{"guid": "25b0f5dc-4167-446e-a9dd-45e9b2de7792:4ea04cfd-fb27-44bc-b157-bdc214beafa3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1", "spisova_znacka": "1Sžso/30/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/30/2014 z 1. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júna 2015, sp. zn. 1Sžso/30/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1", "identifikacne_cislo": "2013200791", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ea04cfd-fb27-44bc-b157-bdc214beafa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/30/2014\n2013200791\n01. 06. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:2013200791.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. X., bytom Z. XXX, zastúpený Mgr.\nLukášom Lapšanským, advokátom, so sídlom Kysucká 5, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2013/83383/25662/OPČ-SSZ zo dňa 25.11.2013, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 14S/145/2013-22 zo dňa 24.2.2014 v časti o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/145/2013-22 zo dňa\n24.2.2014 v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho\nzastúpenia v sume 75,04 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Lukáša Lapšanského do 3 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým uznesením zastavil konanie a zároveň uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 413,91 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. O\nnáhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že\nkonanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť\nnávrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa názoru krajského\nsúdu bol návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného podaný dôvodne a konanie bolo zastavené po\nspäťvzatí tohto návrhu z dôvodu, že vydaním rozhodnutia, ktorého sa žalobca domáhal, odpadol dôvod\nna ďalšie konanie.\nVýrok o trovách konania napadol žalovaný odvolaním. Nesúhlasí s tvrdením súdu, podľa ktorého\nbol návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného podaný dôvodne. Má za to, že by sa súd musel\nvysporiadať s vyriešením predbežnej otázky, ktorej predmetom by bolo dokázanie, že návrh žalobcu bol\npodaný dôvodne.\nNakoľko žalobca sa žalobou domáhal aj prípadného zrušenia prvostupňového rozhodnutia, žalovaný\npoukázal na to, že toto prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo v čase podania žaloby právoplatnosť.\nPoukázali preto aj na ust. § 247 ods. 2 OSP. Predpokladom založenia právomoci všeobecného súdu na\npreskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia v správnom súdnictve, podľa druhej hlavy piatej časti\nOSP je existencia právoplatného rozhodnutia po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa\npreň pripúšťajú v správnom konaní. Táto skutočnosť, podľa názoru žalovaného, svedčí o tom, že žaloba\nbola podaná neopodstatnene, a nie je daný dôvod na priznanie náhrady trov žalobcovi.\nĎalej uviedli, že k vydaniu stanoviska k odvolaniu podanému po zákonnej lehote došlo na základe\nemailovej informácie o dátume podania odvolania žalobcu poskytnutej zo strany Úradu práce, sociálnych\n\nvecí a rodiny Trnava. Preto vydali stanovisko k odvolaniu podanému po zákonnej lehote. Stanovisko\nbolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2013. Dňa 14.11.2013 žalobca zaslal žalovanému Výzvu na\nprehodnotenie stanoviska. Na jej základe opätovne prešetrili časové okolnosti a zistili, že odvolanie\nbolo podané v lehote. O tejto skutočnosti žalobcu telefonicky informovali dňa 22.11.2013 a následne\ndňa 25.11.2013 vydali rozhodnutie. Žalobca podal predmetnú žalobu dňa 25.11.2013. Žalovaný je\ntoho názoru že táto bola podaná predčasne, keďže stanovisko mu bolo doručené 13.11.2013 a lehota\nna podanie žaloby mu uplynula 13.1.2014. Navyše žalobca podal pred podaním žaloby výzvu na\nprehodnotenie stanoviska, mal teda vyčkať na vyjadrenie zo strany správneho orgánu. Mal počkať na\nuplynutie lehoty na vydanie meritórneho rozhodnutia, a stále by bol ešte v lehote na podanie žaloby.\nMajú za to, že žaloba tak bola podaná predčasne a neopodstatnene a že takéto konanie žalobcu možno\nchápať ako účelové, zmätočné a ktoré v konečnom dôsledku smerovalo iba k priznaniu náhrady trov\nkonania. Na základe týchto skutočností, žiadal, aby súd tieto okolnosti konkrétneho prípadu zhodnotil ako\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 250k ods. 1 OSP. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa\nsú podľa žalovaného: 1. Žalobou sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu,\nktoré v čase podania žaloby nenadobudlo právoplatnosť a táto na ňom ani nebol vyznačená, 2. Žalobca\npred podaním žaloby zaslal výzvu na prehodnotenie stanoviska k odvolaniu podanému po zákonnej\nlehote dňa 14.11.2013. Po prešetrení veci bol dňa 22.11.2013 informovaný, že bude vydané meritórne\nrozhodnutie o odvolaní, pričom lehota na rozhodnutie bola do 30.11.2013, no žalobu podal už 25.11.2013\na lehota by uplynula až 13.1.2013., 3. Žalobca žalobu nevzal späť hneď po doručení meritórneho\nrozhodnutia 2.12.2013, ale až 9.12.2013., 4. Nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 14S/5/2014 (proti\nzákonnosti postupu toho istého konania, t. j. proti zákonnosti toho istého prvostupňového rozhodnutia)\nnebolo zastavené, možno rozumne očakávať, že žalobcovi budú priznané trovy aj v tomto konaní a tak\nby mu boli duplicitne priznané trovy konania v tej istej veci., 5. Žaloba neobsahuje obligatórne náležitosti,\na to uvedenie na akých právach bol žalobca ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného podľa ust.\n§ 247 ods. 1 OSP.\nK veci ďalej žalovaný uviedol, že z povahy a charakteru procesného inštitútu trov konania vyplýva, že ich\nzmyslom a účelom je poskytnúť náhradu účastníkovi, ktorý mal úspech v konaní. Pokiaľ ani jeden úspech\nnemal, náhrada sa žiadnemu z nich neprizná. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Majú za to, že\nv tomto prípade každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, ako aj trovy právneho\nzastúpenia.\nNavrhoval preto, zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že žiadnemu z účastníkov sa neprizná náhrada\ntrov konania.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že dôvodom podania žaloby bolo vydanie stanoviska k\nodvolaniu podanému po zákonom stanovenej lehote zo strany žalovaného, podľa ktorého bolo odvolanie\npodané oneskorene. Záver žalovaného o zmeškaní lehoty bol nesprávny, čo nakoniec uznal aj žalovaný,\nkeďže následne vydal meritórne rozhodnutie.\nĎalej uviedol, že ak sa domáhal zrušenia nielen stanoviska, ale aj prvostupňového rozhodnutia, bol\ntakýto postup v súlade s § 250j ods. 3 OSP, ktoré takýto postup výslovne umožňuje. Úmyslom žalobcu\nbolo, aby súd zistil, či nie je daný niektorý z dôvodov zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia\npodľa § 250j ods. 3 OSP, ku ktorým musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žalobca tak dosiahol plný\núspech, keďže žalovaný opustil svoj právny názor o zmeškaní lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ ide o\notázku právoplatnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, zo samotného stanoviska, ako aj ust. §\n52 ods. 1 správneho poriadku, je zrejmé, že samotný žalovaný jednoznačne vychádzal z predpokladu,\nže prvostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a skutočnosť, že táto nebola vyznačená\nje irelevantná, keďže realizácia tohto úkonu je plne v moci správneho orgánu.\nK odvolaniu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný svoj právny názor\no zmeškaní lehoty opieral o relevantné ustanovenia správneho poriadku, ako aj o obsah spisu,\npredpokladal, že si za svojim právnym názorom bude stáť. Hoci podal výzvu na prehodnotenie\nstanoviska, nemohol si byť istý, či žalovaný zmení svoj názor. Takisto si nemohli byť istý, či žalovaný\n\ntúto výzvu kvalifikuje. Nevedel, či ju posúdi ako návrh na začatie konania, opätovné odvolanie alebo\ninak. Ak by výzvu posúdil spôsobom, že by mu vznikla povinnosť na ňu reagovať v lehote podľa §\n49 ods. 2 správneho poriadku, nemohol sa spoľahnúť na to, že túto lehotu žalovaný dodrží, keďže\nv konaní lehotu už raz nedodržal. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal 13.8.2013 a\nstanovisko bolo vydané až 7.11.2013. Preto bola dňa 20.11.2013 podaná žaloba, na ochranu práv\nžalobcu, nie 25.11.2013, ako to uviedol žalovaný. Až následne bol telefonicky kontaktovaný pracovníkom\nžalovaného. Žaloba preto nebola podaná predčasne a neopodstatnene.\nPokiaľ ide o právo, na ktorom bol žalobca ukrátený, z obsahu jednoznačne vyplýva, že týmto právom\nbolo právo na to, aby orgán rozhodujúci o odvolaní proti prvostupňovému správneho rozhodnutiu včas\npodané odvolanie prejednal a vydal o ňom meritórne rozhodnutie.\nK bodu 4. dôvodov osobitného zreteľa žalobca uviedol, že tento je založený na predpoklade, že bude\nžalobca v konaní úspešný, rozhodnuté ale v tejto veci nebolo a navyše ide o rozdielny predmet konania.\nNavrhoval preto uznesenie krajského súdu potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť uhradiť trovy\nodvolacieho konania vo výške 75,05 Eur (odmena za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a\nrežijný paušál) na účet právneho zástupcu žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie\nv rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného proti výroku o trovách nie je dôvodné.\nPodľa § 246c prvá veta OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 146 ods. 1 OSP Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,\nak konanie\na) mohlo sa začať i bez návrhu;\nb) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;\nc) bolo zastavené,\nd) začalo na návrh prokurátora.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný\nuhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je\npovinný uhradiť trovy konania odporca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil zo záverom krajského súdu o tom, že žalobca vzal žalobu\nspäť pre správanie odporcu, a že návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného bol podaný dôvodne.\nBola teda splnená podmienka podľa § 146 ods. 2 OSP, a preto je žalovaný povinný uhradiť trovy žalobcu.\nSprávny orgán vydal druhostupňové rozhodnutie - Stanovisko k odvolaniu podanému po zákonom\nstanovenej lehote. Po doručení rozhodnutia, v zákonom ustanovenej lehote podal žalobca na krajskom\nsúde žalobu proti tomuto rozhodnutiu. Žiadal v nej zrušiť toto rozhodnutie, prípadne zrušiť aj\nprvostupňové rozhodnutie. Následne bolo správnym orgánom vydané meritórne rozhodnutie. Žalobca\npreto vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vzal žalobu späť\npre správanie sa žalovaného, nakoľko po podaní žaloby, vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyhovel,\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu meritórne preskúmala a vydal rozhodnutie. Žaloba tak bola\npodaná dôvodne.\n\nOdvolací súd je toho názoru, že podanie žaloby žalobcom, bolo jeho zákonným právom a nemožno\ntakúto žalobu považovať za predčasne predloženú či neopodstatnenú. Žalobu podal z dôvodu, že\nnesúhlasil s rozhodnutím správneho orgánu. Nemal žiadnu povinnosť upozorňovať správny orgán na\njeho nesprávne druhostupňové rozhodnutie, a preto nemal žiadnu povinnosť čakať na to, či nejakým\nspôsobom rozhodne a či sa vôbec bude zaoberať jeho výzvou na prehodnotenie stanoviska. Navyše, ako\ntvrdí žalobca, a vyplýva to aj zo spisu krajského súdu, informácia o tom, že správny orgán vec meritórne\nrozhodne, mu bola telefonicky oznámená až po podaní žaloby, t. j. po jej podaní na poštovú prepravu.\nPokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa toho, že žalobca žiadal preskúmať prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu, ktoré ešte nebolo právoplatné, odvolací súd uvádza, že zo žaloby\nvyplýva, že primárne žiadal žalobca preskúmať a rozhodnúť o druhostupňovom rozhodnutí správneho\norgánu. To, že sa eventuálne domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, neznamená, že jeho\nžaloba bola podaná neopodstatnene.\nV prípade, ak by žaloba nespĺňala náležitosti podľa OSP, ako to tvrdí žalovaný, krajský súd by žalobcu v\nsúlade s ustanoveniami OSP vyzval na jej doplnenie a ani táto skutočnosť by neznamenala, že podaná\nžaloba, bola neopodstatnená.\nOdvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade ide o dôvody hodné osobitného\nzreteľa podľa ust. § 250k ods. 1 OSP.\nK dôvodom č. 1, 2 a 5 sa odvolací súd vyjadril vyššie.\nPokiaľ ide o tretí uvádzaný dôvod, že žalobca nevzal žalobu späť hneď po doručení meritórneho\nrozhodnutia dňa 2.12.2013, ale až dňom 9.12.2013, túto považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko\nneexistuje zákonná lehota na to, kedy presne je potrebné v takomto prípade vziať žalobu späť. Za tých\npár dní nedošlo ani k navýšeniu trov konania.\nPokiaľ ide o štvrtý dôvod, že konanie vedené pod sp. zn. 14S/5/2014 (proti zákonnosti postupu toho\nistého konania, t. j. proti zákonnosti toho istého prvostupňového rozhodnutia) nebolo zastavené a možno\nrozumne očakávať, že žalobcovi budú priznané trovy aj v tomto konaní a boli by mu tak duplicitne\npriznané trovy konania v tej istej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná.\nŽaloba v predmetnom konaní bola podaná z dôvodov, že žalobca nesúhlasil s tým, že by odvolanie proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podal po lehote, v spomínanom konaní 14S/5/2014 sa rozhoduje vo veci\nmeritórne. Ide teda o 2 rôzne konania, pričom žaloby boli podané z rôznych dôvodov a predmet konania\nje preto rozdielny. Nemožno ani predpokladať, ako bude rozhodnuté a či bude mať žalobca v konaní\núspech a trovy mu budú priznané.\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,\nže námietky žalovaného vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotožniac sa s právnym\nposúdením veci krajským súdom, uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň\npoukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1\na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 75,04 € tak, ako si\nich advokát vyčíslil, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (písomné\npodanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu) v sume 67 € a prislúchajúci režijný paušál 8,04 €.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/145/2013", "guid": "4d035850-3137-4642-b675-83d65866c535:31e48957-0202-41e1-8b8d-377c0077bbbf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}