{"guid": "4f10563a-cde6-4fab-a88c-ca2368558a1e:29455f12-9d3d-45b8-9f04-aa8451ac4427", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1", "spisova_znacka": "3MCdo/10/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/10/2013 z 23. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2015, sp. zn. 3MCdo/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1", "identifikacne_cislo": "1109206704", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29455f12-9d3d-45b8-9f04-aa8451ac4427", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/10/2013\n1109206704\n23. 09. 2015\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2015:1109206704.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. W. G., bývajúceho v M., proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n11 C 69/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I z 26. mája 2010 č.k. 11 C 69/2009-118 a rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 24. októbra 2012 sp. zn. 2 Co 192/2010, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. mája 2010 č.k. 11 C 69/2009-118 zaviazal žalovanú v lehote 3\ndní zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 2 313,40 € a titulom náhrady nemajetkovej ujmy 26 555,14 €;\nvo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 276,38 € trov konania.\nPri rozhodovaní o veci samej vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním boli preukázané podmienky\nvzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spočívajúcu vo finančnom plnení vo výške 2 313,40 €, ktoré\nžalobca uhradil v trestnom konaní ako trovy obhajoby, ako i za nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Nezákonným vznesením obvinenia a následným\ntrestným stíhaním pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s trestným činom\nvydierania, sa vážne zasiahlo do dobrej povesti žalobcu, žalobca bol štyri roky vystavený stresu,\núzkosti a frustrácii, čo zanechalo negatívne dôsledky v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom a v\nneposlednom rade aj v jeho pracovnom živote. S prihliadnutím na závažnosť ujmy na uvedených právach\nžalobcu určil rozsah náhrady nemajetkovej ujmy sumou 26 555,14 €. Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3\nO.s.p.\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn. 2 Co 192/2010\nrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť\nžalobcovi nemajetkovú ujmu - potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je\nv odvolaním napadnutej časti vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V celom rozsahu sa stotožnil so\nskutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i jeho právnym posúdením veci.\nNa podnet žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti obom uvedeným rozsudkom v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy\na navrhol rozsudky zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nUviedol, že uvedenými rozsudkami bol porušený zákon, nakoľko zákon č. 58/1969 Zb. umožňoval len\nodškodnenie skutočnej škody a ušlého zisku, bez nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy; súdy\nrozhodovali nad rámec zákona.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že rozsudky súdov sú vecne správne a navrhol\nmimoriadne dovolanie zamietnuť.\nŽalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP\nz 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a\nCOMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty,\ns ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných\n\nsúdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\nPL.z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\nDoterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade riadila stanoviskom\nObčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta\ntohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle\nustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa“.\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s vyššie\nspomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu. Podľa právneho\nnázoru vec prejednávajúceho senátu je tým daný vážny dôvod opätovne sa - a to aj s odstupom\nčasu a pri (zatiaľ) nezmenenej právnej úprave - vrátiť k otázke, či snaha presadiť vecnú správnosť\na spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez\nohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia, ktorá mala určujúci význam pri prijímaní\nstanoviska R 36/2008, má aj naďalej v plnom rozsahu opodstatnenie vtedy, keď sa mimoriadne\ndovolanie podáva v prospech účastníka, ktorý sám nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky. V\npreskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, odchyľuje\nod stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k samotnému „prekonaniu“ tohto stanoviska môže dôjsť iba\nosobitným procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\n\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala žalovaná možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sama náležite chránila svoje\npráva a konala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalovaná nepodala dovolanie proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012 sp. zn. 2 Co 192/2010. V zmysle vyššie\nuvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sama nevyužila dostupný mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie\nv merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotnej žalovanej pri včasnej ochrane jej práv je procesne\nneprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného žalovanou.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie žalovaná. Žalobca nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/69/2009", "guid": "cbe56a48-6851-4eb9-804d-4100a1a096dc:4c134000-768b-4b55-a0de-e6c01908dabd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1040b2aa-3468-4e90-8d47-5ca4b3c04ac9:7b42cd59-8409-427e-8557-539c2c18a836", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3822201623.1", "spisova_znacka": "1Cdo/162/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/162/2024 z 28. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3822201623.1"}, {"guid": "e9515916-058c-4767-a65d-02b563a37973:046aa1a1-a407-4de5-8eeb-8bf451f5aab3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8118212026.2", "spisova_znacka": "5Cdo/151/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/151/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8118212026.2"}, {"guid": "12a4fb18-b18f-46ca-a04c-2f411f780ba8:caf9d3ec-a86f-472f-99ad-6fcc8b9c2e42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1523201154.1", "spisova_znacka": "8Co/72/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/72/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1523201154.1"}, {"guid": "b15ab347-626c-4592-a3f7-efd07318d37d:f40dfe62-b400-4ecf-ab0f-f4914a3533cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3822201623.1", "spisova_znacka": "17Co/53/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/53/2023 z 16. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3822201623.1"}, {"guid": "f816248c-86d9-4d6e-9bc2-95c2c54dc453:94ea4b3a-8883-42f1-a978-aba38f6c9602", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2319200875.1", "spisova_znacka": "26Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2319200875.1"}, {"guid": "f816248c-86d9-4d6e-9bc2-95c2c54dc453:c46bad91-4b1d-41c6-a4f8-a9dc4d2400b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2319200875.1", "spisova_znacka": "26Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2319200875.1"}]}