{"guid": "8b4e791d-e868-4880-b734-d7485f180f9c:58b48110-3a1f-4255-96e1-762929a9fd64", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2", "spisova_znacka": "2Sžo/22/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/22/2014 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 2Sžo/22/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2", "identifikacne_cislo": "2010200352", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475", "nazov": "zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/475-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58b48110-3a1f-4255-96e1-762929a9fd64", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/22/2014\n2010200352\n26. 08. 2015\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. T. Y., Q. XX, F., zastúpeného Mgr.\nPetrom Cúthom, advokátom so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu\nodňatia slobody, Priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 958646/1-2008 z 23. septembra 2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21.\nnovembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\") zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného 958646/1-2008 z\n23. septembra 2008 z dôvodu, že žalobca sa domáhal preskúmania takých rozhodnutí a postupov,\nktoré nemožno považovať za rozhodnutie orgánov verejnej správy. Podľa krajského súdu rozhodnutie\no uložení disciplinárneho trestu odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody vydané podľa zákona\nč. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody\") patrí do oblasti právnej úpravy\nverejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu\nverejnej správy. Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie\nvýkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného\nporiadku, nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Dozor\nnad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zákona o výkone trestu odňatia\nslobody je zverený orgánom prokuratúry. Krajský súd tiež poukázal na to, že siedma časť zákona o\nvýkone trestu odňatia slobody okrem dozoru prokuratúry upravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave, v\nrámci nej však nepripúšťa preskúmavanie rozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu v rámci správneho\nsúdnictva. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a následný prieskum\nvydaných rozhodnutí je zákonom vyhradený len pre prípady rozhodnutí taxatívne uvedených v § 100\nzákona o výkone trestu odňatia slobody.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru boli\nuznesením krajského súdu porušené jeho ústavné práva a slobody (najmä právo na súdnu a inú právnu\nochranu). Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného bolo prijaté v rámci\nvýlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej\núpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa žalobcu na základe uvedených trestnoprávnych\npredpisov bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody a nie disciplinárny trest, ktorý má byť predmetom\ntohto súdneho prieskumu. Žalobca považuje spájanie rozhodnutia žalovaného s uložením trestu za\nnelogické a neodôvodňujúce zaradenie disciplinárneho trestania do oblasti trestného práva. Správa\nväzenstva, vrátane konania o uložení disciplinárneho trestu na základe administratívnoprávnych noriem,\n\nktorými sú ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody upravujúce konanie o disciplinárnych\nprevineniach, je výkonom verejnej správy. Zbor väzenskej a justičnej stráže je v zmysle § 1 ods. 1\nzákona č. 4/2001 Z. z. orgánom verejnej správy na seku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody,\nktorý má formu ozbrojeného bezpečnostného zboru, pričom podľa § 4 ods. 1 psím. l/ citovaného\nzákona pôsobí ako orgán činný v trestnom konaní len vo vymedzenom rozsahu. Z uvedeného podľa\nžalobcu vyplýva, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ukladaní disciplinárnych trestov za\ndisciplinárne previnenia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nerozhodujú v postavení orgánov\nčinných v trestnom konaní, ale v postavení správneho orgánu. Žalobca tiež uviedol, že zákon o výkone\ntrestu odňatia slobody v znení účinnom do 1. januára 2014 nijako nevylučoval rozhodnutie o uložení\ndisciplinárneho trestu zo súdneho prieskumu, aj keď túto možnosť výslovne neuvádzal.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne\npotvrdiť. Podľa žalovaného trestnoprávny charakter ukladania disciplinárneho trestu podľa zákona\no výkone trestu odňatia slobody vyplýva zo samotného faktu, že ide o súčasť trestného konania,\nktoré má svoj základ a úpravu v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Poukázal tiež na to, že\nuvedené disciplinárne trestanie je špecifickou zákonnou úpravou a v žiadnom prípade ju nemožno\nzovšeobecňovať, či stotožňovať so všeobecnou úpravou správneho konania. Ak by zákonodarca chcel,\naby sa pri disciplinárnom konaní vo výkone trestu postupovalo podľa Správneho poriadku, taxatívne by\nto uviedol v osobitnom zákone, tak ako pri iných konaniach, ktoré boli v zákone uvedené a ktoré boli\nvedené podľa Správneho poriadku (zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu, náhrade\nškody na majetku štátu v správe ústavu, zhabaní veci). Žalovaný tiež v odvolaní vyslovil pochybnosť, či\nžalobca podal odvolanie včas, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu bolo žalobcovi doručené\n7. januára 2013 a odvolanie žalobcu bolo doručené súdu 23. januára 2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie o disciplinárnom previnení odsúdeného\nvo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bol podľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona o výkone trestu\nodňatia slobody uložený disciplinárny trest - pokarhanie. Skutková podstata disciplinárneho deliktu\nodsúdeného spočívala v porušení § 39 písm. b/ zákona o výkone trestu odňatia slobody, spočívajúceho v\nnesplnení pokynu príslušníka zboru, aby odsúdený odovzdal kľúč od uzamknutej miestnosti samosprávy\nna stanovište oddielovej služby.\nPreskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho\nsúdneho poriadku, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa\nna ich konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje Správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť,\nči rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických\nosôb alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté (§ 244\nods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o\nsprávnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné\npredpisy o správnom konaní (bližšie k tomu napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sžo/21/2011 z 31. októbra 2011). Zákon o výkone trestu odňatia slobody v znení rozhodnom\npre prejednávanú vec výslovne nevylučoval možnosť preskúmania rozhodnutia o disciplinárnom delikte\nodsúdeného súdom, preto je potrebné aplikovať generálnu klauzulu a zistiť, či sa rozhodnutie o\ndisciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu (pozri\nnapríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/39/2011 z 18. apríla 2012, sp.\nzn. 2Sžo/46/2011 z 22. augusta 2012).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že rozhodnutie o disciplinárnom delikte odsúdeného\nnemôže byť bez ďalšieho vylúčené zo súdneho prieskumu preto, že sa naň nevzťahuje Správny\nporiadok alebo preto, že sa expressis verbis v osobitnom zákone nenachádza odkaz na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia o disciplinárnom previnení súdom v správnom súdnictve. V takom prípade je\npotrebné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok a Ústava\nSlovenskej republiky, a podľa neho skúmať, či disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv,\n\nprávom chránených záujmov a povinností žalobcu. Keďže sa krajský súd týmito otázkami nezaoberal,\nrozhodol predčasne, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\nPokiaľ sa jedná o argumenty žalovaného, že uplatňovanie disciplinárnej právomoci na odsúdených\npočas výkonu trestu odňatia slobody má za cieľ dosiahnutie účelu uloženého trestu, najvyšší\nsúd uvádza, že s týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť. Zároveň je však potrebné dodať, že z\nuvedeného nemožno vyvodiť záver, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému je\nrozhodnutím trestnoprávnej povahy podliehajúce procesnému postupu podľa Trestného poriadku, resp.\nže rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Disciplinárna\nzodpovednosť voči odsúdenému je uplatňovaná podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody,\nrealizuje sa až počas výkonu trestu odňatia slobody, teda až po zavŕšení (právoplatnom skončení)\ntrestného konania a nie je trestným konaním v zmysle Trestného poriadku. Žalovaný je vo vzťahu k\nodsúdenému spravujúcim orgánom, ktorý plní úlohy súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý\nbol odsúdenému právoplatne uložený súdom.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21. novembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V ďalšom konaní bude krajský súd skúmať, či\ndisciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu\na podľa toho bude následne postupovať v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi\npredpismi. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nNajvyšší súd preskúmal aj procesnú námietku žalovaného týkajúcu sa včasného podania odvolania\nžalobcom a dospel k záveru, že táto námietka nebola opodstatnená a odvolanie proti uzneseniu\nkrajského súdu podal žalobca v zákonnej pätnásťdňovej lehote. Napadnuté uznesenie krajského súdu\nbolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7. januára 2014 a odvolanie proti nemu bolo na poštovú\nprepravu podané dňa 22. januára 2014, z čoho vyplýva, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1\nv spojení s § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/35/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}