{"guid": "db0bbb39-116f-427a-8d0f-bf8fc842e169:25f17298-5f1b-411f-b87b-007fa0f50a01", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1", "spisova_znacka": "3Tdo/29/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/29/2015 z 9. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2015, sp. zn. 3Tdo/29/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1", "identifikacne_cislo": "2511010892", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2015-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-5", "nazov": "§ 117 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-14", "nazov": "§ 117 ods. 14 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-10.odsek-20", "nazov": "§ 10 ods. 20 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-10.odsek-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125", "nazov": "§ 125 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-117", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-206", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25f17298-5f1b-411f-b87b-007fa0f50a01", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/29/2015\n2511010892\n09. 09. 2015\nJUDr. Jana Serbová\nECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov\nJUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2015 v Bratislave\nv trestnej veci obvineného T. J. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 1T\n166/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený T. X. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013, sp. zn. 6To 123/2013, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného T. X. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 16. októbra 2013, sp. zn. 1T 166/2011, bol obvinený T.\nX. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona (v bode 3/ rozsudku), na tom skutkovom základe, že\npo predchádzajúcej vzájomnej dohode obvineného T. J. s nasadenou agentkou vystupujúcou pod\nlegendou T. Z., dňa 18. apríla 2011 v Hlohovci požiadal obvineného T. X., aby mu zabezpečil na predaj\npre inú osobu psychotropnú látku metamfetamín, čo aj obvinený T. X. následne urobil, metamfetamín\nzadovážil v Hlohovci od nezistenej osoby a odovzdal ho v desiatich zatavených injekčných striekačkách\nobjemu 12 ml obvinenému T. J., ktorý v ten istý deň približne o 15.30 hod. v Hlohovci na parkovisku pri\nKauflande v agentkinom aute tejto následne predal uvedené striekačky s metamfetamínom za sumu 5\n000 Eur, pričom obaja obvinení boli zadržaní políciou,\nkriminalistickým skúmaním sa zistilo, že zatavené injekčné striekačky obsahovali spolu 70,979 g\nmetamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0 % hmotnostných, pričom toto množstvo\nobsahujúce 53,234 g absolútneho metamfetamínu zodpovedá 1391 až 5323 obvykle jednorazovým\ndávkam psychotropnej látky a v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu predstavuje sumu 9 317 až\n53 230 Eur; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,\npsychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.\nOkresný súd obvinenému T. X. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona\nuložil trest odňatia slobody v trvaní 120 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil\nochranný dohľad na dobu 1 rok.\n\nProti rozsudku okresného súdu podali obvinení T. J. a T. X. odvolania, ktoré Krajský súd v Trnave\nuznesením z 19. decembra 2013, sp. zn. 6To 123/2013, podľa § 319 Tr. por. zamietol.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. X. prostredníctvom svojho obhajcu\ndovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným\nspôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda\nže rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371\nods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nObvinený v dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku z pohľadu ustanovenia § 125 a § 126\nTrestného zákona, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dovolateľ dopustil\nspáchania skutku vo väčšom rozsahu. Z vyčíslenia hodnoty zaistenej drogy Národnou protidrogovou\njednotkou vyplýva, že hodnota drogy v ňom uvedená platí iba za predpokladu, že množstvo drogy\npredávané na čiernom trhu ako dávka zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy uvedenej v žiadosti\nvyšetrovateľa, ktorý vychádzal zo záverov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.\nHodnota gramu metamfetaminu v roku 2011 v Trnavskom kraji bola 20 - 55 Eur, čo znamená, že v prípade\nzaistenej drogy v množstve 53,234 gramov hodnota drogy predstavuje 1 064,68 Eura, čo nezodpovedá\nväčšiemu rozsahu. Obvinený mal za to, že postupom oboch súdov došlo k porušeniu ustanovení § 125\na § 126 Trestného zákona, pričom poukazoval aj na právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Tdo 32/2012, ohľadom určovania rozsahu trestného činu v\nprípade trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona. V tomto dovolateľ videl naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že\nhodnota drogy v predmetnej veci bola určená na základe dôkazu - správy Národnej kriminálnej agentúry,\nresp. Národnej protidrogovej jednotky, ktorej pravdivosť a vierohodnosť údajov nie je možné žiadnym\nspôsobom overiť. Obvinený zároveň namietal, že založiť vinu na hodnote drogy určovanej „čiernym\ntrhom“ je samo o sebe porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretože „čierny trh“ nie je pojem\npredpokladaný niektorým z ustanovení Trestného zákona.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku obvinený namietal\nnezákonnosť zabezpečených dôkazov. Použitie agenta z Rakúskej republiky upravuje medzinárodná\nzmluva medzi Slovenskou a Rakúskou republikou publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.\nz. Článok 10 ods. 1 tejto zmluvy obmedzuje použitie rakúskeho agenta len na situáciu, keď by o to\npožiadala rakúska strana, takéto použitie agenta by bolo prípustné aj podľa vnútroštátneho právneho\nporiadku žiadajúcej zmluvnej strany a v prípade, ak by objasnenie skutkového stavu bez použitia agenta\nbolo podstatne sťažené alebo vylúčené. V posudzovanej veci nie je splnená už prvá podmienka, a tou je\nžiadosť rakúskej strany. Obvinený poukazoval na to, že ods. 7 článku 10 uvedenej zmluvy nie je možné\nchápať izolovane, ako to urobil okresný súd.\nJedine ustanovenie § 117 ods. 14 Trestného poriadku upravuje predpoklady vyslania agenta do\nzahraničia a predchádzajúci súhlas príslušných orgánov štátu, ktoré by mali podľa tohto ustanovenia\nrozhodovať až na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 Trestného poriadku. V predmetnej veci policajné\norgány takto nepostupovali a nebol dodržaný ani postup podľa vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy.\nObvinený v dovolaní ďalej namietal, že konaním agentky došlo k neprípustnej aktivite zo strany polície,\nktorou bol obvinený T. J. navedený na spáchanie trestného činu. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že\niniciatíva v otázke objednávania konkrétneho množstva drogy vyšla vždy od agentky polície. Agentka\nsvojim konaním aktívne podporovala vyvolanie rozhodnutia obvineného T. J. zabezpečiť čo najväčšie\nmnožstvo drogy. Tieto okolnosti následne ovplyvnili aj právnu kvalifikáciu skutku, pretože táto je závislá\nna množstve drogy.\nNezákonný postup polície umožnila podľa názoru obvineného aj Okresná prokuratúra Piešťany, keď v\npríkaze na predstieraný prevod z 5. apríla 2011, č.k. I PO-V-26-1/2011-3, vo výrokovej časti rozhodnutia\numožnila agentom predstierať kúpu ľubovoľného množstva omamnej alebo psychotropnej látky, čo je\nneprípustné.\n\nObvinený tiež poukazoval na nezákonnosť uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu\nboja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, Trnava z 19. apríla 2011, ČVS: PPZ-49/BOK-Z-2011,\nktorým bolo vznesené obvinenie T. X. pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm.\nc/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. V skutku uvedenom v bode 3/ uznesenia sa popis\nkonania a zavinenia viaže iba k osobe T. J.. Z uznesenia o vznesení obvinenia musia vyplývať všetky\npotrebné znaky určitého trestného činu, teda objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka a\nprotiprávnosť. Vo vzťahu k dovolateľovi toto všetko v uznesení chýba. Obvinený nemôže „hádať“, čo sa\nmu vlastne kladie za vinu a v uznesení o vznesení obvinenia musí byť uvedený popis jeho konania, nie\ninej osoby. Obvinený tiež namietal, že do obžaloby a následne do rozsudku sa premietol iný skutok, nie\nten, ktorý bol v uznesení o vznesení obvinenia, čím došlo k narušeniu totožnosti skutku.\nS poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného\nporiadku rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvody dovolania opierajú a aby\npodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013,\nsp. zn. 6To 123/2013, a prikázal Krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a\nrozhodol.\nK dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý dovolanie obvineného\npovažoval za nedôvodné. V súvislosti s obvineným uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371\nods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol, že porušenie práva na obhajobu je závažnou chybou\nkonania, pričom pod uvedený dovolací dôvod je možné uplatniť len porušenie práva na obhajobu\nzásadným spôsobom. Právo na obhajobu nemôže byť porušené tým, že súd vychádzajúc zo zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy inak, než je predstava obvineného. Toto platí aj pre\nhodnotenie dôkazu - správy Národnej protidrogovej jednotky, ktorej pravdivosť a vierohodnosť mal\nobvinený možnosť overiť výsluchom zhotoviteľa tejto správy priamo na hlavnom pojednávaní.\nAni obvineným uvádzaný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku prokurátor\nnepovažoval za splnený, keďže dovolateľ sa jeho uplatnením snaží o revíziu správnosti a úplnosti\nzisteného skutku dovolacím súdom, čo však v zmysle uvedeného ustanovenia nie je možné. Skutková\nveta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený\nprávoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými\nustanoveniami hmotného práva.\nV súvislosti s namietanou nezákonnosťou dôkazov získaných rakúskym agentom prokurátor uviedol,\nže s uvedenou námietkou sa argumentačne jednoznačne a presvedčujúcim spôsobom vysporiadali\nsúdy oboch stupňov, pričom s ich stanoviskom sa v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o namietanú\nnezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor poukázal na to, že návrh na zrušenie tohto\nuznesenia v prípravnom konaní generálnym prokurátorom nebol akceptovaný.\nVzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/\nTrestného poriadku dovolanie obvineného odmietol.\nNajvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného\nporiadku), bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku),\nv zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel\nvšak k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm.\ni/ Trestného poriadku.\nNajvyšší súd pripomína, že dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu\nprávoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. V konkrétnom\nprípade však musí vždy prevažovať záujem zákonnosti rozhodnutí a postupu konania, ktoré\nprávoplatnému rozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti právoplatného\nrozhodnutia. Tak tomu bude iba pri zásadných a podstatných vadách, pre ktoré nemôže napadnuté\nrozhodnutie obstáť, pretože by to bolo ohrozením zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Preto\nmožnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým\nuplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.\n\nObvinený porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku videl v tom, že\nhodnota drogy bola určená na základe dôkazu, ktorého pravdivosť a vierohodnosť nebolo možné overiť.\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu.\nTakýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37\nTr. por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania\nsmerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody)\nalebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné\nvyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.\nVykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to\npríslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\nProces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.\nZákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať\nv konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne\nich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada\nvyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový\nstav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.\nNevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom,\nktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného,\naby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.\nV súvislosti s namietaným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku\n(nezákonné použitie rakúskeho agenta) najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že uvedenými\nnámietkami, obsiahnutými v dovolaní, sa v priebehu konania podrobne zaoberal tak prvostupňový ako aj\nodvolací súd, ktorí legitímnosť použitia rakúskych príslušníkov Policajného zboru podrobne odôvodnili.\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje predovšetkým na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu\nPiešťany zo 16. októbra 2013, sp. zn. 1T 166/2011, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a v ďalšom\nnaň odkazuje.\nPoužitie agenta na odhaľovanie trestnej činnosti je upravené v ustanovení § 117 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého agenta možno použiť na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov\nzločinov, korupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa\nalebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom jeho použitie je prípustné len vtedy, ak\nodhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom\npodstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, alebo má\nbyť spáchaný taký trestný čin.\nV zmysle § 117 ods. 5 Trestného poriadku príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu,\npred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh\nprokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.\nZ predloženého spisového materiálu je zrejmé, že použitie agenta sa realizovalo na základe žiadosti\nvyšetrovateľa policajného zboru, a to z dôvodu, že polícia disponovala poznatkami zo strany rakúskej\npolície o dodávke omamných a psychotropných látok zo Slovenskej do Rakúskej republiky, pričom\ntieto dodávky mala zabezpečovať osoba vystupujúca pod menom T.. Z dôvodu preukázania vyššej\ndôveryhodnosti agenta odbor špecializovaných trestných služieb Prezídia Policajného zboru využil\nmožnosť použiť na tento účel príslušníka polície iného štátu v súlade s ustanovením § 10 ods. 20\nTrestného poriadku. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany požiadala o vydanie príkazu\nna použitie agenta rakúskej polície, pričom tento príkaz bol sudcom pre prípravné konanie Okresného\nsúdu Trnava daný.\n\nMožnosť použitia príslušníka policajného zboru iného štátu ako agenta upravuje Zmluva medzi\nSlovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná vo Viedni 13. februára\n2004, uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 252/2005.\nUvedená zmluva v článku 10 umožňuje použitie agenta na objasnenie trestných činov, pričom v\nodsekoch 1 až 6 je upravené použitie agenta jednou zmluvnou stranou (napríklad Rakúskou republikou)\nna výsostnom území druhej zmluvnej strany (na území Slovenskej republiky), pričom základným\npredpokladom na takéto použitie agenta je žiadosť zo strany rakúskych justičných orgánov. Tieto\nustanovenia sa teda použijú v prípade, ak žiadajúca strana (Rakúska republika) vedie vlastné\nvyšetrovanie na vlastnom území a je nutné, aby v záujme objasnenia veci pôsobil agent aj na území\npožiadanej strany (na území Slovenskej republiky), pretože je to nevyhnutné na dôsledné objasnenie\nveci. Podobne by sa uvedené ustanovenia aplikovali aj v prípadoch, ak by vyšetrovanie viedla Slovenská\nrepublika na svojom území, pričom pre nevyhnutné objasnenie trestnej činnosti by bolo potrebné aj\nkrátkodobé pôsobenie agenta na území Rakúskej republiky. Na tieto prípady potom nadväzuje aj\nustanovenie § 117 ods. 14 Trestného poriadku, podľa ktorého agent môže plniť svoje úlohy i na území\niného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na\nktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 Trestného poriadku rozhoduje\nprezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje,\nak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.\nV predmetnom prípade však nebolo možné použiť tieto ustanovenia, nakoľko v uvedenej trestnej veci\nišlo o činnosť slovenskej polície, ktorá vyšetrovala trestnú činnosť páchanú slovenskými občanmi, na\núzemí Slovenskej republiky a za účelom objasňovania tejto trestnej činnosti len použila príslušníkov\npolície Rakúskej republiky ako agentov. V posudzovanej veci aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo\nmožné aplikovať ustanovenie článku 10 ods. 7 vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy, podľa ktorého\nzmluvné strany sú oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením\npríslušných orgánov druhej zmluvnej strany. Tento postup je zároveň v súlade aj s ustanovením § 10\nods. 20 Trestného poriadku, podľa ktorého agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície\niného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a\nusvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti\nTrestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a\ntrestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.\nS poukazom na vyššie uvedené možno podľa názoru dovolacieho súdu konštatovať, že použitie\npríslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov bolo vykonané v súlade s ustanoveniami\nmedzinárodnej zmluvy a Trestného poriadku.\nVo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa neprípustnej aktivity agentky najvyšší súd uvádza:\nPodľa § 117 ods. 2 Trestného poriadku konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí\nbyť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje.\nAgent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného\nčiniteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal\ntaký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.\nJe potrebné rozlišovať, či konanie agenta pri objasňovaní trestnej činnosti spadá pod tzv. skrytú aktivitu\npolície, alebo ide už o neprípustnú policajnú provokáciu.\nV zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2012, skrytou aktivitou polície je\noperatívne zisťovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu,\nzabezpečenie dôkazu o jeho trestnoprávne postihnuteľnom konaním, zabránenie mu v jeho pokračovaní\na minimalizácia spôsobených škôd.\nPolicajnou provokáciou je zámerné, aktívne a cielené podnecovanie, alebo navádzanie, či iné vedomé\niniciovanie, alebo navádzanie na spáchanie trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne\nnekonala. Pokiaľ by činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontaktovaná osoba spáchala trestný\nčin bez zistenia skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by\npríkaz na použitie agenta nebol vydaný (§ 117 ods. 2 Trestného poriadku), išlo by o neprípustnú policajnú\nprovokáciu trestného činu.\n\nZa kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa považuje skutočnosť, že polícia\nneiniciuje, t.j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára pre spáchanie\ntrestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však nesmú byť mimoriadne, ale objektívne možné\nv danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel\nspáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.\nJe potrebné uviesť, že činnosť agentky vystupujúcej pod menom T. Z. bola od počiatku usmerňovaná\nprostredníctvom policajných orgánov Slovenskej republiky, pričom k jej použitiu došlo až po tom,\nčo polícia disponovala informáciami súvisiacimi s osobou vystupujúcou pod menom T., ktorá mala\ndistribuovať drogy.\nDovolací súd má za to, že v posudzovanom prípade orgány činné v trestnom konaní za účelom odhalenia\npáchateľa trestnej činnosti a zabezpečenia dôkazov o ich trestnoprávne postihnuteľnom správaní len\nvytvorili podmienky, ktoré boli v danom prípade obvyklé, pričom tieto nastali až po tom, čo si obvinený\npreukázateľne osvojil úmysel trestný čin spáchať.\nAgent nemôže byť osoba, ktorá len pasívne čaká v prostredí, v ktorom sa má pohybovať. Podstatné\npre použitie agenta je, že konanie agenta musí byť v súlade s účelom Trestného poriadku a musí byť\númerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní, alebo usvedčovaní, ktorého sa zúčastňuje.\nSkutočnosť, že agent prejavuje záujem o kúpu drogy, že sa s obvineným viackrát stretne, pýta určité\nmnožstvo drogy, zisťuje predajnú cenu drogy, nie je navádzaním na spáchanie trestnej činnosti ani\nnezákonnou a aktívnou provokáciou.\nNajvyšší súd konštatuje, že to bol práve spoluobvinený T. J., ktorý bol v konaní iniciatívny. Pri vzájomnom\nrozhovore s agentkou sa vyjadril, že čím bude väčšie množstvo odberu, bude aj lepšia cena, najmä keď\nsa lepšie spoznajú. Pri poslednom odbere mu agentka uviedla sumu, ktorú má k dispozícii na zakúpenie\ndrogy, pričom práve obvinený určoval, aké množstvo drogy jej môže za takúto sumu zabezpečiť.\nS ohľadom na vyššie uvedené nemožno označiť konanie agentky za policajnú provokáciu, ale išlo o tzv.\nskrytú aktivitu polície, zameranú na odhalenie páchateľov trestných činov a zabezpečenie dôkazov o\ntejto trestnej činnosti.\nPokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia a porušenia\ntotožnosti skutku, najvyšší súd uvádza:\nPodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených\nskutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá\nosoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a\ndoručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník\nalebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej\nkomore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o\nvznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto\nuznesenia bez meškania.\nPodľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie\nosoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností,\nza ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného\npomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia\nTrestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.\nUznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor\nZápad, Trnava z 19. apríla 2011, ČVS: PPZ-49/BOK-Z-2011, ktorým bolo vznesené obvinenie T.\nX. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2\npísm. e/ Trestného zákona obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 206 ods. 3 Trestného\nporiadku. Z opisu skutku vyplýva, že obvinený T. J. si zadovážil od obvineného T. X. psychotropnú látku,\n\nktorú následne prechovával do uskutočnenia predaja v Hlohovci, pričom zo znenia je zrejmé, že obvinený\nT. X. mu túto psychotropnú látku zabezpečil.\nPodstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu,\nz ktorej vzišiel škodlivý následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania\nalebo následku aspoň čiastočne.\nTotožnosť skutku neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú\nzhodu udalostí, o ktorých sa rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané poznatky o skutočnostiach\nmôžu meniť, niektoré údaje môžu odpadnúť a naopak niektoré pristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata\nskutku. Podstata skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku,\nprípadne aj ich čiastková zhoda. Pre zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny v jednotlivých\nokolnostiach, ktoré skutok individualizujú (čas, miesto, spôsob vykonania, spolupáchatelia...), ak inak\ntotožnosť konania zostala zachovaná.\nV posudzovanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania prokurátor v rámci obžaloby len\nspresnil konanie vo vzťahu k obvinenému T. X., avšak za súčasného zachovania totožnosti skutku.\nPokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom nezákonnosti príkazu na predstieraný prevod, najvyšší súd\npoukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého predstieraným prevodom sa\nrozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie\nsa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu, alebo\nktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní\npre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej\nsadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje\nmedzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné\npre trestné konanie.\nPríkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo\nv prípravnom konaní prokurátor, pričom predpokladom na vydanie príkazu na predstieraný prevod je\npísomná žiadosť policajta alebo orgánu uvedeného v § 112 ods. 2 Trestného poriadku. Žiadosť musí\nbyť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých\nsa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe.\nV posudzovanej veci na základe žiadosti vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti\norganizovanej kriminalite, Odbor Západ, Trnava, vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany 5.\napríla 2011, č. k. I PO-V-26-1/2011-3, podľa § 112 ods. 1, ods. 2 príkaz na predstieraný prevod\nTrestného poriadku ľubovoľného množstva bližšie nezistenej omamnej alebo psychotropnej látky, presne\nnezistenej koncentrácie.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vydanie príkazu na predstieraný\nprevod, pričom skutočnosť, že bol príkaz daný na ľubovoľné množstvo bližšie nezistenej omamnej alebo\npsychotropnej látky, presne nezistenej koncentrácie nespôsobuje jeho nezákonnosť, nakoľko v čase\nvydania príkazu agenti nemohli vedieť množstvo psychotropnej látky, ktorá bude predmetom ich obchodu\nso spoluobvineným T. J..\nK ďalším námietkam obvineného, že odvolací súd nesprávne kvalifikoval skutok aj podľa § 172 ods. 2\npísm. e/ Trestného zákona, napriek tomu, že cena drogy bola určená nesprávnym spôsobom, čo malo\nvplyv na právnu kvalifikáciu skutku, najvyšší súd konštatuje, že tieto námietky sa týkajú skutkových\nzistení.\nDovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je naplnený vtedy, keď\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nTento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.\n\nAk súd dospel k záveru, že hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná použitím určitého dôkazného\nprostriedku a nepovažoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie dokazovanie, takáto úvaha\nsúdu nemôže byť skúmaná v jej dôkazno-hodnotiacej podstate. Odporovalo by to viazanosti dovolacieho\nsúdu správnosťou a úplnosťou skutkového zistenia v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\nV zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 74/2014, uverejneného v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2014 pri trestnoprávnom\npostihu výroby, prechovávania a obchodovania s omamnými látkami, psychotropnými látkami, jedmi\na prekurzormi, okrem neoprávneného prechovávania pre vlastnú potrebu, je zohľadnený účel tejto\nnelegálnej činnosti, resp. súboru na seba nadväzujúcich činností. Tým je majetkový prospech, v\nkonečnom dôsledku nedosiahnuteľný bez fyzickej aplikácie dotknutej látky jej koncovými užívateľmi.\nRozsah činu pri trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona nie je závislý na postavení páchateľa\nako výrobcu, predajcu, alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky, psychotropnej látky,\njedu alebo prekurzora (ďalej len droga). Kvantifikácia rozsahu činu zodpovedá hodnote drogy pri predaji\nkoncovým užívateľom (konzumentom).\nOkresný súd, ako aj krajský súd teda správne vyhodnotili konanie obvineného T. X. ako obzvlášť\nzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného\nzákona. Záver o spáchaní trestného činu vo väčšom rozsahu možno vyvodiť z ustanovenia § 125 ods. 1\nTrestného zákona, podľa ktorého škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok\nmalej škody (pričom malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 Eur). Nakoľko v predmetnej\nveci hodnota zaistenej drogy bola minimálne 9 317 Eur, táto škoda presahuje dolnú hranicu škody\nväčšieho rozsahu, čím obvinený naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\nv zmysle § 172 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom\nzasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto\ntento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/123/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}