{"guid": "c01e3f5e-79ae-40ca-a94f-8ded356efeb1:351d6d96-51a2-41f3-adee-1aa0d6b417fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1", "spisova_znacka": "1MCdo/11/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/11/2013 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 1MCdo/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1", "identifikacne_cislo": "1509200269", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Bugeľ", "sudca_id": 118, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jaroslav-bugel-118", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/351d6d96-51a2-41f3-adee-1aa0d6b417fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1MCdo/11/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1509200269\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1509200269.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Cisárovej\na členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobcu JUDr. Petra\nStana, advokáta so sídlom v Bratislave, Nám. 1. mája 16, proti žalovanému F. T., bývajúcemu v W.,\nzastúpenému JUDr. J.. Kotlíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6, o zaplatenie\n705,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 16C 34/2009, v konaní\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava V z 20. januára 2011 č. k. 16C 34/2009-132 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\n16. októbra 2012 sp. zn. 11Co 48/2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  z a m i e t a .\n\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní\nvo výške 69,32 € na účet JUDr. Jana Kotlíka, advokáta so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6,\nvedený v J. W., Y.., pod č. XXXXXXXXXX/XXXX.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom z 20. januára 2011 č. k.  16C 34/2009-132\nkonanie v časti o zaplatenie istiny 356,84 € zastavil, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému náhradu\ntrov konania nepriznal.  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia\nsumy 705,64 € s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať jeho odmenu za právne služby poskytnuté\nžalovanému, vypočítanú podľa tarifnej sadzby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych\nslužieb (ďalej len ,,vyhláška“). Keďže žalobca v priebehu konania zobral žalobu čo do sumy 356,84\n€ späť, súd v tejto časti konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Podľa súdu prvého stupňa v konaní\nnebolo sporné, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako jeho klientom bola uzavretá\nzmluva o právnej pomoci, pričom však nedošlo k dohode o určení odmeny advokáta. V tejto spojitosti\npoukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého ak nedôjde k takejto dohode, na určenie\nodmeny advokáta sa použijú ustanovenia § 9 až 14 tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Vykonaným\ndokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako právny zástupca žalovaného podal v jeho mene na\ntamojší súd žalobu o poskytnutie zľavy z ceny diela, ktorá mala byť stanovená znaleckým posudkom.\nZ uvedeného súdu vyplynulo, že v čase udelenia plnomocenstva žalovaným žalobcovi nebolo zrejmé,\nčo je predmetom, resp. aká je hodnota predmetu sporu, a preto bolo nutné pri výpočte tarifnej odmeny\nvychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon\nprávnej služby predstavovala 1/13 výpočtového základu (1 260 Sk). V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky\nvznikol žalobcovi taktiež nárok na náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne\nprepravné vo výške 1/100 výpočtového základu, t. j. 164 Sk za každý úkon právnej služby. Ďalej\nzohľadnil, že žalobca v predmetnom konaní zastupoval ako advokát hromadne viacero klientov, preto\nbolo potrebné v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť o 20 %. Z úkonov\nposkytnutých žalobcom žalovanému považoval súd za účelné len dva, a to prípravu a prevzatie právneho\n\nzastúpenia a prípravu a podanie žaloby, za ktoré mu patrila odmena       v celkovej výške 77,80 €.\nMal za to, že odmena za doplnenie žaloby z 25. septembra 2006 žalobcovi neprináležala, nakoľko\nako advokát mal žalobu podať kvalifikovane, zdôrazňujúc, že je v rozpore s dobrými mravmi ako aj\nadvokátskou etikou, aby advokát účtoval klientovi odmenu za úkony, ktorými opravoval svoje vadné\npodanie. Vzhľadom na to, že žalovaný uvedenú sumu po podaní žaloby žalobcovi zaplatil a žalobca do\nsumy, ktorú bral späť pred začatím pojednávania, započítal aj túto sumu, súd žalobu vo zvyšnej časti\nako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.\n\nKrajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolania žalobcu aj žalovaného rozsudkom zo 16. októbra\n2012 sp. zn. 11Co 48/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti potvrdil\na v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci\nsamej za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).\nNa zdôraznenie jeho správnosti doplnil, že pri v konaní nesporne zistenej okolnosti o tom, že medzi\núčastníkmi nedošlo k dohode o odmene, vznikla žalovanému povinnosť platiť tarifnú odmenu za úkony\nprávnej služby, nie však z výšky zľavy z ceny diela (ktorá v čase udelenia plnej moci ani nebola riadne\nšpecifikovaná), ale v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že\ndoplnenie žaloby z 25. septembra 2006 nebolo účelne vynaloženým prostriedkom právnej pomoci. V\ntejto súvislosti uviedol, že žalobca bol povinný podať žalobu so všetkými jej zákonnými náležitosťami a\nnemôže sa dovolávať nedostatku súčinnosti žalovaného, pretože podstatou ním poskytovanej právnej\npomoci bolo práve právne posúdenie nároku žalovaného, teda aj v akej výške má žalobu uplatniť.\nNavyše, tvrdenie žalobcu o nedostatku súčinnosti zo strany žalovaného nemalo podľa odvolacieho súdu\nani oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového\nkonania odvolací súd skonštatoval vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko\nžalovaný v odvolacom konaní preukázal, že v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. predložil súdu prvého stupňa\nv lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preto s\npoukazom na právo účastníkov na tzv. dvojinštančný proces rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o\ntrovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu  žalobcu a mimoriadnym dovolaním napadol\nrozsudok Okresného súdu Bratislava V z  20. januára 2011 č. k. 16C 34/2009-132 v jeho zamietajúcej\nčasti v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2012  sp. zn. 11Co 48/2011 vo\nvýroku, ktorým bol napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdený. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvedené rozhodnutia v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože oba nižšie súdy pri určení tarifnej hodnoty vychádzali § 11 ods. 1 vyhlášky,\nktoré je však možné použiť iba v takom prípade, ak predmetom konania je vec alebo peňažné plnenie\nneoceniteľné alebo oceniteľné len s nepomernými ťažkosťami. V danom prípade však predmetom žaloby\nbola zľava z ceny diela, čo je nesporne plnenie peňažne oceniteľné a aj keď nebola zľava z ceny diela\npresne číselne vyjadrená v žalobe, hodnota práva bola vyjadriteľná v peniazoch.  Súdy mali preto vo\nveci aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky. Výklad uvedeného ustanovenia vo veci konajúcimi súdmi považoval\nza reštriktívny a taktiež nekorešpondujúci s ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky. Zdôrazňoval, že úmyslom\nzákonodarcu nebolo, aby hodnota predmetu sporu bola presne vyčíslená v čase začatia poskytovania\nprávnej služby, ale určenie časového momentu, ku ktorému sa výška peňažného plnenia, cena veci\nalebo práva bude určovať. Zároveň poukázal aj na rozhodnutia iných krajských súdov založených na\nrovnakom skutkovom základe vo vzťahu k iným žalovaným - pôvodným klientom žalobcu v konaní o\nuplatnenie zľavy z ceny diela, ktoré posúdili uplatnený nárok žalobcu opačne, teda vychádzajúc pri určení\ntarifnej hodnoty z ustanovenia   § 10 ods. 2 vyhlášky. S ohľadom na túto odlišnú rozhodovaciu činnosť\niných odvolacích súdov v totožných veciach považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne\nodôvodnené.\n\nŽalobca sa vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu s argumentáciou generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky stotožnil. Žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\n\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\n\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva  na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (t.j.\nči v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).\nExistenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\n\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Výskyt takejto vady nebol v mimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací\nsúd ju ani nezistil.\n\nGenerálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v nesprávnej aplikácii  ustanovení  vyhlášky,\nčím je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nPodľa § 1 ods. 2 vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a\njeho klientom („zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú\nustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).\nZ ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže\nadvokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n\nZákladná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva\npodľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak\n(§ 9 ods. 1 vyhlášky).\n\nZ § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby stanovený výpočtom v závislosti od tarifnej odmeny tak, ako je to presne\nstanovené v tomto ustanovení.\n\nPodľa § 10 ods. 2 vyhlášky (v znení účinnom do 30. júna 2013) platí, že ak nie je ustanovené inak,\npovažuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna\nslužba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky a hodnota záväzku.\n\nZ ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom do 31. mája 2009) vyplýva, že základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné\nhodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo    ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami.\n\nV prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú\nmu poskytol v (inom) občianskom súdnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v mene\nžalovaného podal žalobu a jej dve doplnenia na Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp.\nzn. 21Cb 176/2006 a vykonaním týchto úkonov poskytol žalovanému právnu pomoc advokáta. Rovnako\nspornou medzi účastníkmi konania nebola ani skutočnosť, že medzi nimi nikdy nedošlo k dohode o\nspôsobe ani výške zmluvnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby. Keďže v posudzovanom\nprípade nebola odmena žalobcu za poskytnutie právnych služieb v intenciách § 1 ods. 2 vyhlášky\ndohodnutá, prichádzala do úvahy mimozmluvná (tarifná) odmena advokáta, ktorá sa riadi ustanoveniami\n§ 9 až § 14 vyhlášky. Spornou medzi účastníkmi konania tak zostala otázka, či sa v danom prípade bude\nna odmenu advokáta aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, t.j. v závislosti od výšky peňažného\nplnenia, ktorého sa právna služba týka, alebo je aplikácia uvedeného ustanovenia vylúčená, pretože\nnie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktorého sa právne služby týkali, a preto sa odmena advokáta určí\npodľa zásad ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky ako 1/13 výpočtového základu.\n\nNa správne zodpovedanie tejto otázky je potrebné posúdiť, čo bolo predmetom právnej služby\nposkytnutej žalobcom ako advokátom. Žalovaný si v konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn.\n21Cb 176/2006 uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny diela v zmysle § 560 Obchodného zákonníka, t.j.\nišlo o nárok zo zodpovednosti za vady v dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti zhotoviteľa diela.\nUvedené právo žalovaného má charakter peňažného plnenia, to znamená, že jeho hodnotu možno\nvyčísliť v peňažnom vyjadrení.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky\npre určenie tarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia\nposkytovania právnej služby a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide\no určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby, najmä pokiaľ ide\no taký prípad ako je výška peňažnej zľavy. Uvedené pravidlo tak bráni právnej neistote na strane klienta\nako aj na strane advokáta, ktorá by mohla nastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri\nzmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby (napríklad z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci,\nzániku veci a pod.).\n\nPokiaľ by súd aplikoval na danú vec skutočne reštriktívny výklad ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ako to\ntvrdí generálny prokurátor, tak pri posúdení konkrétneho znenia žalobného petitu, by musel konštatovať,\nže požadovaný nárok nie je oceniteľný v peniazoch (povinnosť poskytnúť zľavu z ceny diela). Preto\nnemožno úvahu generálneho prokurátora v tomto smere považovať za správnu, čomu nasvedčuje aj\nnovela č. 304/2009 Z.z. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii účinná od 1. septembra 2009, ktorou bol\ndoplnený nový odsek § 18 ods. 4 (advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať\nklienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím\ntohto úkonu, inak mu odmena nepatrí).\n\nÚmyslom zákonodarcu v tomto smere bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa\ntak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta,\naby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich\nslužieb najmä pokiaľ bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti\nod výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania (v bežnej praxi nejde o štandardný postup) a\ns ohľadom na tak vysoké sumy ako v tomto prípade, aby tak klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne\na hlavne dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho služby využije alebo nie. Treba tiež poukázať\nna to, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť ani o nemožnosti či neprimeraných ťažkostiach pri\nurčení výšky požadovanej zľavy na strane advokáta (napríklad aj formou znaleckého posudku, ktorý si\nklient mohol obstarať ešte pred začatím konania). Samotný žalobca, ako osoba práva znalá, si musel\nbyť vedomý, že žalobný petit tak, ako ho formuloval, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti. Z\nuvedeného je zrejmé, že tak ako žalobca ani žalovaný  v  čase  začatia  poskytovania  právnej  služby\nnemali  predstavu  o  hodnote poskytovanej právnej služby, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch,\npričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo v čase trvania právneho zastúpenia. Tento záver\nvyplýva jednak z formulácie žalobného petitu (povinnosť poskytnutia zľavy z ceny diela stanovenej\n\nznaleckým posudkom) a taktiež z e-mailu žalobcu (č. l. 35 spisu), zaslaného žalovanému spolu s\nnávrhom Zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorý tiež dokazuje skutočný úmysel žalobcu požadovať\nza poskytnuté služby odmenu nie z výšky žalovaného peňažného plnenia, ale z neurčitého základu\ntarifnej sadzby. Samotný žalobca tu vychádzal z vyúčtovania svojich doterajších právnych služieb podľa\nustanovenia    § 11 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ teda nebola hodnota predmetu sporu a tým i hodnota právnej\nslužby určená už pri začatí súdneho konania respektíve v dobe začatia poskytovania právnej služby\ntak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky, je možné dospieť len k jedinému logickému\nzáveru, a to, že hodnotu predmetu poskytovania právnej služby nie je možné vyjadriť v peniazoch a\npreto bolo potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Iný záver\nby mal za následok neakceptovateľnú neistotu klienta ohľadom výšky odmeny advokáta za vykonané\núkony právnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu. Navyše by táto výška odmeny mohla byť\novplyvňovaná zo strany advokáta, ktorý má nepochybne osobný záujem na výsledku sporu z dôvodu,\nže poskytuje právne služby za odmenu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na nález IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 (publikovaný\npod č. 85/2002), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil  že prílišný formalizmus pri\nposudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona\nalebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, a  nie sú v súlade s  ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nzákladné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPokiaľ ide o námietku generálneho prokurátora, že odvolací súd sa nevysporiadal s predchádzajúcim\nvýkladom práva uskutočneným inými krajskými súdmi v obdobných veciach, dovolací súd poznamenáva,\nže súdy Slovenskej republiky sú viazané iným rozhodnutím súdu iba v prípadoch vyplývajúcich z\nustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. a § 226, § 243d ods. 1 O.s.p., pričom o takýto prípad v prejednávanej\nveci nešlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že iné krajské súdy v obdobných prípadoch zaujali\nopačný právny názor ako mimoriadny dovolateľ.\n\nPodľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa aj požiadavku riadneho a\ndostatočného odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval  správnosť skutkových\na právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež vysvetlil, prečo\nsa nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie mimoriadnym dovolaním\nnapadnutých rozhodnutí dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s  predmetom súdnej\nochrany žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za neodôvodnené, resp. ústavne\nnekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia\npríslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\n\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade ho podal žalobca. Žalovaný požiadal\no priznanie náhrady trov tohto konania a požadovanú náhradu aj vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky žalovanému priznal náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní za dva úkony právnej\nslužby advokáta, ktoré mu boli poskytnuté vypracovaním vyjadrenia k mimoriadneho dovolaniu zo 14.\noktóbra 2013 a ďalšieho vyjadrenia k podaniu žalobcu z 13. marca 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky).\nZákladnú sadzbu tarifnej odmeny pri obidvoch úkonoch dovolací súd určil podľa  § 10 ods. 1 vyhlášky\nvo výške 26,56 €. Odmena advokáta tak predstavuje sumu 53,12 €, čo s náhradou výdavkov za miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 16,20 € (7,81 + 8,39)\nznamená trovy konania spolu vo výške 69,32 €. Zvýšenie odmeny a uvedenej náhrady o daň z pridanej\nhodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) dovolací súd žalovanému nepriznal, nakoľko jeho právny zástupca\nneosvedčil, že je platiteľom tejto dane.\n\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}