/2013 z 28. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 9Sžd/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1", "identifikacne_cislo": "3012200884", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c93c965-48af-4b7f-b2e9-6048d8f6632a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžd/17/2013\n3012200884\n28. 10. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:3012200884.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: JUDr. K.\nS. bytom C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát\nTrenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28.11.2012 č.p.\nKRPZ-TN-KDI-P-134/2012, o odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca\n2013 č. k. 11S/45/2012-44, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2013 č. k.\n11S/45/2012-44 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. marca 2013 č. k. 11S/45/2012-44 zamietol žalobu žalobkyne\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a náhradu trov konania jej\nnepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-134/2012 zo dňa 28.11.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nOkresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi zo dňa 02.10.2012 č. ORP-654,656/DI-SK-2012, ktorým\nbola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „ZoP“) pre porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP), za čo jej bola uložená\npokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) ZoP vo výške 30 € za nerešpektovanie vodorovného dopravného\nznačenia „IP 27a“.\nPodľa krajského súdu bola pre uvedený prípad podstatnou správnymi orgánmi preukázaná skutočnosť,\nže žalobkyňa v dňoch 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala v zóne s plateným alebo regulovaným státím\nmimo miest vyznačených na parkovanie, čím neposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP\n27a a tak sa dopustila dopravného priestupku. Túto skutočnosť nevyvrátila ani tvrdením, že Mesto\nPrievidza nedisponuje všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) o úprave parkovania v obci,\nčoho dôsledkom malo byť tvrdené nelegálne osadenie dopravných značiek a vyberanie poplatkov za\nparkovanie v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že Mesto Prievidza\nnebolo účastníkom správneho konania a nemohlo byť ani účastníkom preskúmavacieho správneho\nkonania, keď osadenie dopravných značiek iným subjektom nesúviselo s predmetom konania - žalovaný\na aj prvostupňový správny orgán museli vychádzať zo stavu, ktorý bol daný osadenou dopravnou\nznačkou „IP 27a“, na ktorej boli spresňujúce údaje o čase regulácie i spôsobe platenia. Táto značka sa na\n\nmieste parkovania nachádzala, nebola oprávnenou osobou zrušená a odstránená. Žalovaný je povinný\ndopravné značky rešpektovať, pričom nemá právomoc tieto značky meniť, odstraňovať, ani posudzovať\nzákonnosť ich osadenia. V konaní o dopravnom priestupku súd nemôže posudzovať konanie subjektu,\nktorý nie je účastníkom správneho konania (mesto Prievidza). Krajský súd dospel k názoru, že žalobkyňa\nv dňoch 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala v zóne s plateným a regulovaným státím mimo miest\nvyznačených na parkovanie, teda neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP27a a dopustila\nsa tak priestupku. Rozhodnutie a postup správnych orgánov bol preto podľa jeho názoru v medziach\nzákona o cestnej premávke i zákona o priestupkoch.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby ho Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako odvolací súd zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkala (obdobne ako v žalobnom návrhu), že krajský súd\nnedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, pretože sa nezaoberal otázkami:\n- či dopravná značka IP 27a bola osadená v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom s touto\notázkou sa mali správne orgány, ako aj prvostupňový súd vyporiadať ex offo;\n- či možno uložiť sankciu, ak je zaparkované motorové vozidlo na ktoromkoľvek mieste na\nnespoplatnenej verejnej komunikácii, kde nie je žiadna značka zákaz státia a zákaz zastavenia;\n- či sa možno dopustiť priestupku vo vyššie menovanej nelegálne zriadenej Zóne s plateným a\nregulovaným státím.\nŽalobkyňa zároveň poukazovala na predkladané stanovisko Okresnej prokuratúry v Prievidzi z\n27.03.2013 evidenčné č. Pd 18/13-8, ktoré neskôr doplnila o ďalšie stanovisko prokuratúry\n„Upovedomenie o vybavení podnetu v predĺženej lehote“ (Pd 19/13/3307-37 z 26.06.2014), ktoré malo\nkorešpondovať s jej názorom na danú vec. Dňa 12.11.2013 navrhla, aby odvolací súd pripustil rozšírenie\nžalobného návrhu o nasledovný výrok, cit.: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného\nobohatenia sumu 46 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 13.11.2013 do zaplatenia a náhradu\ntrov konania ...“.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení k rozšírenému návrhu na odvolanie zotrval na\nsvojom stanovisku o zákonnosti správnych rozhodnutí a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdiť, resp. rozšírený nový návrh nepripustiť. Poukázal na to, že predkladané\nstanoviská prokuratúry neboli v čase priestupkového konania správnym orgánom známe, keďže boli\nzjavne vydané až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (č. KRPZ-TN-KDI-P-134/2012\nzo dňa 28.11.2012). Konštatoval, že naďalej (t.j. aj v čase jeho vyjadrenia k odvolaniu dňa 21.05.2013)\nje v danej obci ul. Šumperská bez zmien v pôsobnosti zvislej dopravnej značky IP 27a, tak ako tomu\nbolo aj v čase spáchania predmetných priestupkov žalobkyňou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n28. október 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu najmenej päť\ndní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu z hľadiska, či\nprípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich\nhmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).\nŽaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom\nstupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1\nOSP).\nPo uplynutí lehoty už súd neprihliada na prípadne rozšírenie dôvodov žaloby, pretože ide o podanie\nurobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1 OSP). Odvolací súd preto neprihliadol k návrhu\nžalobkyne na rozšírenie žaloby zo dňa 12.11.2013 o výrok „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni\ntitulom bezdôvodného obohatenia sumu 46 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 13.11.2013\ndo zaplatenia a náhradu trov konania ...“, ani k podaniu zo dňa 18.07.2014, ktorými žalobkyňa oznámila\nnové skutočnosti s priloženým odkladom podnetu okresným prokurátorom (č. Pd 19/13/3307-37 z\n26.06.2014).\nDopravná značka „IP 27a“ - Zóna s plateným parkovaním vyznačuje oblasť, kde státie vozidiel\nje dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z\npoužitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov, napríklad času regulácie alebo platenia,\nspôsobu platenia alebo regulovania a podobne.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 19.07.2012 a 25.07.2012 parkovala s\nmotorovým vozidlom zn. Peugeot evidenčné č. N. na Šumperskej ul. v Prievidzi v zóne označenej\ndopravnou značkou „IP 27a“ (ďalej aj Zóna) mimo miest vyznačených na parkovanie. Uvedené konanie\nbolo kvalifikované ako porušenie povinnosti - neposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky\n(§ 3 ods. 2 písm. b) ZCP) a naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky (§ 22 ods. 1 písm. k) ZoP), za čo správny orgán uložil žalobkyni pokutu (§ 22 ods. 2 písm.\ne) ZoP). Po tom, čo žalobkyňa odmietla vec doriešiť v blokovom konaní, Okresný dopravný inšpektorát\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok\npod č.p. ORPZ-654,656/DI-SK-2012 zo dňa 02.10.2012, ktorý žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDIP-134/2012 zo dňa 28.11.2012 potvrdil.\nOdvolací súd z predloženého administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť\no tom, že svojím vozidlom parkovala na verejnej komunikácii, ktorá v čase vykonaného skutku bola\noznačená značkou parkovacia zóna zo všetkých prístupových strán a tiež, že v takto označenej\nZóne môže parkovať len na vyhradených miestach. Uvedená skutočnosť vyplýva zo „Záznamu z\npodania vysvetlenia“ z 20.07.2012, kde žalobkyňa okrem iného uviedla „...Nie som si vedomá žiadneho\npriestupku, pretože som parkovala vozidlom na verejnej komunikácii, kde nie je žiadna značka zákaz\nstátia ani zastavenia, pričom uvedená ulica je cca od polovice júna 2012 označená značkou, že ide\no parkovaciu zónu. Parkovanie na verejnej komunikácii, ktorá nie je označená značkou zákazu státia\nalebo zastavenia, nie je možné považovať za priestupok...“ a tiež zo Zápisnice z ústneho pojednávania\nzo dňa 02.10.2012 (0RP-654, 656/DI-SK-2012). Z doloženej fotodokumentácie vyplýva, že ide o zvislú\ndopravnú značka IP 27a. Zo spisu tiež vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Prievidzi\ndňa 14.12.2011 vydal súhlasné stanovisko pod č. ORPZ-PR-ODI-40-078/2011 k umiestneniu trvalého\ndopravného značenia aj pre vodorovné značenie parkovacích miest a následne zvislé dopravné značky\nza špecifikovaných podmienok. Následne Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\nv Prievidzi dňa 10.03.2012 určil použitie trvalých zvislých dopravných značiek, ktoré správne orgány\nrešpektovali.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nŽalobkyňa ako vodič motorového vozidla bola účastníkom cestnej premávky a v zmysle zákona o\ncestnej premávke vodič je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej\npremávke, ako aj poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia vždy,\nv každom čase (§ 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona), pokiaľ si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,\nčo v prejednávanej veci nebol prípad žalobkyne.\n\nV danom prípade sa žalobkyňa uvedenými citovanými ustanoveniami neriadila, tieto úmyselne porušila,\nkeď vedome ignorovala uvádzanú značku a v Zóne parkovala mimo miest vyznačených na parkovanie.\nNepochybili preto správne orgány, pokiaľ jej konanie vyhodnotili ako porušenie povinnosti vyplývajúcej z\n§ 22 ods. 1 písm. k/ cit. zákona a za uvedený priestupok jej uložili pokutu podľa zákona o priestupkoch.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali\nzákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie nie\nje dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k\nosadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste (Šumperská ulica) a preto túto skutočnosť nemali\ndôvod v relevantnom čase spochybniť.\nOdvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho\nustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej\ndopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci\npríslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010 sp. zn. 2\nSžo/255/2009). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska\nvydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno\nvytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami a svoj záver, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov\nžalobkyne, aj náležitým spôsobom odôvodnil. S jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Námietky\nžalobkyne nepovažoval ani odvolací súd za relevantné a spôsobilé spochybniť ustálený záver.\nOdvolací súd uvádza, že súčasťou siete pozemných komunikácií sú napr. aj účelové komunikácie, ktoré\nmôžu byť vo vlastníctve právnických či fyzických osôb - čo však neznamená, že na týchto komunikáciách\nneplatia žiadne pravidlá cestnej premávky (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/19/2011 zo dňa 14.\nfebruára 2012).\nŽalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené rozsudok krajského súdu podľa § 250ja\nods. 3 a § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/45/2012", "guid": "8fecabfa-38d7-4a63-928d-d679d1b62d20:3fd7c51f-2e41-4656-80c3-c004533ec6f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}