{"guid": "10674f4d-a018-4eb3-93d4-77c3d41500df:6e429017-954b-44f0-8f00-286aa5a869df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1", "spisova_znacka": "4MCdo/3/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/3/2014 z 15. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 4MCdo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1", "identifikacne_cislo": "1207217092", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-2", "nazov": "§ 243d ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-3", "nazov": "§ 243a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 242 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e429017-954b-44f0-8f00-286aa5a869df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 4MCdo/3/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1207217092\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sakálová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu REDQUEST LIMITED, so sídlom v Londýne,\n3rd Floor, 5 Lloyds Avenue, Veľká Británia, zastúpeného advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o.,\nso sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody,\nvedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 118/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2013 sp. zn. 5\nCo 244/2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky  z r u š u j e  rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2013 sp.\nzn. 5 Co 244/2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 25. januára 2013 č.k. 8 C 118/2007-486\na vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom (v poradí druhým) z 25. januára 2013 č.k. 8 C\n118/2007-486 (po zrušení veci uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 5\nCo 247/2009) určil, že základ žalobcom uplatneného nároku proti žalovanému je dôvodný a o výške\nuplatneného nároku a náhrade trov konania bude rozhodnuté konečným rozsudkom vo veci samej. V\nodôvodnení uviedol,  že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal koncom roka 2002 sériu rozhodnutí,\nktorými určil maximálne ceny alebo tarify za dodávky plynu a elektrickej energie, ktoré boli nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 95/03 vyhlásené za neústavné a zároveň boli zrušené,\nčím žalobca preukázal nezákonnosť rozhodnutí. Konštatoval, že meritom zrušených rozhodnutí bolo\nurčenie maximálnych taríf a cien za dodávky energií a plynu a štát touto kompetenciou vstúpil do\nsúkromnoprávnych obchodných vzťahov určením jednej zo základných podmienok zmluvy a to ceny.\nSúd prvého stupňa mal za preukázané splnenie troch podmienok úspešnosti uplatneného nároku a\nto existenciu nezákonných rozhodnutí, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonného\nrozhodnutia a vznikom škody, pričom vznik škody mal za preukázaný minimálne v rozsahu navýšenia\ncien v dôsledku nezákonných rozhodnutí. S upresnením výšky škody sa nezaoberal a táto bude vecou\nďalšieho rozhodnutia. Ďalej vyvodil záver, že v rámci zásady právnej istoty účastníkov právnych vzťahov\nnemôže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu spôsobiť v týchto vzťahoch takú zmenu, ktorá by spätne\nprivodila vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda z dôvodu zrušenia nezákonných\nrozhodnutí žalobcovi nevznikol nárok na pohľadávku voči dodávateľom plynu a energií spočívajúcej v\nnáraste ich cien.\n\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. júna 2013 sp. zn. 5 Co 244/2013\nrozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa s\ndôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa stotožnil, považoval ich za vecne správne a\npoukázal na ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. a § 1 ods. 1, 3 zákona č. 18/1996\nZ.z. o cenách. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatoval, že na uplatnenie nároku\nžalobcu titulom bezdôvodného obohatenia nebol právny dôvod, nakoľko obchodné zmluvy medzi\n\nžalobcom a dodávateľmi energií boli v rozhodnom čase uzavreté v súlade s platným právnym poriadkom\nvrátane ingerencie štátu čo do výšky ceny. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú len tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení\nnezákonným rozhodnutím, nakoľko pripustením tejto argumentácie by v mnohých prípadoch, keď\nby bola nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré by malo dopad aj na subjekty, ktoré neboli\npriamo účastníkmi konania, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané odopretá možnosť domáhať\nsa nároku na náhradu škody, nakoľko by neexistoval subjekt, od ktorého by prípadnú škodu mohli\npožadovať.\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal na\npodnet žalovanej generálny prokurátor Slovenskej republiky s poukazom na § 243e ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutia\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uvedenými rozhodnutiami bol\nporušený zákon a súdy nižších stupňov vec nesprávne právne posúdili. Podľa názoru generálneho\nprokurátora sa súdy nižších stupňov nedostatočne riadili ustanoveniami § 1, § 2, § 3 O.s.p. Uviedol, že\npredmetom sporu bola požadovaná náhrada škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Bol názoru, že\nv danom prípade uplatnený nárok je len fiktívnym nárokom na náhradu škody, ktorá ešte nevznikla a nie\nje nárokom na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik a existenciu predpokladá § 18 zákona č. 58/1969\nZb. Poukázal na to, že medzi žalobcom a poskytovateľmi energetických médií došlo k uzavretiu zmlúv\nna súkromnoprávnom základe, pričom parametre určené rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví mali len povahu maximálnej hranice. Uviedol, že nárok na náhradu škody od štátu by mohol\nžalobca úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného\nobohatenia, nakoľko existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody\nako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou\nbezdôvodného obohatenia. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. novembra\n2009 sp. zn. III ÚS 361/2009, v ktorom ústavný súd konštatoval, že hodnotenie nesprávneho úradného\npostupu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví malo formálno-právny a nie materiálny charakter bez\ndopadu na obsah rozhodnutí o cenovej regulácii v rámci kritérií uvedených v § 12 ods. 2 zákona o\nregulácii sieťových odvetví. Bol názoru, že nevydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa\n§ 12 ods. 4 zákona o regulácii sieťových odvetví neovplyvnilo spôsob výpočtu maximálnej ceny podľa\n§ 12 ods. 2 zákona a teda chýba jeden zo základných predpokladov pre vznik škody a to príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vytkol súdom nižších stupňov, že\nsa nevysporiadali s námietkou pôvodného žalovaného 2/, že žalobca a ani jeho právny predchodca\nneboli účastníkmi konania podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Zdôraznil, že ustanovenie § 14 ods.\n5 zákona č. 276/2001 Z.z. kategoricky uvádza, že na rozhodovanie o regulácii cien sa nevzťahuje\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. toto rozhodnutie\nnie je preskúmateľné súdom a zákonná úprava teda priamo vylučuje domáhať sa náhrady škody z\nnezákonného rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutia o cenovej regulácii nie sú individuálnym správnym\naktom, nikdy nemohli nadobudnúť právoplatnosť a preto ani nemohli byť zrušené pre nezákonnosť.\n\nŽalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora navrhol mimoriadne\ndovolanie zamietnuť. Vo svojom vyjadrení podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci a poukázal\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti\nrozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v\nrozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene.\n\nPokiaľ ide o prípustnosť mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za\npotrebné uviesť, že generálny prokurátor bol v súdenej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie\npostupom podľa § 243e ods. 1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p., nakoľko na základe podnetu\núčastníka konania a oboznámením sa s obsahom pripojených právoplatných súdnych rozhodnutí zistil,\nže určením zodpovednosti žalovanej za petitom uplatňovanú škodu hrozí štátu značná hospodárska\n\nškoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a rozhodnutiami súdov bol porušený zákon, pričom\npodanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv žalovanej (štátu) a túto nie je možné dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami. Keďže generálny prokurátor napadol rozhodnutia súdov nižšieho stupňa,\nktoré rozhodovali o návrhu na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., nemožno v súdenej veci\nhovoriť ani o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia § 243f od. 2 O.s.p.\n\nNa spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky konaného 20. októbra 2015 bolo prijaté stanovisko, podľa ktorého procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potencionálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť. V prejednávanej\nveci však predmetom prieskumu v dovolacom konaní je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,\nvoči ktorému zákon prípustnosť dovolania neumožňuje (§ 238 O.s.p.). Podnecovateľka mimoriadneho\ndovolania tak nemala možnosť najprv sama úspešne podať mimoriadne dovolanie, ktoré by bolo\npotencionálne spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, preto dovolací súd mimoriadne\ndovolanie prejednal.\n\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle §\n237 ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že rozhodnutia súdov\nnižšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nGenerálny prokurátor namietal, že súdy jednoznačne neustálili titul, na základe ktorého považovali\nžalobu za dôvodnú, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný\npostup) je pre posúdenie dôvodnosti žaloby rozhodujúce.\n\nZ ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený\nzákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané\npred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobcom tvrdenej\nškode malo dôjsť nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004,\nbolo potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona\nza nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu,\nmá charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu\nzákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne\nvzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).\n\nPodľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,\nktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní vydal štátny orgán.\n\nV zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh\nštátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym\núradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi\nkonania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.\n\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť;\nzaložená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nezákonné rozhodnutie alebo\nnesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.\n\nPojem „rozhodnutie“ zákon nedefinuje. V správnom konaní však ide o správny akt bez ohľadu na to,\nči ide o rozhodnutie povahy konštitutívnej alebo deklaratórnej, zodpovednosť sa však zrejme vzťahuje\niba na tú časť rozhodnutia, ktorá je spôsobilá nadobudnúť právoplatnosť, teda na výrok rozhodnutia.\nZákladnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť, že rozhodnutie, ktorým bola škoda\nspôsobená, nadobudlo právoplatnosť a že pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené alebo\nzmenené. Pojem „nezákonnosť“ zákon taktiež nedefinuje, nepochybne tu však išlo o rozpor nielen so\nzákonmi, ale aj s inými súčasťami právneho poriadku. Aj napriek tomu, že predpokladom vzniku práva\nna náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie alebo zmena,\ntreba uviesť, že sú určité výnimky, kedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody\nneviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže\ndôjsť (a v mnohých prípadoch aj reálne dochádza) ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane\nprávoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Týmito výnimkami\nsú: 1/ existencia tzv. ničotného rozhodnutia, 2/ existencia vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na\njeho právoplatnosť), 3/ existencia prípadov hodných osobitného zreteľa.\n\nZákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu pojmu ale vyplýva, že podľa\nkonkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú  s výkonom\nprávomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu\npravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,\nktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla\nmožné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu\nposudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu\núradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,\nale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie\nalebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na\njeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho\nčinnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie\nveci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\n\nRovnako zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady.\nPreto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho\nzákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,\nb/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,\npredovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako\npredpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.\n\nAni vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom\noznačuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý\njav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym\núradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú\notázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou\n(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za\nškodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú\nje náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a\nkonkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej\nsúvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie\nje rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha\npri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím\nvyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\n\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a  následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;\nnestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho  skúmať, či v\nkomplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou\nzákon spája zodpovednosť za škodu.\n\nPreskúmaním spisu dovolací súd zistil, že súdy nižšieho stupňa dospeli v rámci rozhodovania k\nrovnakému záveru, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa dopustil nesprávneho úradného postupu\npri vydávaní rozhodnutí, ktorými určil maximálne ceny alebo tarify za dodávky plynu a elektrickej\nenergie. Vzhľadom na to, že podľa súdov nižšieho stupňa nesprávny úradný postup Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví spočíval aj vo vydaní rozhodnutí, ktoré boli následne Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky vyhlásené za protiústavné a z tohto dôvodu i zrušené, mali jednoznačne ustáliť, v čom presne\nspočíva titul náhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom rozhodnutí.\nPresné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je\nnevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre úspešné uplatnenie nároku z uvedených jednotlivých titulov\n(nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie) sú zásadne rozdielne. V prípade, že súd prvého\nstupňa v ďalšom konaní ustáli, že titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len v nesprávnom úradnom\npostupe, resp. v nezákonnom rozhodnutí, bude jeho úlohou tento nesprávny postup, resp. nezákonné\nrozhodnutie podrobne konkretizovať. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 30. novembra 2006 sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup\nnemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by\nsa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia.\n\nGenerálny prokurátor ďalej súdom vyčítal, že sa vôbec nezaoberali existenciou príčinnej súvislosti medzi\njednotlivými čiastkovými nárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.\n\nPredpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej\npovinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej\npovinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum\nemergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením\nprávnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu\na tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí\nbyť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné\nbremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého\ntvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)].\n\nObčiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných\nprípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či\nje základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie\nvšetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,\nkauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a\npod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho\nrozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto\nkonaní súd už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu\nprekážky res iudicatae. Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých\nčiastkových nárokov, ktoré majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho\nrozsudku v takomto prípade navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za\nškodu bolo zistené vo vzťahu ku každému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní;\nv opačnom prípade nemožno o žalobe ako celku ani formou medzitýmneho rozsudku rozhodnúť.\nSkutkovo samostatnými nárokmi na náhradu škody sú také nároky, ktorých existencia je navzájom\nnatoľko nezávislá, že každý z nich môže poškodenému vzniknúť samostatne bez ohľadu na vznik\nnárokov ostatných, pretože predpoklady ich vzniku (najmä príčinná súvislosť medzi skutkom a škodou)\nsú v porovnaní s ostatnými nárokmi odchylné, môžu sa aj odchylne napĺňať a nemusia ani byť uplatnené\nnaraz.\n\nV konaní o nároku na náhradu škody podľa  zákona č. 58/1969 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie\nvšetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny\nrozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla\nškoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej\nujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvého stupňa) v\ndanej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho\núradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby bolo vyriešené,\nči sú splnené ďalšie predpoklady tejto zodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom orgánu štátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma. Okrem toho prehliadol, že\nžalobca si v prejednávanej veci uplatnil i nároky na náhradu škody spočívajúcej v uplatnení ušlého zisku,\nteda dva skutkovo samostatné nároky na náhradu škody, pri ktorých musí byť splnenie podmienok pre\nvydanie medzitýmneho rozsudku (splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) skúmané\noddelene. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že o tomto uplatnenom nároku žalobcu doposiaľ nebolo\nrozhodnuté, napriek skutočnosti, že súdy nižších stupňov rozhodli, že základ žalobcom uplatneného\nnároku je dôvodný.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa absentuje\nzáver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých uplatňovaných nárokov. I keď súd medzitýmnym\nrozsudkom určuje danosť zodpovednosti žalovanej, musí mať rovnako ako existenciu príčinnej súvislosti\npreukázanú aj existenciu škody, hoci o jej výške by mal rozhodovať až v konečnom rozsudku. V súdenej\nveci sa ani prvostupňový a ani odvolací súd existenciou škody nezaoberali, nevysvetlili v čom škoda\npri jednotlivých uplatňovaných nárokoch spočíva, v čom spočíva zmenšenie majetku poškodeného, či\nvôbec k nemu došlo, ani či došlo k ušlému zisku a akým spôsobom.\n\nGenerálny prokurátor ďalej namietal, že súdy nižších stupňov vychádzali z názoru, že nárok na náhradu\nškody má prednosť pred nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n\nUstanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení sú vo vzťahu k ustanoveniam zákona\nč. 58/1969 Zb. subsidiárne v tom zmysle, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatniť\niba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na\nnáhradu škody. Ak totiž právnej úprave bezdôvodného obohatenia konkuruje iná, a to zvláštna úprava\nprávneho vzťahu, je nutné použiť túto konkurujúcu právnu úpravu (R 25/1986).\n\nNárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v občianskom súdnom konaní môže byť\núspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky\nz titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný mu ho vydať.\nPokiaľ účastník má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto\nnemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Nárok na náhradu škody\nvoči štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania\nbezdôvodného obohatenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005).\n\nS poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že pokiaľ súdy nižších stupňov dospeli k záveru,\nže v rámci zásady právnej istoty účastníkov zmluvných vzťahov nemôže nezákonné rozhodnutie orgánu\nštátu spôsobiť v týchto vzťahoch takú zmenu, ktorá by spätne privodila vznik nároku na bezdôvodné\nobohatenie, vec nesprávne právne posúdili a riešenie tejto otázky nebolo správne.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal i skutočnosť, že žalobca a ani jeho právny\npredchodca neboli účastníkmi konania podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb.\n\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal podľa § 12 ods. 3 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii\nv sieťových odvetviach v znení platnom od 1. januára 2013 rozhodnutia o cenovej regulácii. Tieto\nrozhodnutia však vydal bez vykonávacieho predpisu, na vydanie ktorého ho zaväzovalo ustanovenie\n§ 12 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 95/2003\nkonštatoval, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutia o cenovej regulácii vydal v roku 2002\nz hľadiska svojej právomoci opodstatnene a ich nezákonnosť spočíva iba v tom, že nevydal vykonávací\npredpis v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z.z. na\nrozhodovanie o regulácii cien sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a toto rozhodnutie\nnie je preskúmateľné súdom. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. proti rozhodnutiu o o regulácii\n\ncien nie je prípustné odvolanie. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu nebol účastníkom\nkonaní, v ktorých boli vydané predmetné rozhodnutia o cenovej regulácii a tieto rozhodnutia nenapadol a\nani nemohol napadnúť opravným prostriedkom. Touto skutočnosťou sa však ani súd prvého stupňa a ani\nodvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaoberali a námietkou žalovanej, týkajúcej sa aktívnej legitimácie\nžalobcu v konaní sa nevysporiadali.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\n\nZ uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p. v\nspojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}