{"guid": "eeaac89f-a7a1-4796-a77f-ecc2f46bd884:d998bd58-c23c-4024-b86d-d4f0c6bf7bdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1", "spisova_znacka": "2MCdo/7/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/7/2014 z 30. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2015, sp. zn. 2MCdo/7/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1", "identifikacne_cislo": "2509201562", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2015-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-17.odsek-5", "nazov": "§ 17 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-34.odsek-14", "nazov": "§ 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-34.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/446/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/446/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/446-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-17", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-34", "/SK/ZZ/2001/446#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d998bd58-c23c-4024-b86d-d4f0c6bf7bdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/7/2014\n2509201562\n30. 07. 2015\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2015:2509201562.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej republiky - Slovenského\npozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, proti odporcovi Trnavskému samosprávnemu\nkraju, so sídlom v Trnave, Starohájska 10, zastúpenému JUDr. W. B., advokátom v C., W. XX, o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4 C 27/2009, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu\nv Trnave z 3. júla 2013 sp. zn. 11 Co 309/2011, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. júla 2013 sp. zn. 11 Co 309/2011 a\nrozsudok Okresného súdu Piešťany z 23. júna 2011 č. k. 4 C 27/2009-68 a vec vracia Okresnému súdu\nPiešťany na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Piešťany rozsudkom z 23. júna 2011 č. k. 4 C 27/2009-68 určil, že nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXX v k. ú. T. v celosti ako p. č. registra „C“ evidované na katastrálnej mape: pozemok\ns p. č. 155/1 vo výmere 2 448 m2 - záhrada, pozemok s p. č. 155/2 vo výmere 7813 m2 - záhrada,\npozemok s p. č. 703/1 vo výmere 24 7413 m2 - orná pôda, pozemok s p. č. 711/1 vo výmere 92 032 m2\n- orná pôda, pozemok s p. č. 711/3 vo výmere 9 399 m2 - záhrada, pozemok s p. č. 717/7 vo výmere\n8 805 m2 - orná pôda, pozemok s p. č. 717/79 vo výmere 1 855 m2 - záhrada, ktoré sú zapísané na\nLV č. XXX. pre obec a k. ú. T. v Správe katastra PN, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe\nSlovenského pozemkového fondu v 1/1. Ďalej určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v\nk. ú. T. v celosti ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape : p. č. 2/10 o výmere 383 m2\n- zastavané plochy a nádvoria, p. č. 2/11 o výmere 827 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 2/12\no výmere 286 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 2/13 o výmere 223 m2 - zastavané plochy a\nnádvoria, p. č. 4/1 o výmere 1475 m2 - ostatné plochy, p. č. 156/2 o výmere 214 m2 - zastavané plochy a\nnádvoria, p. č. 157/1 o výmere 411 m2 - ostatné plochy, p. č. 157/5 o výmere 178 m2 - zastavané\nplochy a nádvoria, p. č. 157/6 o výmere 35 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 157/7 o výmere 19\nm2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 157/8 o výmere 40 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p.\nč. 703/2 o výmere 1670 m2 - ostatné plochy a nádvoria, p. č. 707/4 o výmere 453 m2 - ostatné plochy, p.\nč. 707/5 o výmere 1440 m2 - ostatné plochy, p. č. 707/6 o výmere 660 m2 - ostatné plochy, p. č. 707/7 o\nvýmere 1350 m2 - ostatné plochy, p. č. 709/1 o výmere 396 m2 - vodné plochy, p. č. 709/3 o výmere 50\nm2 - vodné plochy, p. č. 717/2 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 717/3 o výmere 1191\nm2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 717/75 o výmere 614 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p.\nč. 717/78 o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 717/138 o výmere 401 m2 - zastavané\nplochy a nádvoria sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu v\n1/1. Pričom príslušnosť k ZUO k p. č. 703/2, 707/4, 707/5, 707/6, 707/7, 709/1 a 709/3 je 2 a k ostatným\nparcelám je príslušnosť k ZUO 1. Stavby so s. č. 25 na p. č. 157/8 o výmere 40 m2 - sklad - zastavané\nplochy a nádvoria, so s. č. 156 na p. č. 2/12 o výmere 286 m2 - sklad - zastavané plochy a nádvoria,\nso s. č. 156 na p. č. 717/78 o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 156 na p. č. 717/2\no výmere 47 m2 - váha - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 156 na p. č. 717/138 o výmere 401 m2\n\n- šopa - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 156 na p. č. 2/13 o výmere 223 m2 - zastavané plochy\na nádvoria, so s. č. 157 na p. č. 2/11 o výmere 827 m2 - sýpka - zastavané plochy a nádvoria, so s. č.\n158 na p. č. 2/10 o výmere 383 m2 - dielne - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 158 na p. č. 717/3 o\nvýmere 1191 m2 - skleník - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 158 na p. č. 717/75 o výmere 614 m2\n- zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 159 na p. č. 157/5 o výmere 178 m2 - skleník - zastavané plochy\na nádvoria, so s. č. 159 na p. č. 157/6 o výmere 35 m2 - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 159 na\np. č. 157/6 o výmere 35 m2 - zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 159 na p. č. 157/7 o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria, so s. č. 161 na p. č. 156/2 o výmere 214 m2 - dielne - zastavané plochy\na nádvoria sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu\nv 1/1. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že\nnehnuteľnosti špecifikované v petite sú nehnuteľnosťami spĺňajúcimi podmienky § 1 zákona č. 229/1991\nZb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Podľa § 1 a § 17 zákona č. 229/1991 Zb. prešli uvedené\nnehnuteľnosti do správy Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“). V zmysle § 22 zákona č.\n229/1991 Zb., účinného od 24. júna 1991, priamo zo zákona zanikli užívacie práva k majetku uvedenému\nv § 1 ods. 1 tohto zákona a keďže zákon neurčil formu prevodu správy tohto majetku vo vlastníctve\nštátu na SPF, priamo zo zákona sa SPF stal správcom. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že\nvlastníctvo štátu ostalo zachované. Poznamenal, že následne podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991\nZb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), bola pre\nSPF založená správa „poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskych budov a zastavaných plôch a\nnádvorí, slúžiacich poľnohospodárskej výrobe“ od 24.6.1991, t. j. od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.\nGramatickým výkladom vyhodnotil ustanovenia právnych predpisov zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku\nvyšších územných celkov (ďalej len „zákon č. 446/2001 Z.z.“), zákon č. 302/2001 Z.z., zákon č. 416/2001\nZ.z. berúc do úvahy i časový sled ich platnosti a účinnosti a dospel k záveru, že je síce pravdou, že\npodľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z. (účinného od 1. júla 2002) prešli z majetku štátu\nna vyšší územný celok veci v správe právnických osôb, ale nie vlastníctvo k sporným\nnehnuteľnostiam, keďže vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na Slovenskú republiku,\nsprávu SPF k 24. júnu 1991. Súd prvého stupňa vzal podporne do úvahy i to, že školské hospodárstvo\nako také bolo vymedzené až zákonom č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach (ďalej len „zákon\nč. 279/1993 Z.z.“) a že podľa § 22a ods. 5 zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v\nškolstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (od 1.1.1991 do 31.12.2004) prešla\nzriaďovateľská pôsobnosť krajských úradov k školám a k školským zariadeniam na samosprávne kraje\naž od 1. júla 2002. Zhodným tvrdením účastníkov konania mal za preukázané, že nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XXX užíva doposiaľ stredné odborné učilište - Združená stredná škola poľnohospodárska\nRakovice, zabezpečuje nimi ciele odborného výcviku, prípravu študentov stredného odborného učilišťa\na nehnuteľnosti na LV č. XXX navrhovateľka prenajíma poľnohospodárskemu družstvu. O trovách\nkonania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Trnave na odvolanie odporcu rozsudkom z 3. júla 2013 sp. zn. 11 Co 309/2011\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V\nodôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym\nskutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti do účinnosti\nzákona č. 446/2001 Z.z., t. j. 1. januára 2002, boli nepochybne vo vlastníctve navrhovateľky. Podľa\ntvrdenia odporcu do jeho vlastníctva mali prejsť z majetku štátu 1. januára 2002. V zmysle § 17 ods.\n1 zákona č. 229/1991 Zb., účinného od 24. júna 1991, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v §\n1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. spravujú právnické osoby, zriadené zákonmi Českej národnej rady a\nSlovenskej národnej rady. Od účinnosti zákona č. 330/1991 Zb., t. j. 19. augusta 1991, bol zriadený SPF\nako právnická osoba, ktorá spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ustanovené\nosobitným predpisom (§ 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.) a pozemky nedoložené vlastníckym právom.\nSprávcom predmetných nehnuteľností, ktoré boli nepochybne vo vlastníctve štátu je pozemkový fond,\npreto nie je možné, aby predmetné nehnuteľnosti prešli zo zákona do vlastníctva vyššieho územného\ncelku 1. januára 2002, keďže v tom čase neboli v správe subjektov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č.\n446/2001 Z.z.\nNa základe podnetu odporcu podal proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v spojení s\nrozsudkom súdu prvého stupňa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhol napadnuté rozhodnutia\n\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1 a §\n17 zákona č. 229/1991 Zb., § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb.\no ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ďalej len „zákon č. 53/1966 Zb.“), § 37 zákona č.\n279/1993 Z.z., § 3 ods. 1 a § 3a ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. Uviedol, že v danom prípade\nide o pôdu, ktorá bola od roku 1945 vo vlastníctve štátu a slúžila pre potreby školy\nako prostriedok určený na výučbu a hospodárenie školy, pre vzdelávacie účely. Konštatoval, že na\nsporné nehnuteľnosti sa teda nevzťahuje § 1 zákona č. 229/1991 Zb., pretože tieto nehnuteľnosti v čase\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 330/1991 Zb. (od 19.8.1991), ktorým bol zriadený SPF, ani v čase\núčinnosti zákona č. 229/1991 Zb. (od 24.6.1991) nie je možné považovať za nehnuteľnosti, ktoré má\nna mysli § 1 zákona č. 229/1991 Zb., keďže tieto nehnuteľnosti neslúžili poľnohospodárskej výrobe, ale\ntvorili majetkovú podstatu školského zariadenia, ktoré v súlade so zákonom č. 78/1978 Zb. o školských\nzariadeniach, zabezpečovalo vyučovací proces a praktický výcvik žiakov a plnilo účelové pedagogické\nposlanie. V závere uviedol, že sporné nehnuteľnosti nie je možné považovať za výrobný prostriedok\numožňujúci dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe základných potravín a preto tieto nehnuteľnosti\nnemohli slúžiť poľnohospodárskej výrobe a netvorili poľnohospodársky pôdny fond. Preto ani zriadením\nSPF, ani účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb., neprešla správa sporných nehnuteľností vo vlastníctve\nštátu na SPF, ale ako školský majetok zostala v správe právnych predchodcov Združenej strednej školy\npoľnohospodárskej Rakovice a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 446/2001 Z.z. prešiel majetok štátu\ndo vlastníctva odporcu, na ktorého prešla aj zriaďovateľská funkcia. Na základe uvedeného mal za to,\nže napadnuté rozsudky spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.\nNavrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nesúhlasí s podaným\nmimoriadnym dovolaním a navrhla ho zamietnuť. Opätovne poukázala na svoje vyjadrenie k odvolaniu\nodporcu, na ktoré odkázala v plnom rozsahu. Spochybnila argumentáciu generálneho prokurátora o\ntom, že sporná pôda nie je výrobným prostriedkom v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. a teda, že\nna ňu nie je možné aplikovať režim zákona č. 229/1991 Zb. V tejto súvislosti odkázala na LV č. XXX, kde\nje uvedené, že žalované nehnuteľnosti sú buď „ornou pôdou“ alebo „záhradou“, pôda s takto uvedeným\ndruhom pozemku nemôže mať podľa jej názoru iný než poľnohospodársky charakter. Doplnila, že\nostatné žalované nehnuteľnosti rovnako spadajú pod režim zákona č. 229/1991 Zb. Napadnuté rozsudky\noboch súdov preto považovala za vecne správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal\nvec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)\nv rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora je dôvodné.\nV prvom rade treba uviesť, že mimoriadne dovolanie voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu možno\npovažovať za prípustné.\nDovolací súd sa pri hodnotení tejto zásadnej otázky opieral o nasledujúce právne úvahy.\nPosudzovanie prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky už\ndlhší čas významne rezonuje v súdnej judikatúre aj v právnej vede a je spojená s odchylnými právnymi\nnázormi. V praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa spravidla tento mimoriadny opravný\nprostriedok rešpektoval ako účinný prostriedok nápravy tých pochybení, ktoré zákonodarca taxatívnym\nspôsobom pomenoval v ustanovení § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky pre jeho\nuplatnenie určovalo i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Rc 36/2008. Tento procesný\ninštitút akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ako príklad možno uviesť jeho nález sp. zn.\nI. ÚS 118/2013 z 22. januára 2014, ktorým bolo vyslovené porušenie práva sťažovateľky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 2/2011 o zamietnutí mimoriadneho dovolania\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky.\nNavyše inštitút mimoriadneho dovolania má mať naďalej svoje nenahraditeľné miesto v civilnom konaní,\nkeďže oba schválené vládne návrhy zákonov - Civilný sporový poriadok (viď ustanovenie § 458 ods.\n\n1, ods. 2) ako aj Civilný nesporový poriadok (viď ustanovenie § 78 ods. 1, ods. 2) ho znovu upravujú.\nZ dôvodovej správy týchto nových kódexov vyplýva, že jeho legislatívna modifikácia vychádza zo\nštrasburskej judikatúry.\nAni Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFTOVA, a.s. v. Slovenská republika (sťažnosť č. 72493/10), PSMA, spol. s r.o. v. Slovenská republika\n(sťažnosť č. 42533/11) a COMPCAR, s.r.o. (sťažnosť č. 25132/13) expressis verbis nevylúčil možnosť\nkasácie právoplatného súdneho rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní.\nPodľa všeobecných zásad (napr. bod 77 rozsudku vo veci DRAFT-OVA, a.s. v. Slovenská republika),\nktoré tento medzinárodný súd zosumarizoval, platí, že „jedným zo základných aspektov právnych\nprincípov je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného požaduje, aby sa právoplatné a definitívne\nrozhodnutia súdov nespochybňovali. Tento princíp neumožňuje žiadnej zo strán pokúšať sa o\nobnovenie konania len preto, aby dosiahla opätovné konanie pred súdom a iné rozhodnutie.\nSamotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné konanie. Odklonenie\nod tejto zásady je odôvodnené, len ak existujú okolnosti zásadného a závažného charakteru. Právomoc\nsúdov vyššej inštancie rušiť alebo meniť právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie by sa\nmala realizovať s cieľom nápravy zásadných pochybení. Táto právomoc sa musí uplatňovať tak, aby\nudržiavala v maximálnej možnej miere spravodlivú rovnováhu medzi záujmami jednotlivca a nutnosťou\nzabezpečovať účinnosť justičného systému. Medzi dôležité okolnosti, ktoré v tejto súvislosti treba brať\ndo úvahy, patrí najmä účinok obnoveného konania a nasledujúceho konania na situáciu sťažovateľa a\notázka, či k obnoveniu konania došlo na žiadosť samotného sťažovateľa; dôvody, na základe ktorých\nvnútroštátne orgány zvrátili rozsudok v prípade sťažovateľa; súlad daného konania s procesnými\npožiadavkami vnútroštátneho práva; existencia a fungovanie procesných záruk v rámci vnútroštátneho\nprávneho systému, ktoré majú predchádzať zneužívaniu konania vnútroštátnymi orgánmi; a ďalšie\nokolnosti prípadu. Okrem toho musí preskúmanie obsahovať všetky procesné záruky čl. 6 ods.\n1 a musí zaručovať celkovú spravodlivosť konania. Súd pri používaní pojmu „zásadné pochybenie“\nv mnohých prípadoch zdôrazňoval, že samotné konštatovanie, že vyšetrovanie v sťažovateľovom\nprípade bolo „neúplné a zaujaté“, alebo viedlo k „chybnému“ oslobodeniu spod obžaloby, nemôže samo\nosebe - za neprítomnosti súdnych pochybení alebo závažného porušenia súdneho konania, zneužitia\nprávomoci, zjavných chýb pri uplatňovaní hmotného práva alebo iných závažných dôvodov vyplývajúcich\nzo záujmov justície - indikovať prítomnosť zásadného defektu v predchádzajúcich konaniach...“.\nEurópsky súd pre ľudské práva teda uplatňovaním vymenovaných princípov vždy v každej posudzovanej\nveci osobitne skúma, či existujú okolnosti podstatného a závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali\nodklon od zásady, že ak súdy právoplatne rozhodli, ich rozhodnutie by nemalo byť spochybňované (napr.\nbod 81 vyššie citovaného rozsudku ESĽP).\nMožno uzavrieť, že podľa štrasburskej judikatúry zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom\nopravnom konaní prichádza do úvahy, avšak iba za účelom nápravy fundamentálnych nedostatkov vo\nvýkone spravodlivosti. Nadriadené súdy smú tak využívať svoju prieskumnú právomoc len k oprave\nskutkových a právnych omylov a justičných omylov, nie k novému prejednaniu veci.\nSkutočnosť, či existujú podstatné a presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali zásah do právnej\nistoty účastníka konania prostredníctvom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky, je tak vždy nevyhnutným atribútom individuálneho posúdenia každého prípadu.\nDovolaciemu súdu je známy aj obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz.\nÚS 3/2015-22 z 18. marca 2015, ktorým, dodržiavajúc zásadu jednotnosti súdneho rozhodnutia,\nzjednotil rozdielne právne názory svojich senátov na povinnosť účastníka konania využiť všetky\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky pred samotným podaním podnetu generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky viazaný. Napriek\ntomu, že nejde o formálnu záväznosť (v súlade s ustanovením § 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii\nÚstavného súdu SR a o konaní pred ním sú uznesením jeho pléna výlučne viazané všetky tu pôsobiace\nsenáty), ide o faktickú záväznosť, čiže o tzv. „precedens de facto“.\n\nKardinálnu otázku spojenú s aplikáciou vyššie citovaného uznesenia pléna Ústavného súdu však\npredstavujú jeho intertemporálne dopady na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky postupujúc podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho\nsúdu č. 36/2008 podal do doby konfirmácie názoru Ústavného súdu viacero mimoriadnych dovolaní bez\nakýchkoľvek obmedzujúcich podmienok.\nVo všeobecnosti by malo platiť, že zjednocujúce stanovisko pôsobí nielen do budúcna, ako je to pri\nzrušení protiústavných právnych predpisoch, ale nový právny názor je aplikovateľný na všetky pred\nsúdmi prebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd skúmal, či táto premisa platí\nbezvýhradne aj na vzniknutú procesnú situáciu, t. j. na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach\ngenerálneho prokurátora podaných do nastúpenia faktických účinkov zjednocujúceho stanoviska\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nV tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere\nobčanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a\ndostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná\nnielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich\nprávo. Nemožno opomenúť, že k nej patrí aj súdna judikatúra. Práve ochrana oprávnenej dôvery\nobčanov v právo, ktoré tu predstavoval ustálený výklad právnej normy vo forme stanoviska Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, by mala byť pre podané mimoriadne dovolania pred novým právnym záverom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky prioritná. Možno mať tak za to, že sú tu dané špecifiká výnimočnej\nsituácie, ktorá je založená intenzívnejším záujmom na ochrane legitímnych očakávaní adresátov na\nriadnom prejednaní mimoriadneho opravného prostriedku. Generálny prokurátor Slovenskej republiky,\nktorý podal mimoriadne dovolanie na podnet účastníka konania, využil svoje procesné oprávnenie v\nsúlade s dlhoročne zaužívanou právnou praxou sledujúc ochranu práv účastníka konania. Ak teda\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky už podal mimoriadne dovolanie, ide o využitie jeho práv v takej\nintenzite, že jeho prípadné odmietnutie len s poukazom na prelom rozhodovacej činnosti Najvyššieho\nsúdu vyvolaný zjednocujúcim názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, by znamenal prílišnú\ntvrdosť retrospektívy nového právneho názoru. Ani od generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\nako prostredníka jedného z účastníkov konania na mimoriadne opravné konanie, nemožno\nočakávať, aby v prípade reálneho využitia svojho mimoriadneho oprávnenia v „tolerantnom právnom\nprostredí“, mohol odhadovať budúci názorový vývoj Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke\nvýkladu jeho zákonných predpokladov.\nOdmietnutie podaného mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len\ns poukazom na reštrikcie dané uznesením pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky by podľa\ndovolacieho súdu znamenalo neprimerane tvrdý zásah do práv účastníka konania, ktorý neuplatnil včas\nriadny, resp. tu iný mimoriadny opravný prostriedok, lebo spoliehajúc sa na bežnú súdnu prax priamo\ninicioval u generálneho prokurátora podanie mimoriadneho dovolania.\nDovolací súd tak v intenciách vyššie uvedeného a podľa kritérií poskytnutých štrasburskou\njudikatúrou skúmal, či je prítomné v konaní okresného, resp. krajského súdu, také pochybenie, ktoré\nmožno označiť za elementárne porušenie základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky\npovažuje zaň napríklad také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté s\nkonkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa\nodráža kolízia ústavných princípov.\nPred touto právnou analýzou je nevyhnutné uviesť, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\nmimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.\n2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv.\ninými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom\ndovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.\nNeboli zistené ani tzv. iné procesné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nMimoriadne dovolanie je odôvodňované tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\n\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa právneho názoru generálneho prokurátora súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili,\nkeď na nehnuteľnosti uvedené v petite návrhu aplikovali § 1 zákona č. 229/1991 Zb.\nSúdy nižšieho stupňa svoje rozhodnutia odôvodnili skutočnosťou, že sporné nehnuteľnosti sú\nnehnuteľnosťami spĺňajúcimi podmienky § 1 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého prešli uvedené\nnehnuteľnosti do správy SPF. Vyslovili názor, že je síce pravdou, že podľa § 3 ods. 1 zákona č.\n446/2001 Z.z. prešli z majetku štátu na vyšší územný celok veci v správe právnických osôb, ale\nnie vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, keďže vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na\nSlovenskú republiku, v správe SPF, ešte k 24. júnu 1991. Do vlastníckeho práva odporcu preto nemohli\nprejsť práva podľa zákona č. 446/2001 Z.z., účinného k 1. júlu 2002.\nPodstatné pre vec je preto zodpovedanie otázky, či sú nehnuteľnosti špecifikované v petite návrhu\nnehnuteľnosťami spĺňajúcimi podmienky § 1 zákona č. 229/1991 Zb.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa zákon vzťahuje na\na/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí1 (v poznámke pod čiarou - § 1\nzákona č. 53/1966 Zb.), a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny\nfond (ďalej len „pôda“),\nb/ obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej\nusadlosti, včítane zastavaných pozemkov,\nc/ obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou\nsúvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,\nd/ iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.\nPodľa § 17 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na\nktoré sa vzťahuje tento zákon, rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodársky pôdny fond je základným prírodným\nbohatstvom krajiny, nenahraditeľným výrobným prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť sebestačnosť vo\nvýrobe základných potravín a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda\nobhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá\nbola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.\nDo poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne\npoľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením\ndôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze\nslúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. (§ 1 ods. 3\nzákona č. 53/1966 Zb.).\nPoľnohospodársky pôdny fond vymedzuje aj zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho\npôdneho fondu. Podľa § 2 ods. : „Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky,\nktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v katastri\nnehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty;\ntvoria ho aj iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Do poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu\nnepostrádateľné; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.“ (pozri nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 17/2000, z 30. mája 2001).\nPodľa § 37 ods. 1 zákona č. 279/1993 Z.z. školské hospodárstvo sa zriaďuje pri stredných\npoľnohospodárskych školách, pri stredných lesníckych školách, pri stredných záhradníckych školách,\n\npri stredných vinohradnícko-ovocinárskych školách, pri stredných rybárskych školách a pri stredných\nodborných učilištiach obdobného zamerania. Podľa § 37 ods. 2 tohto zákona školské hospodárstvo je\nškolský majetok, školské lesy, školské záhradníctvo a školské rybárstvo.\nZ obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,\nvôbec neskúmali skutočný charakter sporných nehnuteľností za účelom zistenia, či nehnuteľnosti\nšpecifikované v petite sú nehnuteľnosťami spĺňajúcimi podmienky § 1 zákona č. 229/1991 Zb. Súd\nprvého stupňa dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti spadajú pod režim § 1 zákona č. 229/1991\nZb., gramatickým výkladom ustanovení zákona č. 446/2001 Z.z. a časovým sledom ich platnosti a\núčinnosti a dospel k záveru, že od 1. júla 2002 síce prešli z majetku štátu na vyšší územný celok veci v\nspráve právnických osôb, nie však vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, keďže vlastníctvo k sporným\nnehnuteľnostiam prešlo na Slovenskú republiku, správu SPF, ešte 24. júna 1991. Zhodným tvrdením\núčastníkov konania mal preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX užíva doposiaľ Združená\nstredná odborná škola Rakovice, zabezpečuje nimi ciele odborného výcviku a prípravy študentov a\nnehnuteľnosti na LV č. XXX navrhovateľka prenajíma poľnohospodárskemu družstvu. Odvolací súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené je dovolací súd toho názoru, že súdy nižšieho stupňa sa náležite nezaoberali\notázkou, či sa na sporné nehnuteľnosti vzťahuje § 1 zákona č. 229/1991 Zb.\nTým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci,\ndošlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods.\n2, 3 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania\na dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/309/2011", "guid": "6ec8dd4c-4705-4219-8e68-922538e6a8d5:28fdc3f2-e6b3-4a4a-baf6-ee91018b9464", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}