{"guid": "d4b2e44c-461f-429b-b63f-cc58c3c45b31:33f77203-6442-468e-9a94-a47503871e59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1", "spisova_znacka": "10Sža/31/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/31/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 10Sža/31/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1", "identifikacne_cislo": "1015200168", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33f77203-6442-468e-9a94-a47503871e59", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/31/2015\n1015200168\n26. 08. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:1015200168.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nJ. L. D. D., nar. XX.XX.XXXX v meste U., irackej štátnej príslušnosti, naposledy bytom v zahraničí: U.,\ntoho času miesto pobytu U., právne zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21,\n831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\nul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-306-18/PO-Ž-2014 zo dňa 19.12.2014,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/6/2015-44 zo dňa 29.\napríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/6/2015-44 zo dňa\n29. apríla 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-306-18/PO-Ž-2014 zo dňa 19.12.2014\nv časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-306-18/POŽ-2014 zo dňa 19.12.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa\n§ 13 a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako\nvecne správne.\nUviedol, že na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 29.04.2015, vykonal dokazovanie\nvýsluchom navrhovateľa, splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne\nodporcu a bol tiež oboznámený administratívny spis odporcu ČAS:MU-306/PO-Ž-2014.\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu\npodľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených\n\nv tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon\no azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 2), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba\nza predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu,\nteda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu.\nTieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli\nsplnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.\nPodľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v\nzmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa\nzjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov,\nktoré boli ochotné poskytnúť navrhovateľovi ochranu pred prenasledovaním neštátnym pôvodcom.\nPodľa krajského súdu v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského\ndohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.\nAj v prípade únosu jeho otca a otcovej sestry, teda jeho tety, militantnou islamistickou skupinou,\nnavrhovateľ uviedol, že za únosom jeho otca stojí jeho minulosť, a to, že pracoval za režimu Saddama\nHusseina v armáde. Na pojednávaní krajského súdu navrhovateľ uviedol novú skutočnosť, že teta bola\nzavraždená. Podľa jeho názoru z toho dôvodu, že kandidovala do miestnej samosprávy v Mosule na\nstrane vlády, čo považoval za jediný dôvod jej vraždy zo strany príslušníkov Islamského štátu. Aj z tejto\nvýpovede navrhovateľa je však zrejmé, že dôvodom údajného usmrtenia jeho tety mala byť skutočnosť\nnesúvisiaca s osobou navrhovateľa, ani s jeho blízkou rodinou.\nK odvolacej námietke v opravnom prostriedku, že odporca pochybil, keď neposudzoval postavenie\nnavrhovateľa v kontexte jeho sunnitského vyznania s prihliadnutím na to, že sunniti, žijúci na území pod\nkontrolou šiítov sú ohrozenou skupinou a v súvislosti s Bagdadom sa hovorí o prenasledovaní sunnitov\nšiítskymi milíciami, ako aj o páchaní vojnových zločinov, pričom aj organizácia AAH má podporu vo vláde\nkrajiny pôvodu, krajský súd uviedol, že navrhovateľ vo svojej výpovedi nehovoril o prenasledovaní svojej\nosoby, či svojej rodiny z dôvodu príslušnosti k sunnitskej vetve, a to príslušníkmi šiítskych skupín.\nAko dôvod konania voči osobe svojej, i svojho otca, vždy uvádzal len skutočnosť, že jeho otec bol\ngenerálmajorom počas vlády Saddama Husseina. Napokon ani v opravnom prostriedku navrhovateľ pri\nkonštatovaní dôvodov žiadosti o udelenie azylu v bode II. odvolania nehovoril o tom, že by sa bol cítil\nprenasledovaný z náboženských dôvodov. Odporca sa však vo svojom rozhodnutí zaoberal zložitou\nvnútroštátnou situáciou v Iraku a vzťahmi medzi príslušníkmi islamského vierovyznania - sunnitskej a\nšiítskej vetvy. Ako zdôrazňoval odporca aj vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku, navrhovateľ v\nkonaní pred odporcom uviedol iba to, že je moslim - sunnit, no neuvádzal, že by streľba na jeho osobu\nsúvisela s jeho náboženskou príslušnosťou. V krajine pôvodu nebol prenasledovaný z tohto dôvodu, ani\ntento dôvod neuvádzal ako dôvod svojej žiadosti. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi streľbou\nna osobu navrhovateľa a jeho príslušnosťou k moslimskému vyznaniu sunnitskej vetvy. Navrhovateľ\nžiadnou formou nekonal proti činnosti militantnej skupiny AAH a podľa svojej výpovede sa žiadnou\nformou politicky ani neangažoval.\nKrajský súd teda k odvolacej námietke, týkajúcej sa neposudzovania náboženskej príslušnosti\nnavrhovateľa ako dôvodu jeho prenasledovania, uviedol, že pokiaľ by navrhovateľ bol pociťoval\nprenasledovanie aj z náboženského dôvodu, mal tento dôvod uviesť už v priebehu správneho konania.\nVzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, nemohol krajský súd k týmto tvrdeniam nijako prihliadnuť, hoci\npoukazuje na to, že odporca sa vo všeobecnosti zaoberal aj zložitou situáciou v krajine pôvodu\nnavrhovateľa medzi jednotlivými náboženskými skupinami. Z ustanovenia § 250i ods. 1 O. s. p. totiž\nvyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nNapokon k odvolacím dôvodom, týkajúcim sa situácie v krajine pôvodu a neaktuálnosti správ, z ktorých\nodporca pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, krajský súd dodal, že túto odvolaciu námietku nepovažuje\nza opodstatnenú, nakoľko navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana.\nV tejto spojitosti považoval krajský súd za neodôvodnenú námietku, že odporca neprihliadol na Príručku\nUNHCR ohľadom návratov do Iraku, keď v zmysle článku 8 Kvalifikačnej smernice majú členské štáty\nzohľadniť v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti, prevládajúce v tejto časti krajiny\na osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Odporca sa zaoberal aj všeobecnou situáciou v\nkrajine pôvodu, ale rovnako individuálne skúmal dôvody žiadosti navrhovateľa o medzinárodnú ochranu.\nOhľadom povinnosti prihliadnuť na rôzne Príručky UNHCR v spojitosti s tou ktorou krajinou pôvodu\nkrajský súd poukázal na skutočnosť, že vo viacerých rozhodnutiach, i Krajského súdu v Košiciach, ale\ni Najvyššieho súdu SR, bolo doporučenie prihliadnuť i na tieto príručky, ale nie povinnosť vychádzať v\nkaždom prípade z príslušnej príručky, viazanej na danú krajinu pôvodu.\nKrajský súd uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v\nopravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o\nazyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.\nKrajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadom nesprávneho\nvyhodnotenia správ z krajiny pôvodu a nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj rozporov s\nobsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa podľa krajského súdu nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal,\npričom dospel k záveru, že ten dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil\nskutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov\npre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona\no azyle.\nOdporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami a preto bolo podľa krajského súdu potrebné\nrozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Uviedol, že je mladý muž, pochádzajúci z\nIraku, sunnitského vierovyznania. Jeho otec pracoval ako profesionálny vojak v hodnosti generálmajora\npočas vlády Saddama Husseina. Po páde režimu sa otcovi začali vyhrážať, a preto sa otec rozhodol\npre bezpečnosť rodiny odsťahovať do mesta Mosul. Aj napriek odsťahovaniu otca, sa islamská skupina\nAsaeb Ahl Alhaq rodine navrhovateľa aj naďalej vyhrážala. Bolo jej dané ultimátum na vysťahovanie sa\nz vlastného domu, čomu rodina nevenovala pozornosť. Avšak tieto vyhrážky splnili a na navrhovateľa pri\npríchode domov začali strieľať neznámi ľudia. Našťastie sa stihol schovať a nič sa mu nestalo. Po tomto\nincidente sa navrhovateľ rozhodol, že kvôli bezpečnosti utečú aj oni (s matkou, manželkou a deťmi) do\nMosulu. Navrhovateľ im tam zabezpečil ubytovanie a následne opustil Irak a utiekol do Turecka. Podľa\nspráv od rodiny, musela táto po dobití Mosulu utiecť do mesta Kirkuk (jún 2014), kde sa nachádzajú aj v\nsúčasnosti. V októbri 2014 sa od matky dozvedel, že otca s jeho sestrou uniesli radikálni islamisti, ktorí\nsa v súčasnosti snažia o vytvorenie Islamského štátu v Iraku. V posledných mesiacoch boli zavraždení\npríslušníkmi Islamského štátu štyria z jeho príbuzných.\nNavrhovateľ požiadal o udelenie azylu z nasledovných dôvodov:\nže sa jeho otcovi a celej rodine vyhrážali z dôvodu jeho práce ako generálmajora počas vlády Saddama\nHusseina,\nže na neho strieľali neznámi muži (pravdepodobne zo skupiny Asaeb Ahl Alhaq) pri jeho dome, že sa\nobáva o svoj život.\n\nOdporca však vydal rozhodnutie, ČAS: MU-306-18/PO-Ž-2014, ktorým síce poskytol navrhovateľovi\ndoplnkovú ochranu, avšak neudelil mu azyl.\nNavrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok z dôvodu, že\nrozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť.\nKrajský súd však rozhodnutie odporcu svojím rozsudkom 5Saz/6/2015 potvrdil.\nNakoľko s uvedenými závermi prvostupňového súdu nesúhlasil podal odvolanie z nasledovných\ndôvodov: súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu\nNavrhovateľ má zato, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav s ohľadom na námietku o\nneposudzovaní politického presvedčenia navrhovateľa. Navrhovateľovi je prisudzované politické\npresvedčenie, odvodené od jeho otca generálmajora počas vlády Saddama Husseina. Navrhovateľ\ntúto skutočnosť už nemôže zmeniť a odporca, rovnako ako aj súd, mal pristúpiť k posudzovaniu\npolitického presvedčenia. Krajský súd dokonca na strane 11 konštatuje, že „navrhovateľ žiadnou formou\nnekonal proti činnosti militantnej skupiny AAH a podľa svojej výpovede sa žiadnou formou politicky\nani neangažoval.\" Má za to, že v tomto prípade krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,\nlebo nevykonal dôkazy - správy o krajine pôvodu doložené v rámci opravného prostriedku. Otcovi\nnavrhovateľa sa vyhrážali príslušníci tejto skupiny z dôvodu jeho minulosti v armáde. Tento fakt priamo\novplyvňuje postavenie a vnímanie navrhovateľa ako oponenta režimu, súd ho mal teda podrobne\nskúmať, nie len skonštatovať, že sa politicky neangažoval.\nNavrhovateľ poukázal na to, že namietal neskúmanie postavenia a možnosti presídlencov. Keďže\nodporca vo svojom rozhodnutí argumentoval aj možnosťou presídlenia, mal sa zaoberať aj postavením\nsamotných presídlencov v Iraku. Odporca tak však neurobil a rovnako tak ani krajský súd, keďže sa\nk tejto námietke nijak nevyjadril.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku poukazoval na prepojenie pôsobenia vojenských\nhodnostárov v armáde Saddama Husaina s náboženstvom, a to v súvislosti s možnosťou jeho\nprenasledovania z náboženských dôvodov. Rovnako v tejto súvislosti poukazoval na postavenie\nsunnitov v Iraku. Hoci má za to, že obavy navrhovateľa boli riadne vyjadrené a verbalizované aj s\nohľadom na jeho prípadné prenasledovanie z dôvodu jeho náboženského vyznania, má za to, že krajský\nsúd sa mal zaoberať aj týmito informáciami potvrdzujúcimi obavy navrhovateľa z náboženských dôvodov\na tieto použiť pre svoje rozhodnutie, čo však neurobil.\nKrajský súd zároveň vo svojom rozhodnutí na strane 10 uviedol, že navrhovateľ nečelil prenasledovaniu\nzo strany štátnych organov, z dôvodu, že tieto mu boli ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním\nneštátnymi pôvodcami. Avšak krajský súd úplne odignoroval množstvo správ založených v spise, ktoré\njasne hovoria o napojení organizácie AAH na irackú vládu. Na základe uvedeného podľa navrhovateľa\nnemôže súd a rovnako ani odporca očakávať od navrhovateľa, že bude dôverovať ochrane štátu. Má\nzato, že krajský súd pochybil, keď sa nezaoberal informáciami uvedenými v opravnom prostriedku a\nnijako sa nevyjadril k napojeniu AAH na vládu.\n\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu\n\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí na strane 11 uvádza, že „navrhovateľ vo svojej výpovedi nehovoril o\nprenasledovaní svojej osoby, či svojej rodiny z dôvodu príslušnosti k sunnitskej vetve, a to príslušníkmi\nšiítskych skupín.“\nS týmto tvrdením vyjadril navrhovateľ nesúhlas. Navrhovateľ už pri pohovore s odporcom, na strane\n8 dotazníka, uviedol, že vo výhražnom liste, bol jeho otec „obvinený z pohanstva a bolo mu vyčítané,\nže pracoval pre Irackú armádu.“ Zároveň na strane 9 dotazníka navrhovateľ na otázku, či mal nejaké\nproblémy v meste Mosul uviedol, že „vláda zatýkala moslimov - sunnitov, nakoľko ich podozrievala\nz účasti v rôznych radikálnych hnutiach. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol vycestovať preč.“ Z\nuvedeného vyplýva, že navrhovateľ uvádzal pred odporcom skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho obavy\nz prenasledovania z dôvodu náboženskej príslušnosti. Navrhovateľ uviedol, že sa rozhodol vycestovať,\npráve kvôli tomu, že vláda zatýkala moslimov-sunnitov. Zároveň navrhovateľ na pojednávaní, ohľadom\nbezpečnosti v meste Mosul, uviedol, že situácia bola bezpečná pre manželku, ale nie pre neho ako muža\nsunnitskeho vyznania, ktorí boli terčom prenasledovania a únosu.\nKrajský súd uviedol, že pred odporcom však neuviedol náboženské vyznanie ako dôvod odchodu a\nobavu o svoju bezpečnosť. Navrhovateľ uviedol, že to nie je pravda. Poukázal na to, že vyslovil svoje\nobavy z dôvodu príslušnosti k sunnitskej vetve, z tohto dôvodu má zato, že sa nimi krajský súd, rovnako\nako odporca, mal zaoberať.\nNavrhovateľ poukázal na to, že to namietali v opravnom prostriedku. Nakoľko aj Najvyšší súd vo svojom\nrozhodnutí, sp. zn. 1Sža/49/2014 zo dňa 13.01.2015, konštatoval, že vo veciach azylu ide o prospektívne\nrozhodovanie, teda o posudzovanie strachu z prenasledovania v budúcnosti, má zato, že krajský súd\nmal a musel skúmať aj informácie o postavení príslušníkov sunnitskej vetvy nakoľko sú zásadné pre\nposúdenie prípadu navrhovateľa.\nJe pravdou, že navrhovateľ v konaní priamo neuviedol: „Bol som prenasledovaný z dôvodu mojej\nnáboženskej príslušnosti.“ Avšak pri pohovore s odporcom uviedol množstvo relevantných informácií,\nktoré poukazujú na jeho problémy ako sunnítu.\nRovnako podľa navrhovateľa nemožno súhlasiť so záverom krajského súdu, ktorý na námietku využitia\nstarých informácií pre rozhodnutie reaguje konštatovaním, že navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková\nochrana, preto nie je na závadu, keď využil staršie informácie.\nSprávny orgán je vždy povinný dôsledne zisťovať skutkový stav veci, pokiaľ tak neurobí, pochybil. Aj\nsamotný zákon o azyle tak vyžaduje dôslednú znalosť prostredia, odkiaľ žiadateľ pochádza, a to k času\nrozhodovania o jeho žiadosti, nie teda tri alebo viac mesiacov späť. Ide o nedôsledné posúdenie prípadu\nnavrhovateľa a krajský súd mal takýto postup odporcu vyhlásiť za nesprávny.\nKrajský súd, rovnako ako odporca pred ním, nesprávne konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa podmienky\nna udelenie azylu. Ako dôvod prenasledovania uvádza navrhovateľ minulosť svojho otca, ktorý bol\ngenerálmajor a zároveň svoju náboženskú príslušnosť k sunnitskej vetve. Dôvodom prenasledovania\nmôže byť podľa v opravnom prostriedku doložených správ i prisudzované politické presvedčenie. Sám\nnavrhovateľ bol už objektom prenasledovania vo svojej krajine, keď na neho strieľali v ich dome.\nObjektívnosť navrhovateľových obáv je podložená množstvom správ založených v administratívnom\nspise, ale predovšetkým tými doloženými v opravnom prostriedku.\nKrajský súd tak na základe nesprávnych skutkových zistení dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci, keď konštatoval nenaplnenie podmienok na udelenie azylu.\nMá za to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými\npredpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení uvedených vyššie.\nS ohľadom na uvedené, žiadal najvyšší súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu, zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK podanému odvolaniu odporca uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na svoje podané vyjadrenie k\nopravnému prostriedku zo dňa 18.03.2015 (prezentované aj na pojednávaní v tejto veci), má za to, že\nnapadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné.\nK námietkam navrhovateľa voči rozhodnutiu krajského súdu uviedol, že odporca v konaní skúmal\nmožné prenasledovanie navrhovateľa z politických dôvodov. Na základe dokazovania odporca zistil,\nže navrhovateľ nebol členom žiadnej politickej strany (podobne ako jeho otec), navonok neprezentoval\nžiadne politické názory, na základe ktorých by ho mohol možný aktér prenasledovania označiť za\noponenta vlády. Odporca vyslovil, že problémy, ktoré navrhovateľ mal s militantnou skupinou AAH\nnepredstavujú „prenasledovanie z politických dôvodov“. Odporca sa nestotožňuje s argumentom,\nže navrhovateľovi je prisudzované politické presvedčenie zo strany militantov z AAH. Z výpovede\nnavrhovateľa vyplýva, že ten (s ohľadom na ustanovenie § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle)\nnevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by boli „pôvodcovi prenasledovania („militantnej skupine AAH)“\nzjavné jeho politické názory (myšlienky, presvedčenia) o politike alebo postupoch tejto militantnej\nskupiny. Ak by, podľa názoru navrhovateľa, mu malo byť prisudzované politické presvedčenie oponenta\nvlády (v prípade navrhovateľa ako osoby, ktorá by mala, v dôsledku práce jeho otca, zastávať politické\nnázory bývalého režimu), aktérom prenasledovania by musel byť štát, ten však proti navrhovateľovi\nnevykonal žiadnu činnosť charakterizovanú v ustanovení § 2 písm. d) zákona o azyle, na základe ktorej\nby navrhovateľa prenasledoval z dôvodu prisudzovaného politického presvedčenia. Argument o tom,\nže ak vládne ozbrojené zložky, ktoré podľa navrhovateľa určitým spôsobom podporujú AAH v iných\nkonfliktoch, a preto je vláda automaticky zodpovedná za každé konanie tejto skupiny, je podľa názoru\nodporcu, nelogický a nesprávny. Nemožno v príčinnej súvislosti spájať problém navrhovateľa (útok na\njeho osobu) s neznámymi osobami (v konaní sa jasne nepreukázalo, že za útokom na jeho osobu je\nAAH - uvedené je iba domnienkou, nakoľko navrhovateľ nepočkal na výsledok vyšetrovania) s údajnou\nprepojenosťou AAH na vládne zložky, ktorú navrhovateľ uvádza až v konaní pred súdom. Odhliadnuc\nod uvedeného, je tento argument navyše v rozpore s dôkazmi, ktoré predložil samotný navrhovateľ v\nrámci konania pred odporcom, ktoré preukazujú, že vyšetrovacie zložky boli ochotné a schopné vyšetriť\nstreľbu na osobu navrhovateľa. Ak by vyšetrovacie zložky z akéhokoľvek dôvodu nechceli vyšetriť\nnavrhovateľov prípad, nezačali by ex offo konanie aj napriek tomu, že navrhovateľ streľbu na svoju\nosobu príslušným zložkám štátu nehlásil, ako aj by v konaní nevykonávali procesné úkony, ako napr.\nzabezpečenie dôkazov, výsluch svedkov, predvolanie, a pod., čo je zjavné z obsahu azylového spisu.\nNavrhovateľ ďalej namieta neskúmanie postavenia a možnosti presídlencov. K uvedenému uviedol, že\nodporca si do administratívneho spisu v rámci dokazovania zaobstaral informácie o možnosti slobody\npohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie (str. 69-71 azylového\nspisu). Navyše, samotný navrhovateľ v konaní pred súdom opätovne potvrdil, že po tom, čo sa s rodinou\npresťahoval k príbuzným a neskôr do Mosulu už žiadne problémy s AAH, ani so štátom (pozn. odporcu)\nnemal.\nNavrhovateľove obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov, a námietka že krajský\nnepreskúmaval uvedené tvrdenie, podľa odporcu nie sú dôvodné.\n\nsúd\n\nOdporca v konaní vyslovil, že navrhovateľ, ani jeho otec neprestúpili učenie islamu, ani sa nevzdali\nislamu. Z úplnej citácie str. 9 Dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že navrhovateľ\nako dôvod opustenia krajiny uviedol bezpečnostnú situáciu, ktorú musí iracká vláda na svojom území\nriešiť, čo však nie je dôvodom na udelenie azylu, ale na poskytnutie inej formy medzinárodnej ochrany,\nčo odporca v konaní zohľadnil. Uvedené tvrdenia navrhovateľa nepredstavujú obavu z prenasledovania\nz náboženských dôvodov. Rovnako uvedené preskúmaval aj súd, pričom sa s touto skutočnosťou\ndostatočným spôsobom vysporiadal na str. 11 napadnutého rozsudku.\nKrajský súd sa podľa odporcu nemusel vyjadriť k údajnému napojeniu AAH na vládu, nakoľko uvedené\nnemá s prípadom navrhovateľa vzájomnú príčinnú súvislosť.\nNavrhovateľ svoje problémy odôvodňoval skutočnosťou, že jeho otec bol generálmajorom za bývalého\nrežimu. Odporca zdôraznil, že je navrhovateľovou povinnosťou v konaní pred odporcom uviesť všetky\n\ndôvody na udelenie azylu, nakoľko správny orgán nemá povinnosť si za navrhovateľa domýšľať právne\ndôvody na udelenie azylu, preto, podľa názoru odporcu, nemožno v tomto prípade hovoriť o povinnosti\nprospektívnosti rozhodovania.\nNa margo informácií o krajine pôvodu uviedol, že odporca považuje uvedené informácie za aktuálne\na relevantné na posúdenie navrhovateľovej žiadosti. Podľa odporcu žiadna zákonná norma výslovne\nnevymedzuje, kedy sa zdroj informácii považuje za „starý“, nakoľko zber informácií o krajine pôvodu je\nšpecifickým procesom, ktorý je z hľadiska dokazovania v konaní najdlhší.\nOdporca si zaobstaral informácie o krajine pôvodu navrhovateľa s ohľadom na situáciu v čase, keď bol\nnavrhovateľ v krajine pôvodu (pre posudzovanie azylu), ako aj informácií v prípade návratu do krajiny\npôvodu (pre posudzovanie doplnkovej ochrany), ktorá bola navrhovateľovi poskytnutá. Navrhovateľ v\nkonaní pred súdom namieta napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu, uvedená námietka preto\nnie je spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporcu (ako aj rozhodnutia súdu), preto krajský súd\nnemal povinnosť sa k nej vyjadrovať, aj keď tak zvláštneho uváženia učinil.\nK námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nekonzistencie a vzájomných rozporov sa\nodporca dostatočným spôsobom vyjadril vo svojom prvotnom vyjadrení. S názorom odporcu sa stotožnil\naj krajský súd, keď mu bolo dostatočne zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní\nvychádzal.\nPodľa odporcu nemožno súhlasiť s výkladom pojmu sociálna skupina, ktorý prezentuje navrhovateľ.\nPre odporcu (ako aj súd) je záväzné nielen ustanovenie § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ale aj\nstály výklad tohto pojmu daný Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napr. v rozsudkoch: sp. zn. 4 Sžo\nKS 60/06 z 27.02.2007; sp. zn. 1Sža/4/07 z 18.09.2007), na ktoré odporca poukázal aj v napadnutom\nrozhodnutí, a prvostupňový súd sa s týmto výkladom stotožnil.\nZ azylového spisu, napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj z napadnutého rozsudku prvostupňového\nsúdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj rozsudok prvostupňového súdu sú vecne\nsprávne a zákonné. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa\nustanovenia § 8 zákona o azyle, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu uviedol,\nže navrhovateľ bol dňa 14.10.2014 na základe Dublinského dohovoru vrátený z Fínska na územie SR\na podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa, nakoľko na konanie je príslušná SR. Bol s\nním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v Iraku jeho otec za vlády Saddama Husseina\npracoval ako profesionálny vojak v hodnosti generálmajora. Po páde režimu sa neznámi ľudia začali\notcovi vyhrážať a keďže nechcel rodinu vystaviť nebezpečenstvu, rozhodol sa z Bagdadu odísť a usadiť\nsa v meste Mosul na severe krajiny. Jeho rodina obdržala dňa 16.08.2013 výhražný list od islamistickej\nskupiny Asaib Ahl Alhaqe (ďalej len „AAH“), v ktorom bol jeho otec obvinený z pohanstva a bola mu\nvyčítaná práca pre irackú armádu. Súčasťou listu bolo aj ultimátum, aby jeho otec do jedného týždňa\nopustil dom, v opačnom prípade mal byť on, aj celá jeho rodina, usmrtení. Takéto vyhrážky boli v tom\nčase v Bagdade bežné a preto im rodina nepokladala veľkú vážnosť. Dňa 24.08.2013 však pri odchode\nžiadateľa z domu do práce začali neznámi ľudia na neho z auta strieľať, no podarilo sa mu skryť v\nblízkom dome a útok prežil bez zranenia. Hoci útok polícii nehlásil, táto sa o ňom dozvedela a spísala\ns ním o incidente zápisnicu. Následne sa jeho rodina z obavy o vlastnú bezpečnosť presídlila v rámci\nBagdadu k príbuzným a následne všetci odišli do Mosulu, odkiaľ začiatkom októbra 2013 žiadateľ odišiel\ndo Istanbulu v Turecku. Pri pokuse nelegálne sa dopraviť do Grécka bol zadržaný tureckou políciou\na vrátený naspäť do Iraku. Opätovne vycestoval do Istanbulu, kde sa zdržal do 09.06.2014, kedy sa\nsám dobrovoľne vrátil do Iraku, kde sa nakontaktoval na prevádzača, ktorý mu zaistil leteckú cestu do\nRakúska. Vo Viedni ho čakal iný prevádzač, v sprievode ktorého vycestoval do Fínska, kde požiadal o\nazyl. Tu sa dozvedel, že otca a jeho sestru v Iraku uniesli radikálni islamisti, ktorí sa snažia o vytvorenie\n\nislamského štátu. Na základe rozhodnutia Fínskeho imigračného úradu bol transferovaný na Slovensko.\nZ uvedených dôvodov v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával o svoj život.\nOdporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri vstupe do azylovej procedúry žiadateľ predložil\ncestovný pas na meno J. L. W., ktorým sa preukázal po príchode na Slovensko a ktorý mu počas pobytu\nvo Fínsku poslala rodina z Iraku. Uviedol však, že jeho skutočné meno je J. L. D. D., o čom nasvedčuje\naj Laissez Passer, vydaný fínskymi štátnymi orgánmi, na základe občianskeho preukazu. Z fotokópie\nslužobného preukazu otca je zrejmé, že priezvisko po otcovi je skutočne D..\nZ výpovede žiadateľa odporca vyvodil, že svoju žiadosť o azyl zakladá na prenasledovaní neštátnymi\naktérmi, teda príslušníkmi radikálnej skupiny Asaib Ahl al-Haqe (ďalej len „AAH“), ktorí kvôli otcovým\naktivitám v čase vlády Saddama Husseina útočili nielen na otca, ale aj na celú ich rodinu. Predložené\ndôkazné prostriedky odporca nespochybnil a vzal ich do úvahy pri posudzovaní žiadosti. Skupina AAH je\niracká šiítska polovojenská skupina, ktorá vznikla odštiepením od irackých šiítskych milícií. V minulosti\nviedli boj proti koaličným silám v krajine, nakoľko sa považujú za mudžahedínov, ktorých poslaním je\nso sunnitmi bojovať za sväté záujmy. Ich záujmom nie je potlačenie islamských radikálov, bojujúcich za\nvytvorenie Islamského štátu z Iraku, ale ich cieľom je vytvorenie štátu podľa ich predstáv a pravidiel.\nMigračný úrad nevylúčil, že k týmto udalostiam skutočne mohlo dôjsť.\nOdporca uviedol k objektívnym prvkom opodstatnenosti strachu v zmysle definície Ženevskej konvencie\nz roku 1951, že žiadateľ, ani jeho otec, nevyvíjali žiadne politické aktivity, kvôli ktorým by sa mohli\nvystaviť ohrozeniu svojej bezpečnosti. Pozícia armádneho dôstojníka otca žiadateľa síce súvisela s\nvtedajším štátnym zriadením, ale v konaní nebolo ničím preukázané, že by otec alebo žiadateľ boli\nnejakým spôsobom v minulosti alebo v súčasnosti politicky aktívni a kvôli svojim politickým názorom boli\nprenasledovaní. Migračný úrad preto vylúčil prenasledovanie z politických dôvodov.\nĎalej sa odporca zaoberal výhražným listom, v ktorom členovia radikálnej skupiny AAH označili otca\nžiadateľa za osobu, ktorá opustila učenie islamu, nakoľko v čase vlády Saddama Husseina zastával\nv armáde vysokú funkciu. V konaní však nebolo preukázané, že by sa otec žiadateľa v súvislosti\ns postavením v armáde vzdal islamu ako štátneho náboženstva. Podľa vyjadrenia žiadateľa sám je\nmoslimom a neuviedol žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že by niekto z jeho rodiny bol iného\nnáboženstva a bol kvôli tomu prenasledovaný. Odporca preto vylúčil prenasledovanie z náboženských\ndôvodov. V Iraku sú síce rôzne náboženské skupiny terčom prenasledovania, predovšetkým zo strany\nradikálov islamského štátu na severe krajiny, no terčom ich útokov sú hlavne kresťania a jezidi. Odporca\nnevylúčil, že predmetom ich útokov sa nemôžu stať aj moslimovia, ale v prípade útokov sa jedná\npredovšetkým o ľudí, ktorí sa im postavili na odpor, čo nie je prípad žiadateľa.\nVo svojom rozhodnutí sa odporca zaoberal definíciou sociálnej skupiny v zmysle § 8 zákona o azyle.\nOdporca vychádzal z toho, že ak otec žiadateľa bol za vlády Saddama Husseina vojakom z povolania,\nskutočne sa mohol stať terčom ich útoku, keďže Saddam Hussein sa dopúšťal násilia na ľuďoch,\nhlásiacich sa k inej, ako sunnitskej vetve islamu. Otec žiadateľa a jeho rodina mohla byť v istom zmysle\nohrozenou skupinou obyvateľstva krajiny, ale nie sociálnou skupinou v zmysle charakteristiky rozsudku\nNajvyššieho súdu SR 4Sžo/KS/60/06 z 27.02.2007, ako aj rozsudku 1Sža/4/07 z 18.09.2007. Odporca\nv prípade členstva otca žiadateľa v ozbrojených zložkách bývalého režimu túto skutočnosť nestotožnil\ns definíciou sociálnej skupiny, pretože v jeho prípade sa nejedná o vrodenú a nemennú charakteristiku.\nOdporca prihliadol tiež na „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951\na podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“, vydané UNHCR, v zmysle ktorých osoby, ktoré sú\ndonútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov,\nsa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle\nDohovoru. Takým osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo\nMigračný úrad zohľadnil pri posudzovaní doplnkovej ochrany. Správny orgán rozhodol, že žiadateľovi je\npotrebné poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR podľa § 13a zákona o azyle.\nZa účelom posúdenia žiadosti odporca využil informácie z databázy Migračného úradu č. p. MÚODZS-2014/00069-004 z 13.08.2014 a MÚ-ODZS-2014/00069-010 zo dňa 26.09.2014, ako aj z iných\nverejne dostupných zdrojov.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2015 (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil\nskutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd\nprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie\nsúdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ námietku neúplného zistenia skutkového stavu veci odvodil zo skutočnosti, že odporca\nrovnako ako krajský súd sa nezaoberali jeho postavením ako žiadateľa o azyl s prisudzovaným\npolitickým presvedčením. Navrhovateľ tvrdil, že je mu prisudzované politické presvedčenie, odvodené\nod jeho otca generálmajora počas vlády Saddama Husseina.\nKrajskému súdu vyčítal, že na strane 11 rozsudku konštatuje, že „navrhovateľ žiadnou formou nekonal\nproti činnosti militantnej skupiny AAH a podľa svojej výpovede sa žiadnou formou politicky ani\nneangažoval.“\n\nPodľa navrhovateľa krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal dôkazy - správy\no krajine pôvodu doložené v rámci opravného prostriedku.\nPoukázal pritom na to, že jeho otcovi sa vyhrážali príslušníci tejto skupiny z dôvodu jeho minulosti\nv armáde. Podľa navrhovateľa tento fakt priamo ovplyvňuje postavenie a vnímanie navrhovateľa ako\noponenta režimu, a preto mal krajský súd tieto okolnosti podrobne skúmať, nie len skonštatovať, že sa\npoliticky neangažoval.\nPodľa odvolacieho súdu uvedená námietka navrhovateľa, podľa ktorej, pokiaľ odporca nevykonal\nnáležité dokazovanie na postavenie navrhovateľa v spoločnosti a nevenoval pozornosť hrozbám, ktoré\nz jeho postavenia vyplývajú, najmä s poukazom na navrhovateľom tvrdené prisudzované politické\npresvedčenie bola dôvodná.\nNavrhovateľ v priebehu administratívneho konania uviedol, že jeho otec dlhé roky pracoval ako dôstojník\nv armáde. Po páde režimu Sadama Husaina v roku 2003 bol už bez práce. Po páde režimu sa mu začali\nvyhrážať neznámi ľudia. Dňa 16.08.2013 dostala jeho rodina výhražný list od islamistickej skupiny Asaeb\nAhl Alhaq, bol adresovaný jeho otcovi. Bol obvinený z pohanstava a bolo mu vyčítané, že pracoval pre\nirackú armádu. Ďalej v ňom bolo uvedené, že do 1 týždňa má spolu s rodinou opustiť dom a ak tak\nneurobí, tak ho zabijú a tiež celú jeho rodinu. V dolnej časti listu bolo uvedené, že sa jedná o poslednú\nvýzvu. Rodina tento list neriešila, nakoľko bývali v lukratívnej časti Bagdadu a takéto vyhrážky boli v\ntejto časti Bagdadu bežné. Asi o týždeň, konkrétne 24.08.2013 okolo 9.00, keď odchádzal z domu do\npráce, pristavilo ho pri bráne jeho rodinného domu nejaké auto a začali po ňom strieľať. Podarilo sa\nmu ukryť v dome a auto odišlo preč. Prípad nenahlásil polícii, nakoľko by im aj tak žiadnym spôsobom\nnepomohla. Polícia sa o incidente dozvedela, ešte v ten deň policajti spísali zápisnicu o incidente (ako\ndôkaz predložil overenú kópiu, v ktorej je aj zmienka o výhražnom liste).\nNakoľko sa báli ostať v rodičovskom dome, odišiel spolu s rodinou príbuzným do Bagdadu a neskôr do\nMosulu. Počas pobytu vo Fínsku navrhovateľovi telefonovala matka, dozvedel sa, že otca a jeho sestru\ndňa 01.10.2014 uniesli radikálni islamisti.\nNa pojednávaní pred krajským súdom dňa 29.04.2015 navrhovateľ uviedol, že jeho otec bol unesený\na teta zavraždená, islamisti zavraždili štyroch jeho príbuzných. Navrhovateľ uviedol že manželka a deti\nzostali v Musele, ktorý v čase jeho odchodu nebol pod kontrolou Islamského štátu, ale situácia nebola\nbezpečná pre navrhovateľa - ako muža sunnitského vyznania.\nZ uvedeného je podľa Najvyššieho súdu SR zrejmá jasná jednotiaca dejová línia, ktorú je potrebné\ninterpretovať ako stupňujúci sa tlak voči navrhovateľovi, ktorý ako sám uviedol po výhražnom liste a\nstreľbe na jeho osobu odišiel z mesta a neskôr aj z krajiny, z dôvodu obavy o svoj život.\nNavrhovateľ v priebehu administratívneho konania poukazoval na bezpečnostnú situáciu v krajine jeho\npôvodu, ktorá sa radikalizáciou islamistickej skupiny ešte zhoršovala a ktorú navrhovateľ preukazoval\naj správami o krajine pôvodu, na ktoré odkázal aj v opravnom prostriedku.\nNámietka navrhovateľa, že odporca a rovnako tak aj krajský súd sa nezaoberali posúdením prípadu\nnavrhovateľa v súvislosti s jeho postavením ako rodinného príslušníka - (syna príslušníka armády,\nktorý v čase vlády Saddama Husseina zastával vysokú funkciu), keď výhražný list, (existenciu ktorého\nnespochybnil ani odporca) bol adresovaný rodine bývalého prilsušníka armády a teda aj navrhovateľovi,\nnajmä v súvislosti s jeho prisudzovaným politickým presvedčením, ale aj jeho náboženským postavením\nako príslušníka sunnitov a to aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval\nbola dôvodná.\nPodľa odvolacieho súdu navrhovateľ nie len že objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z\nprenasledovania, svoju žiadosť o azyl založil na prenasledovaní zo strany neštátnych aktérov príslušníkov Asiab Ahl al Haq) kvôli otcovým aktivitám v čase vlády Saddama Husseina, ktorí útočili\nnielen na otca, ale aj na celú rodinu), ale poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú.\nOdporca síce pripustil, že v Iraku skutočne pôsobia takéto radikálne skupiny, preto výpoveď navrhovateľa\nani nespochybnil, avšak mal za to, že predmetom útokov zo strany radikálnych skupín sú hlavne\nkresťania a príslušníci náboženského etnika Jezidov. Odporca nevylúčil, že predmetom útokov sa\n\nnemôžu stať aj moslimovia, avšak podľa odporcu k takýmto útokom dochádza predovšetkým u ľudí, ktorí\nsa im postavili na odpor, čo podľa odporcu nie je prípad navrhovateľa.\nS takýmto záverom odporcu sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože ten nevypovedá nič o riadnom\na komplexnom vyhodnotení dôkazov k situácii v krajine pôvodu, ktorými odporca v čase rozhodovania\nuž disponoval. Správy o krajine pôvodu, ktoré boli odporcovi známe v čase rozhodovania o žiadosti\nnavrhovateľa o udelenie azylu a sú súčasťou jeho spisu hovoria okrem iného aj o tom, že Islamský štát\nv Iraku verejne popravili 36 sunnitov vrátane detí (zdroj: SITA 3.111.2014).\nSpráva takéhoto charakteru teda nekorešponduje so záverom odporcu, že predmetom útokov sú len\nmoslimovia, ktorí sa islamistom postavili na odpor.\nDôvodná bola aj námietka navrhovateľa, že nebolo možné súhlasiť so záverom krajského súdu, ktorý\nna námietku využitia starých informácií pre rozhodnutie reagoval konštatovaním, že navrhovateľovi bola\nposkytnutá doplnková ochrana, preto nie je na závadu, keď využil staršie informácie.\nPoskytnutie doplnkovej ochrany nezbavuje správny orgán povinnosti dôsledne skúmať situáciu v krajine\npôvodu žiadateľa o azyl v nadväznosti na dôvody, pre ktoré žiada o azyl najmä v situácii, keď sa táto\nneustále mení a ako aj odporca pripúšťa radikalizáciou islamistických skupín zhoršuje.\nNámietku navrhovateľa, že krajský súd sa nijako nevyjadril k námietke nesprávneho právneho posúdenia\nprípadu navrhovateľa v kontexte správ, ktoré navrhovateľ predložil spolu s opravným prostriedkom\npovažoval za dôvodnú. Nebolo však účelné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, ale odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti je potrebné zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa odvolacieho súdu bude preto potrebné v ďalšom konaní, aby odporca vykonal dokazovanie a\nzaujať stanovisko, či bolo možné navrhovateľa z pohľadu jeho postavenia - (ako rodinného príslušníka\nbývalého vysoko postaveného armádneho funkcionára a vyhrážkam, ktoré islamisti adresovali nie len\njeho otcovi, ale celej rodine a po streľbe na svoju osobu sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť), posúdiť\nako žiadateľa o azyl s prisudzovaným politickým presvedčením.\nV kontexte jeho príslušnosti k náboženskej sunnitskej vetve a k vývoju bezpečnostnej situácie v krajine\npôvodu najmä v súvislosti s praktikami islamistov, ktorí (podľa správ o krajine pôvodu, ktorými odporca\ndisponuje) vnucujú vlastnú neľútostnú interpretáciu islamského práva šaríja, bude potrebné jeho žiadosť\nposúdiť aj z dôvodu náboženského.\nNebolo sporné, že jeho žiadosťou o azyl z dôvodu jeho politického (imputovaného) presvedčenia ani z\ndôvodu náboženského (islamské vierovyznanie - sunnitskej vetvy) sa nezaoberal v prvom rade odporca\na preto bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nO udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náležité\ndokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žiadosti navrhovateľa o azyl. Nevykonaním dôkazov,\nktoré boli založené do administratívneho spisu odporcu, totiž odporca nezistil dostatočne skutkový stav\nveci. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie\nlen z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, ale aj z hľadiska\nspráv o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľ predložil ako dôkazy v súdnom konaní a tieto doplní odporca\no aktuálne informácie o krajine pôvodu.\nK veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo\ndňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\n\nRovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\nPokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej\nlínie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú\ns dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nTýmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci výpoveď navrhovateľa nepovažoval\nza nedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že ako synovi bývalého\nvysokého armádneho funkcionára a príslušníkovi sunnitskej vetvy islamského vierovyznania hrozí\nprenasledovanie zo strany neštátnych subjektov sa nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či\nnavrhovateľom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\nOdporca tak musí dať odpoveď na legitímnu otázku, či navrhovateľ ako rodinný príslušník bývalého\nvysokého armádneho funcionára mohol byť vnímaný ako politická oponentúra, a či v krajine pôvodu\nhrozí, že takéto osoby sú predmetom útokov zo strany neštátnych subjektov radikálnych a militantných\nskupín a to aj v spojení s ich náboženskou príslušnosťou a či sú štátne orgány schopné poskytnúť\nefektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami.\nZásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom\norgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým , že je v ňom často nutné rozhodovať\nza situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008 , č . j . 2 AZS\n100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS 103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014) ), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nTýmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií , a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal , naozaj došlo.\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\n\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie, atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.“\nOdporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od\nsamého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa ako\naj v kontexte odporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl\nz Iraku.\nV ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/\nneudelení azylu, po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených\nskutočností.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s\n§ 224 ods. 2 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania, trovy\nkonania nepriznal, keďže navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/6/2015", "guid": "b79498b4-8bad-4134-983f-54ece99ced7b:26fe695c-a422-4def-b537-8054f9c0bae3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}