{"guid": "d3585d53-3298-4841-9fd4-8493091e3db0:1a77ede7-e70f-4daa-a503-d724d1e8d8dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1", "spisova_znacka": "3Obo/50/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/50/2014 z 30. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2015, sp. zn. 3Obo/50/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1", "identifikacne_cislo": "3011899952", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Družstvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233.odsek-5", "nazov": "§ 233 ods. 5 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233.odsek-4", "nazov": "§ 233 ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-1", "nazov": "§ 323 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-233", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-323", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a77ede7-e70f-4daa-a503-d724d1e8d8dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/50/2014\n3011899952\n30. 03. 2015\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2015:3011899952.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Viery Pepelovej v právnej veci žalobcu: Ing. K. N.\n- B., bytom N., právne zast. Mgr. Oto Franta, Fučíkova č. 133, Sládkovičovo, (JUDr. Jánom Pekárom,\nadvokátom, Ružová 2, Skalica), proti žalovanému: Roľnícke podielnické družstvo v Krajnom, Krajné,\nIČO: 00 206 989, právne zast. Mgr. Ivica Toman, Brače Banas 71, Josipovac, Chorvátsko, o zaplatenie\n30 402,54 eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo\ndňa 18. Septembra 2012 č. k. 7Cbs/1/2011-250, 3011899952, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. Septembra 2012\nč. k. 7Cbs/1/2011-250, 3011899952 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 477,33 eur na\núčet jeho právneho zástupcu.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 7Cb/30/2002-44 zo dňa 09.12.2004 rozhodol tak, že uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, titulom práva na zaplatenie vyrovnacieho podielu, 915 910\nSk s 15 % úrokom z omeškania od 01. 07. 2000 do zaplatenia a 98 105 Sk náhrady trov konania. V\nprevyšujúcej časti žalobu zamietol.\nO odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou prvostupňový súd vyhovel, rozhodol ako súd odvolací,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Obo/158/2005-86 zo dňa 31. 05. 2007 tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 12. 2004 č. k. 7Cb/30/2004-44 v napadnutej časti zmenil\na žalobu zamietol.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uplatnený nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vznikol\nžalobcovi v súvislosti s ukončením jeho členstva u žalovaného na základe vzájomnej dohody ku dňu 15.\n09. 1994, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Za spornú skutočnosť medzi účastníkmi\noznačil tvrdenie žalovaného, že žalobcovi vyplatil podiel vo forme slivkového sadu v zmysle dohody\nz 08. 03. 1995, a že pokiaľ túto žalobca nepovažoval za preukázanú, žalovaný namietal, že právo na\nvyplatenie vyrovnacieho podielu podľa ust. §233 ods. 4 Občianskeho zákonníka je premlčané. Pokiaľ ide\no tvrdenie žalovaného, že žalobcovi vyrovnací podiel zaplatil formou bezplatného prevedenia slivkového\nsadu, sa odvolací súd stotožnil so zistením prvostupňového súdu, že neexistuje dôkaz o tom, že žalovaný\npreviedol slivkový sad v zmysle dohody na žalobcu, respektíve s jeho súhlasom na tretiu osobu, na\núhradu jeho členského vkladu, keď navyše členstvo žalobcu Naturálno výrobnom a obchodnom družstve\nPodkylava zaniklo práve z dôvodu nesplnenia základného členského vkladu. Odvolací súd sa stotožnil\naj s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie\nvyrovnacieho podielu v peniazoch a to v uplatnenej výške 915 907 Sk na základe oznámenia žalovaného\n\nzo dňa 31. 12. 1998. Konštatoval však, že nárok na vyrovnací podiel bol splatný uplynutím troch\nmesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo a teda, že rozhodujúca\núčtovná závierka bola za rok 1994, ktorá bola schválená 17. 03. 1995, takže nárok na vyrovnací podiel sa\nstal splatným 18. 06. 1995 a štvorročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 397 Občianskeho zákonníka\nuplynula dňom 19. 06. 1999. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok bol uplatnený 22. 02. 2002, odvolací\nsúd označil predmetný nárok za premlčaný a teda, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania, nárok\nžalobcu v odvolacom konaní priznať nemohol. V zmysle ust. § 220 O. s. p. rozsudok prvostupňového\nsúdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142\nods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 3 O. s. p.\nProti tomuto rozhodnutiu, na podnet žalobcu, Generálny prokurátor Slovenskej republiky, podal\nmimoriadne dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn.\n1MObdoV/3/2008 zo dňa 27. 05. 2010 tak, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozhodnutia súhlasne s názorom generálneho prokurátora konštatoval, že v danom\nprípade zo strany odvolacieho súdu došlo, vzhľadom na ním nedostatočne zistený skutkový stav, k\nnesprávnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na tento prípad, konkrétne ust. § 233 ods.\n4 veta prvá, Obchodného zákonníka a že naproti tomu odvolací súd opomenul aplikáciu ust. § 233\nods. 5 a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým náležité použitie vyžadovalo riešenie daného\nprípadu. Za nesprávne zistenie skutkového stavu, dovolací súd označil stanovenie splatnosti nároku\nvyrovnacieho podielu dňom 18. 06. 1995, ktorý dátum odvolací súd stanovil bez toho, aby vykonal\ndokazovanie ohľadne vyhodnotenia, resp. nevyhodnotenia listu žalovaného zo dňa 04. 01. 1999 (list\nč. 23 za písomné uznanie dlhu), od ktorého dátumu by sa odvíjal začiatok plynutia novej premlčacej\nštvorročnej doby v zmysle ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okamih začiatku premlčacej doby\noznačil za podstatný pre posúdenie včasnosti podania žaloby. Dovolací súd uviedol, že odvolací súd\nbez zreteľa na tento list, mal za to, že nárok uplatnený žalobou 22. 02. 2002 je premlčaný, pretože\nnárok žalobcu na vyrovnací podiel sa stal splatným dňom 18. 06. 1995 v zmysle ust. § 233 ods. 4\nObchodného zákonníka a štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula\ndňom 19. 06. 1999. Za nedostatok odvolacieho rozhodnutia dovolací súd označil, že odvolací súd\nodkazoval v jeho rozhodnutí na stanovy, berúc však do úvahy len odkazy na jednotlivé články a odseky\nvlastných stanov, ale že pri posudzovaní premlčania sa zaoberal iba splatnosťou vyrovnacieho podielu\nod okamihu členstva žalobcu v družstve s poukazom na ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka,\nbez zohľadnenia ust. § 233 ods. 5 a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného\ndovolací súd, teda za základný nedostatok odvolacieho súdu, označil zistenie skutočností potrebných\npre stanovenie okamihu začatia plynutia premlčacej doby. Za rozhodujúce pre posúdenie možností\naplikácie ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva o tom, že ustanovenia ods. 2 až\n4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Na základe predložených dokladov k žalobe dovolací\nsúd konštatoval, že žalobca pri uplatnení jeho nároku vychádza z obsahu článkov III. ods. 5 a 6 a čl.\nIV. ods. 13 a 14 veta tretia Vlastných stanov RPD Krajné a žalovaný odvodzuje jeho obranu z článkov\nzo znení čl. III. ods. 5 a 6 a čl. IV. ods. 13 a 14 veta prvá, resp. druhá Vlastných stanov RPD Krajné a\nteda bez dôkladného oboznámenia sa so stanovami, nie je možné vo veci rozhodnúť. Dovolací súd k\notázke premlčania zaujal stanovisko v tom zmysle, že pokiaľ by z doplneného dokazovania vyplynulo v\nnadväznosti na ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, že by pripadla splatnosť žalobcovho nároku\nna 30. 06. 2000, potom by bola žaloba podaná v štvorročnej premlčacej dobe, v zmysle ust. § 397\nObchodného zákonníka v spojení s ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. V takom prípade podľa\ndovolacieho súdu by zostala na zváženie otázka, či posudzovať list žalovaného zo dňa 04. 01. 1999 (list\nč. 23) za relevantný, resp. irelevantný dôkaz v súvislosti s prípadným použitím § 407 ods. 1 Obchodného\nzákonníka a písomnom uznaní záväzku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 7Cb/30/2004-454 zo dňa 09. 12. 2004 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil\nKrajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Z podania doručeného 22. 02. 2002 za zrejmé označil, že\npredmetom návrhu na začatie konania je zaplatenie sumy 915 907 Sk s príslušenstvom, ako právo na\nvyplatenie vyrovnacieho podielu. Konštatoval, že o tomto návrhu rozhodol ako súd prvostupňový Krajský\nsúd v Trenčíne rozsudkom č. k. 7Cb/30/2002-454 zo dňa 09. 12. 2004 tak, že žalobe o zaplatenie sumy\nako nároku na vyrovnací podiel s poukazom na ust. § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške\n\n915 910 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % vyhovel a vo zvyšku nárok týkajúci sa úroku\nz omeškania zamietol.\nO odvolaní proti výroku, ktorým súd vyhovel nároku tohto rozhodnutia, v ktorom žalovaný vzniesol\nnámietku premlčania, rozhodol ako odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k.\n5Obo/15/2007-73 zo dňa 31 05. 2007, ktorým prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmenil titulom\ndôvodne vznesenej námietky premlčania, žalobu zamietol.\nUviedol, že za základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti nároku označil, či žalovaný námietku\npremlčania vzniesol dôvodne a teda, kedy sa stal nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu splatný.\nS poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu uviedol, že dovolací súd sa nestotožnil s názorom\nodvolacieho súdu, že nárok na vyrovnací podiel sa stal splatný 18. 06. 1995, nakoľko nebolo vykonané\ndokazovanie ohľadne vyhodnotenia, resp. nevyhodnotenia listu žalovaného zo dňa 04. 01. 1999, list č.\n23 za písomné uznanie dlhu, od ktorého termínu by sa odvíjal začiatok plynutia štvorročnej premlčacej\ndoby. Na základe obsahu rozhodnutia dovolacieho súdu za zrejmé označil, že nedostatkom obidvoch\nrozhodnutí odvolacieho aj prvostupňového súdu bolo, že pri rozhodovaní sa neoboznámili s obsahom\nVlastných stanov RPD v znení účinnom ku dňu zániku členstva žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že vytknuté nedostatky neboli\npredmetom šetrenia a dokazovania v prvostupňovom konaní, od ktorých je rozhodnutie vo veci závislé\na rozsah tohto dokazovania presahuje účel odvolacieho konania rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 7Cb/30/2004-44 zo dňa 09. 12. 2004 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,\nže v novom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie v intenciách pokynov dovolacieho súdu tak,\naby sa účastníci konania mali možnosť k veciam, ktoré neboli v prvostupňovom konaní predmetom\ndokazovania, sa riadne vyjadriť. Konštatoval, že až po zistení týchto skutočností bude možné na základe\npokynu dovolacieho súdu vo veci rozhodnúť. V tomto konaní uložil rozhodnúť aj o trovách celého\nkonania.\nV novom konaní Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 09. 2012 č. k. 7Cbs/1/2011-250,\n3011899952 tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 30 402,54 eur s 15 % ročným úrokom\nz omeškania od 01. 07. 2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1 520,11 eur a trovy\nprávneho zastúpenia 5 467,05 eur.\nV odôvodnení rozhodnutia sa podrobne zaoberal s celou genézou sporu a vychádzajúc z ust. 233\nObchodného zákonníka a Stanov žalovaného uviedol, že žalovaný v stanovách čl. IV. ods. 14 upravil\nodlišne splatnosť ako je uvedená v ust. § 233 ods. 2, 3, 4 Obchodného zákonníka. Zistil, že žalovaný\ndňa 31. 12. 1998 oznámil žalobcovi, že bol vypočítaný jeho vyrovnací podiel ako člena družstva podľa\ntransformačného zákona č. 42/1992 Zb.: §232, § 233, § 234 a Stanov čl. IV. ods. 13, 14 a nakoniec bol\nustálený na výšku 915 907 Sk s tým, že v súlade s čl. III. ods. 5 a 6 stanov bude splatný do 30. 06.\n2000. Konštatoval, že výška vyrovnacieho podielu sporná nebola. List žalovaného zo dňa 31. 12. 1998\nlist č. 54 konajúci súd posúdil ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa\nktorého, ak niekto uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, že v uznanom záväzku tento záväzok v\nčase uznania trvá. Podľa konajúceho súdu uznanie záväzku bolo urobené v súlade so zákonom, malo\npísomnú formu a ide o jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, pričom\ndlžník špecifikoval dlh čo do dôvodu a výšky. Následne sa konajúci súd zaoberal otázkou, či žalobca\npodal žalobu včas. S poukazom na ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého pri uznaní\nzáväzku platí štvorročná premlčacia lehota od uznania, konajúci súd dospel k záveru, že keď žalovaný\nzáväzok uznal dňa 31. 12. 1998 a žalobca si jeho nárok uplatnil dňa 22. 02. 2002, tak si nárok uplatnil v\npremlčacej lehote, ktorá trvala do 31. 12. 2002. Zároveň uviedol, že pokiaľ by nešlo o uznanie záväzku,\nštvorročná premlčacia doba by začala plynúť od splatnosti nároku, t. j. od 30. 06. 2000.\nS poukazom na uvedené, konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal, že žalobcovi vydal majetkový podiel, keď družstvo, ktorému mal byť vyrovnací\npodiel formou bezplatného prevodu slivkového sadu č. 1 prevedený, túto skutočnosť nepotvrdil.\nKonajúci súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania a preto\nžalovaného okrem istiny zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 30 402,54\neur od 01. 07. 2000 do zaplatenia tak, ako to žalobca žiadal.\n\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.\nProti tomuto rozsudku, žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie č. l. 288 v spise (s poukazom na ust.\n§ 205 ods. 2 písm. e/, d/, f/ O. s. p.).\nS názorom konajúceho súdu, že list zo dňa 31. 12. 1998, ktorým podľa súdu žalovaný oznámil žalobcovi,\nže jeho vyrovnací podiel vo výške 30 402,54 eur je splatný 30. 06. 2000, posúdil ako uznanie záväzku\npodľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa žalovaný nestotožňuje. Podľa platného spôsobu konania\nku dňu 31. 12. 1998 zapísaného v obchodnom registri za družstvo konal navonok predseda družstva,\nv jeho neprítomnosti podpredseda družstva a listiny o právnych úkonoch, kde je potrebná písomná\nforma, musel podpisovať aj ďalší člen predstavenstva. Keďže zákon stanovuje, že uznanie záväzku je\npotrebné urobiť písomne a list zo dňa 31. 12. 1998 nie je opatrený takýmto spôsobom podľa žalovaného,\npredmetný list nie je považovaný za platný.\nPodľa žalovaného jeho záväzok na vydanie vyrovnacieho podielu formou bezodplatného prevodu vydania slivkového sadu, si žalovaný splnil v zmysle dohody zo dňa 08. 03. 1995, a teda jeho záväzok\nzanikol splnením v zmysle ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na\nskutočnosť, že dohoda o vydaní vyrovnacieho podielu bola podpísaná dvoma štatutármi žalovaného v\nzmysle spôsobu konania žalovaného zapísaného v obchodnom registri.\nFakt, že žalovaný jeho povinnosť vydať vyrovnací podiel formou bezodplatného prevodu splnil, žalovaný\npreukazuje tvrdením, že v zmysle dohody uzavretej dňa 08. 03. 1995 o vydaní vyrovnacieho podielu\npo zániku členstva u žalovaného, žalobcovi vznikol nárok výlučne formou bezodplatného prevodu\nslivkového sadu č. 1, s čím žalobca súhlasil, a preto mu nemohol vzniknúť ním uplatnený nárok na\nvydanie vyrovnacieho podielu v peniazoch.\nŽalovaný uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením konajúceho súdu, že s poukazom na list zo dňa 04. 01.\n1999 adresovaný žalobcovi, pokiaľ sa vyrovnací podiel vypláca v peniazoch, tak je splatný do piatich\nrokov od ukončenia závierky za rok, v ktorom členstvo bolo ukončené podľa Stanov žalovaného v čl.\nIII. ods. 5 a 6 s tým, že dátum splatnosti vyrovnacieho podielu je najneskôr 30. 06. 2000. Poukázal na\ndohodu o vydaní vyrovnacieho podielu podľa ktorej nárok na vyrovnací podiel je splatný uplynutím do\ntroch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo, a keďže členstvo\nžalobcu u žalovaného zaniklo 15. 09. 1994, s ktorým termínom žalobca súhlasil, je tento dátum určujúcim\npre schválenie účtovnej závierky za účtovné obdobie. Nakoľko účtovná závierka 1994 bola schválená\ndňa 17. 03. 1995, tak uplynutím troch mesiacov od schválenia tejto závierky, nárok na vyrovnací podiel\nbol splatný dňa 18. 06. 1995.\nŽalovaný v odvolaní tvrdí, že vyrovnací podiel bol žalobcovi vydaný tak, že bol vydaný NVOD Podkylava\nkolektívne a to na základe výzvy NVOD Podkylava zo dňa 31. 01. 1996 spolu s ostatnými odchádzajúcimi\nčlenmi, čo potvrdzuje list NVOD Podkylava zo dňa 22. 05. 2007, pričom z tohto potvrdenia jednoznačne\nvyplýva , že slivkový sad č. 1 bol vydaný RPD Krajné za majetkové podiely členov, ktorí prestúpili z\nRPD Krajné do NVOD Podkylava, t. j. aj majetkový podiel žalobcu, keďže bol medzi týmito členmi. Za\npotvrdzujúci fakt žalovaný označil aj výpis z katastra pre obec Podkylava, podľa ktorého je slivkový sad\nč. 1 v užívaní NVOD Podkylava. V danom prípade podľa žalovaného sa jednalo o súbor majetku určený\nna vydanie vyrovnacieho podielu odchádzajúcich členov, t. j. celková hodnota tohto majetku bola vo\nvýške celkovej sumy vyrovnacích podielov odchádzajúcich členov.\nŽalovaný aj v prípade, že by žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel v peniazoch zastáva názor, že\ntento by sa podľa stanov mal uhrádzať v splátkach po dobu piatich rokov a z tohto dôvodu by bola aj\nsplatnosť jednotlivých splátok odlišná a aj v tomto prípade by boli jednotlivé splátky premlčané.\nŽalovaný v zmysle uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zo dňa 18. 09. 2012 v súlade\ns ust. § 221 ods. 1 písmeno f/ a h/ O. s. p. zrušiť z dôvodu, že žalovanému bola postupom súdu\nodňatá možnosť konať pred súdom, konajúci súd vec nesprávne posúdil, nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, navrhol zrušiť, prípade zmeniť a žalobu v celom\nrozsahu zamietnuť.\n\nK odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca v liste doručenom súdu 27. 12. 2012, v ktorom\ntvrdí, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť zmenu napadnutého\nrozhodnutia. Podľa žalobcu, prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania,\nnajmä žalovaným, všetky tvrdenia boli preukázané a ani výpoveďami svedkov by nemohli byť\nspochybnené.\nK procesnej námietke žalovaného, že nebol na pojednávanie predvolaný právny zástupca uviedol, že\nposúdenie ponecháva odvolaciemu súdu, ale podľa jeho vedomosti sa nejedná o advokáta so sídlom\nv tuzemsku zapísaného v zozname S AK a v spise sa nachádza iba jeho adresa v Chorvátsku, pričom\nprávny zástupca žalovaného obdržal predvolanie 20. 08. 202 a pokiaľ ho v tomto termíne prevzal i\nžalovaný, mal možnosť svojho právneho zástupcu upovedomiť o termíne pojednávania a ak jeho účasť\nna pojednávanie nezabezpečil, žalobca v tomto vidí iba zámer odďaľovať rozhodnutie vo veci. Žalobca\nnavrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 477,33 eur. V\nnasledujúcom stanovisku doručenom súdu 09. 10. 2014 žalobca požiadal o priznanie trov odvolacieho\nkonania vo výške 1 432,81 eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. §\n212 ods. 1 O. s. p., bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je právne nedôvodné.\nAko prvou otázkou sa zaberal jeho procesnou námietkou, či postupom súdu, keď na pojednávanie\nkonané dňa 18. 09. 2012 nebol predvolaný jeho právny zástupca žalovaného a bolo vo veci rozhodnuté,\nmu bola ako účastníkovi konania odobratá možnosť konať pred súdom.\nZo zápisnice z pojednávania konaného dňa 18. 09. 2012, je zrejmé, že za žalovaného sa pojednávania\nzúčastnil štatutárny zástupca žalovaného G. N., ktorý sa k nároku žalobcu vyjadril, žalobu navrhol\nzamietnuť v celom rozsahu z dôvodov už ním uvedených na pojednávaní a nežiadal o odročenie. Je\npravdou, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je zmienka o neúčasti právneho zástupcu\nžalovaného, ale pravdou je, že z konania štatutárneho zástupcu žalovaného, ani z jednej vety nebola\nvnesená požiadavka, aby sa pojednávania dňa 18. 09. 2012 zúčastnil aj jeho právny zástupca Mgr. Ivica\nToman, Brače, uvedený v záhlaví napadnutého rozhodnutia ako právny zástupca žalovaného.\nPlnomocenstvo udelené žalovaným - splnomocniteľom RPD v Krajnom pre Mgr. Tomana Ivicu sa v\nspise nachádza na č. l. 157 (zo dňa 21. 11. 2011, na základe ktorého sa aj zúčastnil pojednávania\nkonaného na KS Trenčíne dňa 23. 11. 2011, ďalej pojednávania konaného dňa 23. 05. 2012, na ktoré sa\nzrejme zúčastnil prostredníctvom informácie žalovaného, ktorému bolo iba predvolanie na pojednávanie,\nzvolané na deň 23. 05. 2012, doručené. V spise predvolanie na pojednávanie zvolané na deň 25. 05.\n2012 adresované Mgr. Tomana Ivica sa nenachádza, napriek čomu sa tento právny zástupca žalovaného\npojednávania konaného dňa 25. 05. 2002 zúčastnil.. Z dôkazu č. l. 216 v spise je zrejmé, že KS v\nTrenčíne listom zo dňa 15. 08. 2012 požadoval u žalovaného zabezpečiť na pojednávaní konanom\ndňa 18. 09. 2012 účasť jeho právneho zástupcu Mgr. Ivicu Tomana, z dôvodu jeho trvalého bydliska v\nChorvátsku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky procesnú námietku žalovaného v jeho odvolaní, vzhľadom na\nuvedené, považuje za účelovú. Konajúci súd predvolanie právneho zástupcu žalovaného Mgr. Ivicu\nTomana zabezpečil listom, zaslaným mesiac pred zvolaným pojednávaním, adresovaným žalovanému\nso žiadosťou zabezpečiť účasť jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa na pojednávaní 18. 09. 2012\nzúčastnil, mal možnosť vyjadriť sa, dôvod neúčasti jeho právneho zástupcu nespomenul, a ani zo\nžiadneho dôvodu, ako aj z dôvodu neúčasti jeho právneho zástupcu pojednávaniam, pojednávanie\nnežiadal odročiť. Je treba uviesť, že ani z jedného podania založeného v spise, okrem prijatia\nplnomocenstva, nie je zrejme, že by Mgr. Ivica Toman bol urobil jediné podanie k právnej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené dospel k záveru, že konajúci súd tým, že\nprávneho zástupcu žalovaného Mgr. Ivicu Tomana predvolal prostredníctvom žalovaného listom zo dňa\n15. 08. 2012, teda mesiac pred zvolaným pojednávaním a žalovaný na pojednávaní, zvolanom 18.\n09. 2012 sa zúčastnil, plnohodnotne vyjadril a nežiadal o odročenie z dôvodu neúčasti jeho právneho\nzástupcu, žalovanému ako účastníkovi konania, týmto postupom neodňal možnosť konať pred súdom,\n\na teda odvolací dôvod žalovaného na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm.\nf/ O. s. p. daný nie je.\nAko druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zaoberal tvrdením žalovaného, či jeho povinnosť vydať vyrovnací podiel žalobcovi splnil tým,\nže listom zo dňa 31. 07. 2012 NVOD Podkylava potvrdzuje, že sad č. 1 Sakov vrch bol vydaný do NVOD\nPodkylava ako celok a nie je možné ho rozčleniť na ktorú osobu a pokryl majetkovými podielmi ľudí, ktorí\nprešli do NVOD Podkylava z RPD Krajné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje\nna list (č. l. v spise 22), z ktorého jednoznačne vyplýva, že NVOD potvrdilo, že majetkový podiel žalobcu\nnebol nikdy prevedený z RPD do družstva NVOD Podkylava. Toto tvrdenie je zrejmé aj (z listu č. l. 40,\n71 v spise) zo dňa 12. 11. 2004, z ktorého vyplýva, že majetkové podiely boli vydané jeho členom z RPD\nKrajné, ale v hodnote týchto podielov nebol vydaný podiel Ing. K.M. B.. NVOD listom zo dňa 22. 05. 2007\n(č. l. 83) potvrdilo, že slivkový sad č. 1 Sadov vrch mu bol vydaný za majetkové podiely členov, ktorí do\nNVOD z RPD Krajné prestúpili. Žalovaný však žiadnym dôkazom nepreukázal, že jeho vyrovnací podiel\nžabcovi vyrovnal bezodplatným prevodom slivkového sadu, čo je aj v rozpore s prehláseniami NVOD,\nna ktorého bol bezodplatne slivkový sad prevedený.\nS poukazom na uvedené, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s tvrdením žalobcu, ako aj\nzistením konajúceho súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že vyrovnací podiel žalovanému\nvyrovnal bezodplatným prevodom slivkového sadu. Jeho tvrdenie, že tým, že previedol slivkový sad\nNVOD v Podkylave nie je dôkazom o splnení jeho povinnosti vydať vyrovnací podiel pri zrušení účasti\nv spoločnosti žalovaného.\nTáto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1MObdoV/3/2008 zo dňa 27. 05. 2010, z ktorého odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že Najvyšší súd sa\nstotožnil s vyjadreným právnym záverom prvostupňového súdu, že žalovanému sa nepodarilo preukázať\nobranu spočívajúcu v tvrdení, že vydal vyrovnací podiel formou prevodu vlastníckeho práva k slivkovému\nsadu na NVOD Podkylava, ktorý záver, je už okrem iného, pre súdy nižšieho stupňa záväzný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené, odvolanie žalovaného aj v tejto časti označil\nza nedôvodné a vzhľadom na to, že otázka splnenia povinnosti vydať vyrovnací podiel formou prevodu\nvlastníckeho práva k slivkovému sadu bola vyriešená v päťčlennom mimoriadnom dovolaní, iba za\núčelové s cieľom predlžovať súdne konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako poslednú základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania\noznačil, či prvostupňový súd v novom konaní správne posúdil premlčanie a dôkaz na č. l. 24 v spise\n(keď list zo dňa 31. 12. 1998, označený ako uznanie záväzku.\nPodľa žalovaného týmto listom k platnému uznaniu záväzku s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného\nzákonníka dôjsť nemohlo z dôvodu, že tento právny úkon nebol podpísaný spôsobom zakotveným v\nobchodnom registri, t. j. predsedom družstva, v prípade jeho neprítomnosti podpredsedom družstva a\njedným členom predstavenstva.\nZákladnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného v tomto smere je, či konanie\nžalovaného, ktoré nebolo v súlade s jeho zápisom v Obchodnom registri spôsobuje absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu, ktorú môže napádať ten účastník konania, ktorý ju spôsobil.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že z listu zo dňa 31. 12. 1998 označeným ako oznámenie o výške\nvyrovnacieho podielu je zrejmá jeho výška a aj dátum splatnosti 30. 06. 2000. S poukazom na tento\ndátum uvedený samým žalovaným je zrejmé, že sám žalovaný týmto listom oznámil výšku vyrovnacieho\npodielu a mal za to, že jeho tvrdenie o vyplatení vyrovnacieho podielu formou bezodplatného prevodu\nbolo nedôvodné. Bol to sám žalovaný, ktorý si určil dátum splatnosti vyrovnacieho podielu, na základe\nčoho odvolací súd námietku premlčania označil za nedôvodnú. S poukazom na tento fakt pre posúdenie\ndôvodnosti uplatneného nároku námietku žalovaného, že nejde o uznanie záväzku, odvolací súd\nkvalifikoval ako bezpredmetnú, a preto sa so skutočnosťou, ako bol tento list podpísaný, sa odvolací súd\nnezaberal. Zároveň konštatoval, že prvostupňový súd správne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,\nže pokiaľ by nešlo o uznanie záväzku, štvorročná lehota by začala plynúť od splatnosti nároku, t.\nj. 30. 06. 2000. Skutočnosť, že stanovy čl. IV. ods. 14 stanov s odkazom na ust. § 233 ods. 5\n\nObchodného zákonníka lehotu na vyplatenie vyrovnacieho podielu upravili odlišne ako ust. § 233 ods.\n4 Obchodného zákonníka sporný nie je, s poukazom na dohodu, že ak sa má vyrovnací podiel uhradiť v\npeniazoch, uhrádza sa v splátkach po dobu piatich rokov, ak sa družstvo a člen nedohodli inak. Žalovaný\nnepreukázal, že žalobcovi vyrovnací podiel uhradil bezodplatným prevodom, žalovaný sám žalobcovi\nvypočítal vyrovnací podiel na sumu 915 907 Sk.\nTvrdenie žalovaného, že dohoda o splátkach po dobu piatich rokov, má vplyv na počítanie premlčacej\nlehoty, odvolací súd označil za právne nedôvodnú. Z tejto dohody nevyplývajú žiadne termíny splátok\na ani dohoda o splatnosti jednotlivých splátok.\nNa základe takto zisteného a posúdeného právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k\nzáveru, že prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď vo výške 30 402,54 eur žalovaného\nspolu s úrokom z omeškania zaviazal. Žalovaný taktiež ničím nepreukázal, že by žalobcovi nárok na\núrok z omeškania v uvedenej výške nevznikol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O. s. p.\npotvrdil.\nO trovách odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal s poukazom na ustanovenie §\n224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 trovy vo výške 477,33 eur ako účelne vynaložené.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cbs/1/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}