{"guid": "307b6d1f-a916-493c-8f99-51e07c51fab7:c1537426-01fd-4251-a22d-6fde3194c698", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2", "spisova_znacka": "10Sžso/16/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/16/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 10Sžso/16/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2", "identifikacne_cislo": "2012200443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "nazov": "§ 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1537426-01fd-4251-a22d-6fde3194c698", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/16/2014\n2012200443\n25. 03. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:2012200443.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Peter Móro, K. XXXX/X,\nXXX XX I., IČO: 40 908 135, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. AA/2012/037905/10989/OKRVK zo dňa 9. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2012-46 zo dňa 24. októbra 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2012-46 zo dňa 24.\noktóbra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/037905/10989/OKRVK zo\ndňa 09.08.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a zmenil výrokovú časť rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. 03/2012/-OK zo dňa 26.04.2012 a uložil žalobcovi pokutu vo výške\n2000 € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že pokiaľ v čase vykonania kontroly nebol žalobca,\nresp. fyzická osoba schopná preukázať existenciu pracovnej zmluvy resp. dohodu o vykonaní pracovnej\nčinnosti, došlo zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods.\n1 na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu\nčinnosti zamestnanca. V opise skutkového stavu kontrolného zistenia sa uvádza, že v čase výkonu\nkontroly dňa 12.03.2012 medzi 9,30 hod. až 9,43 hod. menovaná poskytovala informácie o tovare,\npredávala, obsluhovala zákazníka a blokovala na registračnej pokladni. Kontrolnému orgánu uviedla,\nže zatiaľ je v evidencii úradu ako nezamestnaná, že túto činnosť vykonáva na skúšku, avšak doposiaľ\nnepodpísala žiadny doklad o vzniku pracovného vzťahu. Menovaná sa nezmienila o tom, že by došlo\nmedzi ňou a žalobcom k uzatvoreniu príkaznej zmluvy a existenciu takejto zmluvy nepotvrdil ani žalobca,\nktorý mal možnosť uviesť do protokolu poznámku o existencii takejto zmluvy. Navyše o tom, že v čase\n\nvykonania kontroly bola medzi žalobcom a fyzickou osobou Y. B. uzatvorená príkazná zmluva, boli\nsprávne orgány oboznámené až po viac ako mesiaci, a to v písomnom odvolaní, ktoré zaslal žalobca\nsprávnemu orgánu. Uzatvorenie príkaznej zmluvy medzi žalobcom a Y. B. spochybňuje aj tá skutočnosť,\nže dňa 12.03.2012, t. j. v deň, kedy mala byť uzatvorená aj príkazná zmluva, tieto dva subjekty uzatvorili\naj dohodu o pracovnej činnosti, ktorú žalobca predložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave\naž dňa 14.03.2012. Preto sa tvrdenie o existencii príkaznej zmluvy javí ako účelové a súd ho vyhodnotil\nako nedôveryhodné. Okrem iného aj z obsahu priebežného protokolu, teda dokumentu vyhotoveného\nbezprostredne po vykonaní kontroly, ktorý podpísala aj p. Y. B. vyplýva tiež skutočnosť, že táto osoba\nbola v čase kontroly ešte v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, čo menovaná sama\nuviedla do zápisnice a že dovtedy nedošlo z jej strany a zo strany žalobcu k podpisu žiadneho dokladu,\nktorý by nasvedčoval vznik pracovného vzťahu. Ani v tomto protokole sa nenachádza žiadna poznámka\no tom, že by p. Y. B. vykonávala prácu na základe inej zmluvy, napr. príkaznej ako uvádza žalobca.\nNavyše v danom smere je z hľadiska posúdenia porušenia povinností zamestnávateľa rozhodujúca\nskutočnosť, že z registračného listu fyzickej osoby nachádzajúcom sa v pripojenom spisovom materiáli\njednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim časom prihlásenia p. Y. B. do registra Sociálnej poisťovne bol\nčas 12.03.2012 o 14:54:53, teda až po vykonanej kontrole.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že uzavretie ústnej\npríkaznej zmluvy medzi žalobcom a Y. B. nie je spochybnené tým, že jej uzavretie bolo tvrdené až po\nviac ako mesiaci v podanom odvolaní. Obidvaja totiž nemajú právne vzdelanie. V zložitom procese\nhľadania práva a spravodlivosti nemožno dávať žalobcovi na ťarchu, že nevedel posúdiť a vyhodnotiť v\nrámci prvoinštančného správneho konania, keď nebol zastúpený právnym zástupcom, uzavretie ústnej\nzmluvy ohľadom „záskoku\", prípadne „dočasnej výpomoci\" p. B., ako uzavretie ústnej príkaznej zmluvy,\nkeď zástupcovia správneho orgánu formulovali svoje otázky iba ohľadom uzavretia písomnej pracovnej\nzmluvy. Taktiež poukazuje na to, že i rozhodnutie o správnom delikte je tzv. trestným obvinením v\nzmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom tento článok každému\nzaručuje právo na spravodlivý proces. V rámci práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR je tak\nsprávny orgán okrem iného povinný zachovávať v konaní dôležité zásady správneho trestania, medzi\nktoré patrí zásada prezumpcie neviny, ktorá požaduje, aby vina obvineného bola úplne a nepochybne\npreukázaná, pričom pokiaľ sú pochybnosti o vine obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech\n(in dubio pro reo). Ďalej poukázal aj na zásadu subsidiarity, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie\niba na prípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho\nkonania. Skutočnosť, že p. B. mala osvedčiť podpisom, že vykonávala v prevádzke žalobcu predaj\na obsluhu, nie je možné brať za právne relevantnú, pretože správnosť uvedených zistení a okolností\npodpisu Priebežného protokolu sú sporné. Poukázal na skutočnosť, že prítomnosť osoby v prevádzke\nneznamená, že dotknutá osoba je predavačkou a zo samotnej kontroly a zápise o nej nevyplýva, že bol\nfakticky predaný akýkoľvek tovar, teda z toho nevyplýva, že bola vykonávaná závislá práca vo vzťahu\nnadriadenosti žalobcu a podriadenosti p. B.. Na základe vyššie uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu,\naby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla\nbez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi\npojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací\nsúd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.10.2013. Odvolací súd nepovažoval\nza potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným\nzáujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej\npráci\"), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.\nPodľa § 6 zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.\n(zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)\nPodľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti\"),\nústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne\nzamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.\nPodľa § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa\nodseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie\ntoho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b/, aj na počet nelegálne\nzamestnaných fyzických osôb.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku,\nči v prípade žalobcu išlo o nelegálne zamestnávanie p. B. alebo o súkromnoprávny vzťah založený na\nzáklade príkaznej zmluvy, ďalej či bola žalobcovi preukázaná vina za nelegálne zamestnávanie a či\nkonanie žalobcu dosiahlo odôvodnenú závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania.\nZ administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2012 vykonali poverení\nzamestnanci oddelenia kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava kontrolu dodržiavania\nzákona č. 82/2005 Z. z. a v prevádzke kontrolovaného subjektu (žalobcu) kontrolovali fyzickú osobu\nY. B., ktorá v čase medzi 9,30 hod. až 9,43 hod. dňa 12.03.2012 poskytovala informácie o tovare,\npredávala, obsluhovala zákazníka a blokovala na registračnej pokladni, pričom pracovníkom úradu\nnevedela predložiť doklad o vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Dňa 14.03.2012 sa na ÚPSVaR Trnava,\noddelenie kontroly dostavil žalobca a predložil Živnostenský list, Dohodu o pracovnej činnosti p. Y. B.\nzo dňa 12.03.2012, taktiež doklad o elektronickom prihlásení p. Y. B. do registra poistencov Sociálnej\npoisťovne zo dňa 12.03.2012 - rozhodujúci čas: 14:54:53. Zástupca kontrolovaného subjektu predložil\n\nRegistračný list zamestnávateľa s potvrdením o prijatí Sociálnou poisťovňou zo dňa 12.03.2012. Spolu\ns ním predložil Registračný list FO p. Y. B., ktorý však, podľa jeho vyjadrenia, Sociálna poisťovňa\nodmietla prijať, nakoľko mu vysvetlili, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva jedného zamestnanca, má od\n01.12.2011 povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne elektronickou\nformou. Ďalej sa vyjadril, že v čase výkonu kontroly vybavoval doklady p. Y. B. u účtovníčky. Na základe\ntakto zisteného skutkového stavu uložil prvostupňový správny orgán žalobcovi pokutu vo výške 2000 €.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V\nuvedenom prípade je najvyšší súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,\nvychádza z logického a správneho právneho posúdenia danej veci, a preto odvolaciemu súdu nezostalo\nnič iné, ako len v celom rozsahu konštatovať správnosť dôvodov, z ktorých krajský súd pri posúdení\ndanej veci vychádzal, pričom odvolací súd pre zdôraznenie správnosti dodáva ďalšie doplňujúce dôvody.\nČo sa týka tvrdenia žalobcu, že v danom prípade išlo o súkromnoprávny vzťah založený na základe\nuzatvorenej ústnej príkaznej zmluvy, pričom žalovaný správny orgán mal v odvolacom konaní na túto\nskutočnosť vzhľadom na zásadu úplnej apelácie odvolacieho správneho konania prihliadať, najvyšší\nsúd podotýka, že v preskúmavanom prípade nebolo rozhodujúce, v ktorej fáze konania bol tento\ndôvod uplatnený (či v čase vykonania kontroly, v prvostupňovom správnom konaní alebo v odvolacom\nsprávnom konaní), ale akú povahu mal tento právny úkon označený žalobcom ako aj p. B. ako „Príkazná\nzmluva\". Všeobecne platí, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu a nie formy (napr. príkazná zmluva,\nktorá vykazuje znaky závislej práce a nie znaky príkaznej zmluvy, môže byť prekvalifikovaná na pracovnú\nzmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôležitou skutočnosťou je teda preskúmanie\nfaktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu). V právnych\núpravách iných štátov sa vyvinuli tzv. testy, kde sa v komplexe zoberú do úvahy všetky znaky (alebo\nnajdôležitejšie znaky, prípadne len jeden hlavný znak - nadriadenosť a podriadenosť) danej činnosti a\nposúdi sa, či ide o činnosť, ktorú možno podradiť pod pracovnoprávny vzťah alebo nie. Niektorým zo\nznakov sa môže priznať väčšia alebo rozhodujúca váha ako iným. Súdy tu porovnávajú, či na základe\nznakov, ktoré vykazuje vykonávaná práca, ide o pracovnoprávny vzťah (závislú prácu) alebo samostatnú\nčinnosť (SZČO, podnikanie). Pri takomto posudzovaní prítomnosť alebo neprítomnosť jedného znaku\nnehrá (ak nejde o znak kľúčový) rozhodujúcu úlohu. Právna teória rieši prípady, ak bola uzatvorená napr.\npríkazná zmluva, hoci zo znakov činnosti, ktorú jedna osoba vykonáva pre druhú osobu vyplýva, že\nide o závislú prácu. V danom prípade vždy, v každom odvetví práva, platí právne výkladové pravidlo,\nže zmluva sa posudzuje podľa obsahu (t. j. čo je v nej dojednané), nie podľa svojho pomenovania\n(a ani podľa pomenovania zmluvných strán) a zároveň pre posúdenie situácie má význam aj reálne\nvykonávanie zmluvy (prednosť má posúdenie reálneho správania pred dojednaným obsahom).\nNapr. právna úprava v SR umožňuje tam, kde bola uzatvorená príkazná zmluva a mala sa uzatvoriť\npracovná zmluva, riešiť tieto otázky cez ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 41a Občianskeho\nzákonníka - zastretý právny úkon) a v právnej teórii sa potom riešia, tzv. simulované, disimulované\nprávne úkony, ako aj konverzia právnych úkonov z jedného úkonu na druhý právny úkon).\nPri posudzovaní, či ide o závislú prácu alebo nie, príslušné orgány berú do úvahu aj vôľu strán, t. j. či,\nak uzatvorili občianskoprávnu zmluvu alebo obchodnoprávnu zmluvu, ich vôľou bolo uzatvoriť takúto\nzmluvu alebo mali v skutočnosti záujem uzatvoriť pracovnú zmluvu (disimulácia podľa Občianskeho\nzákonníka) a v nadväznosti na to aj vôľu strán prejavovanú pri realizácii tejto zmluvy. Obsahu zmluvy\ntotiž zmluvné strany musia prispôsobiť aj spôsob a skutočný priebeh vykonávania práce (napr. neurčuje\nsa pracovný čas, ale termíny na dodanie tovaru, používa vlastné zariadenie, pracuje u seba a pod. uvedené samozrejme neplatí absolútne, pretože aj SZČO, napr. môže vykonať prácu v prevádzke druhej\nzmluvnej strany).\nPri posúdení znakov závislej práce v SR sa teda: 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa\nobsahu, nie podľa formy, 2) pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym\nznakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3) nedojednanie odmeny, pracovného času má posúdiť ako\n\nobídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4) brať do\núvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu. (JUDr. et Mgr.\nJozef Toman, PhD. - Individuálne pracovné právo, Vydavateľ: Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR;\nBratislava 2014, ISBN 978-80-89149-42-1 /brožované/).\nV danom prípade zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že žalobca s p. B. mali\nprávnym úkonom označeným ako „príkazná zmluva\" v úmysle disimulovať v zmysle ust. § 41a\nObčianskeho zákonníka právny úkon (napr. pracovná zmluva, dohoda o pracovnej činnosti) zakladajúci\npracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce, a tým sa vyhnúť zodpovednostným následkom\nvyplývajúcich z ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\nK námietke žalobcu, aby bola vina žalobcu úplne a nepochybne preukázaná, pričom pokiaľ sú\npochybnosti o vine obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo), Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky poznamenáva, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov\nsa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. - Všeobecné správne právo\n- 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne\nneviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom\nsúčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň,\npretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.\nOdvolací súd ďalej konštatuje, že námietka žalobcu, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na\nprípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania, je\ntaktiež bezdôvodná. V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym\ndeliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon\na za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície\nsa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá\nznamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným\nposlaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny\ntrest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v\nniektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice.\nV danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2000 € na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len opäť konštatovať, že rozhodnutie ako aj\npostup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného bolo v súlade so zákonom.\nV prípade využitia analógie trestného práva, konkrétne inštitútu, tzv. materiálneho korektívu podľa § 10\nods. 2 Trestného zákona, odvolací súd poznamenáva, že analógia predstavuje interpretačný postup,\nku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup. Kritiku k využitiu analógie v správnom\ntrestaní nachádzame u Kukliša, a táto je založená na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v\nnesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza, že analógia je jedným\nz interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie\ndaného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a\nobmedzené použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie\nneutrpí páchateľ, jej použitím neutrpí chránený záujem. Uvádza tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad\naplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie,\nanalógia vôbec potrebná nie je (Kukliš, Ľuboš. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In: Správne\nsúdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v\nSlovenskej republike : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Univerzita\nKomenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336). Na základe uvedeného súd je toho\nnázoru, že zákonná úprava trestania správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov v zmysle zákona o\nnelegálnom zamestnávaní je upravená dostatočným a jasným spôsobom - absentuje medzera v zákone,\npreto využitie analógie trestného práva nie je potrebné.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1\na § 250k ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný\na žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}