{"guid": "5a8d8f62-5a0e-444f-a93c-9ccb7497974c:1d7a7de2-0dd1-47c2-bb9c-b60bba3cabcc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1", "spisova_znacka": "1Sža/26/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2015 z 26. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2015, sp. zn. 1Sža/26/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1", "identifikacne_cislo": "1015200475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 717/2016", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "datum": "2017-01-24", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d7a7de2-0dd1-47c2-bb9c-b60bba3cabcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/26/2015\n1015200475\n26. 05. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:1015200475.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej veci navrhovateľa: M. M.,\nnarodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom\nF., ulica M. I., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,\nzastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21,\nBratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Športová\n10, Trnava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu\nč. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 1. apríla 2015 č. k. 4Sp/23/2015-35, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/23/2015-35 zo dňa 1.\napríla 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015\nzrušuje.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nNapadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 odporca podľa ust. § 88\nods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z. z. pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov\") predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa z dôvodu nespolupráce, ako aj\nz dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD\"), pričom dĺžku\ndoby zaistenia stanovil do 26.8.2015 s tým, že navrhovateľ ostáva umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC\").\nV odôvodnení svojho rozhodnutia odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ doteraz nie je\ndržiteľom cestovného dokladu a zdôraznil, že účel zaistenia (výkon trestu vyhostenia) stále trvá, že\nboli vykonané všetky úkony pre vydanie náhradného cestovného dokladu (ďalej len „NCD“, avšak\nzastupiteľský úrad Indie (ďalej len „ZÚI\") doposiaľ navrhovateľovi NCD nevydal. Poukázal na správanie\nsa navrhovateľa počas doby jeho doterajšieho zaistenia, keď navrhovateľ spočiatku v rámci konania\no vydanie NCD nespolupracoval, uvádzal rôzne osobné údaje, nedostatočným spôsobom vypisoval\npotrebné dotazníky, ktoré skutočnosti sťažujú stotožnenie osoby navrhovateľa. Podľa stanoviska ZÚI\nk vydaniu NCD dôjde po overení totožnosti navrhovateľa, ktorú vykonávajú príslušné štátne orgány\npriamo v Indii. V ďalšom uviedol ktoré úkony boli zo strany ÚPZC (ktoré vykonáva úkony potrebné k\nfaktickému vydaniu NCD, resp. k zabezpečeniu priameho výkonu trestu vyhostenia) vykonané, ako aj\nna konkrétne správanie sa navrhovateľa pri zabezpečení vydania NCD. V odôvodnení sa tiež venoval\n\nrelevantnosti predĺženia doby navrhovateľa. Uviedol, že podľa prvotného vyjadrenia navrhovateľa tento\nnemá na Slovensku a ani v Európskej únii žiadnych blízkych rodinných príslušníkov, neskôr uviedol, že\nna Slovensku má priateľku a dieťa, v ktorého rodnom liste však ako otec nie je zapísaný. V ďalšom texte\nodôvodnenia rozhodnutia odporca vyhodnocoval predĺženie zaistenia navrhovateľa z pohľadu Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 (ďalej len „Návratová smernica\"), ako aj\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\").\nII.\nKonanie pred krajským súdom\nKrajský súd v Bratislave konajúc o opravnom prostriedku navrhovateľa svojím rozsudkom napadnuté\nrozhodnutie o zaistení navrhovateľa potvrdil ako správne a zákonné. Na pojednávaní za účasti zástupcov\núčastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne\nsprávne.\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Návrhu zástupkyne navrhovateľa, ktorým navrhla\nvýsluch navrhovateľa, zameraný na odporcovo tvrdenie o jeho nespolupráci súd nevyhovel z dôvodu,\nže z obsahu pripojeného spisu odporcu sú zjavné všetky úkony, ktoré boli v konaní o vydanie NCD\nvykonané, ako aj správanie sa navrhovateľa počas doby zabezpečovania vydania jeho NCD.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal s námietkami vznesenými v odvolaní.\nNeprihliadol na námietku že odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil výlučne nespoluprácou\nnavrhovateľa. Poukázal na to, že zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia, jeho výroku a\nodôvodnenia vyplýva, že, dôvodmi predĺženia doby zaistenia bola jednak nespolupráca navrhovateľa,\njednak nevydanie NCD zastupiteľským úradom Indie.\nPodľa názoru súdu ani námietka že odporca sa nedostatočným spôsobom venoval vyhodnoteniu\núčelu zaistenia nie je dôvodná. Je nepochybným fakt, že odporca sa touto otázkou zaoberal a svoju\nsprávnu úvahu v tomto smere aj formuloval v odôvodnení rozhodnutia. Tak z obsahu pripojeného\nadministratívneho spisu odporcu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účelom\nzaistenia je realizácia výkonu trestu vyhostenia, uloženého navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu\nBratislava V sp. zn. 1T 27/09 z 22.9.2009, ktorý doposiaľ nebol žiadnym spôsobom zmenený či zrušený.\nPredpokladom faktického výkonu tohto trestu, nakoľko navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho cestovného\ndokladu, je vydanie NCD orgánom na to príslušným - teda ZÚI. Tento zastupiteľský úrad nikdy neoznámil\nodporcovi, či ÚPZC, že navrhovateľovi NCD nevydá, jeho vydanie však z pochopiteľných dôvodov\npodmienil stotožnením osoby navrhovateľa. Takémuto stotožneniu však, opätovne z logických dôvodov,\npredchádza spolupráca navrhovateľa so zastupiteľským úradom krajiny jeho štátnej príslušnosti - Indie.\nPritom pojem „spolupráca\" je potrebné chápať nielen ako formálnu spoluprácu (vypísanie potrebných\ndokladov - žiadosti a dotazníka), ale aj uvádzanie pravdivých informácií v týchto dokladoch.\nV súvislosti s odvolacou námietkou skutočnosti, že odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia lživo\npoukázal na nespoluprácu navrhovateľa pri zabezpečení vydania NCD, resp. že odporca (resp. ÚPZC)\nnevyvinul dostatočné úsilie, smerujúce k vydaniu tohto dokladu krajský súd uviedol, že ani táto námietka\nnie je dôvodná. Ako to sám navrhovateľ uviedol, do októbra 2014 skutočne s odporcom pri vydaní\nNCD vôbec nespolupracoval. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu resp. aj z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia dňa 5.9.2014 odporca ZÚI odovzdal žiadosť o vystavenie NCD, dotazník k\nnej však navrhovateľ odmietol podpísať, dňa 16.10.2014 sa uskutočnila návšteva ZÚI v priebehu ktorej\nbola tomuto úradu opätovne odovzdaná žiadosť o vydanie NCD aj s dotazníkom síce navrhovateľom\npodpísaným, avšak podľa vyjadrenie ZÚI nepostačujúce Podľa tohto zastupiteľského úradu vydaniu\nNCD predchádza overenie totožnosti osoby žiadateľa. Podľa vyjadrenia ÚPZC z 10.11.2014 dovtedy\nnavrhovateľovi NCD vydaný nebol, nakoľko prebieha lustrácia a stotožnenie jeho osoby. Následne\nsa ÚPZC telefonicky na ZÚI informoval o stave vybavovania NCD pre navrhovateľa (4.11.2004,\n11.12.2014) s tým, že tento úrad ÚPZC informoval, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti\nosoby navrhovateľa a že stále nedisponuje tento úrad informáciami, na základe ktorých by bolo možné\nNCD vystaviť. S poukazom na uvedené dňa 23.2.2015 navrhovateľ vyplnil žiadosť o vystavenie NCD a\ndotazník - ako to je zrejmé z obsahu týchto listín vyplnených a podpísaných navrhovateľom v každom\nz nich udával úplne odlišné údaje o svojej osobe, ako aj o svojich rodičoch. I napriek tomu boli tieto\ndoklady následne dňa 24.2.2015 odovzdané ZÚI. Následne dňa 26.2.2015 bola na základe odôvodnenej\nžiadosti ÚPZC vydané odporcom napadnuté rozhodnutie o predĺžení doby zaistenia navrhovateľa.\nZ uvedených faktov je zrejmé, že: 1/ K vydaniu NCD je potrebné riadne a pravdivo vyplniť žiadateľom\no jeho vydanie potrebné doklady (žiadosť o vydanie NCD, dotazník). Na základe týchto dokladov\nZÚI vykoná prostredníctvom príslušných orgánov priamo v Indii šetrenie s cieľom overenia totožnosti\nžiadateľa a stotožnenia jeho osoby. 2/ Tento proces zjavne netrvá krátku dobu a vyžaduje určitý čas. 3/\nNavrhovateľ pristúpil k spolupráci s ÚPZC až v októbri 2014, avšak zjavne iba formálne, keď samotný\n\nZÚI konštatoval nepostačujúco vyplnené doklady potrebné k vydaniu NCD. I napriek tomu však pristúpil\nk stotožneniu osoby navrhovateľa. 4/ ÚPZC následne v pravidelných mesačných intervaloch kontaktoval\nZÚI vo veci vydania NCD pre navrhovateľa. 5/ Tento náhradný cestovný doklad však ZÚI stále nevydal.\n6/ Navrhovateľ ani dňa 23.2.2015 nespolupracoval pri vydaní NCD s ÚPZC, keď v jeden deň vyplnil\ndve tlačivá potrebné k vydaniu náhradného cestovného dokladu úplne odlišne. A to i napriek tomu, že\nprostredníctvom svojej zástupkyni v konaní doručil odporcovi žiadosť o urýchlený výkon vyhostenia.\nPodľa názoru súdu nespochybniteľnými skutočnosťami sú:\nA/ Doposiaľ i na základe preukázateľných úkonov ÚPZC, ktorý útvar fakticky zabezpečuje vydanie NCD\na realizáciu výkonu trestu vyhostenia nedošlo k vydaniu NCD.\nB/ Navrhovateľ začal s ÚPZC spolupracovať až 13.10.2014, avšak iba formálne, keď síce dotazník\npotrebný k vystaveniu NCD podpísal, ale vyplnil ho nepostačujúco, ktorú skutočnosť skonštatoval ZÚI\na ktorá skutočnosť zjavne viedla k tomu, že proces stotožnenia jeho osoby nebol ukončený.\nC/ Dokladom o preukázanej účelovej nespolupráci navrhovateľa pri vydaní NCD je aj skutočnosť, že\nnavrhovateľ 23.2.2015 pri opätovnom vyplnení dokladov potrebných dokladov uvádzal zjavne úmyselne\núplne odlišné údaje o svojej osobe ako aj o svojich rodičoch.\nV súvislosti s námietkou právnych či iných prekážok vyhostenia - konkrétne k navrhovateľom\nprezentovaných rodinným vzťahom k jeho priateľke a maloletému synovi krajský súd konštatoval, že ani\ntáto nie je dôvodná. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ v priebehu výsluchu konaného 26.8.2014\nuviedol, že na Slovensku nemá žiadnych rodinných príslušníkov v priamom pokolení, že v rodnom liste\njeho údajného syna N. nie je zapísaný ako jeho otec, že od roku 2006 nežil s p. R. L. (matkou mal. N.)\na táto s ním ani žiť nechce a neplánuje, ako to vyplýva z obsahu jej výpovedí z 9.9.2014 a z 11.11.2014\nsúd poukazuje na skutočnosť, že otázka existencie rodinného či súkromného života nie je predmetom\nskúmania v konaní o predĺžení zaistenia navrhovateľa. Táto otázka mohla byť predmetom posúdenia\nv konaní o vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa (za účelom výkonu trestu vyhostenia), ktoré\nuž bolo vydané a po jeho preskúmaní tunajším súdom ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nje právoplatné, nie však v konaní o predĺžení lehoty zaistenia, ktorým sa iba mení doba zaistenia.\nNemožnosť skúmania tejto otázky odporcom vyplýva z cit. ust. § 90 zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého odporca má za povinnosť v priebehu zaistenia skúmať výlučne existenciu účelu zaistenia.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom odporcu v súvislosti s námietkou možnosti uplatnenia iných,\nmenej závažných donucovacích prostriedkov, resp. k námietke skúmania možnosti úteku navrhovateľa.\nZdôraznil, že posúdenie možnosti aplikácie iných, menej závažných donucovacích prostriedkov sa\nvzťahuje k vydaniu rozhodnutia o zaistení. Skúmanie rizika úteku v danom prípade, s poukazom na\nznenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, neprichádza do úvahy. Naviac nad rámec uvedenej argumentácie - uplatnenie iných, mierenejších donucovacích prostriedkov v zmysle\nČlánku 15 Návratovej smernice (zjavne hlásenia pobytu navrhovateľa ako to má namysli navrhovateľ)\nani nie je možné, nakoľko odporca môže konať iba v rozsahu jeho oprávnení daných mu zákonom\no pobyte cudzincov, ktorý hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky pripúšťa iba v konaní o\nadministratívnom vyhostení, čo nie je prípad navrhovateľa. V tejto súvislosti súd, tiež nad rámec vyššie\nuvedenej argumentáciu poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym, cestovným\ndokladom a ani žiadnym povolením k pobytu na slovenskom území, ktorých existencia je logickým\npredpokladom k tomu, aby sa na slovenskom území mohol pohybovať. Vo vzťahu k argumentácii\nnavrhovateľa, podľa ktorej mu je p. S.U. ochotný zabezpečiť stravu a ubytovanie súd poukazuje\nna skutočnosť, že toto vyhlásenie p. O. (z 11.3.2015) neexistovalo v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. Ak by aj v tom čase existovalo, nenahrádzalo by doklady, potrebné k pobytu navrhovateľa\nna území Slovenskej republiky.\nS poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd dospel k názoru, že odporca dostatočným\nspôsobom zistil skutkový stav veci, že v konaní nebola zistená vada, ktorá by mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po vyhodnotení navrhovateľom vznesených námietok dospel ku\nkonštatovaniu, že tieto námietky neboli dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k odvolaniu\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote\nodvolanie namietajúc, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPrávna zástupkyňa namietala, že krajský súd vo svojom rozhodnutí k otázke spolupráce konštatuje, že\nnie je pravdou, že navrhovateľ spolupracuje a výslovne apeluje na navrhovateľa, aby zmenil svoj postoj\n\nk procesu vydania náhradného cestovného dokladu. Navrhovateľ jednoznačne nesúhlasí so závermi\nodporcu, ako aj krajského súdu o tom, že nespolupracuje. Informácie poskytované zo strany odporcu,\nktorý ich získal z ÚPZC Medveďov, nepovažuje za pravdivé. Práve to bol dôvod, prečo navrhla výsluch\núčastníka konania priamo pred súdom, aby objasnil, aké konkrétne nepravdy uvádza ÚPZC Medveďov\na následne i odporca. Súd tento návrh neakceptoval.\nPoukázala na to, že súd výsluch účastníka konania nevykonal, avšak ani neodôvodnil, prečo k nemu\nnepristúpil. Je na rozhodnutí súdu, aby rozhodol, ktoré dôkazné prostriedky vykoná a ktoré nie. Pokiaľ\nvšak odmietne vykonania dôkazu, je potrebné, aby tento svoj postoj v rozhodnutí riadne odôvodnil. V\ntejto súvislosti namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci, a to práve s odkazom na nevykonania\nnavrhovaného dôkazu, resp. inú vadu konania, z dôvodu neodôvodnenia tohto postupu.\nV súvislosti s potrebou skúmania účelu zaistenia v súlade s § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,\nako podmienky na postup podľa § 88 ods. 4 (teda predĺženie lehoty zaistenia), poukázala na dôkaz\ndoložený do konania počas pojednávania, a to na vyjadrenie bývalej partnerky navrhovateľa R. L., a\nmatky ich spoločného dieťaťa zo dňa 23.3.2015, z ktorého vyplýva jej žiadosť o spoluprácu pri výchove\nich dieťaťa, ako aj informácie o tom, že podniká kroky smerujúce k tomu, aby bol ako otec zapísaný do\nrodného listu dieťaťa. Ide o dôležité skutočnosti, ktoré preukazujú reálnosť existencie rodinného vzťahu\na teda aj potreby rešpektovania rodinného a súkromného života navrhovateľa. Prvostupňový súd však\ntento dôkaz nevykonal, resp. ho nevzal do úvahy. V samotnom rozsudku nie je možné opäť nájsť ani\nzmienku o tomto dôkaze, teda ani skutočnosť, akým spôsobom ho vyhodnotil a či sa vôbec zaoberal\njeho obsahom. Rovnako, ako v prvom prípade, preto namietame neúplné zistenia skutkového stavu\nveci a to práve s odkazom na nevykonania navrhovaného dôkazu, resp. inú vadu konania, z dôvodu\nneodôvodnenia tohto postupu.\nK otázke prekážok vyhostenia, tak ako sa k nim vyjadruje krajský súd, rovnako namietala jednak neúplné\nzistenie skutkového stavu veci, avšak i nesprávne právne posúdenie.\nKrajský súd konštatoval, že táto otázka mala byť predmetom posúdenia v konaní o vydanie rozhodnutia\no zaistení navrhovateľa, nie v konaní o predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa. S odkazom na § 90 ods.\n1 a 2 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ namietal takýto právny záver súdu, nakoľko podľa jeho\nnázoru je vždy potrebné skúmanie trvania účelu zaistenia, obzvlášť pri rozhodovaní o jeho predĺžení.\nV súvislosti s vyjadrením matky o potrebe pomoci pri výchove rovnako namietame neúplné zistený\nskutkový stav veci (nevykonania dôkazu - vyjadrenia p. Rigovej).\nK možnosti využitia alternatív k zaisteniu, zástupkyňa navrhovateľa namietala záver súdu, podľa ktorého\npredpokladom využitia alternatív zaistenia je legálny pobyt na území Slovenskej republiky, tak ako to\nkonštatuje na str. 9 rozsudku, ako aj právny záver súdu ohľadom neprípustnosti alternatív k zaisteniu\nv prípade navrhovateľa s poukazom na znenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona. Poukázala na znenie čl.\nčlánku 15 návratovej smernice (2008/115/ES), ods. 1, 3, 4:\n1. Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie\nopatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha\nkonanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na/existuje riziko úteku, alebo\nb/dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\n3. V každom prípade sa zaistenie preskúma v primeraných lehotách buď na žiadosť dotknutého štátneho\npríslušníka tretej krajiny alebo ex offo. V prípade predĺženia lehoty zaistenia na preskúmanie dohliada\nsúdny orgán.\n4. Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo\niných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené\nv odseku 1.\nZ uvedených dôvodov zástupkyňa navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že\nrozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a súčasne nariadi prepustenie navrhovateľa\nzo zaistenia.\nOdporca vo svojom rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s námietkami navrhovateľa a zaujal k\nnim stanovisko.\nOdporca poukázal na to, že právna zástupkyňa po vydaní rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia\nnebola na správnom orgáne nahliadnuť do spisu, čiže nevie aké podklady viedli správny orgán k\nvydaniu samotného rozhodnutia, ani aké podklady mu slúžili ku konaniu a následnému rozhodnutiu\nvo veci. Správny orgán ani UPZC Medveďov nemá absolútne žiadne dôvody si vyvodzovať svojvoľne\n\nneoverené vlastné závery a na základe toho vydať rozhodnutie bez riadneho overenia a zákonne\nzískaných podkladov. Je zrejmé, že informácie o priebehu konania má iba zo strany účastníka konania,\nktoré si neoverila, z čoho vyplývala jej neznalosť o podkladoch a vykonaných úkonoch správneho\norgánu. Z podkladov ÚPZC Medveďov je zrejmé, že za účelom riadneho vystavenia náhradného\ncestovného dokladu bez zbytočných prieťahov vykonal všetky potrebné úkony, ktoré mu situácia,\núčastník konania a zastupiteľský úrad Indickej republiky dovolili a čo bolo v jeho silách a oprávneniach\nako štátneho orgánu. ÚPZC Medveďov zaslalo na správny orgán stanoviská evidované pod č. p.: PPZHCP-BA9-17-065/2015-AV a PPZ-HCP-BA9-17-074/2015-AV, v ktorých uvádza úkony vykonané od\nzaistenia účastníka konania. „ ÚPZC Medveďov naďalej zastáva názor, že boli vykonané všetky úkony\nsmerujúce k zisteniu pravej totožnosti osoby a pravidelne sa informoval ohľadne vystavenia náhradného\ncestovného dokladu. Vyššie menovaná osoba úmyselne poskytovala o sebe zavádzajúce údaje s cieľom\noddialiť výkon trestu vyhostenia. Nakoľko do dnešného dňa nebol náhradný cestovný doklad vystavený\na výkon trestu vyhostenia nebolo možné zrealizovať, účel zaistenia naďalej trvá.\"\nOdporca poukázal na to, že nemá a ani nemal žiadnu pochybnosť o vykonaní všetkých relevantných\na potrebných úkonov či už v písomne forme, v osobných návštevách na zastupiteľskom úrade, ako\naj o vykonaných pravidelných telefonických kontaktoch za účelom vystavenia náhradného cestovného\ndokladu a výkonu trestu vyhostenia. Dňa 20.5.2015 opätovne zaslal správny orgán žiadosť do ÚPZC\nMedveďov k zaslaniu informácií a štádiu vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka\nkonania a účelnosti zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. - predtým zaslaná žiadosť\ndňa 13.4.2015). Taktiež bola zaslaná žiadosť o zaslanie informácie k aktuálnosti trestu vyhostenia na\nOkresný súd Bratislava V. Z uvedeného taktiež vyplýva, že správny orgán vykonáva vo veci zaistenia\núčastníka konania všetky zákonné činnosti, aby neustále skúmal účel zaistenia.\nDňa 7.4.2015 bola na správny orgán doručená žiadosť od právnej zástupkyne účastníka konania o\npreskúmanie trvania dôvodov zaistenia a žiadosť o vydanie rozhodnutia. Za týmto účelom správny orgán\nopätovne zaslal žiadosť o zaslanie stanoviska k žiadosti do ÚPZC Medveďov a s účastníkom konania\nbola v ÚPZC Medveďov dňa 17.4.2015 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia. Následne dňa 23.4.2015\npod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV správny orgán vydal rozhodnutie v súlade s § 90 ods. 1 písm.\nd) zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré bolo účastníkovi konania pretlmočené a ktoré vlastnoručne podpísal\nso záverom, že trvá účel zaistenia a nie je dôvodný postup v zmysle § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona\nč. 404/2011 Z. z.\nPrávna zástupkyňa poukazuje na zabezpečenie rodinného a súkromného života účastníka konania na\núzemí Slovenskej republiky s občiankou Slovenskej republiky menom R. L., nar. XX.XX.XXXX s ktorou\nmá údajne syna menom N. L., nar. XX.XX.XXXX. K tejto skutočnosti bola pani L. dvakrát vypočutá,\npričom v prvej zápisnici spísanej 09.09.2014, evidovanej pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-042/2015-AV,\nuviedla, že otcom jej syna N. je účastník konania s ktorým žila v rokoch 2003 až 2007. Od roku 2007\nho už nevidela a na syna finančne ani neprispieval. Počas výkonu trestu odňatia slobody posielal\nmaloletému pohľadnice, finančne však nijako naďalej neprispieval. Na otázku, aké má plány v rámci\nspolužitia s účastníkom konania odpovedala nasledovne: „Teraz neviem čo chcem, 5 rokov je dlhá doba,\nja som mu do telefónu povedala, že môže prísť a potom uvidíme ako ďalej\". Dňa 19.03.2015 bola R. L.\nopätovne vypočutá, pričom v zápisnici evidovanej pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-067/2015-AV uviedla, že\núčastník konania je otcom jej syna N. L., ale od zaistenia v ÚPZC Medveďov odo dňa 26.08.2014 je s\núčastníkom konania iba občas v telefonickom kontakte, na návšteve nikdy nebola. Na otázku či plánuje\ns účastníkom konania spoločnú budúcnosť v tejto zápisnici už uviedla opak: „Nie neplánujem, lebo mám\nsvojho priateľa S.U., s ktorým žijem: B..\" Na otázku či má záujem, aby sa otec dieťaťa v budúcnosti staral\no dieťa odpovedala: „Nechcem, aby žil s nami, ale iba finančne prispieval na jeho výchovu.\" Taktiež bol\nvypočutý pán S.U., nar. XX.XX.XXXX, terajší priateľ p. L., ktorý poskytol čestné vyhlásenie, že poskytne\nubytovanie účastníkovi konania na adrese M. a rovnako sa postará o jeho výživu. Správny orgán má\nzato, že ide jasne o účelové výpovede s cieľom pomôcť právnej zástupkyni a účastníkovi konania dostať\nho zo zaistenia a vyhnúť sa výkonu trestu vyhostenia. Do zápisnice evidovanej pod č. p.: PPZ-HCPBA9-17-066/2015-AV pán O. uviedol, že pozná účastníka konania ako bývalého priateľa svojej milenky\nR. L. a vychováva jeho syna. S R. L. majú spoločnú dcéru. Účastníka konania ubytuje v obci M. na\nul. B.. kde sa nachádzajú dve nehnuteľnosti. V jednej býva R. L. a v druhej - jednoizbový dom, bude\nbývať účastník konania. Správny orgán uvádza, že ide o ďalší rozpor a účelovosť vo výpovediach pani\nL. a pána O.. Kým pani L. tvrdí, že nechce, aby účastník konania s nimi býval, naproti tomu pán O.\nsa vyjadril, že mu poskytne ubytovanie na adrese M., B. a rovnako sa postará o jeho výživu. Pán O.\nhliadke pri spisovaní uvedenej zápisnice o podaní vyjadrenia mimo záznam tiež uviedol, že pani L. má\ns účastníkom konania len dieťa, nebude s ním bývať, nakoľko je to jeho milenka a účastník konania na\n\nňu nemá právo (sprievodný list k vypočutiu pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-066/2015-AV). Tiež uviedol, že\nchce, aby si účastník konania osvojil svojho údajného syna N. L., lebo doteraz ho musel živiť on. Do\nzápisnice uviedol, že účastníkovi konania zabezpečí prácu v kovošrote, ktorého je majiteľom (správny\norgán uvádza, že účastník konania nemá na území oprávnený pobyt, ani povolenie od príslušných\norgánov na zamestnanie. Nemôže byť teda zamestnaný vo firme pána O., jedine ak by tam pracoval\nnelegálne bez príslušných povolení). Na otázku, akou formou poskytne účastníkovi konania ubytovanie\nuviedol: „ Poskytujem mu ubytovanie od 11.03.2015. Ubytovanie mu poskytujem len skrz toho, že si\nchce priznať svoje dieťa a starať sa o neho. Ubytovanie bude mať zabezpečené bezplatne, v podstate\nsi to odrobí na prerábke domu. \" Z celkového výsluchu pána O. ako aj zo záznamu hliadky, ktorá pána\nO. vypočúvala, nadobudol správny orgán presvedčenie, že ubytovanie a poskytnutie nelegálnej práce\núčastníkovi konania zo strany pána O. je zjavne účelové, ale aj nezákonné. Chce len aby účastník\nkonania sám živil svojho údajného syna, lebo on ho už odmieta a taktiež bude mať lacnú pracovnú\nsilu, ktorú bude zneužívať pri oprave svojich nehnuteľností a na prácu vo svojej firme. Podľa správneho\norgánu, pohnútky pána O. pripomínajú metódy, kedy bude majiteľ firmy vydierať svojho zamestnanca a\nnútiť ho k práci zdarma resp. za proti odplatu. O tom jednoznačne svedčí jeho vyjadrenie „Pri najmenšom\nporušení cudzinca mojich pravidiel budem kontaktovať cudzineckú políciu \", a tiež „ Ubytovanie bude\nmať zabezpečené bezplatne, v podstate si to odrobí na prerábke domu \". Aj tieto skutočnosti podporujú\nnázor správneho orgánu o prinajmenšom účelovom zabezpečení ubytovania a starostlivosti.\nSprávny orgán chce taktiež opätovne poukázať aj na samotnú skutočnosť pri zabezpečení ubytovania\npri výkone trestu vyhostenia resp. inými miernejšími postupmi. Správny orgán vykonáva úkony k\nzabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia a nevykonáva úkony ani opatrenia k administratívnemu\nvyhosteniu účastníka konania. Správny orgán môže konať iba v tolerancii zákona, a preto pri zaistení na\nvýkon trestu vyhostenia nemôže postupovať nad rámec zákona a zaoberať sa alternatívami zaistenia.\nIde o výkon trestu vyhostenia a tam nie je možnosť postupovať v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 404/2011 Z. z. povinnosť hlásenia pobytu, alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.\nz. povinnosť zložiť peňažnú záruku. Príslušný súd poveril vecne a miestne príslušný správny orgán k\nzabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia, čiže priamo nariadil vykonať výkon trestu, pričom nezohľadnil\nani nedal do pozornosti iné normatívne prostriedky na dosiahnutie účelu.\nOdporca poukázal na to, že účastník konania je osobou, ktorá sa v minulosti páchala trestnú činnosť,\npričom po rozchode s priateľkou nejavil záujem o svojho údajného syna. Po prípadnom prepustení zo\nzaistenia, je dôvodná obava rizika úteku, ako aj obava, že bude pokračovať vo svojom predchádzajúcom\nspôsobe života, bude sa živiť nezákonnými aktivitami a z tohto dôvodu sa bude skrývať, prípadne ujde.\nÚčastník konania nemá na území Slovenskej republiky podporu okolia, ktorá by mu pomohla viesť riadny\nživot. Účastník konania je taktiež osobou, u ktorej nie je žiadna šanca si zabezpečiť legálne zamestnanie\na zdroj obživy pre seba a pre údajné dieťa. Účastník konania je osobou, ktorá nemá na území Slovenskej\nrepubliky oprávnený pobyt a za súčasných okolností ho v zmysle zákona o pobyte cudzincov nemôže\nani dostať - napríklad prechodný pobyt na účel zamestnania, podnikania a pod. (pobyt bez cestovného\ndokladu, bez finančných prostriedkov, nevlastnenie registra trestov z domovskej krajiny, osoba nie je na\núzemí Slovenskej republiky bezúhonná - zápisy v registri trestov Slovenskej republiky. Správny orgán\nmá zato, že riziko úteku a skrývania resp. pokračovania v trestnej činnosti existuje a bolo v rozhodnutí\no predĺžení zaistenia aj na základe krajského súdu dostatočne dokázané a zaznamenané.\nTrval na tom, že na základe správnej úvahy správneho orgánu, ako aj zabezpečenia všetkých\npotrebných podkladov potrebných k vydaniu rozhodnutia o predĺžení zaistenia, vykonal všetky potrebné,\npreukázateľné a zákonné úkony, vyšetrovania, dožiadania a zabezpečil si dostatok zákonných\npodkladov na základe ktorých rozhodol správne a zákonne. S účastníkom konania ako aj s inými\nosobami boli viackrát vykonané a spísané zápisnice o podaní vyjadrenia a vysvetlenia, kde boli\nzodpovedané všetky potrebné otázky, taktiež je pravidelne dotazovaný ÚPZC Medveďov tak, aby bolo\nmožné vydať zákonné meritórne rozhodnutie vo veci. K prípadu účastníka sa pristupovalo individuálne\na bolo reagované na všetky podnety, pripomienky smerom k správnemu orgánu, čoho dôkazom je aj\nobsiahlosť celého spisového materiálu.\nV súvislosti s námietkou k uplatneniu § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 404/2011 Z. z. poukázal na to,\nže uvedené alternatívy nie sú prípustné v konaní s účastníkom konania z dôvodu, že v predmetnom\nkonaní správny orgán koná v konaní na účel trestu vyhostenia a nie v konaní vo veci administratívneho\nvyhostenia.\nZ uvedených dôvodov odporca navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok krajského súdu potvrdiť.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie\nodporcu zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.\n2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.\nmája 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o predĺžení zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 4, 5 zákona o pobyte cudzincov,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d/ policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka\ntretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nV konaní nebolo sporným, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia uložený mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu\nBratislava V (sp. zn. 1T 27/09 zo dňa 22.4.2009), ktorým bol účastníkovi konania okrem iného uložený\npodľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 10\n(desať) rokov, ktorého výkon bol nariadený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.4.2014\na predmetným rozhodnutím bola lehota jeho zaistenia predĺžená v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov do 26.8.1015.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku ako aj v odvolaní okrem iného namietal, že v konaní a teda aj v\nprípade predĺženia zaistenia potrebné vždy skúmať trvanie účelu zaistenia podľa § 90 ods. 1 zákona o\npobyte cudzincov, pričom poukázal na čl. 15 (Návratovej) smernice (2008/115/ES) čl. 4, podľa ktorého\n\nzaistenie prestáva byť odôvodnený, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený\npredpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ods. 1, podľa ktorého\n1. Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie\nopatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha\nkonanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na/existuje riziko úteku, alebo\nb/dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\nZ odôvodnenia rozhodnutia ako aj vyjadrenia odporcu je možné ustáliť, že podľa jeho názoru právne\nani iné prekážky odsunu neexistujú, v procese vyhostenia sa stále koná, je obava z úteku navrhovateľa\nresp. opätovného skrývania sa a navrhovateľ bráni procesu prípravy návratu.\nNapriek tomu, že odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval, že počas celého konania sa\nzaoberal a bral do úvahy aj predmetnú smernicu, z jeho obsahu nevyplýva, či a ako posudzoval v\nprípade navrhovateľa aj otázku možnosti využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích\nopatrení tak ako to predpokladá citované ustanovenie.\nVo vyjadrení k opravnému prostriedku a k odvolaniu odporca uviedol, že alternatívy k zaisteniu\nvyplývajúce z ust. § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov sú prípustné v konaní vo veci\nadministratívneho vyhostenia ale nie v predmetnom konaní na účel trestu vyhostenia.\nS takýmto postupom sa odvolací súd nestotožnil pričom poukazuje na záväznú povahu smernice\nvyplývajúcu z čl. 288 ods. 3 ZFEÚ (bývalé čl. 189 ZEHS, 249 ZES), podľa ktorého smernica je záväzná\npre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom\nvoľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.\nAj keď si členské štáty môžu zvoliť spôsob a prostriedky vykonania smernice na vnútroštátnej úrovni,\nnezbavuje ich to povinnosti prijať také opatrenia, ktoré zabezpečia „potrebný účinok“ (franc. effet utile)\nKomisia p. Belgicku, C-342/08,12.3.2009, bod 16; Komisia p. Grécku, C-81 07, 13.3.2008, Zb. s. I-48,\nbod 17; Royer, 48/75, 8.4.1976, Zb. s. 497, body 73 a 75, Komisia p. Írsku, C-216/05, 9.11.2006,\nZb. I-10787,bod 26. Inak povedané, členské štáty sú povinné prijať všetky opatrenia potrebné na\nzabezpečenie úplného účinku smernice v súlade s cieľom, ktorý smernica sleduje (Komisia p. Taliansku.\nC-368/07. 25.9.2008. Zb. s. I-130, bod 16; Komisia p. Belgicku, C-292/07, 23.4.2009, bod 68; Komisia p.\nTaliansku, C-410/03, 28.4.2005, Zb. s. I-3507, bod 39; Emmot, C-208/90,25.7.1991, Zb. s. I-4269, bod\n18; VanColson a Kamann, 14/83,10.4.1984, Zb. s. 1891, bod 15).\nPovinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto\nsmernicou, ako aj povinnosť členských štátov prijať všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy\nna zabezpečenia tejto povinnosti, vyplývajúca z článku 4 ods. 3 ZEÚ (bývalý čl. 10 ZES), sa vzťahuje\nna všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov rozsahu ich právomocí (Pfeiffer, C-397 a\n403/0l, 5.10.2004, Zb. s. I-8835, bod 110; Connect Austria, C-462/99, 22.5.2003, Zb. s. 1-5197, bod 38;).\nV súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie je vnútroštátny súd, správny orgán alebo\naj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov\nsmernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok (Impact, C-268/06, 15.4.2008, Zb. s. 1-2483,\nbod 98; Kofoed, C-321/05, 5.7.2007. Zb. s. I-5795, bod 45; Pfeiffer, C-397 a 403/01, 5.10.2004, Zb.\ns. I-8835. bod 113; Coote, C-185 97, 22.9.1998, I-5199, ods. 18; Miret, C-334/92, 16.12.1993, Zb s.\n1-6911, ods. 20 a 21; Faccini Dori, C-91/92, 14.7.1994, Zb. s. I-3325, bod 26; Marleasing,C-106/89,\n13.11.1990, Zb. s. I-4135, bod 8; Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 53; Beentjes, 31/87, 20.9.1988, Zb.\ns. 4635, bod 39), a to bez ohľadu na to, či sú vykladané vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie\nako smernica, alebo či smernica bola transponovaná načas (Connect Austria,C-462/99, 22.5.2003, Zb.\ns. I-5197, bod 38; Centrosteel, C-456/98. 13.7.2000. Zb. s. I-6007, bod 16; Silhouette International\nSchmied, C-355/96,16.7.1998. Zb. s. I-4799, bod 36).\nVnútroštátne orgány aplikácie práva majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný\nvýklad vnútroštátneho pravá, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa\n(Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri\nvýklade majú alebo nemajú priamy účinok (citované z: Michael Siman, Miroslav Slašťan, Primárne právo\nEurópskej únie (aplikácia a výklad práva Únie s judikatúrou), Bratislava 2010 (str. 173).\n\nS odkazom na uvedené bolo preto potrebné v danom prípade v konaní o zaistení resp. o predĺžení\nzaistenia navrhovateľa (policajný orgán skúma po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny,\nči trvá účel zaistenia v zmysle § 90 ods. 1) skúmať aj možnosť využitia prípadne „iných dostatočných,\nale menej prísnych donucovacích opatrení“, tak ako to predpokladá čl. 15 ods. 1 citovane Návratovej\nsmernice.\nPokiaľ tak správny orgán v prípade navrhovateľa neurobil, bolo treba považovať jeho námietku v\ntomto smere za dôvodnú. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že zákon o pobyte cudzincov\nvýslovne upravuje konkrétne alternatívne opatrenia k zaisteniu (hlásenie pobytu a peňažnú záruku)\niba v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a v súvislosti so zaistením žiadateľa o azyl\nv zmysle § 88a zákona, pretože konkrétna povinnosť skúmať (a využiť) možnosť účinného uplatnenie\niných, miernejších alternatívnych donucovacích opatrení v súvislosti s konaním o odovzdaní podľa\npredmetného ustanovenia Návratovej smernice vyplýva zo záväzku vykladať vnútroštátne právo - zákon\no pobyte cudzincov eurokonformným spôsobom čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby\nsa dosiahol smernicou sledovaný výsledok a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani poukazom na\nabsentujúcu domácu úpravu, najmä ak druhy, charakter a obsah takýchto opatrení vnútroštátna úprava\ncudzineckého práva pozná a prax využíva, i keď v iných súvislostiach.\nNa nutnosť eurokonformného výkladu zákon o pobyte cudzincov upozornil najvyšší súd už vo viacerých\nsvojich rozhodnutiach práve v súvislosti s Návratovou smernicou napr. 1Sza/5/2013, 1Sža/23/2014,\n1Sža/25/2014.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že námietky\nnavrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, neboli teda\nsplnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil (§ 250ja ods. 3 OSP).\nOdvolací súd nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa z dôvodu, že z pripojeného\nadministratívneho spisu odporcu ako aj z jeho vyjadrenia k odvolaniu z 21.05.2015 je zrejmé, že dňa\n23.4.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 90 ods. 1\npísm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., v zmysle ktorého trvá účel zaistenia a nie je dôvodný postup v zmysle\n§ 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z.. Toto rozhodnutie, ktoré zohľadňuje nové skutočnosti\nod vydania (v tomto konaní) preskúmavaného rozhodnutia a predstavuje nové dôvody zaistenia, ktoré\nnie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania, preto odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok\nby fakticky eliminoval účinky predmetného rozhodnutia, ktoré nebolo predmetom tohto preskúmavacieho\nkonania.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s §\n224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech v konaní náhradu trov konania\nnepriznal, z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 717/2016", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "datum": "2017-01-24", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/23/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "b829b1b7-861c-4910-b579-1b2968ae2184:5b04eec6-4f76-451b-8047-dffe5e959d69", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8015200432.1", "spisova_znacka": "4Sp/23/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/23/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200432.1"}], "citovane_v": []}