{"guid": "2b9beba3-aa6d-4a5b-bf27-2943bf2787d9:38e9d87f-7f71-4636-a117-07d1aa220db1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1", "spisova_znacka": "4MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/13/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 4MCdo/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1", "identifikacne_cislo": "1104126205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "nazov": "§ 243f ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-106", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38e9d87f-7f71-4636-a117-07d1aa220db1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/13/2013\n1104126205\n29. 04. 2015\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a\nčleniek senátu JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci žalobkyne L., bytom M.,\nzastúpenej JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 7, proti žalovanej Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody 94 942,58 €\ns príslušenstvom a iných pravidelných úhrad, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15\nC 209/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I z 8. júla 2010, č. k. 15 C 209/2004-439 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave z 26. septembra 2012 sp. zn. 2 Co 229/2010, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa sa niekoľkokrát upravovaným návrhom domáhala voči žalovanej zaplatenia náhrady škody\nspôsobenej jej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla na tom skutkovom základe, že 27.\napríla 2003 utrpela úraz v motorovom vozidle EČ: I. za obcou Sverepec v dôsledku dopravnej nehody,\nzavinenej vodičom motorového vozidla EČ: U. T., ktorý neprispôsobiac rýchlosť jazdy povahe vozovky\nprešiel do protismeru vozovky, kde sa čelne zrazil s oprotiidúcim motorovým vozidlom v ktorom sa ako\nspolujazdkyňa viezla žalobkyňa. Vinník dopravnej nehody pri tejto nehode zomrel a žalobkyňa utrpela\nťažký úraz s trvalými následkami. Nárok žalobkyne pozostával z:\na) náhrady vecnej škody za poškodené a zničené veci, ktoré mala v čase dopravnej nehody na sebe\na pri sebe v sume 241,98 €,\nb) náhrady nákladov a prác spojených s vedením domácnosti a starostlivosti o dve maloleté deti, ktoré\nmusela zveriť do starostlivosti iných osôb (opatrovné) za obdobie od 27. apríla 2003 do 30. júna 2010\nv sume 54 990,37 €,\nc) náhrady nákladov na prilepšenie na strave od 27. apríla 2003 do 24. februára 2004 (znalecký posudok\nMUDr. Branislava Deleja) vo výške 2163,41 €,\nd) nároku na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (od 1. januára 2004 úrazová renta)\nod 15. decembra 2004 do 30. júna 2010 v sume 27 546,82 €,\ne) nároku na platenie straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (úrazovej renty) mesačne\n479,68 € od 1. júla 2010 vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca,\nf) nároku na platenie titulom opatrovného od 1. júla 2010 v sume 686,85 € mesačne vždy do 15. dňa\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca,\ng) nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa špecifikáciou upraveného návrhu.\n\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. júla 2010 č. k. 15 C 209/2004-439 zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobkyni 1214,07 € s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 1161,79 € od 14. mája 2004 až do\nzaplatenia a 6 % ročne zo sumy 52,28 € od. 15 januára 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu\ntrov konania. Žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 132,56 € a súdny poplatok\n60,70 €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni priznal len náhradu škody, ktorej vznik preukázala a\nktorá jej ako škoda skutočne vnikla. Prisúdená suma 1214,07 pozostáva z náhrady škody, ktorú vyplatila\nžalobkyňa za obdobie od 1. júna 2003 do 29. februára 2004 ako opatrovné v sume 27000,- Sk (896,23\n€) A. L., ďalej opatrovné zaplatené MÚ Nová Dubnica za obdobie od 1. júla 2003 do 29. februára 2004 v\nsume 8000,- Sk (265,55 €) a sumy 1575,- Sk (52,58 €) titulom prilepšenia na strave žalobkyne. Návrh na\nzaplatenie vecnej škody 241,98 € (7290,- Sk) zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa jej vznik nijako\nnepreukázala. Ďalší uplatnený nárok ako náhradu nákladov a prác spojených s vedením domácnosti a\nstarostlivosťou o maloleté deti (ďalej len „opatrovné“), vo zvyšku presahujúcom sumu 1161,79 € zamietol\nna tom základe, že tento nárok nie je možné posúdiť ako škodu žalobkyne (§ 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Podľa názoru súdu išlo o naturálnu rodinnú reštitúciu matkou žalobkyne, ako aj ostatných\nrodinných príslušníkov. Poukázal na čl. VI Zákona o rodine, podľa ktorého všetci členovia rodiny majú\npovinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie\nhmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Bol tiež toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno\nna preukázanie skutočnej škody, ktorá jej vznikla v dôsledku sťahovacích nákladov pri presťahovaní\nmaloletých detí do bytu jej rodičov, ale ani výšku škody, ktorá jej vznikla v dôsledku opatrovného\nsvojimi rodinnými príslušníkmi. V časti uplatneného nároku na prilepšenie na strave žalobkyne vo zvyšku\nnávrh zamietol z dôvodu, že za účelne vynaložené náklady s poukazom na zdravotný stav žalobkyne\npovažoval len sumu 45,- Sk denne. Rozhodnutie o zamietnutí časti návrhu na zaplatenie straty na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti odôvodil tým, že považoval tento nárok za premlčaný.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 26. septembra 2012\nsp. zn. 2 Co 229/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. V odôvodení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi\nprvostupňového súdu.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu v časti výroku,\nktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov\nkonania podal na základe podnetu žalobkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. a navrhol v napadnutej časti rozsudky konajúcich súdov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu\nna ďalšie konanie. V dôvodoch mimoriadneho dovolania uviedol, že v súkromnom práve platí princíp\núplnej náhrady škody, t.j. že poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby\nsa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Poukázal na nesporné zistenie,\nže žalobkyni bola poistencom žalovanej spôsobená škoda, ktorú je povinná hradiť. Ohľadom nároku\nza náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti s následnou trvalou invaliditou\ngenerálny prokurátor uviedol, že pre vyčíslenie tohto nároku bola žalobkyňa viazaná na rozhodnutie\nSociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku. Vyslovil názor, podľa ktorého subjektívna premlčacia\ndoba na uplatnenie práva na náhradu\nza stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti\nnemohla začať plynúť skôr, než bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený\nsa o ňom dozvedel, pričom otázka, či už predtým bolo rozhodnuté o vyplácaní záloh na invalidný\ndôchodok nie je z hľadiska počiatku behu subjektívnej premlčacej lehoty rozhodujúca. Prvostupňovému\ni odvolaciemu súdu vytkol, že nepostupovali správne, keď začiatok plynutia premlčacej doby stanovili\n27. marca 2005, kedy bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku\nvo výške 5323,- Sk mesačne, a to napriek tomu, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a\nžalobkyňa ho napadla riadnym opravným prostriedkom, na základe ktorého bolo zrušené a vydané\nnové rozhodnutie s podstatne vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (80 %)\na vyšším invalidným dôchodkom (7605,- Sk). Až na základe tohto rozhodnutia sa žalobkyňa mohla\ndozvedieť o výške škody a mohla ju objektívne vyčísliť v peniazoch tak, aby mohla svoj nárok uplatniť na\nsúde, ak by bolo riadne doručené. Súdy však nevenovali pozornosť doručovaniu rozhodnutí Sociálnej\npoisťovne z 9. a 12. augusta 2005, keď žalobkyňa bola na základe plnej moci zastúpená advokátkou,\nktorá za ňu vykonávala príslušné právne úkony a tak Sociálna poisťovňa mala doručiť rozhodnutia o\ninvalidnom dôchodku advokátke žalobkyne, čo zrejme neurobila. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nbolo doručené 10. októbra 2006 a až od tohto dňa mohla začať plynúť premlčacia doba, ktorá mohla\n\nuplynúť až 10. októbra 2008. Keď bol nárok na náhradu za stratu na zárobku uplatnený na súde 28.\njúla 2008, bol uplatnený včas, v rámci behu subjektívnej premlčacej doby. Skutočnosť, že invalidný\ndôchodok vo výške 7605,- Sk bol žalobkyni priznaný od 15. decembra 2004 nemá vplyv na to, že sa\nreálne dozvedela o výške škody až doručením rozhodnutia o jeho priznaní 10. októbra 2006. Generálny\nprokurátor sa nestotožnil s názorom súdov, že už pri rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 1. marca 2005\nbola žalobkyni zrejmá výška priznaného invalidného dôchodku, čim bol daný hmotnoprávny základ na\nuplatnenie predmetného nároku a skutočnosť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 9. augusta 2005,\nžalobkyni doručeným až 10. októbra 2006 bola upravená výška priznaného invalidného dôchodku, nemá\nhmotnoprávny dopad na začiatok počítania subjektívnej premlčacej doby nakoľko výška uplatneného\nnároku sa dá v priebehu konania modifikovať. V neposlednom rade generálny prokurátor súdom vytkol,\nže nesprávne pochopili beh premlčacej doby a na danú vec aplikovali § 106 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka napriek tomu, že pri náhrade škody na zdraví Občiansky zákonník objektívnu premlčaciu dobu\nvylučuje. Ďalej tiež vyslovil názor, podľa ktorého súdy nesprávne zamietli aj návrh v časti opatrovného,\nktoré zabezpečovali rodinní príslušníci žalobkyne s odôvodnením, že išlo o naturálnu rodinnú reštitúciu a\nnesúhlasil ani so zamietnutím nároku na opatrovné realizované L.V. len z toho dôvodu, že bolo vzhľadom\nna jej vek málo pravdepodobné. Uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie naturálnu rodinnú reštitúciu\nnepozná. V prípade, že by sa malo opatrovné uhrádzať naturálnou reštitúciou, túto povinnosť by mal\npriamo škodca. Takéto odškodnenie však v danom prípade je nielen nemožné, ale aj nevhodné a preto\nžalobkyňa uplatnila náhradu škody titulom opatrovného formou finančnej náhrady, ktorá by mohla aspoň\nčiastočne kompenzovať vynaloženie prác, stratu času, ktorú rodinní príslušníci vynaložili na opateru a\ntáto nebola krytá z nemocenského,či dôchodkového poistenia.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu tomuto navrhla vyhovieť.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že má zato, že predmetné mimoriadne\ndovolanie je potrebné zamietnuť, pretože preň nie sú dané dôvody v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p., ako ani iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne\ndovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2\nO.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je nedôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nsúdu za podmienok uvedených v § 243e <., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 <., b)\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho\ndovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.), pričom obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými\nvadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor v mimoriadnom\ndovolaní existenciu týchto vád nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nGenerálny prokurátor namietal, že rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu v napadnutej časti\nspočívajú na nesprávnom právnom podsúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či konajúce súdy na zistený skutkový stav použili správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretovali. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení\nnedôvodne.\nDovolací súd predovšetkým poukazuje na to, že generálny prokurátor napadol rozhodnutie okresného\nsúdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu v časti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh\nzamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhol v tejto\n\nnapadnutej časti rozsudky zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konania . Avšak z odôvodnenia\nmimoriadneho dovolania vyplýva, že napáda len výrok, ktorým súd vo zvyšku zamietol návrh na náhradu\nza stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti s následnou trvalou invaliditou a náhradu\nnákladov a prác spojených s vedením domácnosti a starostlivosťou o dve maloleté deti, ktoré musela\nzveriť do starostlivosti iných osôb (opatrovné).\nPodľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\nNajneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za\ndesať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;to neplatí, ak ide o škodu na zdraví\n(§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nVychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia\ndoba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného\ntýkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o\nurčitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v\npeniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih\nvzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom\nškodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknú škodu zodpovedá, teda\no zodpovednom subjekte.\nPokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.\nVylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka) treba so zreteľom\nna osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby),\nale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom\nopodstatnené.\nPri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku po\nskočení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na\nnáklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky uvedené nároky sú podľa súdnej praxe celkom\nsamostatné. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti, na rozdiel\no náhrady mzdy má povahu opakujúceho sa plnenia. Preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie\njednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. V dôsledku toho poškodený môže neskôr\nuplatniť len novovzniknuté právo, k premlčaniu ktorého nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo\n(napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už\nvylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda\nvo forme ďalšej straty na zárobku). Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v\npremlčacej dobe nárok neuplastnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde.\nNa základe vyššie uvedených teoretickým východísk to potom v preskúmavanej veci znamená, že\nrozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu v časti zamietnutia žalobkyňou\nuplatneného nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti s následnou\ntrvalou invaliditou z dôvodu jeho premlčania, nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nŽalobkyňa sa totiž prvýkrát o výške invalidného dôchodku dozvedela z rozhodnutia Sociálnej poisťovne\nz 1. marca 2005, ktoré jej bolo doručené 27. marca 2005, t.j. k uvedenému dátumu (od ktorého\nsúčasne začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde)\nžalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že jej uchádza zárobok a túto skutočnosť bola schopná preukázať\npráve uvedeným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje s\nkonštatovaním okresného súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia (rovnako, ako tak v zmysle § 219 ods.\n2 O.s.p. urobil aj krajský súd), podľa ktorého „ To, že rozhodnutím Sociálne poisťovne z 09.08.2005,\nnavrhovateľke doručeným až 10.10.2006, bola upravená výška priznaného invalidného dôchodku,\nnemá ... hmotnoprávny dopad na začiatok počítania subjektívnej premlčacej doby, nakoľko výška\nuplatneného nároku sa dá v priebehu súdneho konania modifikovať“. Preto, ak si žalobkyňa tento\nnárok uplatnila na súde až 28. júla 2008 (subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie žalobkyni\nmárne uplynula 27. marca 2007), konajúce súdy postupovali správne, ak námietke premlčania vznesenej\nžalovanou vyhoveli.\n\nPokiaľ generálny prokurátor namieta v mimoriadnom dovolaní, že okresný súd posudzoval premlčanie\nnároku žalobkyne na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z hľadiska\nobjektívnej premlčacej doby a z vedeného dôvodu sa súdy dopustili nesprávneho právneho posúdenia\nveci, podľa názoru dovolacieho súdu ani táto námietka nie je dôvodná, pretože hoci je pravdou, že v\nodôvodnení prvostupňového rozhodnutia str. 87 ods. 2 sa okresný súd zaoberá i objektívnou premlčacou\ndobou, v konečnom dôsledku uzatvára, že pri náhrade škody na zdraví sa objektívna (premlčacia) doba\nneuplatňuje.\nPokiaľ ide o zamietnutie časti žalobkyňou uplatňovaného nároku na „opatrovné“, ohľadom tohto nároku\ngenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní len uviedol, že žiaden člen rodiny nie je povinný podľa\nZákona o rodine poskytovať takú pomoc, ktorá prináleží osobe, ktorá škodu spôsobila. Z mimoriadneho\ndovolania ani z rozhodnutí súdov na základe vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyni\nvznikla škoda v zmysle Občianskeho zákonníka, spočívajúca v zmenšení jej majetku z toho dôvodu, že\njej poskytovali pomoc rodinní príslušníci. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že v súvislosti s liečením\nžalobkyne by žalobkyňa uhrádzala rodinným príslušníkom nejaké finančné sumy za poskytovanú pomoc.\nNedošlo tak k zmenšeniu jej majetku, ktoré zmenšenie by predstavovalo škodu, ktorú utrpela. Podľa\n§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s\nliečením a podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa tieto náklady uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.\nV preskúmavanej veci vznikli v spojení s liečením žalobkyne náklady spojené o starostlivosťou o dve\nmaloleté deti žalobkyne, teda náklady spojené s ich opatrovaním. Žalobkyňa však existenciu týchto\nnákladov nepreukázala. Nepredložila dôkazy o tom, že tieto náklady osobám, ktoré poskytovali opateru\nuhrádzala. Na druhej strane Občianky zákonník výslovne uvádza, že náklady liečenia (a teda aj náklady\nopatrovného ako náklady spojení s liečením žalobkyne) sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. V danom\nprípade ich vynaložili rodinní príslušníci žalobkyne a nie žalobkyňa. Súdy tak správne zamietli návrh\nžalobkyne na náhradu škody titulom „optarovného“ v tejto časti. Na základe uvedeného podľa názoru\ndovolacieho súdu nie je mimoriadne dovolanie ani v tejto časti dôvodné.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade podala podnet žalobkyňa, ale Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky jej neuložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, pretože žalovaná\nnepodala návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.)\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}