{"guid": "67dd330d-020a-4f48-aeb7-4c1c167025f5:279aca90-c6c6-4734-a409-c9c73d5b5ada", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "spisova_znacka": "3MCdo/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/40/2012 z 27. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "identifikacne_cislo": "2108220433", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2015-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/279aca90-c6c6-4734-a409-c9c73d5b5ada", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/40/2012\n2108220433\n27. 04. 2015\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej\na sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu MIHO a\nspol., s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie č. 20, IČO: 36394793, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Korytár, s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka č. 13, IČO: 47243279, proti žalovanej Obci\nŠelpice, so sídlom v Šelpiciach č. 195, zastúpenej JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou so sídlom v\nTrnave, Hlavná č. 42, o zaplatenie 247 011,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava\npod sp. zn. 38 Cb 103/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. októbra 2011 sp. zn. 23 Co 239/2010 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Trnava z 19. mája 2010 č.k. 38 Cb 103/2008-279, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej do 3 dní náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní 925,62 €\ndo rúk JUDr. Márie Jezerskej, advokátky so sídlom v Trnave, Hlavná č. 42.\nodôvodnenie:\nŽalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 29. septembra 2008 domáhal, aby súd uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 247 011,19 € s príslušenstvom a trovy konania ako náhradu\nškody a ušlého zisku, ktoré žalobcovi vznikli tým, že žalovaná po oznámení prijatia ponuky žalobcu vo\nverejnej súťaži vyhlásenej na predmet obstarávania: „Realizácia stavby 96 bytových jednotiek, Horné\nPole, Šeplice“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 159/2004 zo 7. októbra 2004 pod značkou 11110\n- MSP, neoprávnene zrušila verejnú súťaž. V dôsledku tohto nesprávneho a nezákonného postupu\nžalovanej mu vznikla škoda pozostávajúca z nákladov na prípravu stavieb a spracovanie rozpočtov,\nako aj ušlý zisk spočívajúci v realizácii namiesto plánovaných pôvodných 96 bytových jednotiek len 45\nbytových jednotiek\nOkresný súd Trnava rozsudkom z 19. mája 2010 č.k. 38 Cb 103/2008-279 žalobu zamietol a žalobcovi\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanej 6 710,76 € trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že\nsúd dospel k záveru, že verejné obstarávanie nie je výkonom verejnej moci, ale súkromnoprávnym\nvystupovaním verejnej moci na trhu a z toho dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia zákona č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ.z.“) na úkony obce súvisiace s obstarávaním majetku obce. Celý postup pred uzavretím zmluvy je\npodriadený osobitnému predpisu, ktorý nie je podriadený všeobecnej úprave Obchodného zákonníka.\nDo režimu Obchodného zákonníka sa možno dostať len prostredníctvom § 261, však len za podmienky\nexistencie záväzkového vzťahu. Inak možno pristúpiť k aplikácii Obchodného zákonníka len s použitím\nblanketu formulovaného v § 757 Obchodného zákonníka pri porušení povinnosti uloženej samotným\n\nObchodným zákonníkom. Z uvedeného pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis uzavrel,\nže ak osobitný predpis nemá blanket na použitie Obchodného zákonníka, je treba použiť základný\npredpis občianskeho práva - Občiansky zákonník. V takomto prípade nárok možno posudzovať v zmysle\nculpa in contrahendo, teda zavinenia pri kontrahovaní, kedy jeden z účastníkov nepristúpil k uzavretiu\nzmluvy. Ak majú byť z takéhoto omisívneho konania žalovanej vzniknúť určité nároky, je potrebné\nsa nimi zaoberať v rámci úpravy Občianskeho zákonníka, a to § 420 o všeobecnej zodpovednosti\nza škodu. Keďže v danom spore sa rieši zodpovednosť vyplývajúca z porušenia povinnosti uloženej\nosobitným predpisom - zákonom č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon č. 523/2003\nZ.z.“) a osobitná zodpovednosť nie je daná, treba v danom prípade zodpovednosť posudzovať\npodľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy zodpovednosti subjektívnej s prezumovaným zavinením.\nZ uvedených dôvodov súd žalovanou vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa 100 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a dospel k záveru, že námietka premlčania je uplatnená dôvodne, nakoľko\nžalobca mohol po prvý krát uplatniť svoj nárok najneskôr 22. decembra 2004, kedy bola vo Vestníku\nverejného obstarávania vyhlásená nová verejná súťaž pod č. 221 a zn. 14407 - MSP „Výstavba bytových\ndomov v obci Šelpice“, pričom žalobu podal na súd až 29. septembra 2008, teda po uplynutí premlčacej\ndoby stanovenej v § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142\nods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 10. októbra 2011 sp. zn. 23 Co 239/2010\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania\nvo výške 1 850,24 € a žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V celom rozsahu sa\nstotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i jeho právnym posúdením veci. Zhodne\ns prvostupňovým súdom dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže nebol uplatnený v\npremlčacej dobe stanovenej v § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.\nNa základe podnetu žalobcu Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. októbra 2011\nsp. zn. 23 Co 239/2010 a rozsudok Okresného súdu Trnava z 19. mája 2010 č.k. 38 Cb 103/2008-279.\nNamietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď tvrdil, že neobstojí\nzáver súdov o podriadení sa danej veci výlučne úprave zodpovednosti za škodu podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi\nkonania vznikol z verejnej súťaže, tento sa s prihliadnutím na § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka\nriadi Obchodným zákonníkom, vrátane posudzovania otázky premlčania nároku na náhradu škody.\nUviedol, že v danom prípade bola verejná súťaž vyhlásená nie podľa Obchodného zákonníka, ale podľa\nvtedy platného zákona č. 523/2003 Z.z., ktorý v § 15 ods. 5 vylučoval použitie pravidiel pre obchodnú\nverejnú súťaž podľa Obchodného zákonníka iba pre metódy a postupy upravené týmto zákonom. Aj\nsamotný zákon č. 532/2003 Z.z. v § 36 predpokladal použitie ustanovení Obchodného zákonníka o\nverejnej súťaži aj na právne vzťahy vznikajúce pri vyhlásení verejnej súťaže podľa zákona č. 523/2003\nZ.z. Preto s prihliadnutím na osoby daného právneho vzťahu mal za to, že ide o porušenie povinnosti\nustanovenej Obchodným zákonníkom, pri ktorej platia primerane ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného\nzákonníka, keďže ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti, ktorá vyplýva zo\nzáväzkového vzťahu obchodno-právnej povahy. Preto aj otázku premlčania mali súdy posudzovať podľa\nustanovení Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na\nplynutie subjektívnej štvorročnej premlčacej doby a desaťročnej objektívnej premlčacej doby je zrejmé,\nže v danom prípade premlčacia doba ku dňu podania žaloby neuplynula márne. Z uvedených dôvodov\nžiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. októbra 2011 sp. zn. 23 Co 239/2010 a tiež ním\npotvrdený rozsudok Okresného súdu Trnava z 19. mája 2010 č.k. 38 Cb 103/2008-279 a vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243e ods. 1 O.s.p., § 243f ods. 1písm. c/ O.s.p.).\nŽalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora písomne nevyjadril.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že rozhodnutia súdov sú vecne správne a\nnestotožnila sa s právnym názorom generálneho prokurátora, že nárok žalobcu na náhradu škody mal\nbyť posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Preto navrhla dovolanie zamietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súdu“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g\nO.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v\nrozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora bolo podané nedôvodne.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa najvyšší súd len na posúdenie dovolacieho\ndôvodu uvedeného výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ale sa zaoberal aj\notázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Žiadna z\ntýchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla\nnajavo.\nNajvyšší súd obdobne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmal, či\nv konaní nedošlo k tzv. inej vade konania (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.); vada tejto povahy nebola v\nmimoriadnom dovolaní tvrdená a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nVzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka\nsa riešia podľa občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom je typické,\nže ide o vzťahy podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s\npodnikaním, vrátane tzv. absolútnych obchodov vymedzených v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka.\nOkrem toho § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje, aby si zmluvné strany (bez zreteľa na ich\ncharakter) dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, a to bez ohľadu na to, či ich\nzmluvné vzťahy typologicky inak zodpovedajú vzťahom upraveným v Obchodnom zákonníku.\nPre posúdenie toho, či daný vzťah treba posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka je teda\npredovšetkým rozhodné to, či ide o obchodné vzťahy v zmysle Obchodného zákonníka. Čo sa považuje\nza obchodný vzťah však Obchodný zákonník expressis verbis nedefinuje. Nepriamo to však vyplýva z\nustanovenia § 261 Obchodného zákonníka v súvislosti s určením, čo je predmetom úpravy záväzkových\n(obchodných) vzťahov. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú\nich podnikateľskej činnosti. Ostané odseky tohto ustanovenia (§ 261 ods. 2 a nasl. Obchodného\nzákonníka) upravujú iba výnimky z uvedenej všeobecnej právnej úpravy záväzkových vzťahov, a to vo\nvzťahu k tam vymenovaným subjektom alebo vo vzťahu k charakteru záväzkového vzťahu. Uvedené\nvýnimky upravujúce pôsobnosť Obchodného zákonníka teda platia aj vtedy, ak by sa podľa definovania\nuvedenom v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nejednalo o záväzkový vzťah, na ktorý treba aplikovať\nustanovenia Obchodného zákonníka, t.j. nešlo by o vzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 Obchodného\nzákonníka) a vzťah, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. Naplnenie uvedených dvoch predpokladov\nje preto aj podmienkou, iba za splnenia ktorej sa vzťahy ďalších v zákone vymenovaných subjektov\n(§ 261 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka) riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vyžaduje\nsa však kumulatívne naplnenie oboch uvedených predpokladov. Treťou podmienkou posudzovania\nzáväzkových vzťahov aj na osobitne vymenované subjekty podľa Obchodného zákonníka však je, že\nsú naplnené predpoklady vzťahujúce sa pre tento subjekt. V konkrétnej veci to znamená, že týmito\n\npredpokladmi sú: 1. ide o subjekt verejného práva (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka), 2. ide o\nsubjekt uvedený v zákone a došlo k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý sa týka zabezpečovania verejných\npotrieb (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo 3. ide o subjekt uvedený v zákone a došlo k vzniku\nzáväzkového vzťahu, ktorý zabezpečuje vlastné potreby daného subjektu (§ 261 ods. 2 Obchodného\nzákonníka), 4. ide o subjekt uvedený v bode 1/ a 2/, ktorý uzavrel záväzkový vzťah (alebo inak vstúpil do\nzáväzkového vzťahu) s osobou, ktorá je podnikateľom a tento záväzkový vzťah je jeho podnikateľskou\nčinnosťou (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka).\n\nZákon č. 523/2003 Z.z. je samostatným a špecifickým zákonom, upravujúcim postup tam uvedených\nsubjektov, ktorého účelom je upraviť „metódy a postupy verejného obstarávania používané\nobstarávateľmi pri uzavieraní verejných zmlúv (ďalej len „zmluva“) na dodanie tovaru, zmlúv na\nuskutočnenie prác alebo zmlúv na poskytnutie služieb...“ (§ 1 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona). Z\ntohto ustanovenia je nesporné, že ide o činnosť subjektu obstarávania, ktorá predchádza samotnému\nuzavretiu zmluvy, t.j. predkontraktačné štádium vedúce k uzavretiu zmluvy. Zo zákona č. 523/2003 Z.z.\nteda vyplýva, že predmetom tejto právnej úpravy je iba určenie podmienok a spôsobu výberu možného\nzmluvného partnera, teda vyhlásenie podmienok výberu a procesný priebeh uskutočnenia samotného\nvýberu, nie však obsah budúceho zmluvného dojednania. Preto ak nedošlo k uzavretiu zmluvy o vecnom\nplnení, ale zodpovednostný vzťah vznikol iba zo vzťahu založeného zákonom č. 523/2003 Z.z. medzi\nvyhlasovateľom verejného obstarávania - žalovanou a žalobcom - subjektom, ktorý ponuku uskutočnil,\ntento vzťah nie je záväzkovým vzťahom podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\nV danej veci je nesporné, že postup vyhlasovateľa verejného obstarávania bol v rozpore s ustanoveniami\nzákona č. 523/2003 Z.z. V tomto smere je súd viazaný rozhodnutím orgánu verejnej správy z\n19. októbra 2005 č. 1588-1085-7100/2004. Uvedená nesprávnosť mohla mať aj za následok vznik\nzodpovednostného záväzkového vzťahu vo forme škody. Vzhľadom na vyššie uvedené, že v danom\nprípade nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov\ntejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou\nsú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku\nvznesenia námietky premlčania.\nI keď mimoriadne dovolanie poukazuje iba na nesprávnosť aplikácie ustanovení Občianskeho\nzákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie daného\nzodpovednostného vzťahu samotným žalobcom, dovolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj\nk otázke premlčania vo vzťahu k zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto smere\npoukazuje na tvrdenia samotného žalobcu, v ktorých na jednej strane sa na daný zodpovednostný\nvzťah dovoláva aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a na strane druhej zodpovednostný vzťah\nvyvodzuje z činností orgánov uvedených v ustanoveniach § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nakoľko však\nmimoriadne dovolanie poukazuje iba na nesprávnosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka\nnamiesto ustanovení Obchodného zákonníka v dovolaním napadnutých rozhodnutiach, dovolací súd\ndáva do pozornosti, že aj v prípade, ak by bolo treba zodpovednosť prípadne posúdiť podľa zákona č.\n514/2003 Z.z. (pozri § 26 uvedeného zákona), na posúdenie prípadného premlčania nároku na náhradu\nškody podľa uvedeného zákona je tiež treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní.\nVychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov treba napokon uzavrieť, že vzťah špeciálnej a všeobecnej\núpravy platí aj pre vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka s tým, že postavenie špeciálneho\npredpisu pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku má Obchodný zákonník. Ak však ide o vzťah\nšpeciálnej a všeobecnej právnej úpravy platí, že špeciálnu právnu úpravu možno aplikovať iba vtedy,\nak táto špeciálna právna úprava ustanovuje inak. Ak však neustanovuje inak, je potrebné aplikovať\nvšeobecnú právnu úpravu. V danej veci špeciálna právna úprava - Obchodný zákonník vo vzťahu k\nzákonu č. 523/2003 Z.z. neustanovuje inak, preto na daný zodpovednostný záväzkový vzťah treba\naplikovať všeobecnú právnu úpravu, ktorou pre danú vec je právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach\nObčianskeho zákonníka.\n\nGenerálny prokurátor teda nedôvodne namieta, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia\nsúdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243e\nO.s.p.). Preto najvyšší súd neopodstatnene podané mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora\nzamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).\nV zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má\nten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedené ustanovenie v súlade s princípom\nzodpovednosti za výsledok umožňuje, aby v prípade neúspešného mimoriadneho dovolania sa uložila\npovinnosť nahradiť trovy konania pred najvyšším súdom účastníkovi konania, ktorý podal podnet na\nmimoriadne dovolanie, a dovolací súd toto mimoriadne dovolanie zamietol. Podnet v danom prípade\npodal žalobca. Žalovaná v konaní o mimoriadnom dovolaní uplatnila náhradu trov tohto konania vo\nvyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu z 30. januára 2013 a tieto aj vyčíslila podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Dovolací súd v\nzmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene\nadvokátky (ktorá ju zastupovala už pred súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby - písomné\nvyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) vo výške 917,81 €, čo spolu s náhradou výdavkov\nna miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje celkom 925,62 €.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}