{"guid": "40c71172-26f3-4dd4-82c0-507f249a72c1:68e1f07c-eace-40e0-bbb7-15ed1c6bbe29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1", "spisova_znacka": "7Sžo/96/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/96/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 7Sžo/96/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1", "identifikacne_cislo": "2013200774", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68e1f07c-eace-40e0-bbb7-15ed1c6bbe29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/96/2014\n2013200774\n26. 03. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:2013200774.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F., narodený XX. G. XXXX, bytom M.,\nzastúpený JUDr. Jozefom Štefánikom, advokátom a spoločníkom UNITED LAWYERS, advokátska\nkancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 23, proti žalovanému Ústav na výkon väzby a\nÚstav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom v Leopoldove, Gucmanova č. 19/670,o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 11. júna 2013, č. 400857/1-2013, o odvolaní žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. septembra 2014, č.k. 20S/59/2013 - 86 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10. septembra 2014, č.k.\n20S/59/2013 - 86, v časti, ktorou krajský súd zastavil konanie m e n í tak, že konanie z a s t a v u j\ne a po právoplatnosti rozhodnutia vec postúpi krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave.\nV ostatnej časti uznesenie p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu odvolacieho trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým uznesením z 10. septembra 2014, č.k. 20S/59/2013 - 86, podľa\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zastavil konanie, ktorým sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júna 2013 č. 400857/1-2013 v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím žalovaného z 5. júna 2013 č. 400857/1-2013, ktorým mu bol uložený\ndisciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 10 dní v zmysle § 52 ods. 3\npísm. e) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákona č. 475/2005 Z.z.\").\nSúd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvydaný pod sp. zn. III ÚS 247/2007, podľa ktorého rozhodnutie vo veci preskúmavania rozhodnutia\no uložení disciplinárneho trestu v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej\núpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie\norgánu verejnej správy. Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa\nrealizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a\nTrestného poriadku, nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nO.s.p. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí a postupov\nsúvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia a postupy\norgánov verejnej správy, teda ich súdny prieskum nie je prípustný, a preto súd konanie vo veci zastavil.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal\npriznať náhradu trov konania za právne zastupovanie. Poukázal na ustálenú judikatúru najvyššieho\nsúdu s tým, že má za to, že rozhodnutia vydané žalovaným jednoznačne spadajú pod rozhodnutia\n\npodliehajúce súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej\nnamietal, že neboli objasnené okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu disciplinárneho previnenia\na ani nebola vôbec bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina žalobcu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie krajského súdu o zastavení konania potvrdiť.\nSúčasne uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo 16. júla 2014, ktoré podal k žalobe na krajský súd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p), preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu v merite veci nie je dôvodné, keďže prvostupňové rozhodnutie\nsúdu bolo potrebné zmeniť len z dôvodu postúpenia veci príslušnému orgánu na konanie.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre\nto vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým\nsa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.\nPodľa § 7 ods. 1,2,3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné\nprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nV občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy\nso zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nIné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.\nPodľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.\nPodľa čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a\npovinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\n\nPodľa § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná\njednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo\nvzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.\nPodľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené\nzáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nProkuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na\npredchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu\nporušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je\nprokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov\nzabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu.\nPodľa § 18 ods.1,2 zákona č. 153/2001Z.z. o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v miestach,\nkde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná\nvýchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách\npolicajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného\nštátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali\nzákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nProkurátor je povinný\na) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,\nb) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1\nnezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho\norgánu,\nc) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia\norgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v\nrozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,\nd) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez\nmeškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.\nPodľa § 47 ods.1,2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním\nzákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná\nsloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení\nprokurátori.\nMiestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo\norgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania mu predchádzajúceho\noboznámiac sa so spisovým materiálom súdu, súčasť ktorého tvoril spis ÚVTOS Leopoldov dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým prvostupňový súd zastavil konanie podľa §\n250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté žalobou nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, je vecne správne a plne sa s ním stotožňuje.\nV predmetnej veci sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktorým vyjadril nesúhlas s\nargumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nnemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho súdnemu prieskumu v\nzmysle §§ 244 a nasl. O.s.p.. Z právnych noriem citovaných vyššie vyplýva, že nad zákonnosťou\npostupu a rozhodnutí žalovaného dozerá príslušný prokurátor. V rámci trojdelenia štátnej moci na\nzákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania\nštátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru\npovažovať za štátny orgán s osobitným postavením, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje\nosobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že Ústav na výkon\n\ntrestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov nie je možné považovať za správny orgán,\nktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán\núzemnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného\nvydávané podľa zákona č. 475/2005 Z.z. v disciplinárnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie\nvydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPretože nie je daná právomoc správnych súdov na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia a\njedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, krajský súd postupoval vecne správne, keď\nkonanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.\nOdvolací súd však zastáva názor, že je potrebné pre zabezpečenie ochrany práv žalobcu v prípade\nexistencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec postúpená tomuto orgánu\nna ďalšie konanie.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia\nžalovaného, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z.. Keďže\nsa jedná o právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým bola predmetná vec vyriešená s konečnou\nplatnosťou a s prihliadnutím na obsah písomného podania žalobcu, označeného ako žaloba na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia v konaní, o ktorom súd konštatoval nedostatok právomoci,\nodvolací súd toto písomné podanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods.1, veta prvá o.s.p. v spojení s\n§ 41 ods.2 O.s.p. považoval za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného\nžalovaným, na ktoré konanie je príslušný prokurátor. V prejednávanej veci je daná právomoc Krajskej\nprokuratúry Trnava.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu v časti, v ktorej\nkonanie zastavil v zmysle § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že konanie\nzastavil a po právoplatnosti rozhodnutia sa vec postúpi\nkrajskému prokurátorovi Krajskej\nprokuratúry v Trnave. V ostatnej časti podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1,2\nO.s.p., uznesenie potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v\ntomto konaní nemal úspech.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}