{"guid": "79d5bf25-6452-455c-b122-40d8cec8fa1a:18cb7913-ce0f-4a58-ac91-fb8e6cbd38ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1", "spisova_znacka": "6Sžr/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/59/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 6Sžr/59/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1", "identifikacne_cislo": "2011200081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18cb7913-ce0f-4a58-ac91-fb8e6cbd38ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžr/59/2014\n2011200081\n29. 04. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:2011200081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľov: l/ K..\nE. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX F., 2/ Y. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,\nXXX XX F., obaja zastúpení hbr. Advokáti, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Obchodná 58, proti odporcovi:\nOkresný úrad v Dunajskej Strede, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Korzo Bélu Bartóka č. 789/3,\n929 01 Dunajská Streda, (predtým Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede ), za účasti: 1/ Y. L.,\nrod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2/ K.. Y. Z., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 3/ K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom W., H., (zúčastnené osoby ako právni nástupcovia po neb. M., nar. XX.XX.XXXX,\nzomr. XX.XX.XXXX), 4/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Kúpeľná č. 2, 929 01\nDunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. D/2010/00015-59 zo dňa 07. decembra 2010,\no odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sp/12/2011-94 zo dňa 3. marca\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/12/2011-94 zo dňa 3.\nmarca 2014 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu č. D/2010/00015-59 zo dňa 7. decembra\n2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/,2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške\n340,90 eur na účet ich právneho zástupcu hbr. Advokáti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Obchodná 58,\nv lehote 30 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č.k. 44Sp/12/2011-94 zo dňa 3. marca 2014 potvrdil\nrozhodnutie odporcu č. D/2010/00015-59 zo dňa 07. decembra 2010. Navrhovateľom 1/, 2/ a\nzúčastneným osobám 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bol v súlade so zákonom\na žalobné dôvody navrhovateľov 1/, 2/ uvedené v ich opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu,\nneodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 4 ods. 1, 2, písm. a/ až e/ v spojení s § 11 ods. 1, písm. a/ až f/ zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v\nznení neskorších predpisov zátvorky (ďalej len zákon o pôde), ktorú právnu úpravu citoval, súčasne\n\nv intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej správny poriadok), postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd z predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že Obvodný pozemkový úrad v\nDunajskej Strede rozhodnutím č. D/2010/00015 - 59 zo dňa 07. 12. 2010, ako príslušný orgán podľa § 5\nods. 5 zákona č. 518/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, podľa § 46 správneho\nporiadku, v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol vo veci uplatneného nároku oprávnených\nosôb podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde, t.j. navrhovateľov 1, 2 a zúčastnenej osoby M. L. st. tak,\nže oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. R., zapísaným na LV č. XXX\na LV č. XXX, zapísané pôvodne v PK vl. č. 99 ako parc. č. 1281, 1282, 1283/1, 1278, 1280, 1199/3,\n1201/1, 1200/2, 1201/3, 1202/3, 1202/4, 1261/1 a 1261/2 a to každému v podiele 1/48-ine; odporca\nnepriznal vlastnícke právo oprávneným osobám k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX v k. ú. R. parc.\nč. 1199/3 - lúka o výmere 1561 m2 v podiele 1/48-ine z dôvodu, že tento pozemok tvorí koryto rieky\nvodného toku a v časti je zastavaný, čo podľa § 11 ods. 1, písm. c/ a d/ zákona o pôde je prekážkou\nna vydanie nehnuteľnosti; z dôvodov napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že oprávnené osoby dedičia zo závetu, si dňa 18. 11. 1992 pod č. 2637 uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností v k. ú. R., ktoré\nboli odňaté pôvodnej vlastníčke - tete oprávnených osôb Y. Q. rod. Y., zomrelej XX. XX. XXXX, podľa\nvýpisu z PK vl. č. 99 vlastníctvo označenej nehnuteľnosti prešlo do vlastníctva Československého štátu\nv správe Štátnych majetkov, n. p. Dunajská Streda na základe rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva\nONV v Dunajskej Strede z 15. 02. 1960 č. Pôd.8/340/60 na základe konfiškácie, pričom rozhodnutia\no konfiškácii sa nezachovali; odporca uznal nárok oprávnených osôb v časti nehnuteľností zapísaných\npôvodne v PK vl. č. 99 k.ú. R., nakoľko tieto osoby doložili k žiadosti potrebné doklady - matričné doklady,\nosvedčenie o štátnom občianstve, úmrtný list pôvodnej vlastníčky a PK vl. č. 99; v časti uplatneného\nnároku kde pozemok tvoril koryto vodného toku, resp. bol zastavaný, odporca poukázal na § 11 ods. 1\npísm. c/, d/ zákona o pôde a účastníkov poučil, že nepriznaním vlastníckeho práva nie je dotknuté právo\noprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 uvedeného zákona.\nV dôsledku úmrtia oprávnenej osoby M. L. krajský súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi a to - K.. Y.\nL., rod. L. - dcéra, K.. M. L. - syn a Y. L., rod. Y. - manželka.\nKrajský súd konštatoval, že z obsahu spisového materiálu odporcu vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/\nspoločne so zomrelým M. L. st. si žiadosťou zo dňa 16. 11. 1992, doručenou bývalému Pozemkovému\núradu v Dunajskej Strede dňa 18. 11. 1992, zaevidovanej pod č. 2637, uplatnili podľa zákona o pôde\nnárok na vydanie nehnuteľností po nebohej tete Y. rod. Y., zomrelej XX. X. XXXX, v podiele 1/14-iny,\ndedičke po starej matke J. rod. U. nar. XX. XX. XXXX., zomrelej XX. XX. XXXX.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľov 1/, 2/, aby bol reštitučný nárok riešený v\nzmysle nového reštitučného zákona, pretože k uplatneniu reštitučného nároku došlo za účinnosti zákona\nč. 229/1991 Zb. žiadosťou z 16. 11. 1992, kedy ešte zákon č. 503/2003 Z.z. vôbec neexistoval.\nKrajský súd taktiež nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľov 1/, 2/ vo vzťahu k reštitučnému\nnároku M. st.. Konštatoval, že M., nar. XX. XX. XXXX, zomretý v priebehu konania, bol závetným\ndedičom, ktorého nebolo možné v žiadnom prípade vylúčiť z reštitučného nároku a pokiaľ išlo o jeho\ndedičov, takisto nevidel dôvod ich vylúčenia z reštitučného konania, pretože ako dedičia po zomrelej\noprávnenej osobe vstúpili do práv tejto osoby, a preto zúčastnené osoby 1 až 3 sú oprávnené osoby\nna základe právoplatného dedičského rozhodnutia po zomrelom žiadateľovi reštitučného nároku. Dal\nnavrhovateľom do pozornosti, že pokiaľ žiadajú vylúčiť z reštitučného nároku závetného dedičia,\ntúto skutočnosť nemôžu riešiť v rámci reštitučného konania, ani v rámci prieskumného konania pred\nsprávnym súdom, ale len v rámci občianskoprávneho konania, v ktorom možno žalobou napadnúť\nplatnosť poslednej vôle poručiteľky.\n\nVo vzťahu k námietke navrhovateľov, aby odporca vyslovil neplatnosť predchádzajúceho rozhodnutia\nObvodného pozemkového úradu Dunajská Streda č. D/2006/00064-8, krajský súd poukázal na to, že\npredmetom tohto prieskumného konania bolo rozhodnutie odporcu č. D/2010/00015-59 zo dňa 07. 12.\n2010, a preto v tomto konaní nemôže súd vysloviť, že rozhodnutie, ktoré žiadajú navrhovatelia zrušiť\nje neplatné.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľov, aby súd prikázal odporcovi vydať\nspoločné rozhodnutie o reštitúcii po N., a J.j rod. U., pretože reštitučný nárok po N. je právoplatne\nskončený a reštitučné nároky sú riadne vysporiadané. Poukázal tiež na to, že táto námietka bola\nuplatnená až po zákonom stanovenej lehote na podanie opravného prostriedku a to 21. 02. 2014 a\nnebola obsahom pôvodného opravného prostriedku zo dňa 12. 01. 2011.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že obsahom námietok navrhovateľov neboli konkrétne námietky\nvo vzťahu k jednotlivým častiam napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu posudzoval zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu v celom rozsahu (v časti I. ako aj v časti II.) v zmysle uplatnených\nnámietok navrhovateľov. Dal do pozornosti, že súd v rámci súdneho prieskumu v správnom súdnictve\nnemôže z vlastnej iniciatívy nahradiť prejav vôle navrhovateľa a sám vyhľadávať možné právne vady\nnapadnutého rozhodnutia.\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l\nods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovom náhradu trov konania nepriznal v dôsledku ich neúspechu v konaní a\nzúčastneným osobám z dôvodu, že im zákon náhradu trov konania nepriznáva.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1, 2/.\nNavrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne\nnavrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Uplatnili si náhradu trov konania.\nV dôvodoch odvolania namietali, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a v konaní došlo k vadám, pretože postupom prvostupňového súdu sa účastníkovi\nkonania odňala možnosť konať pred súdom, poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..\nNavrhovatelia tvrdili, že žalovaný správny orgán i súd prvého stupňa opakovane vychádzajú z\nnesprávneho skutkového záveru, že predmetom uplatnenia a tohto súdneho prieskumu je prvá časť\nnároku a to po nebohej tete Y. v podiele 1/14. Poukázali na to, že podiel 1/14 po tete Y. bol žalovaným\nriadne vybavený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím 1031/94 - 10. Nesúhlasili s argumentáciou\nsúdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenému nároku oprávnených osôb žiadosťou zo dňa 16. 11. 1992\ndoručenej bývalému Pozemkovému úradu v Dunajskej Strede dňa 18. 11. 1992, zaevidovanej pod č.\n2637 podľa zákona č. 229/1991 Zb. po nebohej tete Y. rod. Y., zomrelej XX. XX. XXXX v podiele\n1/14, dedičke po starej matke J., rod U.Namietali, že práve z dôvodu nepochopenia, resp. nesprávneho\nzistenia skutkového stavu, ktoré je priamo v rozpore s obsahom spisov, nemohol žalovaný ani súd určiť\npríslušné spoluvlastnícke podiely pripadajúce na oprávnené osoby v správnej veľkosti, na čo opakovane\npoukazujú.\nDôvodili, že predmetom tohto konania je uplatnenie nároku po starej matke J., rod U. právom dieťaťa\nY. rod. Y. v podiele 1 x 1/8 t.j. 1/16 (1/2 pripadajúca na starú matku a z toho podiel pripadajúci na\nY. ako jedno z ôsmich detí). Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal spôsobom, akým\nžalovaný správny orgán dospel k určeniu veľkosti spoluvlastníckych podielov, namietajúc skutočnosť, že\n\nspoluvlastnícke podiely boli určené nesprávnym spôsobom a v rozpore s platnými právnymi predpismi\nnajmä § 21 zákona č. 229/1991 Zb., pričom z rozhodnutia žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa vyplýva, že nedošlo k navýšeniu podielov oprávnených osôb v zmysle zákonnej\núpravy. V danej súvislosti poukázali na rozhodnutie žalovaného č. D/2009 /00245 - 42 zo dňa 22. 06.\n2009, ktoré sa týka uplatneného nároku po starej matke J. rod. U. právom dieťaťa J. rod. Y. v podiele\n1 x 1/8, t.j. v podiele 1/16. Poukázali tiež na to, že stará matka mala 8 detí (K., S., T., J., N., R., R.\na Y.) medzi nimi aj Y. rod. Y. (teta oprávnených osôb) a J. rod. Y. (matka oprávnených osôb). Ďalej\nuviedli, že v uvedenom rozhodnutí pri určení veľkosti spoluvlastníckych podielov je zahrnuté aj zvýšenie\npodľa § 21 zákona o pôde, pričom žalovaný v obdobnom prípade, založenom na rovnakom skutkovom\nzáklade, postupoval rozdielne, keď v jednom prípade zohľadnil zákonné navýšenie (po matke J. L.) a\nv 2. prípade zákon odignoroval (po tete Y. ). Dôvodili, že v preskúmavanom prípade pri uplatňovaní\nnároku po J., rod. U. právom nebohej Y. žalovaný nepriznal oprávneným osobám zvýšenie podľa §\n21 zákona o pôde, čím konal v rozpore so zákonom, keďže pri určení veľkosti podielu mal žalovaný\nzohľadniť aj navýšenie pripadajúce na tetu Y. v zmysle platnej právnej úpravy a výsledný podiel určiť\npodľa uvedeného vzorcu. Namietali, že postupom žalovaného v rozpore s platnou právnou úpravou\ndošlo k ukráteniu práv navrhovateľov 1/,2/ ako aj zúčastnených osôb.\nVytýkali krajskému súdu, že sa nezaoberal ich námietkou týkajúcou sa preskúmania veľkosti podielov,\nkeď k uvedenej skutočnosti sa vôbec nevyjadril a bez ďalšieho rozhodnutie žalovaného potvrdil. Taktiež\nvytýkali súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne zaoberal aj námietkou vznesenou v odvolaní a to, že\nzistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu, je v rozpore s obsahom\nspisov.\nPoukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a § 157 ods. 2 O.s.p., namietali nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, majúc za to, že tým , že napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu je nedostatočne odôvodnené, nesie znaky arbitrárnosti, čo predstavuje takú vadu konania, ktorou\nnavrhovateľom krajský súd odňal možnosť konať pred súdom. V danej súvislosti poukázal na judikatúru\nÚstavného súdu SR - I. ÚS 139/02, I. ÚS 114/08, I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 265/05.\nZáverom navrhovatelia uviedli, že konanie predchádzajúce rozhodnutiu správneho orgánu v prvom\nstupni bolo vadné a mohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia a to tak v prvom stupni ako aj v odvolacom\nkonaní, konaním žalovaného bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, zistenie\nskutkového stavu, z ktorého vychádzalo prvostupňové rozhodnutie a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím\nnapadnutým, je rozpore s obsahom spisov, potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu vychádzalo zo\nzistenia skutkového stavu vykonaného prvostupňovým správnym orgánom, ktoré bolo nedostatočné pre\nposúdenie veci, v dôsledku čoho správny orgán v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní vec\nnesprávne posúdil a súčasne rozhodnutie krajského súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné, čo do\nuvedenia dôvodov, a tiež nezrozumiteľné.\nIII.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že pokiaľ odvolatelia na strane 4 odvolania,\nuvádzajú podiel v rozsahu 1/30, dáva do pozornosti, že o takomto podiele konajúci správny orgán už\nrozhodol rozhodnutím č. D/2009/00245-41 zo dňa 22. 06. 2009, proti ktorému rozhodnutiu navrhovateľ\n1/ podal odvolanie, na základe ktorého konajúci správny orgán vec s vyjadrením z 20. 08. 2009 predložil\nkrajskému súdu. Odporca odvolací návrh nepodal. V prílohe vyjadrenia predložil rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Dunajskej Strede z 22. 06. 2009 č. D/2009/00245 - 41.\nZúčastnené osoby sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili. Odvolací návrh nepodali.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľov\n(§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\nO.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol o reštitučnému nároku účastníkov konania\nako oprávnených osôb uplatnený podľa zákona o pôde na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s\nprocesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.).\nÚčelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie\nstarostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde\na upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade\ns požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí\npoľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu,\nktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej\npoľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby\nslúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane\nzastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.( § 1 ods. 1 zákona o pôde).\nPodľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na\nštát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 až 4, ods. 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a\nzároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou\ndo 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.\nDohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.\nRozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.\nAk k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti\npozemkový úrad.\nProti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd.\nPodľa § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej\npoľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01.\n01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\nAk osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 02. 1990 do vlastníctva štátu alebo\ninej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo\nak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi\nobčanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v\nporadí taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až e/.\nPre konanie okresného úradu, odbor pozemkový o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o\npriznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku správny rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán v konaní nepostupoval náležite v intenciách\ncitovaných právnych noriem, keď predovšetkým napadnuté rozhodnutie náležite neodôvodnil, a preto\npre nedostatok dôvodov, nebolo možné posúdiť, či vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, či riadne zistil skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodil\nsprávny právny záver, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu. Žalovaný správny orgán zaťažil konanie aj vadou nesúčinnosti s\núčastníkom konania, keď v konaní náležite nepostupoval v súčinnosti s navrhovateľmi, ako zákonný\npredpoklad pre riadne zistenie skutočného stavu veci týkajúceho sa uplatneného reštitučného nároku,\nku ktorej vade súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, keďže podmieňuje zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so\nzákonom, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu\npovinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nie je zrejmé, ktoré\nskutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového základu vychádzala jeho právna\núvaha, pre neprehľadnosť administratívneho spisu v dôsledku chýbajúcej žurnalizácie spisu taktiež nie\nje zrejmé, akým spôsobom v konaní postupoval s účastníkmi konania ako oprávnenými osobami, či\ntieto v konaní vzniesli námietky a ako sa s nimi vyporiadal, ako aj súčasne nie je zrejmé, o akej časti\nreštitučného nároku oprávnených osôb žalovaný správny orgán rozhodol napadnutým (čiastkovým)\nrozhodnutím, ktoré skutočnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu č.\n1031/94-10 zo dňa 08.12.1994 bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorú dňa 01.07.1994\nuzavreli oprávnené osoby podľa § 4 ods. 2, písm. a/ zákona o pôde - K. M. a Y. a povinná osoba Štátny\nmajetok š.p. Gabčíkovo, podľa uzavretej dohody sa oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1, písm. p/ vydali\nnehnuteľnosti v k. ú. R. zapísané v PK vl. č. 99 ako parc. č. 1281, 1282, 1283/1, 1278, 1280, 1199/3,\n1201/1, 1200/2, 1201/3, 1202/3, 1202/4, 1261/1 a 1261/2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia\nvyplýva, že predmetom reštitučného nároku boli nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté pôvodnej vlastníčke\nY. rod Y. rozhodnutím Odboru pôdohospodárstva ONV v Dunajskej Strede zn. Pôd. 8/340/1960 z\n15.2.1960.\nOdporca preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.12.2010 č. D/2010/00015-59 v časti I. rozhodnutia\npriznal vlastníctvo oprávneným osoby podľa § 4 ods. 2, písm. a/ zákona o pôde - K. M. st. a Y. ako\nzávetným dedičom po neb. Y. rod Y. podľa § 6 ods. 1, písm. p/ k nehnuteľnostiam v k. ú. R. zapísané\nv PK vl. č. 99 ako parc. č. 1281, 1282, 1283/1, 1278, 1280, 1199/3, 1201/1, 1200/2, 1201/3, 1202/3,\n1202/4, 1261/1 a 1261/2 a v časti II. nepriznal vlastníctvo k par. č. 1193/3 v dôsledku zastavanosti podľa\n§ 11 ods.1, písm. c/, d/ zákona o pôde..\nVychádzajúc z uvedených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že o nároku účastníkov konania\nako oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam po neb. Y. rod Y. bolo už\nprávoplatne rozhodnuté rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu č. 1031/94-10 zo dňa 08.12.1994\n\n( právoplatnosť rozhodnutia dňa 29.12.1994). Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu nie je známi\ndôvod, na základe ktorého žalovaný správny orgán opätovne rozhodol o časti reštitučného nároku\núčastníkov konania, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté.\nProblematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej\njudikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010 Ústavný súd\nkonštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na\nspravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia\nodôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva\nna spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,\nako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich\nsúčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri\nrozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite\nodôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v\nrozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 01. 1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n\nJudikatúra ESĽP a Ústavného súdu SR, týkajúca sa odôvodnenia rozhodnutia súdu, sa rovnako\nvzťahuje aj na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu v danej veci, ako arbitrárne, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné\ns právami v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalovaný správny orgán náležite\nnepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, z akých skutkových zistení v danom prípade\nvychádzal a na základe akých dôkazov, akým spôsobom sa vysporiadal s otázkami oprávnenosti osôb\nv zmysle § 4 ods. 2 zákona o pôde a na základe čoho ustálil výšku podielu oprávnených osôb, ktorá\nskutočnosť je v danom prípade predovšetkým sporná.\nZa stavu, že žalovaný správny orgán dôsledne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, odvolací súd\nnemohol reagovať ani na všetky zásadné odvolacie dôvody navrhovateľov. Z uvedených dôvodov\nodvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodporcu je za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích dôvodov nepreskúmateľné.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal na viac preukázané, že žalovaný správny\norgán opätovne rozhodol o časti reštitučného nároku účastníkov správneho orgánu ako oprávnených\nosôb k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam po nebohej Y. rod Y. o ktorom bolo už právoplatne\nrozhodnuté rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu, majúce za následok\nvydanie rozhodnutia vo veci rozhodnutej, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa\n§ 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2, písm. a/, a d/ O.s.p.).\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust.\n§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 a s § 250 l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľom, ktorí mali\núspech konaní, priznal náhradu trov tohto konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením advokátom za\ndva úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie odvolania (/134 eur +\npaušál 8,04 eur + 20% DPH/x2), podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 340,90 eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\n05. 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44Sp/12/2011", "guid": "1c7390d9-50e8-4803-af8a-13a64a4ff4d5:5240be6f-7942-43df-99a6-2e43d857d80d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": []}