{"guid": "e40cbbc4-2525-424a-9170-326e28310c5f:70b5aeeb-02e8-4c43-9f36-14c586395ca9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1", "spisova_znacka": "1MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/9/2013 z 29. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 1MCdo/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1", "identifikacne_cislo": "1509200258", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Cisárová", "sudca_id": 219, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-cisarova-219", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70b5aeeb-02e8-4c43-9f36-14c586395ca9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/9/2013\n1509200258\n29. 09. 2015\nJUDr. Jana Cisárová\nECLI:SK:NSSR:2015:1509200258.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Cisárovej a\nčlenov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jána Šikutu, PhD., v právnej veci žalobcu JUDr. Petra\nStana, advokáta so sídlom v Bratislave, Nám. 1. mája 16, proti žalovanému V. L., bývajúcemu v P.,\nzastúpenému Marošom Rakúsom, bývajúcim v Bratislave, Rusovská cesta 13, o zaplatenie 705,64\n€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 11C 255/2009, v konaní o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 14. februára 2012 sp. zn. 5Co 10/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovanému náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom z 29. septembra 2010 č. k. 11C 255/2009-103\nkonanie v časti o zaplatenie sumy 310,27 € zastavil. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 254,21 € s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 282,23 € od 1. júla 2009 do 11.\njúla 2009 a vo výške 7,5 % ročne zo sumy 254,21 € od 12. júla 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní po\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal\nzaplatenia istiny 705,64 € s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať jeho odmenu za právne služby\nposkytnuté žalovanému. Keďže žalobca v priebehu konania zobral žalobu čo do sumy 310,27 € späť,\nsúd v tejto časti konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že\nžalobca v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 21Cb 176/2006 poskytoval žalovanému právne\nslužby na základe plnej moci, k dohode o určení odmeny advokáta ale nedošlo. V tejto spojitosti poukázal\nna ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), v zmysle\nktorého ak nedôjde k takejto dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia § 9 až 14 tejto\nvyhlášky o tarifnej odmene. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v spomínanom konaní\nbolo žalobou uplatnené právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny, čo je plnenie oceniteľné peniazmi.\nUviedol, že pri začatí poskytovania právnej služby bola cena práva, za ktorú sa považuje aj hodnota\npohľadávky, určená, aj keď nebola určená konkrétna výška požadovaného peňažného plnenia. Výška\nzľavy však bola neskôr špecifikovaná, upresnená a vyjadrená konkrétnou pevnou sumou. Vychádzajúc\nz uvedeného považoval súd za dôvodné pri určení odmeny advokáta vychádzať z ustanovenia § 10 ods.\n1 vyhlášky. Odmena za dva úkony predstavovala sumu 10 300 Sk (2 x 5 150 Sk), ku ktorej pripočítal\nrežijný paušál 328 Sk (2 x 164 Sk). Vzhľadom na to, že išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých\nosôb, odmenu v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky znížil o 20 %, ktorá tak predstavovala 8 502,40 Sk (282,23\n€). Keďže žalovaný 11. júla 2009 zaplatil žalobcovi 28,02 €, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie\n\n254,21 € spolu s príslušenstvom a vo zvyšku v sume 141,15 € žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný\nzamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 14. februára 2012 sp.\nzn. 5Co 10/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu\nzamietol. Žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa\nstotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o odmene, preto má\nžalovaný platiť tarifnú odmenu za úkony právnej služby, nie však z výšky zľavy z ceny diela, ktorá v\nčase udelenia plnej moci nebola vôbec špecifikovaná. Vyslovil, že ak je možné hodnotu veci alebo práva\nvyjadriť v peniazoch, nepostačuje, aby táto hodnota nebola aj vyjadrená, pokiaľ ju vyjadriť nemožno\nalebo je jej jasné vyjadrenie spojené s nepomernými ťažkosťami, nemožno uvažovať o stanovení\nodmeny advokáta v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého musí byť výška peňažného plnenia alebo\ncena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby\njednoznačne a nespochybniteľne. Bol preto toho názoru, že v danom prípade do úvahy prichádzala\njedine odmena v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky (v ktorej výške si nakoniec odmenu pôvodne účtoval aj\nžalobca), znížená v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky o 20 %. Konštatoval, že žalobcovi prináleží odmena\nza dva úkony právnej služby po 1 008 Sk a režijný paušál ku každému úkonu vo výške 164 Sk, čo\nje spolu 2 344 Sk (77,81 €). Vzhľadom na to, že žalovaný už zaplatil žalobcovi 82,68 € (11. júla 2009\n28,02 € a 54,66 € po vyhlásení napadnutého rozsudku) a v deň odvolacieho pojednávania ďalších 60\n€, pričom celý vyčíslený nárok žalobcu vrátane príslušenstva predstavoval sumu len 82,67 €, odvolací\nsúd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. O náhrade trov celého konania rozhodol tak, že v konaní v konečnom dôsledku úspešnému\nodporcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov nepriznal, pretože k úhrade časti dlhu voči žalobcovi v\nrozsahu, v ktorom bola žaloba dôvodná, došlo čiastočne až po podaní žaloby, resp. až po vyhlásení\nrozsudku súdu prvého stupňa.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobcu podal proti rozsudku odvolacieho súdu\nmimoriadne dovolanie. Navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nMimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože odvolací súd pri určení tarifnej hodnoty vychádzal z\n§ 11 ods. 1 vyhlášky, ktoré je však možné použiť iba v takom prípade, ak predmetom konania je vec alebo\npeňažné plnenie neoceniteľné alebo oceniteľné len s nepomernými ťažkosťami. V danom prípade však\npredmetom žaloby bola zľava z ceny diela, čo je nesporne plnenie peňažne oceniteľné a aj keď nebola\nzľava z ceny diela presne číselne vyjadrená v žalobe, hodnota práva bola vyjadriteľná v peniazoch.\nOdvolací súd mal preto vo veci aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky ako to urobil súd prvého stupňa.\nVýklad uvedeného ustanovenia odvolacím súdom považoval za reštriktívny a taktiež nekorešpondujúci\ns ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky. Zdôrazňoval, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby hodnota\npredmetu sporu bola presne vyčíslená v čase začatia poskytovania právnej služby, ale určenie časového\nmomentu, ku ktorému sa výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva bude určovať. Zároveň\npoukázal aj na rozhodnutia iných krajských súdov založených na rovnakom skutkovom základe vo\nvzťahu k iným žalovaným - pôvodným klientom žalobcu v konaní o uplatnenie zľavy z ceny diela, ktoré\nposúdili uplatnený nárok žalobcu opačne, teda vychádzajúc pri určení tarifnej hodnoty z ustanovenia §\n10 ods. 2 vyhlášky. S ohľadom na túto odlišnú rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov v totožných\nveciach považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\nŽalobca sa vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu s argumentáciou generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky stotožnil. Žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení\n\nveci. Dovolací súd je pritom viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi.\nGenerálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky, čím je daný\ndovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 1 ods. 2 vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a\njeho klientom („zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú\nustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).\nZ ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže\nadvokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva\npodľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak\n(§ 9 ods. 1 vyhlášky).\nZ § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby stanovený výpočtom v závislosti od tarifnej odmeny tak, ako je to presne\nstanovené v tomto ustanovení.\nPodľa § 10 ods. 2 vyhlášky (v znení účinnom do 30. júna 2013) platí, že ak nie je ustanovené inak,\npovažuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna\nslužba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky a hodnota záväzku.\nZ ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom do 31. mája 2009) vyplýva, že základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné\nhodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami.\nV prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú\nmu poskytol v (inom) občianskom súdnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v mene\nžalovaného podal žalobu a jej dve doplnenia na Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp.\nzn. 21Cb 176/2006 a vykonaním týchto úkonov poskytol žalovanému právnu pomoc advokáta. Rovnako\nspornou medzi účastníkmi konania nebola ani skutočnosť, že medzi nimi nikdy nedošlo k dohode o\nspôsobe ani výške zmluvnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby. Keďže v posudzovanom\nprípade nebola odmena žalobcu za poskytnutie právnych služieb v intenciách § 1 ods. 2 vyhlášky\ndohodnutá, prichádzala do úvahy mimozmluvná (tarifná) odmena advokáta, ktorá sa riadi ustanoveniami\n§ 9 až § 14 vyhlášky. Spornou medzi účastníkmi konania tak zostala otázka, či sa v danom prípade bude\nna odmenu advokáta aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, t.j. v závislosti od výšky peňažného\nplnenia, ktorého sa právna služba týka, alebo je aplikácia uvedeného ustanovenia vylúčená, pretože\nnie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktorého sa právne služby týkali, a preto sa odmena advokáta určí\npodľa zásad ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky ako 1/13 výpočtového základu.\nNa správne zodpovedanie tejto otázky je potrebné posúdiť, čo bolo predmetom právnej služby\nposkytnutej žalobcom ako advokátom. Žalovaný si v konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn.\n21Cb 176/2006 uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny diela v zmysle § 560 Obchodného zákonníka, t.j.\nišlo o nárok zo zodpovednosti za vady v dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti zhotoviteľa diela.\nUvedené právo žalovaného má charakter peňažného plnenia, to znamená, že jeho hodnotu možno\nvyčísliť v peňažnom vyjadrení.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky\npre určenie tarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia\nposkytovania právnej služby a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide\no určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby, najmä pokiaľ ide\no taký prípad ako je výška peňažnej zľavy. Uvedené pravidlo tak bráni právnej neistote na strane klienta\nako aj na strane advokáta, ktorá by mohla nastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri\nzmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby (napríklad z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci,\nzániku veci a pod.).\nPokiaľ by súd aplikoval na danú vec skutočne reštriktívny výklad ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ako to\ntvrdí generálny prokurátor, tak pri posúdení konkrétneho znenia žalobného petitu, by musel konštatovať,\nže požadovaný nárok nie je oceniteľný v peniazoch (povinnosť poskytnúť zľavu z ceny diela). Preto\nnemožno úvahu generálneho prokurátora v tomto smere považovať za správnu, čomu nasvedčuje aj\nnovela č. 304/2009 Z.z. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii účinná od 1. septembra 2009, ktorou bol\ndoplnený nový odsek § 18 ods. 4 (advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať\nklienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím\ntohto úkonu, inak mu odmena nepatrí).\nÚmyslom zákonodarcu v tomto smere bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa\ntak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta,\naby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich\nslužieb najmä pokiaľ bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti\nod výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania (v bežnej praxi nejde o štandardný postup) a\ns ohľadom na tak vysoké sumy ako v tomto prípade, aby tak klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne\na hlavne dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho služby využije alebo nie. Treba tiež poukázať\nna to, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť ani o nemožnosti či neprimeraných ťažkostiach pri\nurčení výšky požadovanej zľavy na strane advokáta (napríklad aj formou znaleckého posudku, ktorý si\nklient mohol obstarať ešte pred začatím konania). Samotný žalobca, ako osoba práva znalá, si musel\nbyť vedomý, že žalobný petit tak, ako ho formuloval, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti.\nZ uvedeného je zrejmé, že tak ako žalobca ani žalovaný v čase začatia poskytovania právnej\nslužby nemali predstavu o hodnote poskytovanej právnej služby. Tento záver vyplýva predovšetkým z\nformulácie žalobného petitu (povinnosť poskytnutia zľavy z ceny diela stanovenej znaleckým posudkom).\nAj keď v danom prípade išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, k jeho skutočnému vyčísleniu v čase\ntrvania právneho zastúpenia reálne nedošlo. Pokiaľ teda nebola hodnota predmetu sporu a tým i hodnota\nprávnej služby určená už pri začatí súdneho konania respektíve v dobe začatia poskytovania právnej\nslužby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky, je možné dospieť len k jedinému\nlogickému záveru, a to, že hodnotu predmetu poskytovania právnej služby nie je možné vyjadriť v\npeniazoch a preto bolo potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1\nvyhlášky. Iný záver by mal za následok neakceptovateľnú neistotu klienta ohľadom výšky odmeny\nadvokáta za vykonané úkony právnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu. Navyše by táto\nvýška odmeny mohla byť ovplyvňovaná zo strany advokáta, ktorý má nepochybne osobný záujem na\nvýsledku sporu z dôvodu, že poskytuje právne služby za odmenu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na nález IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 (publikovaný\npod č. 85/2002), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že prílišný formalizmus pri\nposudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona\nalebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nzákladné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o námietku generálneho prokurátora, že odvolací súd sa nevysporiadal s predchádzajúcim\nvýkladom práva uskutočneným inými krajskými súdmi v obdobných veciach, dovolací súd poznamenáva,\nže súdy Slovenskej republiky sú viazané iným rozhodnutím súdu iba v prípadoch vyplývajúcich z\nustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. a § 226, § 243d ods. 1 O.s.p., pričom o takýto prípad v prejednávanej\nveci nešlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že iné krajské súdy v obdobných prípadoch zaujali\nopačný právny názor ako mimoriadny dovolateľ.\n\nPodľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa aj požiadavku riadneho a\ndostatočného odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia postačujúco vysvetlil, prečo\nv prejednávanej veci nebolo možné pri určovaní odmeny advokáta vychádzať z § 10 ods. 2 vyhlášky,\nale bolo treba aplikovať jej § 11 ods. 1. V nadväznosti na to, po vyčíslení výšky nároku žalobcu a\nzistení, že žalovaný túto sumu už žalobcovi zaplatil, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej\nčasti zmenil tak, že žalobu zamietol. Odôvodnenie mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia\ndalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobcu. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemožno považovať za neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací\nsúd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a\nnepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa\ns právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet na mimoriadne dovolanie\nžalobca. Žalovaný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu požiadal o náhradu trov konania\no mimoriadnom dovolaní, trovy konania ale nevyčíslil, a to ani v lehote do troch pracovných dní od\nvyhlásenia tohto rozsudku (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vzhľadom na to aplikoval ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak účastník v\nlehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu\nku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem\ntrov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v\ntakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/10/2011", "guid": "82bd1b92-c025-4e32-ba2f-c67668f7cd44:fe81ea29-152a-43f6-856e-9400ba438649", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}