Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/6/2014 z 22. 4. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2015, sp. zn. 4MCdo/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1211223275.1 Najvyšší súd | 4MCdo/6/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:1211223275.1 | 2015-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 237 OSP, § 243e ods. 1 OSP, § 48 ods. 2 Ústavy, § 420 ods. 1 OZ, § 29 ods. 2 OSP, § 47 ods. 2 OSP, § 158 ods. 2 OSP, § 159 ods. 2 OSP, § 218 ods. 1 písm. c) OSP, § 243b ods. 5 OSP, § 243i ods. 2 OSP, § 243e ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fa7add7-5940-462f-a198-6aee75a6a0e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1211223275.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1211223275.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W., bývajúceho v R., proti žalovanému Ing. G.,
bývajúcemu v R., o zaplatenie 27.604,40 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 43 C 145/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. novembra 2012 č.k. 43 C 145/2011-129, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 15. novembra 2012 č.k. 43 C 145/2011-129 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.604,40 Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 8.678,55 Eur od 7.
októbra 2004 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania zo sumy 963,80 Eur od 1. januára 2007 do
zaplatenia, 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 17.962,05 Eur od 1. januára 2007 do zaplatenia, všetko
do troch dní a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalovaný svoj dlh zo zmluvy o pôžičke riadne, v uznanej výške a uznanom dôvode záložnému
veriteľovi žalobcu nezaplatil a záložný veriteľ sa doposiaľ nevzdal záložného práva a ani nevykonal
žiadne úkony smerujúce k výkonu záložného práva, predmet zálohu naďalej od roku 2005 používa, čo
zakladá protiprávne konania žalovaného a jeho zodpovednosť za vznik vecnej škody žalobcovi podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal na základe podnetu žalovaného generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil zákonnými
ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 19, § 20, § 29 ods. 2, § 45 ods. 1 a § 114 ods. 2 O.s.p. Vytkol súdu prvého
stupňa, že nevykonal žiadny pokus o doručenie návrhu na začatie konania žalovanému, nevyužil všetky
dostupné prostriedky na zistenie jeho pobytu a bez splnenia základných predpokladov mu ustanovil
v konaní opatrovníčku, s ktorou výlučne konal. Týmto postupom porušil ústavné právo žalovaného
zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a to právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných
prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čím mu odňal
právo na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Žalobca ani opatrovníčka nevyužili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a
ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal na podnet žalovaného generálny prokurátor



Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť mimoriadneho dovolania,
pretože bolo podané predčasne.

Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či zákonom
ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v
mimoriadnom dovolaní.

Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 29 ods. 4 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení
opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,
odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi
konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia
zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými
právnymi prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť
splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

V predmetnej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom. Len rozsudok riadne doručený do vlastných
rúk účastníkovi konania, respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môže nadobudnúť
právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne doručenie rozsudku sa vyžaduje, aby
bol adresovaný účastníkovi konania a doručovaný na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo
alebo pravidelne zdržiava v takom rozsahu, že môže zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom
pokuse o doručenie, prípadne bude mať reálnu možnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloženia na
pošte. Ak sa zásielka vráti súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát je na danej adrese neznámy, je
súd povinný vykonať úkony pre riadne zistenie pobytu účastníka, aby mu mohol rozsudok riadne doručiť.



Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ustanovil súd
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní zastupovať a preberať jemu adresované zásielky s účinkom
doručenia. Pre tento prípad je súd povinný okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania vždy
hodnoverne preukázať. Táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie,
či je pobyt účastníka skutočne neznámy, a či nie je namieste iné opatrenie. Inak vzniká riziko porušenia
práva účastníka na prejednanie veci na súde v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Ak súd účastníkovi konania
ustanoví opatrovníka, hoci k takému opatreniu neboli splnené podmienky ustanovené v § 29 ods. 2
O.s.p., odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Z hľadiska doručovania, ak bola zásielka doručovaná opatrovníkovi, na ktorého ustanovenie neboli
splnené podmienky, nemožno doručovanú zásielku považovať za riadne doručenú. V prípade, ak ide
o rozhodnutie, ktoré malo momentom doručenia nadobudnúť právoplatnosť, chybné doručenie túto
okolnosť vylučuje.

Z obsahu súdneho spisu nie je možné zistiť dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa začal zisťovať pobyt
žalovaného, pretože zo spisu nevyplýva, že by bol vykonal akýkoľvek pokus o doručenie zásielky súdu,
ktorá by sa bola súdu vrátila ako nedoručiteľná, príp. iná skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že pobyt
žalovaného je neznámy. Po zistení, že žalovaný má trvalý pobyt zapísaný od 10. novembra 2011 na
T., a pochybnej informácii o jeho nezdržiavaní sa na uvedenej adrese, okresný súd uznesením zo 17.
mája 2012 č.k. 43 C 145/2011-93 s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2, 5, 6 a § 31 ods. 1 (správne
§ 31) O.s.p., ustanovil žalovanému opatrovníčku pre toto konanie, R., zamestnankyňu Okresného súdu
Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručené žalobcovi 1.
júna 2012. Ustanovenej opatrovníčke bolo uznesenie doručované (podľa doručenky) prostredníctvom
súdneho doručovateľa, pričom jeho doručenie do vlastných rúk sa javí pochybným (čo je aj dôvod,
pre ktorý dovolací súd neuviedol opatrovníčku v záhlaví tohto uznesenia), pretože doručenka v mieste
podpisu je opatrená pečiatkou „Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava“ a nečitateľnou
šifrou (por. doručenku založenú za č.l. 97). Rovnakým spôsobom bol doručený aj mimoriadnym
dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, keď doručenka súdneho doručovateľa je rovnako
opatrená na mieste podpisu pečiatkou „Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava“ a
nečitateľnou šifrou.

Za daného stavu veci je potrebné dospieť k záveru, že žalovanému nebol v konaní doteraz
právoplatne ustanovený opatrovník (pominúc nateraz otázku, či pre takýto postup boli splnené všetky
podmienky), pretože doručenie uznesenia o ustanovení opatrovníka vzhľadom na vyššie uvedené
nie je možné považovať za platné doručenie uznesenia do vlastných rúk. Za tohto stavu potom
ani napadnutý rozsudok okresného súdu doručovaný rovnakým spôsobom zatiaľ neprávoplatne
ustanovenej opatrovníčke na zastupovanie nebol riadne doručený všetkým účastníkom konania, a teda
ešte nenadobudol právoplatnosť.

To, že napadnutý rozsudok okresného súdu nebol riadne doručený všetkým účastníkom, znamená, že
dosiaľ nenadobudol právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Tomu potom zodpovedá záver o procesnej
nemožnosti podania mimoriadneho dovolania a zároveň záver o procesnej možnosti žalovaného podať
riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti predmetnému rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov ustálil, že mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
preto mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.).

V zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu



Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods.
2, § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.